Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/305/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114223234
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114223234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s. r. o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XC XXX/XXXX, takto

r o z h o d o l :

žalobný návrh z a m i e t a,

náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom Okresnému súdu Humenné doručeným 27.9.2012 domáhal toho, aby

súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody 125 Eur a nemajetkovú ujmu 809,52 eura z
dôvodu oneskoreného rozhodnutia Okresného súdu Humenné o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného proti povinnému G. W. vo veci, ktorá bola
súdnym exekútorom vedená pod č. I. XXXX/XXXX.

Z dôvodov, pre ktoré bola žaloba podaná vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala žalobcovi
byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné, nakoľko nerozhodol o

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
žiadosti. Podľa žalobcu vec pritom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala sa
taká spolupráca s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Majetková škoda, ktorá žalobcovi vznikla predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky

prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 Eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontroloustavukonanianaexekučnomsúde15Eur.Čosatýkanáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch,
poukázal žalobca na to, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania
a došlo k vyvolaniu viacerých rizík. Náhrada nemajetkovej ujmy má kompenzovať vnútorné zásahy

do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, straty dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky. Čo sa týka výšky sumy náhrady nemajetkovej ujmy, žalobca uviedol,
že pri kvantifikácii vychádzal zo súm, ktoré sťažovateľom priznal Ústavný súd Slovenskej republiky prikonštatovaní prieťahov v konkrétnom období. Primeranou sumou podľa žalobcu je suma 660 Eur za
každý rok meškania, resp. 55 Eur za jeden mesiac.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný a potrebné je ho zamietnuť. Pokiaľ
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z., predpoklady pre
náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky
súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, musí vzniknúť škoda a
medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí byť

príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal, nepreukázal taktiež predpoklady pre to, aby
mala mu byť priznaná nemajetková ujma. Žalovaný poukázal na povahu a predmet konania, v ktorom
malo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne. Kvôli predmetom záujmu Európskej komisie súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu

ochrany práv spotrebiteľa na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť
využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúca slabé finančné a právne vnímanie nízkopríjmových
osôb. Jeho postupy nie sú v súlade s dobrými mravmi.
Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrady nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma
náhrady majetkovej škody je len sumou hypotetickou, nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na

náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by žalobcovi vznikla. Taktiež sumu žiadanej náhrady
nemajetkovejujmyžalobcavyčíslilvychádzajúczrozhodnutíÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,ktoré
citoval. Úvaha žalobcu však nie je správna, pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy je
nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej veci, aj to, o aký subjekt ide, pokiaľ tvrdí, že mu vznikla
ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú. Žalovaný taktiež uviedol, že tak u nároku na majetkovú

škodu, ako aj nemajetkovú ujmu neexistuje príčinná súvislosť.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Podľa§115aods.1a2O.s.p.,naprejednanievecisamejniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie,akto
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania
súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch.

Predmetom konania bol nárok žalobcu nedosahujúci sumu 1 000,- Eur. Súd preto vo veci rozhodol po
tom, ako sa oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi umožňujúcimi súdu zhodnotiť, či nárok žalobcu
bol dôvodným.

Súd sa oboznámil s listinami zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XXEr XXX/XXXX a z listín z
tohto spisu zistil:

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného proti
povinnému G. W. bola Okresnému súdu Humenné doručená 16.7.2010 na základe exekučného titulu,

ktorým bol rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská,
a. s. sp. zn. Z. zo dňa 3.2.2010. Listom zo dňa 12.8.2010 Okresný súd Humenné vyzval oprávneného
cestou jeho zástupcu k špecifikácii zmluvných pokút, kapitalizovaných úrokov a úrokov z omeškania,
pokiaľ tvoria súčasť istiny vo výroku rozhodcovského rozsudku, žiadajúc taktiež o špecifikáciu samotnej
istiny. Listom zo dňa 18.10.2010 súd urgoval právneho zástupcu oprávneného k zodpovedaniu svojej

výzvy z 12.8.2010 a listom z toho istého dňa rovnakú požiadavku, akú adresoval právnemu zástupcovi
oprávneného z 12.8.2010 zaslal aj súdnemu exekútorovi. Oprávnený na výzvu súdu reagoval podaním
súdu doručeným 5.11.2010. Uznesením XXEr XXX/XXXX - XX z 23.6.2011 žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol; rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 3.8.2011.

Na základe zisteného skutkového stavu súd, vychádzajúc z právnej úpravy platnej v rozhodnom období,
uzatvára:Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem

tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje

inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone
exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije

a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami

uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň
pozbavenia osobnej slobody.

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení

nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

S účinnosťou od 1.1.2013 bol § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenený tak, že znie: Pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných
prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom

konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatnéhorozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zmena právnej úpravy realizovaná bola zákonom č. 412/2012 Z. z., pričom tento zákon prechodné

ustanovenia neobsahoval; nakoľko ide o ustanovenie s procesnoprávnym aspektom, súd nároky
uplatnené žalobcom posúdil v zmysle aktuálnej právnej úpravy, aj keď v čase, keď boli žalobné návrhy
podané, zákon č. 514/2003 Z. z. túto úpravu neobsahoval.

