Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. december 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/14/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114227657
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114227657.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou, v právnej veci žalobcu: TELERVIS
PLUS a.s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: JUDr. Vratislav Šteffek, advokát,
Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanému: A. I., narodený XX. X. XXXX, bytom O. XXXX/XX,
I., o zaplatenie 995,40 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinné zaplatiť žalobcovi sumu 60,40 eur, úrok z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 60,40
eur od 7. 12. 2011 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

IV. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 22,42 €, a to prostredníctvom prevádzkovateľa systému
(centrálneho systému evidencie poplatkov), po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 30. 10. 2014 domáha voči žalovanému zaplatenia
sumy 995,40 eur, úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 995,40 eur od 7. 12. 2011 do zaplatenia,
zmluvnej pokuty vo výške 158,40 eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil titulom uzavretej zmluvy
o úvere č. 220110890 zo dňa 27. 5. 2011, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1600 eur
a povinnosť žalovaného tento zaplatiť s poplatkom za „odplatu“ úveru vo výške 608 eur, spolu 2208 eur
v 13 splátkach po 8 eur (prvé 3 splátky), po 218,40 eur (nasledujúcich 10 splátok), ale žalovaný zaplatil
iba 1212,60 eur , naposledy dňa 2. 10. 2014 (30 eur).

Uznesením č. k. 8C/14/2015-26 zo dňa 17. 7. 2015 súd konanie v časti sumy 45 eur, úroku z omeškania
9,25 % ročne zo sumy 45 eur od 7. 12. 2011 do zaplatenia zastavil.

Uznesením č. k. 8C/14/2015-30 zo dňa 7. 9. 2015 súd konanie v časti sumy 282 eur, úroku z omeškania
9,25 % ročne zo sumy 282 eur od 7. 12. 2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty 158,40 eur zastavil.

Po zohľadnení čiastočného späťvzatia zostala predmetom konania požiadavka žalobcu na zaplatenie
sumy 668,40 eur, úroku z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 668,40 eur od 7. 12. 2011 do zaplatenia,
o ktorej súd ďalej konal.

Žalovaný sa k návrhu, ktorý mu bol doručený vyjadril tak, že dlh spláca.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa
21. 10. 2011, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 220110890 zo dňa 27. 5. 2011, výzvou k úhrade zo
dňa 12. 10. 2011, oznámením o zosplatnení zo dňa 22. 3. 2012. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez
nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na
verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Zo zmluvy č. 220110890 zo dňa 27. 5. 2011 vyplýva, že ju uzavreli žalovaný ako dlžník a žalobca
ako veriteľ, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu 1600 eur s vyhlásením, že úver je
poskytnutý za celkový úrok 20 % z istiny a veriteľ si účtuje odmenu vo výške 18 % z istiny, teda spolu za
poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak aj úrok. Dlžník potvrdil prevzatie istiny úveru
svojím podpisom na tejto zmluve. Celkovú dlžnú sumu, teda istinu úveru 1600 eur a odmenu 608 eur,
teda spolu vo výške 2208 eur sa žalovaný zaviazal splácať v 13-ch mesačných splátkach, po 8 eur (prvé
tri mesačné splátky) a ďalej v pravidelných rovnomerných 10 mesačných splátkach vo výške 218,40 eur
mesačne, prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka splatná vždy do
30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve bola uvedená priemerná hodnota RPMN pre
príslušný typ úveru je 20,56 %. Zmluva bola žalovaným podpísaná aj na druhej strane, kde boli uvedené
obchodné podmienky, osobitne podľa bodu 1 bola uvedená „RPMN pri splatnosti úveru na 13 mesiacov
67,70 %“. Účastníci sa dohodli, že v prípade neuhradenia jednej splátky riadne a včas po uplynutí troch
mesiacov je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy.

Žalobca upomínal žalovaného o zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 12. 10. 2011. Komunikáciu
so žalovaným žalobca doložil výpisom z poštového podacieho hárku (čl. 5 spisu).
Listom zo dňa 22. 3. 2012 oznámil žalovanému zosplatnenie úveru (podací hárok na č.l.7), v ktorom
sa uvádza, že dlh bol ku dňu 6. 12. 2011 zosplatnený z dôvodu omeškania so splácaním dlhu vrátane
úroku a zmluvnej odmeny vo výške 2084,49 eur spolu s uplatnením zmluvnej pokuty vo výške 3,3 % za
každý začatý mesiac omeškania t.j. celkom 211,20 eur, náhradou nákladov vynaložených veriteľom v
súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20 % úveru najmenej 67 eur t.j. 320 eur, pričom celkový
dlh ku dňu zosplatnenia je vo výške 2615,69 eur.

