Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/85/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205096
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115205096.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: mBank SPOLKA
AKCYJNA, akciová spoločnosť, so sídlom Senátorská 18, Varšava, Poľska republika, podnikajúca na
území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej
banky so sídlom Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36819638, zastúpený: advokátska kancelária MCGA
legal s.r.o. so sídlom Partizánska 2, Bratislava p r o t i žalovanému: M.Š. H., G.. XX.X.XXXX, O. K. O.,
O. XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou Mgr. L. G., súdnou tajomníčkou Okresného
súdu Prešov, o zaplatenie 690,27 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j e konanie v časti kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 6,74 Eur, kapitalizovaného
úroku z omeškania vo výške 143,34 Eur a úrokovej sadzby nad 5,75% p.a.

Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 3.3.2015 sa domáhal od žalovaného zaplatenia zostatku istiny vo výške 690,27
Eur, kapitalizovaných zmluvných úrokov vo výške 30,08 Eur, kapitalizovaných úrokov z omeškania vo
výške 147,85 Eur, poplatkov vo výške 69,72 eur a žiadal priznať za obdobie od 17.4.2013 do zaplatenia
aj úroky z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 690,27 Eur. Nárok uplatnil zo zmluvy o poskytnutí
hotovostného úveru dňa 7.10.2008.

Neskorším podaním zo dňa 19.8.2015 (č.l. 55) zobral ešte pred začatím konania vo veci samej čiastočne
žalobu späť a to v časti zmluvných úrokov vo výške 6,74 Eur, úrokov z omeškania vo výške 143,34
Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 2,75% p.a. zo sumy 690,27 eur od 17.4.2013 do zaplatenia.
Žiadal tak, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť zostatok istiny vo výške 690,27 Eur, nesplatený zostatok
zmluvných úrokov vyčíslený do dňa odstúpenia od zmluvy vo výške 23,34 Eur, nesplatený zostatok
úrokov z omeškania vo výške 4,51 eur počítaný podľa harmonogramu splátok a sumu 69,72 Eur ako
nesplatený zostatok poplatkov za listinné upomienky účtované v zmysle platného sadzobníka poplatkov.
Napokon žiadal priznať z istiny aj úrok z omeškania vo výške 5,75% p.a. od 17.4.2013 do zaplatenia.

Žalovaný sa zdržiava na neznámom mieste, preto mu bol v zmysle § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovený pre
toto konanie opatrovník, ktorý sa k žalobe doposiaľ nevyjadril aj keď táto mu bola doručená aj s prílohami
dňa 23.10.2015.

Vzhľadom na to, že jedná sa o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s
poukazom na § 115a ods. 2 O. s. p.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, zmluvou o poskytnutí hotovostného úveru
zo dňa 7.10.2008, žiadosťou o poskytnutie hotovostného úveru zo dňa 7.10.2008, harmonogramom
splátok, výpisom z účtu, všeobecnými obchodnými podmienkami žalobcu, odstúpením od zmluvy zo dňa
9.4.2013 s doručenkami, sadzobníkom poplatkov a zistil tento skutkový stav:

Dňa 7.10.2008 žalovaný požiadal žalobcu o poskytnutie hotovostného úveru mPôžička. V ten istý deň
účastníci uzavreli a podpísali zmluvu o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“ pod číslom HMP
012543535. Podľa bodu 1.3 zmluvy veriteľ, teda mBanka, poskytol žalovanému hotovostný úver vo
výške 3319,39 Eur na obdobie 60 mesiacov, takže konečná splatnosť úveru bola stanovená na 7.10.2013
(bod 1.4).

Podľa bodu 1.7 úver má byť splácaný v mesačných splátkach a v súlade s harmonogramom splátok,
ktorý je pripojený k zmluve je podpísaný jej oboma účastníkmi a predstavuje rozlíšenie každej splátky na
istinu a úrok. Úhrnná mesačná splátka predstavovala 81,61 Eur a prvá splátka bola splatná 7.11.2008.

