Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16C/331/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224912
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114224912.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Monikou Juskovou v právnej veci žalobcu: Pohotovosť, s.r.o., so

sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova4,81109Bratislava,IČO:36864421,protižalovanému:Slovenskárepublika-Ministerstvo
spravodlivosti SR, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

žalobný návrh z a m i e t a,

náhradu trov konania žalovanému n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom Okresnému súdu Humenné doručeným 27.9.2012 domáhal toho, aby
súd uložil žalovanému zaplatiť mu náhradu majetkovej škody vo výške 125 Eur a nemajetkovú ujmu

894,34eurazdôvoduoneskorenéhorozhodnutiasúduojehožiadostioudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie žalobcu ako oprávneného voči povinnej B. Q. vedenej súdnym exekútorom pod číslom B.
XXXX/XXXX; vec bola pôvodne vedená na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. XXCXXX/XXXX.

Uznesením sp. zn. XXCXXX/XXXX-X z 8.10.2012 Okresný súd Humenné spojil na spoločné konanie
vec vedenú pod sp. zn. XXCXXX/XXXX s ďalšími vecami vedenými v tomto súde pod sp. značkami
XXCXXX/XXXX až XXCXXX/XXXX s tým, že sa budú naďalej viesť pod spoločnou sp. zn. XXCXXX/

XXXX.

Uznesením sp. zn. XXNcCXX/XXXX-XX z 18.10.2012 Krajský súd v Prešove rozhodol tak, že sudcovia
OkresnéhosúduHumennésúvylúčenízprejednávaniarozhodovaniavecivedenejpodsp.zn.XXCXXX/
XXXX a vec prikázal Okresnému súdu Prešov.

Rozsudkom XXC/XXX/XXXX-X z 24.6.2014 rozhodol Okresný súd Prešov okrem iného tak, že žalobný

návrh žalobcu vo veci pôvodne vedenej Okresným súdom Humenné pod sp. zn. XXCXXX/XXXX vylúčil
na samostatné konanie.

Z dôvodu, pre ktorý bola žaloba podaná vyplýva, že škoda a nemajetková ujma mala byť žalobcovi
spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné. Nakoľko súd nerozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
žiadosti. Podľa žalobcu veci pritom nevykazovali prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala sa

taká spolupráca s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu. Majetková škoda, ktorá žalobcovi vznikla predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 Eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 Eur, na administratívne spracovanie textov

urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontroloustavukonanianaexekučnomsúde15Eur.Čosatýkanáhradynemajetkovejujmyvpeniazoch,
poukázal žalobca na to, že márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania
a došlo k vyvolaniu viacerých rizík. Náhrada nemajetkovej ujmy má kompenzovať vnútorné zásahy

do spoločnosti, ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu
legitímnych očakávaní, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky. Čo sa týka výšky sumy náhrady za nemajetkovú ujmu, žalobca uviedol,
že pri kvantifikácii vychádzal zo súm, ktoré sťažovateľom priznal Ústavný súd Slovenskej republiky pri
konštatovaní prieťahov v konkrétnom období. Primeranou sumou podľa žalobcu je suma 660 Eur za
každý rok meškania, resp. 55 Eur za jeden mesiac.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný a potrebné je ho zamietnuť. Pokiaľ
žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody s odkazom na zákon č. 514/2003 Z. z., predpoklady pre
náhradu škody nepreukázal. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky podmienky
súčasne, musí ísť o nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, musí vzniknúť škoda

a medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou musí
byť príčinná súvislosť. Tieto predpoklady žalobca nepreukázal, nepreukázal taktiež predpoklady pre
to, aby mala mu byť priznaná nemajetková ujma. Žalovaný poukázal na povahu a predmet konania,
v ktorom malo k tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu, spojené s touto podnikateľskou

činnosťou, vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne. Kvôli predmetom
záujmu Európskej komisie súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku
práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľa na všetkých
úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky
zneužívajúca slabé finančné a právne vnímanie nízkopríjmových osôb. Jeho postupy nie sú v súlade

s dobrými mravmi.
Čo sa týka žalobcom vyčíslenej škody a sumy náhrad nemajetkovej ujmy, žalovaný uviedol, že suma
náhrady majetkovej škody v každom zo žalobných návrhov vo výške 125 Eur je len sumou hypotetickou,
nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku na náhradu škody, nejde o skutočnú škodu, ktorá by
žalobcovi bola vznikla. Taktiež suma žiadanej náhrady nemajetkovej ujmy žalobca vyčíslil vychádzajúc

