Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/142/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214201485
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3214201485.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: F. - Q CZ s.r.o., so
sídlom D.. 1. máje XXXX, XXX XX X. N., T. republika, IČO: 29 213 754, zast.: Advokátska kancelária
JUDr. V. & A. s.r.o., so sídlom A. XXX/XXXB, XXX XX H. - P., IČO: 36 857 882, proti odporcovi: P. X., Z.
XX/X, XXX XX X., IČO: 00 311 201, zast.: JUDr. A. O., advokát so sídlom F. XXX/X, XXX XX N. nad N.,
o náhradu škody, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo
dňa 12. novembra 2014, č.k. 4C/52/2014-64, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania 72,93 eur na účet právneho
zástupcu odporcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh na zaplatenie škody v celom rozsahu a
navrhovateľa zaviazal k náhrade trov konania. Samostatným výrokom zamietol návrh na prerušenie
konania zo dňa 10. 11. 2014.

Vo veci samej tak rozhodol o návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal náhrady škody spôsobenej

právnemu predchodcovi navrhovateľa nesprávnym úradným postupom, a to vyrubením dane z
nehnuteľností platobným výmerom č./2004 zo dňa 21.4.2004. Okresný súd vychádzal zo skutkových
zistení, že platobný výmer bol právnemu predchodcovi navrhovateľa doručený 28. 4. 2004 a daň podľa
neho bola zaplatená dňa 5. 5. 2004. Na námietku premlčania posúdil uplatnené právo ako premlčané
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (OZ) (§ 100 ods. 1 a 2 OZ, § 101 OZ, § 106 ods. 1 a 2
OZ), pretože v čase tvrdeného nesprávneho úradného postupu (21.04.2004) nebola osobitne upravená
zodpovednosť za škodu pri výkone samosprávy (zákon č. 58/1969 Zb.) a tieto právne vzťahy sa riadili

Občianskym zákonníkom ( § 1 ods. 2 OZ ). Pretože právny predchodca navrhovateľa sa o škode, a o
tom kto za ňu zodpovedá, dozvedel najneskôr v deň zaplatenia dane, t.j. dňa 5. 5. 2004, dvojročná
subjektívna premlčacia doba v čase podania návrhu (11.4.2014) uplynula.

Návrh na prerušenie konania zamietol okresný súd z dôvodu, že v konaní 13S/222/2014, do skončenia
ktorého žiadal navrhovateľ konanie prerušiť, sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre toto konanie,
keďže sa uvedené konanie týka iného správneho orgánu ako odporcu.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal plnú
náhradu trov konania.Proti rozhodnutiu podal v celom rozsahu odvolanie navrhovateľ, ktorý uplatnil odvolacie dôvody podľa
ust. § 205 ods. 2 písm. a), f), O.s.p. a žiadal, aby krajský súd, ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutie považoval za arbitrárne,

nepreskúmateľné a zmätočné. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že o vzniku škody, a o tom kto
za ňu zodpovedá sa právny predchodca navrhovateľa dozvedel zaplatením vyrubenej dane. O vzniku
škody sa právny predchodca navrhovateľa dozvedel až po 10.5.2012, kedy Ústavný súd SR predbežne
prerokoval návrh na začatie konania vo veci nesúladu ustanovení zákona č. 582/2004 Z.z. O miestnych
daniach s Ústavou SR. Až v spojitosti s touto udalosťou dospel právny predchodca navrhovateľa k

záveru, že daň vyrubená odporcom bola vyrubená nezákonne, nesprávnym úradným postupom, a
preto od tohto okamihu mohla začať plynúť subjektívna premlčacia doba. Do tohto okamihu právny
predchodca navrhovateľa a ani navrhovateľ, ako osoby neznalé práva nevedeli, že by na základe
nesprávneho úradného postupu odporcu vznikla škoda na majetku.