V zmluve je ďalej uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 17,81% (bod 1.8 zmluvy) ako aj
priemerná hodnota RPMN vo výške 22,21% (bod 1.10). Celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené
na sumu 1581,01 Eur (bod 1.8 písm. b/). Úroková sadzba je uvedená v bode 5.1 vo výške 16,50 % ročne.

Možnosť odstúpenia od zmluvy bola dohodnutá v bode 9 predmetnej zmluvy tým spôsobom, že od
zmluvy mohli odstúpiť obaja jej účastníci a mBank podľa bodu 9.3 písm. a/ v prípade ak dlžník nesplní
ktorúkoľvek podmienku poskytnutia úveru.

Doručovanie písomností je upravené vo všeobecných obchodných podmienkach žalobcu v bode 4.5.
Konkrétne podľa bodu 4.5.5 pri doručovaní písomností poštou sa písomnosti považujú za doručené v
tuzemsku tretí deň po ich odoslaní.

Žalovaný úver prestal splácať od februára 2013 ako to vyplýva z výpisu z príslušného účtu (č.l.
5-10). Posledná úhrada bola vykonaná 28.1.2013. Následne žalobca listom zo dňa 9.4.2013 vyzval
žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 294,16 eur do 7 dní od doručenia tejto výzvy. Uvedená suma
predstavovala dlžné splátky vo výške 219,68 Eur, nezaplatené úroky vo výške 28 Eur a poplatky vo
výške 46,68 Eur. V tomto liste ďalej žalobca upozornil žalovaného, že pokiaľ nedôjde v stanovenej lehote
k úhrade dlžnej sumy, uvedená výzva je zároveň aj odstúpením od zmluvy o poskytnutí hotovostného
úveru vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je v omeškaní so splácaním už viac ako 2 splátok, pričom
odstúpenie od zmluvy je v súlade aj s bodom 2.3.5 obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.
Z pripojených doručeniek vyplýva, že tento list bol žalovanému zasielaný dvakrát poštou, zásielka sa
však vrátila neprevzatá.

Z predloženého výpisu z účtu vyplýva, že žalovaný celkovo uhradil žalobcovi z daného úverového vzťahu
sumu 4.360,48 eur.

Súd zároveň mal za preukázané, že žalovaný vyčerpal úver vo výške 3319,39 Eur a to napriek vyjadreniu
žalobcu zo dňa 19.8.2015, v ktorom uviedol, že vyčerpal sumu 3.405,69 Eur. Jednak táto suma sa
nezhoduje so sumou poskytnutého úveru podľa zmluvy a jednak z výpisu z účtu pre súd bol rozhodujúci
účtovný zostatok po transakcii vo forme kreditnej položke, ktorý je uvedený pri dátume 1.11.2008, kedy
bol uskutočnený vnútrobankový prevod sumy 185,88 Eur. Účtovný zostatok totiž predstavuje pri tejto
položke sumu 3.319,39 eur.

Právny vzťah medzi účastníkmi bolo potrebné posúdiť predovšetkým podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( v danom prípade v znení účinnom
od 1.8.2008 do 30.11.2009).

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 4 ods. 2 citovaného zákona.

Podľa názoru súdu všetky tieto povinné náležitosti zmluvy sú zachované.

Odstúpenie od zmluvy veriteľom je upravené v § 5 citovaného zákona. Podľa neho ak bol spotrebiteľský
úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť 9/
ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako 3 mesiace alebo dvoch splátok.

Poznámka č. 9 sa vzťahuje na § 48 Občianskeho zákonníka.

Žalobca odstúpil od úverovej zmluvy v súlade so zákonom a dohodnutými zmluvnými podmienkami.
Toto odstúpenie od zmluvy je však potrebné posudzovať vrátane jeho dôsledkov podľa Občianskeho
zákonníka tak, ako je to napokon uvedené aj v poznámke pri § 5 zákona č. 258/2001 Z.z. Navyše
však predmetnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu definovaná v § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2008.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Súd zastáva názor, že spotrebiteľské zmluvy majú občianskoprávny charakter čo napokon možno
vyvodiť aj z ich zaradenia do Občianskeho zákonníka. Akékoľvek pochybnosti v tomto smere
zákonodarca odstránil zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorý doplnil § 52 ods. 2 o nasledovnú vetu: „Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“. V tejto súvislosti možno poukázať
na právny záver vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Mcdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015. V
zmysle neho vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení právneho predpisu, ktorého sú súčasťou,
od účinnosti tohto právneho predpisu t.j. 1.5.2014 sa tieto novelizované ustanovenia vzťahujú aj na
právne vzťahy založené pred týmto dňom.

