Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 6C/104/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212208619
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Lengyelová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2212208619.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci

navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava IČO: XX XXX XXX , právne
zastúpený : TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporcom: 1/ V. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Š. L. M. XX, XXX XX Š. L. M. 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. O. XX/X, XXX
XX Š. o zaplatenie 3.762,14 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Návrh voči odporcovi v 1.rade sa z a m i e t a.

II. Konanie voči odporkyni v rade 2. sa z a s t a v u j e.

III. Odporcom v 1. a 2.rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 29.05.2012 sa domáhal na tunajšom súde od odporcov zaplatenia istiny
3.762,14 Eur s príslušenstvom a to spolu s úrokom z omeškania 6% zo sumy 2.100,44 Eur, počnúc
od 23.10.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Poukázal pritom na to, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. Bratislava IČO: XX XX
XXXX a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcom.
Postupca, teda Slovenská sporiteľa a.s. Bratislava a odporcovia v 1. a 2. rade uzatvorili dňa

04.01.2003 Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné
podmienky postupcu. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla odporcom v
1.a2.rade peňažné prostriedky vo výške 50.000,-Sk ( 1.659,70 Eur ). Dohodnutá úroková sadzba
predstavovala 11,30 % p.a., poplatok za poskytnutie úveru 2% z výšky úveru a bol splatný pri podpise
zmluvy, poplatok za správu úveru 100,- Sk štvrťročne a dohodnutá bola výška splátok 1.160,- Sk
mesačne s periodicitou k 20.dňu v mesiaci. Splatnosť 1.splátky nastala 20.03.2003 a konečná splatnosť
úveru bola dojednaná na 20.01.2008.

Odporca v 1.rade na pojednávaní dňa 16.01.2014 vzniesol námietku premlčania nároku a to napriek
tomu, že tento nárok v Dohode o uznaní záväzku, ktorý navrhovateľovi podpísal uznal. Po dôkladnom
preštudovaní zistil, že v predmetnej veci sa jedná o pohľadávku zo zmluvy, ktorá bola uzatvorená
04.01.2003 a nárok navrhovateľa z tejto zmluvy už toho času musí byť premlčaný. Dohodu o uznaní
záväzku, ktorú podpísal dostal poštou. Obsah mu nebol vysvetlený a v podstate ho ani nepochopil.
Podpísal dohodu, lebo v tom čase mal záujem pohľadávku uhradiť a nepochopil, že nárok navrhovateľa
je už premlčaný.

Právny zástupca navrhovateľa návrh voči odporkyni v 2.rade zobral späť. Poukázal na tú skutočnosť, že
odporca v 1.rade pohľadávku navrhovateľa, čo do základu a výšky uznal a domnieva sa, že táto Dohoda
o uznaní je platná a preto by súd nemal prihliadať na vznesenú námietku premlčania. Odporca totižto ,
čo do základu a výšky predmetný dlh uznal.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, resp. výsluchom odporcu v rade 1..
oboznámil sa s pripojenou Zmluvou o úvere zo dňa 04.01.2003 č. XXXXXXXXXX, Všeobecnými
podmienkami , dohodou o uznaní záväzku zo strany odporcu v 1.rade a zistil nasledovný skutkový a

právny stav veci:
Odporcovia v 1.a2.rade dňa 04.01.2003 uzavreli so Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava Zmluvu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej Zmluvy o splátkovom úvere im bola poskytnutá výška úveru 1.659,70
Eur s podmienkami vyššie uvedenými. Splatnosť 1.splátky nastala 20.03.2003 a ku konečnej splatnosti
úveru malo dôjsť 20.01.2008. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22.10.2008 Slovenská sporiteľňa

a.s. postúpila predmetnú pohľadávku navrhovateľovi. Navrhovateľ návrhom na začatie konania zo dňa
29.05.2012 sa domáhal od odporcov zaplatenia predmetnej istiny , ktorá pozostáva z neuhradenej istiny
úveru vo výške 2.100,44 Eur , z riadneho úroku vo výške 421 Eur a úroku z omeškania vo výške 1.657,49
Eur.
V priebehu konania vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zástupca navrhovateľa návrh zobral
späť voči odporkyni v 2.rade s odôvodnením, že odporca v rade 1.predmetnú pohľadávku , čo do základu

a výšky uznal, poukazujúc pritom na písomne doručený návrh na uzavretie dohody, ktorý odporca v
1.rade podpísal a to dňa 29.01.2011. Uvedenou Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku odporca v rade 1.uznal dlh pozostávajúci z istiny 2.100,44 Eur a príslušenstva pohľadávky
149,37 Eur a zaviazal sa tento dlh zaplatiť v splátkach po 100 Eur mesačne.
Súd zobral na vedomie dispozitívny úkon navrhovateľa voči odporkyni v rade 2.a s poukazom na § 96

ods. 1,3 O.s.p. voči nej súd konanie zastavil.
Podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti
alebo celkom . Ak je návrh vzatý späť celkom , súd konanie zastaví . Ak je návrh vzatý späť sčasti ,
súd konanie v tejto časti zastaví .Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný , ak dôjde k
späťvzatiu návrhu skôr , než sa začalo pojednávanie , alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod ,