Čo sa týka rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nesúhlasil navrhovateľ so záverom

okresného súdu, že otázka riešená v konaní 13 S/222/2014 nemá význam pre toto konanie. V oboch
konaniach je tvrdené, že miestne podmienky neboli zohľadnené pri vyrubení dane vôbec, a práve
konštatovanímsúduvkonaní13S/222/2014,žezohľadnenébyťmali, bysavurčitejmierepotvrdilnárok
žalobcu v predmetnej veci, čo by význam pre rozhodnutie súdu vo veci malo. Bolo by tým potvrdené, že
konaním odporcu bol porušený zákon, a teda došlo k protiprávnemu konaniu. V prerušení konania videl

navrhovateľ porušenie práva na spravodlivý proces, pretože bez svojej viny nemohol uplatniť všetky
dôkazy, ktoré by preukazovali dôvodnosť jeho nároku.

Odporcavovyjadreníkodvolaniužiadalnapadnutýrozsudokpotvrdiťapriznaťnáhradutrovodvolacieho
konania. Bez ohľadu na použitie právneho predpisu prichádzajúceho do úvahy (zákon č. 58/1969

Zb., zákon č. 514/2003 Z.z., alebo zákon č. 40/1964 Zb.), je rozhodujúcim okamžikom začatia plynutia
premlčacejdobyokamihdoručeniaplatobnéhovýmeruprávnemupredchodcovinavrhovateľa.Vkaždom
prípade tak subjektívna premlčacia doba uplynula a uplatnený nárok je premlčaný. Návrh, v ktorom
si navrhovateľ takmer po desiatich rokoch po doručení platobného výmeru nárokuje zníženie dane,
považoval odporca za šikanózny. Odporca sa stotožnil aj s rozhodnutím okresného súdu o zamietnutí

návrhu na prerušenie konania.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a zistil, že je
potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne
správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. spočívajúci podľa navrhovateľa
v arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti a zmätočnosti napadnutého rozhodnutia nebol naplnený. Z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že okresný súd založil svoje rozhodnutie vo veci

na premlčaní práva, pre ktorý záver použil jednoznačné skutkové zistenia a konkrétne špecifikované
ustanovenia právneho predpisu. Pôvod významných skutkových zistení náležite odôvodnil, rovnako ako
použitie príslušných ustanovení právneho predpisu. Navrhovateľom vytýkané nedostatky odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia teda dané nie sú.

Nesprávne právne posúdenie veci podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ako ďalší uplatnený
odvolací dôvod, je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie
právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu

štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, účinného do 30.6.2004, štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym
notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom
konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej
organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto
organizáciu prešli.Z citovaného ustanovenia vyplýva správnosť záveru okresného súdu, že zák. č. 58/1969 Zb. neupravuje
zodpovednosť za škodu pôsobenú orgánom samosprávy. Tým, že k vzniku tvrdenej škody malo
dôjsť platobným výmerom č./2004 zo dňa 21.4.2004, teda za účinnosti citovaného ustanovenia, nie

je zodpovednosť odporcu za prípadnú ním spôsobenú škodu daná, pretože právny predpis takúto
zodpovednosť, teda zodpovednosť orgánu samosprávy nezakladá. Bez ohľadu na premlčanie práva
postačoval uvedený záver na zamietnutie návrhu. Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie vo
výroku o veci samej vecne správne, a krajský súd ho preto potvrdil. Rovnaký záver bol prijatý Krajským
súdom v Trenčíne v obdobnej veci vedenej pod spisovou značkou 5Co 835/2014, a to v rozsudku zo

dňa 6. 5. 2015.

Vzhľadom na uvedený nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu ostávajú bez významu pre toto
konanie otázky riešené v konaní 13S/222/2014, a preto bolo vecne správne aj rozhodnutie o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania do skončenia uvedenej veci správneho súdnictva.

Ako vecne správne bolo napokon potrebné potvrdiť aj rozhodnutie o trovách konania, ktoré zodpovedalo
plnému úspechu odporcu vo veci a bolo správne založené na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania za

jeden úkon právnej pomoci (písomné vyjadrenie k odvolaniu) 64,54 eur (§ 13a ods. 1 písm. c v spojení
s § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky 655/2004 Z.z.) + režijný paušál 8,39 eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky),
teda spolu 72,93 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .