Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 4T/143/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112011667
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3112011667.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. marca 2015 v Trenčíne samosudcom
JUDr. Michalom Antalom takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
X.. T. A., nar. XX.XX.XXXX v T. T., okres T., bytom T. T., C. I. XXX/XX, okres T., súkromný podnikateľ,
t. č. na slobode,

s a o s l o b o d z u j e
podľa§285písmenoa)Tr.poriadku spodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryTrenčínzodňa01.
októbra 2012 č. k. 2Pv 419/11-21 pre skutok, právne kvalifikovaný ako trestný čin prečinu nevyplatenia
mzdy a odstupného podľa § 214 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
v Trenčianskych Tepliciach ako zamestnávateľ - štatutár spoločnosti A. X. spol. s r. o. so
sídlom na N. ulici č. XXX v T. T., nevyplatil vtedajšiemu svojmu zamestnancovi plat za mesiac máj roku

2009, pričom v tom čase mal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie mzdy, čím takýmto svojím
konaním spôsobil poškodenému P. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. W. - C. W. č. XXX, celkovú
škodu vo výške 438,90 Eur,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Podľa § 288 odsek 3 Tr. poriadku s a poškodený P. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. W. -
C. W. č. XXX s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na podklade písomnej obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín zo dňa 01.
októbra 2012 č. k. 2Pv/419/11-21, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie skutku,
uvedeného v citovanej obžalobe a tak, ako je aj uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, právne
kvalifikovaného orgánmi činnými v trestnom konaní ako trestný čin prečinu nevyplatenie mzdy a
odstupného podľa § 214 odsek 1 Tr. zákona, bolo pred Okresným súdom Trenčín, na hlavnom

pojednávaní vykonané dokazovanie iba na návrh prokurátora (obžalovaný ani poškodený nemali
osobitné návrhy na vykonanie či doplnenie dokazovania), a to výsluchom obžalovaného,
výsluchom poškodeného ako svedka, za splnenia procesných podmienok prečítaním výpovedí svedkov
vypočutých v prípravnom konaní ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového
materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní, vyhodnotením týchto dôkazov zákonným spôsobom súd na
hlavnom pojednávaní dospel k záveru, že nebolo preukázané, že sa žalovaný skutok stal,

pre ktorý je obžalovaný stíhaný.Obžalovaný X.. T. A. na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie žalovaného skutku a uviedol, že sa
cíti byť nevinným. Za 25 rokov podnikania sa neocitol na súde kvôli tomu, žeby niekomu nevyplatili
mzdu, zamestnávali od 50 do 100 ľudí a svojim zamestnancom skôr pomáhali, vyskytol sa jeden prípad

a mzdu po prešetrení zamestnancovi vyplatili. Na stavbe na Donovaloch pôsobila firma od roku 2007
do roku 2011, na tejto stavbe pracoval i poškodený P. I., ktorý vykonával viac-menej tesárske práce a
stavbyvedúcim bol K. P.. Po dvoch rokoch, keď sa ustanovil na výsluch na políciu, nemal o čo svoju
obhajobu oprieť, rovnako ako policajt, pretože nebola žiadna evidencia, žiadne podklady, nebolo nič.
Priznanie na polícii urobil z dôvodu, že sa chcel vyhnúť takýmto procesom a sám policajt mu navrhol,

že keď sa prizná, skutok oľutuje a vyplatí poškodenému peniaze, bude mať pokoj. Ďalej uviedol, že
keď začal hľadať dôkazy, ako chodil poškodený P. I. do roboty, nenašiel žiadne podklady pre vyplatenie
mzdy, a z týchto dôvodov ich nevedeli poskytnúť ani policajtovi, ktorý viedol vyšetrovanie. Poškodený
P. I. asi v mesiaci máj nechodil do práce, neodovzdal podklady o odpracovaných
hodinách, tzv. „šichtovku“, t. j. evidenciu, ktorú si každý zamestnanec viedol sám. Poškodený prestal
chodiť do práce a skoro rok s ich firmou nekomunikoval. Keď mu skončila práceneschopnosť, ohlásil sa

na sekretariáte a žiadal ukončiť pracovný vzťah s tým, že potrebuje doklady pre vybavenie invalidného
dôchodku. Pamätal si, že ich firma posielala poškodenému výzvu na nástup do práce, a keďže na túto
výzvu poškodený nereagoval, poslali mu písomnú výpoveď. Až neskôr sa zistilo, že poškodený je stále
práceneschopný. Prešiel ďalší rok a prišlo trestné podanie, že mu vraj firma dlhuje mzdu. Stávalo sa, že
poškodený neprišiel tri mesiace do práce a vo firme nevedeli, či mu majú ukončiť pracovný pomer, čo

urobiť a veľakrát za neho počas jeho absencií platili povinné odvody do sociálnej poisťovne. Žiadnemu
zamestnancovi nerobili problémy. Vždy sa snažili nejakým spôsobom dohodnúť. Firma mala zavedený
normálny systém, ktorý mal mzdové účtovníctvo, ktoré viedla zamestnankyňa, kde sa tlačili výplatné
pásky a odovzdávali zamestnancom. Aj podľa pracovnej zmluvy bol zamestnanec povinný odovzdať
svoju evidenciu odpracovaného pracovného času, tzv. „šichtovku“, odkontrolovanú do centrálnej

evidencie, ktorá sa na každej jednotlivej stavbe viedla a podpísanú od majstra stavebnej výroby, a
to do 5-teho dňa nasledujúceho mesiaca najneskôr. Viedli sa teda dve evidencie, jedna firemná, tzv.
kontrolná, kde boli všetci zamestnanci a druhá, ktorú si viedol každý zamestnanec osobitne. Zúčtovanie
mzdy bolo podľa evidencie zamestnanca. Vedúci stavby prebral prácu zamestnanca s tým, že mu
evidenciu podpísal a zamestnanec s tým súhlasil. Pokiaľ neodovzdal „šichtovku“, ktorá bola základom

na vyplatenie mzdy, a ktorú poškodený J. nepredložil, bez nej mu nemohla byť mzda vyplatená, rovnako
ako náhrada za práceneschopnosť, pretože ich firme nedoručil doklad o práceneschopnosti tak, ako
sa vyžaduje. Kontroly, ktoré boli v ich firme vykonávané zo sociálnej poisťovne, pracovného úradu i
z daňového úradu boli bez pokút a firme nebola uložená žiadna sankcia. Poškodený I. patril medzi
nespoľahlivých pracovníkov, medzi ktorých takýchto patril aj N. J., ktorí neprišli aj mesiac či dva do práce.

Keď cez iných ľudí zisťovali a vyzývali ich do práce, kedy aj ich rodina povedala, že poškodený do práce
chodí, on však prišiel po najbližšiu krčmu, kde si dal niekoľko poldecákov a do roboty neprišiel.

Svedok - poškodený P. I. na hlavom pojednávaní ako svedok ku skutku vypovedal, že v máji roku 2009
sa stal práceneschopným. Bolo to dňa 25. mája 2009 a odpracoval 147 hodín. Robili sa „dvánastky“.

Mala byť výplata, zostal chorý a peniaze nedostal žiadne. Volali mu, aby prišiel do práce, že má výpoveď,
ale zostal práceneschopným ďalej a v tom čase mu ani výpoveď preto nemohli dať. Chodil po lekároch.
Rok bol doma a peniaze nevidel. Preto volal účtovníčke do firmy, ktorá mu povedala, že všetko bude v
poriadku. Náhradu za práceneschopnosť dostal po deviatich mesiacoch. Keď sa dovolal obžalovanému,
tak mu tento povedal, aby prišiel pre výplatu v decembri v roku 2010. Keď prišiel, výplatu pripravenú

nemal. Priznal, že keď mal vypité, do práce nešiel. Motorovú pílu nepokazil a ani nestratil ako mu kládli
za vinu. Za jeho éry zamestnávateľ mu nevykonával žiadne zrážky zo mzdy. Absencie nemal napísané
žiadne a doklady o práceneschopnosti poslal po chlapovi, čo tam robí s autom.

Z výpovede svedka K. P. (č. l. 23-28 trestného spisu) z prípravného konania vyplynulo, že pracoval

ako stavbyvedúci v Donovaloch v spoločnosti A. X. spol. s r. o., ktorej konateľom bol X.. K. A.. Medzi
zamestnancami boli vtedy ajC. I., W. K. a N. J.. Všetci zamestnanci mali vždy zaplatené toľko hodín,
koľko odrobili. Viedol evidenciu odpracovaných hodín. Ak niekto do práce neprišiel alebo bol opitý, tak
takého zamestnanca poslal preč a neuznal mu hodiny. K pracovnej morálke poškodeného uviedol, že
je pravda, že občas do práce nechodil, lebo bol pod vplyvom alkoholu. Poškodenému sa to stávalo

pomernečasto.Niekedysastalo,žerazzamesiacneprišilajtýždeňdoprácebezospravedlnenia.Občas
sa stalo, že sa opil aj počas pracovnej doby, a preto ho poslal domov. Vtedy mu hodiny nezapočítal.
V období mesiacov apríl a máj 2009 sa pitie alkoholu u poškodeného stupňovalo. Nejaký čas do
práce chodil. Medzi ním a poškodeným k žiadnej dohode nedošlo, podľa ktorej mali byť započítanéabsencie a škody, ktoré mal poškodený na úkor firmy spôsobiť. Mal vedomosť o tom, že zamestnávateľ
zamestnancom toleroval absencie najmä z dôvodu, že potreboval vybaviť objednávky. Keby z každej
absencie vyvodzoval dôsledky, prípadne keby prepúšťal každého zamestnanca pod vplyvom alkoholu,

tak by firma nemohla riadne fungovať. Čo sa týka dochádzky zamestnancov, tú vyznačoval do tzv.
„šichtovky“, čo je prehľad dochádzky do práce, a túto by mal mať pán A.. Poškodený mal pomerne časté
absencie preto, lebo do práce bezdôvodne nechodil alebo sa v práci opil.

Z výpovede svedka W. K. (č. l. 23-28 trestného spisu) z prípravného konania vyplynulo, že mu nie sú

známe žiadne skutočnosti ohľadom nevyplatenia mzdy, diét poškodenému za obdobie apríl a máj 2009.
Poškodený často zvykol byť práceneschopný, býval často chorý. O dôvod jeho práceneschopnosti sa
však nezaujímal. Nepostrehol, žeby poškodený počas pracovnej doby pil alkoholické nápoje. Nemal
vedomosť o tom, že mal poškodený poškodiť alebo stratiť motorovú pílu. Tiež nemal vedomosť o
uzavretí nejakej dohody o započítaní absencií a škôd v dôsledku čoho poškodenému nemala byť
vyplatená mzda za mesiac máj 2009. Nevedel uviesť žiadne skutočnosti o tom, či riadne a včas

oznamoval poškodenému svoju práceneschopnosť. Uviedol, že v roku 2009 výplaty síce meškávali, ale
vyplatené boli v plnej výške.

Z výpovede svedka N. J. (č. l. 34-40 trestného spisu) z prípravného konania vyplynulo, že mu nie sú
známe žiadne skutočnosti ohľadom nevyplatenia mzdy a diét poškodenému za obdobie apríl a máj 2009.

K jeho dochádzke sa vyjadriť nevedel. Nezaujímal sa o to. Neboli mu známe žiadne skutočnosti o tom,
že poškodený mal absencie v práci pre alkohol, alebo že bol opitý a nemohol robiť. Nevedel o zničení
alebo strate motorovej píly a ani o uzavretí nejakej dohody medzi poškodeným a XX. o
započítaní absencií a škôd, v dôsledku čoho nemala byť vyplatená mzda poškodenému.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to pracovná zmluva, ktorá
preukazuje, že s poškodeným bola zamestnávateľom A. X., spol. s r. o., zastúpeným
obžalovaným, ako konateľom, uzavretá pracovná zmluva s nástupom do práce 03. apríla 2008 (č. l.
44-46 trestného spisu), výpis z obchodného registra, ktorý potvrdzuje, že spoločnosť A. X., spol. s r.o.
so sídlom N. XXX, T. T. bola dňa 31. októbra 2007 zapísaná do obchodného registra Okresného súdu,

vložka č. 18423/R a konateľom spoločnosti a zároveň spoločníkom bol obžalovaný (č. l. 47-48
trestného spisu). Správy, z ktorých okrem iného vyplýva, že A. X., spol. s r.o. odvádzala za svojho
zamestnanca - poškodeného poistné za obdobie od 01. septembra 2008 do 24. mája 2010 (č. l. 49-101
vyšetrovacieho spisu), odpis registra trestov na obžalovaného (č. l. 102, 119, 138 vyšetrovacieho spisu)
a správa o priestupkoch obžalovaného (č. l. 137 vyšetrovacieho spisu).

Obžalovaný X.. T. A. nebol doposiaľ priestupkovo prejednávaný, resp. ani oznamovaný a ani súdne
trestaný za spáchanie trestnej činnosti. Z miesta trvalého pobytu nie je jeho správanie na verejnosti
hodnotené.

V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dostupných a zákonne
získaných dôkazov, bez ohľadu ktorá z procesných strán tieto dôkazy obstarala, ich vyhodnotením
jednotlivo a vo vzájomnom súhrne tak, ako ukladá trestný poriadok musel súd skonštatovať, že nebolo
relevantne dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

V predmetnej veci bol od prípravného konania jediným priamym dôkazom viny obžalovaného Ing.
T. A., okrem toho, že v prípravnom konaní sa de facto doznával, čo však na hlavnom pojednávaní
obžalovaný presvedčivo vysvetlil, čo ho viedlo, aby sa iba stručne doznal, dôkaz spočívajúci vo výpovedi
poškodeného P. I., ktorá výpoveď však až v konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní javila známky
nepresností či nejasností, ktoré poškodený sám nevedel prijateľne vysvetliť. Táto jeho výpoveď ani v

spojení s inými vykonanými dôkazmi preto súd nepresvedčila o svojej vierohodnosti. V prípade, ak
má slúžiť výpoveď poškodeného ako jediný relevantný priamy dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného,
bez ďalších priamych a podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický,
presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný. Podľa názoru súdu
výpoveď poškodeného ako svedka v predmetnej trestnej veci vyššie uvedené atribúty preukázateľne

nenaplnila, pričom táto nemala svoje opodstatnenie ani v ostatných vykonaných dostupných dôkazoch,
s ktorými preto ani nemohla relevantným spôsobom utvoriť ucelený logický reťazec dôkazov takej sily,
aby bez najmenších, resp. podstatných pochybností preukazovali to, že sa žalovaný skutok vôbec
stal, a že tohto sa dopustil, resp. by mal niesť zodpovednosť obžalovaný, ako konateľ zamestnávateľapoškodeného. Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 odsek
12 Tr. poriadku a so zreteľom aj na neopomenuteľnú platnú procesnú zásadu „in
dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ tak, že v danom prípade nebolo

fakticky ani preukázané, že poškodený má nárok na vyplatenie mzdy, čo je vôbec základ objektívnej
stránky žalovanej skutkovej podstaty trestného činu prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného. Totiž
orgány činné v trestnom konaní takúto skutočnosť mali dôsledne zisťovať už v prípravnom konaní,
napr. zabezpečiť kompletnú účtovnú dokumentáciu predmetnej obchodnej spoločnosti, čo malo viesť
k nespochybniteľnému záveru, že poškodeného nárok je založený

skutočne na takejto existencii a rovnako aj tú skutočnosť, či zamestnávateľ - obchodná spoločnosť v
inkriminovanej dobe bola natoľko solventná, resp. platobne schopná, aby bolo možné trestne stíhať
zodpovednú osobu za nevyplatenie splatnej mzdy, a nie sa iba spoľahnúť na „lakonické“ priznanie sa
obžalovaného, bez bližšieho objasnenia okolností zo strany obžalovaného. Práve dokazovanie v konaní
pred súdom, na hlavnom pojednávaní vnieslo po zisťovaní skutkového stavu veci množstvo pochybností
a nejasností, ktoré už ale v súčasnej dobe nie je možné relevantne ozrejmiť, a to buď už pre odstup

