Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 12, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1T/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114010964
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Philadelphy

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114010964.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Petrom Philadelphym, v trestnej veci obžalovaného

V.. Q. Y., stíhaného pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: V.. Q. Y., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici,
trvale A. N. C. X, S.,
okres A. A., SZČO,

u z n á v a sa v i n n ý m, ž e

19. 02. 2014 v čase okolo 03,20 h v Banskej Bystrici, v smere od Jilemnického ulice na ulicu Námestie
Ľudovíta Štúra, viedol nákladné motorové vozidlo zn. Toyota Hilux ev.č. A. XXX Z. tak, že pri prejazde
pravotočivej zákruty nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, v dôsledku čoho nezvládol jeho

vedenia a vyšiel s ním mimo vozovky, v smere jeho jazdy vľavo, kde prednou časťou vozidla narazil do
oporného múrika pred budovou č. 31 na ulici Námestie Ľ. Štúra, pričom priebeh predmetnej dopravnej
nehody sledovala v tom čase tam nachádzajúca sa hliadka OO PZ, Banská Bystrica - západ, ktorá
bezprostredne po dopravnej nehode zastavila pri vozidle ev.č. A. XXX Z., počas čoho V.. Q. Y. vystúpil
zo svojho vozidla a dal sa na útek, na ktorom bol dostihnutý členom hliadky PZ a po následnom
návrate na miesto dopravnej nehody bol hliadkou PZ opakovane vyzvaný, aby sa podrobil dychovej
skúške za účelom zistenia hladiny alkoholu v krvi, dychovú skúšku však opakovane odmietol vykonať
a požiadal o lekárske vyšetrenie spojené s odberom krvi, ktoré však po jeho eskortovaní do nemocnice

F.D. Roosevelta v Banskej Bystrici následne taktiež odmietol, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s
nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

t e d a

pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu
na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou
skúškou a odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený
návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona,Za to sa o d s u dz u j e:

Podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. j) Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 a 8 Tr. zákona, § 56 ods.2 Tr.

zákona, na peňažný trest vo výške 1.000 Eur.

Podľa § 57 ods.3 Tr. zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
súd ustanovuje náhradný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) dní.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona súd u k l a d á obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 61 ods. 8 Tr. zákona súd obvinenému do trestu zákazu činnosti z a p o č í t a
v a doba od 19. 02. 2014.

Podľa § 287 ods.1 Tr. poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti TRADE CORP, s.r.o., so sídlom Kapitulská č. 1, 974 01, IČO: 35 821 817 náhradu škody
vo výške 371 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný V.. Q. Y. dňa 19. 02.

2014 v čase okolo 03,20 h v Banskej Bystrici, v smere od Jilemnického ulice na ulicu Námestie Ľudovíta
Štúra, viedol nákladné motorové vozidlo zn. Toyota Hilux ev.č. A. XXX Z. tak, že pri prejazde pravotočivej
zákruty nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla, v dôsledku čoho nezvládol jeho vedenia a
vyšiel s ním mimo vozovky, v smere jeho jazdy vľavo, kde prednou časťou vozidla narazil do oporného
múrika pred budovou č. 31 na ulici Námestie Ľ. Štúra, pričom priebeh predmetnej dopravnej nehody

sledovalavtomčasetamnachádzajúcasahliadkaOOPZ,BanskáBystrica-západ,ktorábezprostredne
po dopravnej nehode zastavila pri vozidle ev.č. A. XXX Z., počas čoho V.. Q. Y. vystúpil zo svojho
vozidla a dal sa na útek, na ktorom bol dostihnutý členom hliadky PZ a po následnom návrate na miesto
dopravnej nehody bol hliadkou PZ opakovane vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške za účelom
zistenia hladiny alkoholu v krvi, dychovú skúšku však opakovane odmietol vykonať a požiadal o lekárske

vyšetrenie spojené s odberom krvi, ktoré však po jeho eskortovaní do nemocnice F.D. Roosevelta v
Banskej Bystrici následne taktiež odmietol, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom
pre jeho zdravie.