Žalobca žalobným návrhom uplatnil nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle

zákona č. 514/2003 Z. z. argumentujúc nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné
(prieťahmi, nerozhodnutím v zákonom stanovenej lehote). Výšku majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy kvantifikoval ako následok toho, že exekučný súd - Okresný súd Humenné nedodržal zákonom
stanovenú 15-dňovú lehotu, v ktorej mal buď vydať poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, ktorý o poverenie žiadal alebo jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom toho, aby bolo možné v konaní
pred súdom rozhodovať o náhrade škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného
postupu, pre nedodržanie zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v
exekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia,

následkom ktorého sú prieťahy v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti
konštatujúce porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca v žalobe ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu,
že v namietanom exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom alebo že by niektorý sudca
rozhodujúci v exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučných konaní. Žalobca
síce poukazoval na to, že podával žiadosti s cieľom získať informácie o stave exekučného konania,
tieto jeho žiadosti nie sú však sťažnosťami, aké právna úprava predpokladá. Pri absencii záväzného

stanoviska, resp. rozhodnutia kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd spôsobil zbytočné
prieťahy v konaní je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre posúdenie relevantnosti
žalobami uplatnených nárokov.

Aj pri neexistencii zmeny právnej úpravy, ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., účinnej od

1.1.2013, je potrebné uviesť, že nároky uplatnené žalobcom posúdené by boli ako nedôvodné.
Ako vyplýva z exekučného spisu, žalobca podal návrh na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok, pričom povinným v exekučnom konaní bol
spotrebiteľ. Slovenská právna úprava poskytuje subjektom majúcim v záväzkových vzťahoch postavenie
spotrebiteľa zvýšenú ochranu. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Exekučný súd je v každom štádiu exekučného konania povinný
skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Pri zistení neexistencie podmienok materiálnej
alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu musí na tieto zistenia procesne reagovať. Súd v
exekučnom konaní rozhodujúci musel vychádzať nielen z príslušných ustanovení Exekučného poriadku,

ale aj zo zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie

zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b),
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo

exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).V exekučnom konaní, z ktorého žalobca vyvodzoval svoje nároky, exekučný súd postupoval v súlade
s citovanou právnou úpravou, preto po doručení žiadosti exekútora o vydanie poverenia žiadal
oprávneného o predloženie listín, posúdenie ktorých považoval za potrebné v záujme skúmania, či sú

splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Táto povinnosť súdu je akcentovaná
aj v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. L. Ú. XXX/XXXX - XX z 9.12.2010.

Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom s určitými špecifikami, na rozdiel od iných exekučných
titulov zákon oprávňuje, aby súdy v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku toto konanie

zastavili na návrh alebo aj bez návrhu ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože
predmetom sporu bola vec, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, alebo predmetom
sporu bola vec už rozhodnutá, tiež vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo
je v rozpore s dobrými mravmi, alebo ním prisúdené plnenie je nemožné. Nie je podstatné, že nebola
podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. XCdo XXX/XXXX z 29.3.2011).

Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, preto exekučný súd v exekučnom
konaní, na ktoré žalobca poukazoval, skúmal exekučný titul žalobcu, čím dĺžka exekučného konania od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania samotného poverenia nebola
takej povahy, aby bolo možné usúdiť, že vydanie poverenia v exekučnom konaní vykazovalo znaky

prieťahov konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky L.. Ú. XXX/XXXX-XX zo 14.12.2012, kde Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že
nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý
možnovykladaťaaplikovaťpredovšetkýmmateriálne.PodľaÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikydoba

rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13
mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľnou, ale pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľom v konaní
predústavnýmsúdombolsamotnýžalobca)podávalžiadostioudeleniepoverenínavykonanieexekúcie
hromadne v rovnakom čase, zaťažil tým všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musel
počítať s určitým technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo,

že o žiadostiach exekútora bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

V exekučnom konaní, ktoré súd posudzoval, rozhodol súd tak, že žiadosť súdneho exekútora o vydanie
poverenia zamietol, t. j. o žiadosti rozhodol v čase, ktorý rozsahom nedosahoval ústavným súdom
akceptovaný rozsah 13 mesiacov. Z postupu, resp. úkonov a realizovanej činnosti Okresného súdu

Humenné nevyplýva nesústredenosť ani nečinnosť súdu. Postup exekučného súdu a dĺžka exekučného
konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej vzhľadom
na to, že bolo potrebné posúdiť viaceré aspekty neboli takej povahy, aby bolo možné uvažovať o
nesprávnosti úradného postupu súdu.
Čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody je potrebné uviesť, že žalobca mal za to, že je potrebné aby

súd žalovanému uložil nahradiť mu skutočnú škodu, ku ktorej malo dôjsť v dôsledku zmenšenia jeho
majetku. Pokiaľ žalobca mal za to, že náklady, ktoré vo vzťahu ku konkrétnej exekučnej veci vyčíslil,
mu vznikli, súd mal jeho tvrdenie za nie relevantné. Informačné systémy, na ktoré žalobca poukazoval
vzhľadom na svoj predmet činnosti musí udržiavať tak, či tak a náklady, ktoré vyčíslil, nemohli byť priamo
spôsobené tvrdením oneskoreným konaním exekučného súdu. Žiadna príčina súvislosť z tvrdenia

žalobcu nevyplynula. Okrem toho, ak žalobca realizuje podnikateľskú činnosť spojenú so značným
rizikom, na čo sám poukázal, musí si byť vedomý, že pri jeho podnikateľskej činnosti vzniknú riziká s
dôsledkami z rizík vyplývajúcimi. Uvedené sa týka nielen žalobcom tvrdenej vzniknutej majetkovej škody
ale aj nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval.

Z dôvodov, ktoré súd uviedol, žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu vo veci, ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Žalobca bol v konaní neúspešný, nemá právo na náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Úspešný
žalovaný trovy nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu

súd náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.