času od spáchania skutku alebo z dôvodu, že potrebné listinné dôkazy pravdepodobne neexistovali,
ako napr. evidencia odpracovaných hodín, tzv. „šichtovka“, ktorú mal poškodený predložiť zástupcovi
zamestnávateľa - stavbyvedúcemu, ktorá slúžila ako podklad pre zúčtovanie mzdy zamestnanca, a
ktorá bola následne odkontrolovaná stavbyvedúcim, (nepredloženie potvrdenia o práceneschopnosti
poškodeného zamestnávateľovi), a teda nie je možné z tohto dôvodu zistiť, koľko hodín poškodený

v predmetnej obchodnej spoločnosti A. X. spol. s r. o. odpracoval, a či vôbec nejaké hodiny v
inkriminovanom čase skutočne aj odpracoval. Navyše súd poukazuje na to, že i z výsluchov svedkov,
ktorí boli v čase spáchania skutku zamestnancami uvedenej spoločnosti vyplýva, že obchodná
spoločnosť mzdu svojím ostatným zamestnancom vyplácala. Dokazovaním nebola teda preukázaná
výška nevyplatenej mzdy (základ uplatňovaného nároku poškodeného), a z týchto dôvodov je preto

žalovaný skutok uvedený v obžalobe nepreukázateľný. Napriek tomu, že obžalovaný spáchanie skutku
spočiatku priznal a následne jeho spáchanie poprel z dôvodu, že po dôkladnom preverení nenašiel v
obchodnejspoločnostižiadnepodklady,ktorébypreukazovali,žepoškodenýP.I.vmesiacimáj2009pre
spoločnosť nejaké hodiny odpracoval, súd výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní považuje
za omnoho vierohodnejšiu, pretože jeho obranu podporujú aj iné, zabezpečené a vykonané dôkazy,

a to výsluchy ďalších vyššie uvedených svedkov. Vzhľadom na uvedené pochybnosti, ktoré súd musí
v danom prípade vykladať v prospech obžalovaného, nedospel k nespochybniteľnému záveru, že sa
skutok skutočne stal, a že tohto sa vôbec potom aj obžalovaný dopustil.

Z požiadavky náležitého zistenia skutkového stavu veci vyplýva, že orgán činný v

trestnom konaní (v prípravnom konaní) sám určuje mieru dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať,
aby bola táto požiadavka splnená. Orgán činný v trestnom konaní musí vykonať také dôkazy, ktoré
zabezpečia náležité zistenie skutkového stavu veci bez dôvodných pochybností tak, aby bolo možné
vo veci spravodlivo rozhodnúť. Ak vykonané dôkazy v konaní pred súdom nebudú stačiť na uznanie
viny obžalovaného a ak nebude možné vykonať iné dôkazy s cieľom vyvrátiť dôvodné pochybnosti,

bude nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby (pri rešpektovaní zásady in dubio pro reo).
Z toho vyplýva, že dôvodné pochybnosti sa vzťahujú nielen na samo zistenie skutkového stavu, ale
aj na možnosť obstarania a vykonania ďalších dôkazov, ktoré by tento skutkový stav, resp. vykonané
dokazovanie zmenili.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd zistil dôvod na oslobodenie obžalovaného spod
obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

S predmetným trestným konaním bolo spojené konanie o náhrade škody, tzv. adhézne konanie, avšak
vzhľadom na výrok súdu o nevine obžalovaného X.. T. A. v predmetnej trestnej veci bolo povinnosťou

súdu poškodeného P. I. s takýmto nárokom odkázať na (osobitné) občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.