Vyššie uvedené skutkové závery vyplynuli z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný V.. Q. Y. svoju vinu poprel. Potvrdil, že je majiteľom osobného motorového vozidla zn. Toyota
Hilux, ev.č. A. XXX Z., avšak dňa 19. 02. 2014 v čase okolo 03,20 h keď vozidlo havarovalo v Banskej
BystriciprinákupnomcentreJopavB.Bystricinešoféroval.Tvrdil,žedňa18.02.2014bolvobciHrochoť
v miestnej krčme pozerať medzištátny hokejový zápas SR - ČR pričom pri tom vypil tri bavoráky. Keďže

potrebovalešteísťdoambulanciedoBanskejBystrice,požiadalsynovcaD.Y.,abyhotamodviezol.D.Y.
ho tam odviezol na jeho motorovom vozidle zn. Toyota Hilux. V ambulancii sa v tom čase ešte nachádzal
kolega V.. T. A., ktorý ho požiadal, aby s ním išiel na lekársky zákrok do Podlavíc, s čím súhlasil. Odviezol
ich tam D. Y. a zdržali sa tam asi 1-2 hodiny. Následne išli odviezť do Radvane na Polnú ulicu kolegu
A., pričom išli z Podlavíc cez ulicu THK popri potoku, popri hoteli Dixon. Pri hoteli Dixon míňali oproti

idúcu policajnú hliadku, ktorá keď ich zbadala sa otočila a začala ich prenasledovať. Oni sa pohybovali
od hotela Dixon smerom k ústrediu daňového riaditeľstva následne po ul. Jilemnického k nákupnému
stredisku Úsvit, kde pri tržnici odbočili doprava, smerom k starému Tescu a nákupnému stredisku Jopa.
V spodnej časti pri bývalom nákupnom stredisku Tesco v pravotočivej zákrute vodič Zdenko Ondrejka
nezvládol zákrutu, vyletel z cesty a havaroval. On v tom čase sedel na mieste spolujazdca a T. A.

na zadnom sedadle. Z vozidla následne vystúpili. Keďže vozidlo bolo nepojazdné, rozhodli sa ísť po
náhradné vozidlo kolegu A.K. na Polnú ulicu, aby jeho havarované vozidlo z miesta nehody odtiahli. Ako
zmiestanehodyodišli,pochvílisiuvedomil,žemalvovozidlekľúče,dokladyalieky,poktorésarozhodol
vrátiť. Ako sa vrátil k vozidlu, otvoril dvere na strane vodiča a začal tam hľadať doklady. Vtedy prišla na
miesto policajná hliadka, on spanikáril a začal pred ňou utekať. Policajt ho dobehol pri rieke Hron, odkiaľ

ho priviedli späť k vozidlu a vyzvali ho, aby sa podrobil dychovej skúške. On to odmietol. Následne hovyzvali aby sa podrobil odberu krvi, s čím najprv súhlasil, ale neskôr to tiež odmietol. Dychovú skúšku
a odber krvi odmietol preto, lebo to nepovažoval za potrebné, keďže vozidlo nešoféroval. Tiež uviedol,
že pri dopravnej nehode neutrpel žiadne zranenie, ktoré by si vyžiadalo lekárske ošetrenie a ani sa na

takéto zranenia nesťažoval príslušníkom polície, ktorí ho zadržali.

Obhajobné tvrdenia obžalovaného potvrdili v konaní vypočutí svedkovia D. Y. a V.. T. A..