Ďalším argumentom pre aplikáciu Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že vzhľadom na charakter
účastníkov zmluvy aj jej predmet je potrebné túto zmluvu, ako to už súd uviedol, posudzovať podľa
osobitného právneho predpisu, ktorým je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva
sa teda neposudzuje podľa Obchodného zákonníka, ale osobitného právneho predpisu. Pôsobnosť
Obchodného zákonníka je upravená v § 361, kde v ods. 3 písm. d/ citovaného zákona (v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy) sa Obchodným zákonníkom spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov a ich
záväzkové vzťahy okrem iného zo zmluvy o úvere (§ 497). Použitie Obchodného zákonníka je teda
uvedené explicitne v citovanom § a teda aplikuje sa len na zmluvy uzavreté podľa § 497 Obchodného
zákonníka, čo však nie je tento prípad, keďže úverová zmluva bola uzavretá podľa zákona č. 258/2001
Z.z.

Navyše súd poukazuje na vyššie citované ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v súvislosti
s ním aj na vyslovený názor o nutnosti aplikácie Občianskeho zákonníka aj vo veciach posúdenia
odstúpenia od zmluvy pri spotrebiteľských zmluvách, ktorý bol vyslovený už vo viacerých súdnych
rozhodnutiach napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove 21Co 116/2013 zo dňa 15.4.2014 alebo 6Co
105/2013 zo dňa 10.12.2013. Súdy poukázali na to, že ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex
specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy vrátane úverov. Ak by z pôsobnosti ustanovenia §
54 ods. 1 OZ mali byť vyňaté niektoré typy spotrebiteľských zmlúv, zákonodarca by to explicitne upravil.
Citované ustanovenie sleduje vylúčenie dopadu nepriaznivejšieho právneho následku na spotrebiteľa
oproti následku, ktorý dopadá na spotrebiteľa podľa „tohto“ zákona, pričom je logické, že zákonodarca
tým rozumel Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba vykladať
tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne
vzťahy nepoužije obchodné právo ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie
spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo.

Vychádzajúc z občianskoprávneho charakteru spotrebiteľskej zmluvy a skutočnosti, že úprava
odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava v
Obchodnom zákonníku, preto s použitím § 54 ods. 1 OZ sa použije pre tento inštitút § 48 Občianskeho
zákonníka, na ktorý napokon poukazuje aj § 5 zákona č. 258/2001 Z.z.

Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa pri odstúpení zmluva ruší od začiatku (ex tunc) a preto
vzťah z nej je potrebné vyporiadať podľa § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak je zmluva
neplatná alebo ako bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove 1Co 154/2014 zo dňa 8.10.2014, 8Co 15/2013 zo dňa
16.12.2013, 6Co 81/2012 zo dňa 14.2.2013, Krajského súdu v Trnave 11Co 47/2014 zo dňa 22.10.2014).
Na podporu tohto záveru možno však poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 402/2013 zo
dňa 19.6.2013, ktorý sa zaoberal sťažnosťou práve vo veci právneho posúdenia odstúpenia od zmluvy
podľa Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľskom úvere a považoval ho za ústavne komforný a preto
sťažnosť odmietol.

Vychádzajúc z ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka žalobca má nárok len na vrátenie finančných
prostriedkov, ktoré poskytol žalovanému. Podľa výpisu z účtu ide o sumu 3.319,39 eur. Žalovaný však
uhradil žalobcovi viac, konkrétne sumu 4360,48 Eur a preto uplatnený nárok je nedôvodný.

O čiastočnom zastavení konania bolo rozhodnuté podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p.

Výrok o náhrade trov konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Náhradu trov konania si uplatnil
len žalobca, ten však bol v konaní neúspešný a preto mu náhrada trov neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.