neplatnosť manželstva alebo určenie , či tu manželstvo je alebo nie je .
Čo sa týka samotného návrhu voči odporcovi v rade 1.súd tento návrh zamietol a to síce z toho dôvodu,
že nárok navrhovateľa voči odporcovi považuje za premlčaný.
Podľa § 100 OZ právo sa premlčí , ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákonom ustanovenej ( § 101 až
110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno

premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je
dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565 ),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplatenej splátky.
Podľa Zákona č. 102/2004 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb
na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov

predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle čl. VIII § 5b účinného od 01.05.2014 ,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V predmetnom prípade , teda z úradnej povinnosti prihliadnuť na premlčanie nároku , okrem toho treba
mať za to, že platne vzniesol námietku premlčania aj odporca v rade 1.a to napriek tomu, že uzatvoril
Dohodu o uznaní tohto dlhu pred podaním návrhu na súd.
Súd preskúmal účastníkmi uzavretú Dohodu o uznaní dlhu a o úhrade tohto dlhu v splátkach a dospel k
tomu záveru, že táto dohoda je neplatná, lebo je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy ako pravidlá

správania sa v spoločnosti uznávané opätovne zavádza Novela OZ účinná od 01.06.2014. Súd musí
za každých podmienok a za každých okolností skúmať kritérium dobrých mravov. Akékoľvek konanie v
rozpore s odbornou starostlivosťou o spotrebiteľa ako aj nekalé obchodné praktiky musí vyhodnotiť ako
praktiky v rozpore s dobrými mravmi.
Odporca na pojednávaní uviedol, že písomný text Dohody o uznaní dlhu mu bol doručený zo strany

navrhovateľa poštou. Je pravdou, že tento dokument podpísal , avšak dobre mu ani nerozumel. Súd
navrhovateľom predloženú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku považuje z
dôvodu nekalej obchodnej praktiky za absolútne neplatnú. Ide predovšetkým o otázku , akým spôsobom
tento úkon dlžníka - spotrebiteľa vznikol. V tomto prípade to bol práve navrhovateľ ( zjavne právaznalý ), ktorý doručil poštou odporcovi predmetnú dohodu za účelom jej podpisu. Jednalo sa o ním
vopred pripravený formulár , kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme Dohody o splátkach,
ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre odporcu zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania

záväzku. Odporca ako dlžník podpísaním tejto dohody nič nezískal, ale naopak, naoko vlastným úkonom
si z vôle navrhovateľa svoje postavenie podstatne zhoršil.
Z jednotlivých súvislostí vyplýva že Dohoda o splátkach bola vykonaná v snahe predísť možnej námietke
premlčania.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym
právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto
rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu

spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,
vystihujú podstatné historické tendencie , sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú
povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým
o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami.
Uvedenýaspektzmluvnejslobodytak,akozmluvnáslobodasamá,másvojelimityustanovenéprávnymi

predpismi , ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty
zmluvnej slobode je aj inštitút dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán.
Samotná navrhovateľom vypracovaná Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
je pre bežného spotrebiteľa v dôsledku ( či už úmyselne alebo nevedome ) nejednotnej terminológie

mätúca, kde obsah pojem uznanie záväzku ale v čl. III. poslednej vete deklaruje, že dlžníci majú
vedomosť o premlčaní dlhu. Postavenie spotrebiteľa nesmie byť zhoršené a to ani s jeho súhlasom,
naopak odchýlky v neprospech dodávateľa sú možné. Takéto konania navrhovateľa pri vypracovaní
tohto dodatku je potrebné vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku. Za nekalú obchodnú praktiku
sa považuje praktika klamlivá, taká , ktorá môže zapríčiniť alebo zapríčiňuje, že spotrebiteľ urobí

rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie
a je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu
priemerného spotrebiteľa.
Podľa názoru súdu postup navrhovateľa v prejednávanej veci je jednoznačne nekalou obchodnou
praktikou a ako taký je hrubo rozporný s dobrými mravmi. Preto súd Dohodu o uznaní dlhu a úhrade

v splátkach považuje za neplatný právny úkon a následne súd z úradnej povinnosti s poukazom na
Novelu Zákona o ochrane spotrebiteľa tento nárok navrhovateľa považuje za premlčaný. Navyše treba
mať za to, že samotný odporca námietku premlčania vzniesol. Navrhovateľ si právo na zaplatenie istiny
3.762,14 Eur odvodzuje od Zmluvy č. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 04.01.2003 právnym predchodcom
a odporcami podľa uvedenej zmluvy konečná splatnosť úveru mala nastať 20.01.2008. Premlčacia

doba v predmetnom prípade je trojročná, návrh bol podaný na súd 29.05.2012. Všetky prípadné nároky
navrhovateľa teda v období pred 29.05.2009 sú premlčané. Keďže konečná splatnosť úveru mala nastať
dňa 20.01.2008 je jednoznačné, že nárok navrhovateľa je premlčaný.
Preto súd návrh voči odporcovi v 1.rade v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. odporcovia by mali právo na náhradu trov konania vzhľadom na neúspech

navrhovateľa,avšakodporcomvkonanítrovynevznikli,pretosúdotrováchrozhodoltak,akojeuvedené
vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania (§ 205 ods.3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).