Svedok D. Y. dokazoval, že dňa 19. 02. 2014 v čase okolo 3,20 hod. šoféroval osobné motorové vozidlo

zn.ToyotaHiluxev.č.A.XXXZ.onanieobžalovaný.Tvrdil,žedňa18.02.2014sivovečernýchhodinách
išiel kúpiť do krčmy v obci Hrochoť cigarety, kde pred krčmou stretol obžalovaného, ktorý je jeho strýko.
Ten ho požiadal, aby ho odviezol na jeho vozidle do ambulancie do Banskej Bystrice, kde si chcel ísť
vyzdvihnúť lieky. Vyhovel mu a do Banskej Bystrice ho odviezol. Po príchode do ambulancie tam bol aj
F.. A., ktorého následne aj s obžalovaným zaviezol do Podlavíc. V Podlaviciach obžalovaného a F.. A.
čakal v aute zhruba od 23,30 h cca 3,5 hodiny. Následne F.. A. išiel zaviezť na vozidle obžalovaného

do Radvane, cestu mu ukazoval a navigoval ho F.. A.. V pravotočivej zákrute pri nákupnom centre Jopa
nezvládol pravotočivú zákrutu a vozidlom narazil do tam sa nachádzajúceho betónového múrika. Políciu
nevolal, pretože nikto vo vozidle neutrpel zranenia a aj škoda na vozidle podľa neho nedosahovala
výšku, ktorá by si vyžadovala, aby volal políciu. K okolnostiam, ktoré nastali tesne po dopravnej nehode
sa svedok vyjadriť nevedel. Na otázku prokurátora, akú vzdialenosť prešli od vozidla, keď si obžalovaný

spomenul na kľúče od vozidla, po ktoré sa vrátil, svedok uviedol, že mohli prejsť asi 20-50 m, nevedel
to odhadnúť, ale nachádzali sa pod zakrytým prístreškom bývalého Tesca. Na otázku, či zaregistroval
v čase keď z miesta nehody odchádzali hliadku polície svedok uviedol, že nie, žiadnych policajtov tam
nevidel. Následne potom, čo sa presunuli na Polnú ulicu k F.. A., chceli naštartovať tam sa nachádzajúce
jeho vozidla zn. VW Passat, čo sa im nepodarilo pre vybitú baterku. Baterku sa snažili dobiť doma u

F.. A.Á.. Následne po dobití baterky túto vložili späť do jeho vozidla, vozidlo naštartovali a vrátili sa na
miesto dopravnej nehody, kde sa však už obžalovaný ani havarované vozidlo nenachádzalo. Následne
sa vrátili domov k F.. A., kde si ľahli späť. Mohlo byť cca 6 hodín ráno. Na otázku, či nekontaktovali,
resp. či ich nezaujímalo, čo sa stalo s obžalovaným, keď ho nenašli na mieste dopravnej nehody svedok
uviedol, že mal problémy sám so sebou, mobil nemal, a preto mu nevolal. O tom, čo sa obžalovanému

stalo sa dozvedel až na druhý deň doma, kde ho informovala manželka obžalovaného.

Svedok T.. T. A. vypovedal, že s obžalovaným sú kolegovia, v jeho ambulancii vykonáva odbornú prax.
Nie je jeho zamestnancom. V ten večer, keď došlo k nehode mal nariadenú pracovnú pohotovosť
a nachádzal sa v ambulancii, kde riešil jeden prípad. Do ambulancie obžalovaného doviezol na

jeho vozidle svedok Ondrejka. Do ambulancie vošiel iba obžalovaný, Ondrejka nie. Obžalovaný si z
ambulancie zobral lieky a po chvíli išli do Podlavíc k prípadu, ktorý mal nahlásený. Jednalo sa o srdcové
zlyhanie mačky. Mohlo byť okolo polnoci, presne si to nepamätal. Nevedel, či obžalovaný mal vypité
alebo nie, nevšimol si to. Ako dlho sa zdržali v Podlaviciach uviesť nevedel. Z Podlavíc ich p. Ondrejka
viezol k nemu domov. Cestu ho navigoval on. K havárii došlo v pravotočivej zákrute pri nákupnom centre