z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré citoval. Úvaha žalobcu však nie je správna, pri
rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy je nevyhnutné zohľadniť špecifiká každej jednotlivej
veci, aj to, o aký subjekt ide pokiaľ tvrdí, že mu vznikla ujma, t. j. či ide o osobu fyzickú alebo právnickú.
Žalovaný taktiež uviedol, že tak u nárokov na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy
neexistuje príčinná súvislosť.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 25.11.2014. Žalovaný žiadal o ospravedlnenie
svojej neúčasti na pojednávaní s tým, aby súd rozhodol aj v jeho neprítomnosti; na pojednávaní
nedostavil sa ani žalobca ani jeho právny zástupca. Súdu bola v deň nariadeného pojednávania
doručená požiadavka právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie

pojednávaní. Tvrdenia o kolízií pojednávaní však ničím nepreukázal. Pre uvedený dôvod v kontexte s
tým, že predvolanie na pojednávanie prevzal žalobca aj jeho právny zástupca v dostatočnom časovom
predstihu mal súd za to, že dôvody pre ospravedlnenie neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na
pojednávaní a odročenie tohto pojednávania danými nie sú, súd preto vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania aj právneho zástupcu žalobcu.

Súd vykonal dokazovanie listinami z exekučného spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. XXEr/XXX/
XXXX a z listín tohto spisu zistil:

Okresnému súdu Humenné bola dňa 28.4.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie žalobcu ako oprávneného proti povinnej B. Q. na základe exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku. Dňa 19.5.2010 súd vyzval právneho zástupcu oprávneného o
doloženie dokladov - špecifikáciu istiny v exekučnom konaní vymáhanej pohľadávky žiadajúc aby
bolo súdu oznámené, čo je v nej zahrnuté a čo tvorí sumu nad 834 eur. Písomnosť bola právnemuzástupcovi oprávneného doručená 24.5.2010, v spise nenachádza sa žiadna reakcia oprávneného ani
jeho právneho zástupcu.
Dňa 21.6.2011 Okresný súd Humenné rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove uznesením XCoE/X/
XXXX-XX z 23.2.2012 uznesenie Okresného súdu Humenné XXEr/XXX/XXXX-XX z 21.6.2011 zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vykonaní rozsiahleho šetrenia pobytu povinnej, ktorý
sa súdu zistiť nepodarilo jej súd ustanovil opatrovníčku a uznesením XXEr/XXX/XXXX-XX z 3.10.2014
rozhodol tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia v časti o vymoženie

zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 1 158 eur od 2.7.2009 do 30.11.2009 a
zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy 582 eur od 1.12.2009 do zaplatenia.

Na základe zisteného skutkového stavu súd vychádzajúc z právnej úpravy platnej v rozhodnom období
uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom aj len „zákon č. 514/2003“), štát zodpovedá za
podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem
tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a)zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone
exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo

iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,

ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami
uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálne mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň
pozbavenia osobnej slobody.

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z. z., v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení
nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa odsekov 1 a 2.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúciealebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením

zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

S účinnosťou od 1.1.2013 bol § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenený tak, že znie: Pri
posudzovaní nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných

prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej

republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zmena právnej úpravy realizovaná bola zákonom č. 412/2012 Z. z., pričom tento zákon prechodné
ustanovenia neobsahoval; nakoľko ide o ustanovenie s procesnoprávnym aspektom, súd nároky
uplatnené žalobcom posúdil v zmysle aktuálnej právnej úpravy, aj keď v čase, keď boli žalobné návrhy
podané, zákon č. 514/2003 Z. z. túto úpravu neobsahoval.

Žalobca žalobným návrhom uplatnil nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. argumentujú s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Humenné, zbytočnými prieťahmi, nerozhodnutím zákonom stanovenej lehote. Výšku majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy kvantifikoval ako následok toho, že exekučný súd - Okresný súd Humenné nedodržal

zákonom stanovenú 15 dňovú lehotu, v ktorej mal buď vydať poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi, ktorý o poverenie žiadal alebo jeho žiadosť o udelenie poverenia zamietnuť.

Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, predpokladom toho, aby bolo možné v konaní
pred súdom rozhodovať o náhrade škody a nemajetkovej ujmy ako dôsledku nesprávneho úradného

postupu, pre nedodržanie zákonnej lehoty alebo prieťahy v konaní je podanie sťažnosti na prieťahy v
exekučnom konaní, resp. podanie žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní (§ 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.), rozhodnutie o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia,
následkom ktorého sú prieťahy v súdnom konaní (§ 120 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z.), rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorého vyplýva, že porušené bolo právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov alebo rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti
konštatujúce porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Žalobca v žalobe ani netvrdil, že disponuje rozhodnutím alebo konštatovaním kompetentného orgánu,
že v namietanom exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom alebo že by sudca rozhodujúci v

exekučnej veci bol disciplinárne zodpovedný za prieťahy exekučného konania. Pri absencii záväzného
stanoviska, resp. rozhodnutí kompetentného orgánu o tom, že exekučný súd spôsobil zbytočne prieťahy
v konaní je možné konštatovať absenciu podstatného predpokladu pre posúdenie relevantnosti žalobou
uplatneného nároku.