Podľa bodu 3 Obchodných podmienok, zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok
podľa čl. II zmluvy, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka naviac zmluvnú pokutu za omeškane vo
výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy,
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, ods. 2 je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia
zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3
ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané, ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné, ods. 6 ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za
spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä
na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých
peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti, ods. 9 ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva, ods. 10 neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na
požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka pri pochybnostiach sa predpokladá, že
dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia.
Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má
vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do
vrátenia peňažných prostriedkov.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať
z vyhlásenia žalobcu o čiastočnom splnení dlhu vo výške 1539,60 eur uskutočneného bez jeho
dôkazného bremena. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia,
osobitne vo vzťahu k postaveniu žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej
zmluvy podľa Občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany
žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa žalovanému ako spotrebiteľovi - nepodnikateľovi, navyše bola
predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená. Uzavretú zmluvu o úvere súd považoval za zmluvu
spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému
ako fyzickej osobe, ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Spotrebiteľská
zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky,
tak tieto sú neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Uzavretú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z.. a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)
citovaného zákona a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Teda zmluva neobsahuje rozčlenenie splátok
úveru tak, aby bolo zrejmé aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, úrok a iné poplatky.
Nie je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku mesačnej splátky.

Zmluva taktiež neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona
a to konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

Priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) podľa ust. § 9 ods. 2
písm. j) citovaného zákona, len odkaz na nesprávne uvedenú priemernú výšku RPMN 45,60 % platnú
ku dňu podpisu zmluvy. Naviac sa v obchodných podmienkach zmluvy uvádza iná výška RPMN „pri
splatnosti 13 mesiacov 67,70 %“, ide o formuláciu zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu,
ktorý by sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Takáto formulácia zmluvy a
obchodných podmienok nie je dostatočne prehľadná tak, aby si spotrebiteľ uvedomil, aké náklady sú
východiskovo požadované práve pri konkrétnej zmluve. Uvedenie RPMN má obdobný význam ako
jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za 100 gramov alebo 100 mililitrov,
preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva ani povinnosti, jej riadne uvedenie
je významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Vzhľadom na uvedené súd
považoval poskytnutý úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov.
Súd dospel k záveru, že v prípade bezúročnosti a úveru bez poplatkov by sa žalobca mohol domáhať
zaplatenia sumy vo výške 60,40 eur ako rozdielu sumy 1600 eur ako skutočne poskytnutého úveru a
sumy 1539,60 eur, ktorú žalovaný žalobcovi uhradil. Vo zvyšnej časti 608 eur (istiny 414,38, odplaty
98,65 eur a úroku 94,97 eur) s príslušenstvom z tejto sumy súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Naviac súd chce poukázať na ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák., výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje,
pretože podliehajú spoločenskému vývoju. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho
charakteru, ktoré sa uplatňujú v spoločnosti. Z čl. I. zmluvy vyplýva, že úver je poskytnutý za odplatu a
úrok vo výške 20 % istiny (ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje ako odplatu, tak dohodnutý
úrok). Práve RPMN ako mieru všetkých nákladov úveru v čase súd považuje za relevantný údaj k
maximálnej výške „odplaty“ podľa § 3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z., aj keď v cit. § 2 zák. č. 258/2001
Z.z., resp. v Nariadení vlády zhodne účinných do 10.6.2010 sa pojmovo vychádzalo z pojmov „odplata“
a „úver“ popri sebe. V tejto súvislosti súd neuznáva praktický význam dojednania v predmetnej úverovej
zmluve, že žalovaný mal zaplatiť poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje „odplatu a úrok vo výške 20
%“, teda z výšky RPMN nemá zmysel oddeliť práve sadzbu „úveru 20%“ pre účely zistenia „odplaty“
za tento úver.

Keďže na predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere sa vzťahuje Občiansky zákonník včítane jeho
všeobecných ustanovení bez ohľadu na zmluvný typ, súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto
zmluvy aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu,
že bola poskytnutá zo strany žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa žalovaného ako spotrebiteľa -
nepodnikateľa, navyše bola predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená. Právnym následkom
tohto právneho preskúmania by mohlo byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorá by bola neplatná. V tomto smere úvah súd poznamenáva, že žalobca nevychádza
z rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach, napokon podľa úvodného vyhlásenia na
pojednávaní sa žalobca nedomáha zmluvnej pokuty, tobôž tej, ktorá mala narastať v čase, (nejde o
príslušenstvo pohľadávky), ktorej sa žalobca domáhal aj nesplatnej.