Tesco, kde vodič dostal šmyk. Vozidlo bolo nepojazdné, preto z miesta nehody odišli a išli k nemu
domov na Polnú ulicu po náhradné vozidlo, ktorým chceli havarované vozidlo obžalovaného z miesta
nehody odtiahnuť. Z miesta nehody odchádzali pešo ponad bývalé Tesco, tam odbočili doľava, potom
pokračovali ponad nákupné centrum Kaufland, okolo cintorína, na Polnú ulicu, kde býva. Obžalovaný
išiel s nimi, ale po pár metroch sa vrátil kvôli liekom a dokladom späť k havarovanému vozidlu. Nečakali

ho, bolo ráno a boli unavený. Kto disponoval kľúčmi od vozidla uviesť nevedel. Hliadku polície na mieste
nehody nevidel, ani ju neregistroval. Keď prišli k nemu domov na Polnú ulicu p. Ondrejka sa pokúsil
naštartovať jeho motorové vozidlo zn. VW Passat, čo sa mu nepodarilo. Usúdili, že je vybitá baterka,
preto ju z vozidla vybrali a išli ju k nemu domov nabíjať. Po chvíli sa vrátili, baterku vložili späť do auta,
auto potom naštartovalo a p. Ondrejka ho odšoféroval smerom na miesto nehody. Tam už však nikto

nebol, ani havarované vozidlo, ani obžalovaný, preto usúdili, že obžalovaný to asi vyriešil sám. Potom
sa vrátili k nemu domov a ľahli si späť. Obžalovaného telefonicky nekontaktovali ani ho neinformovali,
že budú z náhradným vozidlom meškať. Svedok tvrdil, že nevedel, kde má svoj telefón.

V rozpore s výpoveďou obžalovaného a svedkov D.. Y. a T.. A. boli svedecké výpovede svedkov V. B. a
V. X., príslušníkov PZ, ktorí po dopravnej nehode zadržali obžalovaného.Svedok V. B. dokazoval, že v čase nehody vykonávali s kolegom V. X. hliadkovú činnosť na služobnom
motorovom vozidle na území mesta Banská Bystrica podľa vopred schváleného rozpisu. V čase
okolo 03,00 h sa nachádzali na Nám. Ľ. Štúra pri nákupnom centre Jopa, kde z Jilemnického ulice

zaregistrovali schádzať osobné motorové vozidlo smerom k nákupnému centru Jopa a ako sa tam blížili,
následne videli toto vozidlo nabúrané v pravotočivej zákrute. Samotný priebeh nárazu nevidel, pretože
mu v tom na pár sekúnd bránili stĺpy nákupného centra Tesco. Nachádzali sa však v bezprostrednej
blízkosti tejto nehody vo vzdialenosti cca 50 metrov. Následné zapli zvukové a svetelné výstražné
znamenie, zapli diaľkové svetlá a rýchlo sa blížili k miestu nehody. Obžalovaný sa nachádzal na

mieste vodiča a keď ich zbadal, vozidlo uzamkol diaľkovým ovládačom a začal bežať smerom k rieke
Hron. Podozrivého začali s kolegom prenasledovať, ale kolega sa následne vrátil, lebo si uvedomil, že
služobné vozidlo nechal neuzamknuté a nezabezpečené. Následne sa presunul so služobným vozidlom
k rieke Hron, kde sa nachádzal kolega X. so zadržaným podozrivým. Podozrivého následne odviedli
služobným motorovým vozidlom späť na miesto dopravnej nehody, kde vyčkali na príchod povereného
príslušníka-nehodára.Vovozidlesaokremobžalovanéhourčitenenachádzaližiadneinéosoby,pretože

takéto osoby si tam nevšimol. Obžalovaný bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, čo odmietol,
súhlasil však s odberom krvi. Po príchode na pohotovosť v Roosveltovej nemocnici však odmietol aj
krvnú skúšku napriek poučeniu o trestných následkoch takéhoto odmietnutia. Okrem neho a kolegu
X. tam bol aj poverený príslušník, ktorý dopravnú nehodu dokumentoval. Vzhľadom na odstup času
nevedel, kto z nich obžalovanému poskytol uvedené poučenie. Na doplňujúce otázky svedok uviedol,