Aj pri neexistencii zmeny právnej úpravy, ustanovenia § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z., účinnej od
1.1.2013, je potrebné uviesť, že nárok uplatnený žalobcom posúdený by bol ako nedôvodný.

Podľa § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému

bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok
uvedený v § 40 písm. a) a b),
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).V exekučnom konaní, z ktorého žalobca vyvodzoval svoj nárok, exekučný súd postupoval v súlade s
citovanou právnou úpravou, preto po doručení žiadosti exekútora o vydanie poverenia skúmal exekučný
titul a listiny, na základe ktorých bol exekučný titul vydaný s cieľom zistenia, či boli splnené formálne

a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Táto povinnosť súdu je akcentovaná aj v uznesení
ústavného súdu SR sp. zn. G. J. XXX/XXXX-XX z 9.12.2010.

Rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom s určitými špecifikami na rozdiel od iných exekučných
titulov zákon oprávňuje aby súdy v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku toto konanie

zastavili na návrh alebo aj bez návrhu, ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože
predmetom bola vec, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo predmetom sporu
bola vec už rozhodnutá tiež vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo je v
rozporesdobrýmimravmialebonímprisúdenéplnenieniejemožné.Niejepodstatné,ženebolapodaná
žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdoXXX/XXXX
z 29.3.2011).

Výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, preto exekučný súd v exekučnom
konaní, na ktoré žalobca poukázal skúmal exekučný titul, čím dĺžka exekučného konania o doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do rozhodnutia o tomto návrhu nebola takej povahy
aby bolo možné usúdiť, že rozhodnutie o návrhu oprávneného v exekučnom konaní vykazovalo znaky
prieťahov konania. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu SR G.

J. XXX/XXXX-XX zo 14.12.2012, kde Ústavný súd SR konštatoval, že nie každý zistený prieťah v
súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Pojem „zbytočné prieťahy“ je pojmom autonómnym, ktorý možno vykladať a
aplikovať predovšetkým materiálne. Podľa Ústavného súdu SR doba rozhodovania exekučného súdu
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti

nebola ústavne udržateľnou, ale pokiaľ sťažovateľ (sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom bol
samotný žalobca) podával žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcie hromadne v rovnakom
čase, zaťažil tým všeobecný súd väčším počtom podaní vzhľadom na čo musel počítať s určitým
technicko-administratívnym zdržaním na strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o žiadostiach
súdneho exekútora bolo rozhodnuté s určitým časovým odstupom, čo je ústavne akceptovateľné.

V exekučnom konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. XXEr/XXX/XXXX meškanie Okresného súdu
Humenné oscilovalo na hranici Ústavným súdom Slovenskej republiky definovanej ako lehota, ktorú nie
je možné považovať za lehotu, ktorá by vykazovala znaky zbytočných prieťahov konania súdu.

Čo sa týka kvantifikácie majetkovej škody je potrebné uviesť, že žalobca mal za to, že je potrebné
aby súd žalovanému uložil nahradiť mu skutočnú škodu, ku ktorej došlo v dôsledku zmenšenia jeho
majetku. Pokiaľ žalobca mal za to, že náklady, ktoré vo vzťahu ku konkrétnej exekučnej veci vyčíslil,
mu vznikli, súd mal jeho tvrdenie za nie relevantné. Informačné systémy, na ktoré žalobca poukazoval
vzhľadom na svoj predmet činnosti musí udržiavať tak, či tak a náklady, ktoré vyčíslil, nemohli byť

priamo spôsobené tvrdením oneskoreným konaním exekučného súdu. Žiadna príčina súvislosť z tvrdení
žalobcov nevyplynula. Okrem toho, ak žalobca realizuje podnikateľskú činnosť spojenú so značným
rizikom, na čo sám poukázal, musí si byť vedomý, že pri jeho podnikateľskej činnosti vzniknú riziká s
dôsledkami z rizík vyplývajúcimi. Uvedené sa týka nielen žalobcom tvrdenej vzniknutej majetkovej škody
ale aj nemajetkovej ujmy, ktorú požadoval.

Z dôvodov, ktoré súd uviedol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodoval súd podľa zásady úspechu vo veci ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol
v konaniach neúspešný, nemá právo na náhradu trov konania s konaním mu vzniknutých. Úspešný

žalovaný trovy nežiadal, ich náhradu si v zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu
súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ustanovenia § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.