V uvedenom zmysle je akákoľvek odplata vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy nad rámec
poskytnutého úveru (najmä aj keby bolo možné uznať uvedenie konkrétnej RPMN k predmetnej zmluve
45,60 % v zmluve a vo výške 67,70 % v obchodných podmienkach zmluvy) uplatnená v rozpore s
dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vyššie oboznámená osobitná právna úprava
(podobne ako § 53 ods. 6 OZ účinný od 1.6.2010) je stále problematická vo vzťahu k dobrým mravom
a spravodlivosti, keď veritelia v obdobných prípadoch si môžu obmedzenia výšky úverov prakticky sami
definovať.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa
týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v
spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ods. 2 ak sa počas trvania omeškania zmení
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo na úroku z omeškania súd dospel k záveru, že žalovaný sa dostal
do omeškania od 7. 12. 2011. Žalobca oznámil žalovanému listom zo dňa 12. 10. 2011, upozornenie,
že ak do 15 dní nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, bude žiadať uhradenie celej pohľadávky. Súd určil
počiatok omeškania žalovanému tak, že list zo dňa 12. 10. 2011 bol daný na poštovú prepravu dňa 18.
10. 2011 plus štandardné tri dni na poštovú prepravu, znamená to, že súd považuje tento list za doručený
žalovanému dňa 21. 10. 2011, pričom 5. 11. 2011 mu uplynula 15 dňová lehota, t.j. 6. 11. 2011 by bol
prvým dňom omeškania a od tohto mohol súd najskôr priznal žalobcovi úrok z omeškania. Avšak súd
bol viazaný návrhom, preto priznal úrok z omeškania v zmysle návrhu od 7. 12 vo výške 9,25 % ročne
z priznanej sumy 60,40 eur do zaplatenia. S výškou úroku z omeškania sa súd stotožnil, k prvému dňu
omeškania bola sadzba ECB vo výške 1,25 % + 8 percentuálnych bodov, čo je 9,25 %.

Pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo na úroku z omeškania súd dospel k záveru, že v časti úroku z
omeškania 9,25 % ročne zo sumy 608 eur od 7. 12. 2011 do zaplatenia, v tejto časti nie je návrh dôvodný,
nakoľko ako je vyššie uvedené súd návrh zamietol aj časti žalovanej istiny, preto súd návrh v časti
požadovaného úroku z omeškania ako nedôvodný zamietol.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 v spojení s ustanovením § 146
ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, keď žalobca spôsobil zastavenie konania v dôsledku
späťvzatia návrhu a v tejto časti bol neúspešný, celkom dosiahol v konaní úspech žalovaný 46 % (73 %
úspech - 27 % neúspech), avšak náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania
nepriznal a ani zo spisového materiálu mu náhrada trov nevyplýva.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania
sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa
návrh, odvolanie alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný
platobný rozkaz.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 4 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa
poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eur.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov ak sa má vrátiť poplatok alebo preplatok, orgány podľa § 3 zašlú odpis právoplatného
rozhodnutia o jeho vrátení daňovému úradu príslušnému podľa trvalého pobytu (sídla) poplatníka
alebo prevádzkovateľovi systému, ak sú orgány podľa § 3 zapojené do centrálneho systému evidencie
poplatkov, ktoré poplatok alebo preplatok vrátia najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu
právoplatného rozhodnutia o jeho vrátení; ak orgán štátnej správy súdov alebo prokuratúra nevydali
rozhodnutie, zašlú písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona
a daňový úrad alebo prevádzkovateľ systému vrátia poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia
písomného upovedomenia.

Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov vo veciach poplatkov rozhoduje orgán, ktorý je oprávnený vykonať poplatkový úkon.

Súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku žalobcovi v zmysle ustanovení § 11 ods. 3, 4, 6
a § 12 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení vo výške 22,42 eur, keď zaplatený súdny poplatok
29,12 eur (6 % zo sumy 158,40 + 45) krátil o sumu 6,70 eur v zmysle § 11 ods. 4 zákona č.
71/1992 Zb. v platnom znení.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.