že obžalovaný neustále menil verzie ohľadom priebehu nehodového deja, keď najprv hovoril, že si na
priebeh nehody nepamätá, potom uvádzal, že nešoféroval on, ale niekto iný, pričom na otázku kto
šoféroval odpovedal, že nevie. Viditeľné zranenie na tele obžalovaného, ktoré by si vyžiadalo lekárske
ošetrenie, resp. zranenia, na ktoré by sa obžalovaný sťažoval si nevšimol. Vozidlo obžalovaného určite
videlakoschádzapoJilemnickéhoulicismeromknákupnémucentruJopa,apotomhovidelažnásledne

ako bolo havarované v múre. Videl aj jeho vodiča ako z miesta nehody uteká. To, že vozidlo bolo pred
nehodou v pohybe vydedukoval z toho, že videl jeho svetlá, ktoré sa pred nehodou pohybovali. Vylúčil,
že by vozidlo šoférovala prípadne iná osoba a vylúčil aj možnosť, že sa vo vozidle resp. na mieste
nehody nachádzali aj iné osoby ako obžalovaný. Ako sa k vozidlu približovali, udržiavali s ním neustály
vizuálny kontakt.

S výpoveďou svedka B. korešpondovala aj výpoveď svedka V. X., príslušníka policajného zboru, ktorý
dokazoval, že v predmetný deň s kolegom Milanom Slobodníkom vykonávali hliadkovú činnosť na
služobnom motorovom vozidle. Pohybovali sa po námestí Ľudovíta Štúra, popri bývalom Tescu, popri
objekte Jopa a mienili pokračovať popri Jilemnického ulici k nákupnému stredisku Úsvit. Ako boli pred

hlavným vchodom nákupného strediska Jopa, zbadal v pravotočivej zákrute havarovať motorové vozidlo
Toyota Hilux, ktorú šoféroval obžalovaný. Ako prichádzali na miesto nehody, vozidlo obžalovaného
videl schádzať po Jilemnického ulici, potom sa mu na pár sekúnd stratilo z dohľadu, dostalo sa do
mŕtveho uhla, z ktorého keď vyšli, už videl len havarované vozidlo v predmetnej zákrute. S vozidlom
udržiavali bezprostredný vizuálny kontakt, nachádzali sa od miesta nehody vo vzdialenosti maximálne

25 metrov. Po príchode na miesto nehody, z vozidla, z miesta vodiča vystúpila osoba, ktorá začala
unikať smerom k rieke Hron. On ju začal prenasledovať a dohonil ju až pri rieke Hron. Následne k
nim prišiel kolega Slobodník so služobným vozidlom a osobu, ktorú neskôr stotožnili ako obžalovaného
eskortovali na miesto nehody. Následne na miesto zavolali nehodára, ktorý začal dopravnú nehodu
dokumentovať. Vo vozidle sa určite okrem obžalovaného nenachádzali ďalšie osoby. Ak by tomu tak

bolo, bol by to videl. Obžalovaný bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, čo odmietol, následne
bol vyzvaný, aby sa podrobil odberu krvi, s čím najprv súhlasil, po eskortovaní do nemocnice odmietol
aj vyšetrenie krvi. Nijako to nevysvetlil. Uvádzal, že počká na svojho právneho zástupcu. Do nemocnice
sa dostavil aj policajt - nehodár, ktorý obžalovaného poučil o následkoch odmietnutia odberu krvi. Na
doplňujúce otázky svedok uviedol, že celý priebeh nehodového deja videl z bezprostrednej vzdialenosti,

vozidlo obžalovaného sa im stratilo z dohľadu len na pár sekúnd, keď bolo v mŕtvom uhle. Obžalovaný
bezprostredne po zadržaní nehovoril nič o osobách, ktoré s ním mali cestovať vo vozidle, s touto
verziou začal operovať až pri výsluchu pred vyšetrovateľom. Vozidlo obžalovaného videl ako schádza
po Jilemnického ulici, smerom od nákupného centra Úsvit, svietilo, bolo v pohybe. Keď vyšli spoza
stĺpov parkovacej zóny starého Tesca, ktoré im čiastočne bránilo vo výhľade už len videl ako vozidlo

obžalovaného bolo havarované v uvedenej pravotočivej zákrute. Na miesto prišli bezprostredne po tejto
nehode.Pozadržaníobžalovanýtelefonickykomunikoval,pričomdotelefónuhovorilniečovtomzmysle,
že havaroval a že ho chytili policajti, čo bolo výslovne počuť.Na otázku samosudcu či vozidlo obžalovaného pred nehodou prenasledovali a či ho zaregistrovali
niekde okolo hotela Dixon svedok uviedol, že vozidlo obžalovaného prvý krát spozorovali v uvedenej
pravotočivejzákruteprinákupnomcentreJopa.Vozidloobžalovanéhourčiteneprenasledovaliaprihoteli

Dixon sa určite neotáčali, aby sa pustili do jeho prenasledovania.

Na hlavnom pojednávaní bol podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku prehratý aj zvukový záznam z Redatu -
operačného odboru Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici pre Okresné riaditeľstvo PZ v Banskej
Bystrici zo dňa 19. 02. 2014 o 3,29 hod. Z obsahu zvukového záznamu vyplynulo, že svedok V.

X. - príslušník PZ informoval operačné stredisko o priebehu služobného zákroku, pri ktorom došlo
k zadržaniu obžalovaného. Žiadal o inštrukcie a pokyny, ako má ďalej postupovať. V rámci tejto
komunikácie svedok X. uviedol, že „...bežal som za chlapom, išli sme po Spojovej a otočilo sa auto pred
nami a zmizlo preč. Išli sme spodkom starého Tesca, ponad Jopu, vieš, a tam sme ho našli v múre
vtrepaného, proste narazil, havaroval, chlap zdrhal, tu som ho chytil pri Hrone...“

Na hlavnom pojednávaní bola čítaná aj výpoveď svedka - poškodeného Q.. Q. K., štatutárneho zástupcu
spoločnosti Tradecorp s.r.o. Banská Bystrica, v ktorej vlastníctve je múr, ktorý bol poškodený pri
dopravnej nehode dňa 19. 02. 2014 o 3,20 hod. Poškodený sa k okolnostiam súvisiacim s dopravnou
nehodou vyjadriť nevedel, uplatnil si však náhradu škody za poškodený betónový múr v sume 371,-Eur,
na ktorú žiadal obžalovaného v odsudzujúcom rozsudku zaviazať.

Výška škody bola vyčíslená odborným vyjadrením J.. V. S. zo dňa 19. 03. 2014 na 371,-Eur.

Skutkový stav bol ďalej preukázaný aj správou o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 19. 02. 2014,
spísanou príslušníkmi polície, zápisom o ohliadke miesta dopravnej nehody, náčrtom z miesta dopravnej

nehody a pripojenou fotodokumentáciou, z ktorých vyplýva lokalizácia miesta, kde došlo k dopravnej
nehode a rozsah poškodenia motorového vozidla zn. Toyota Hilux ev.č. A. XXX Z..
Zo žiadanky pre akútne toxikologické vyšetrenie zo dňa 19.02.2014 vyplýva, že obžalovaný odmietol o
4,55 hod. odber krvi.

Z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu a z rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu zo dňa
19. 02. 2014 a 03. 03. 2014 vyplýva, že obžalovanému bol vodičský preukaz zadržaný dňa 19. 02. 2014
o 6,35 hod.

S výpoveďou svedkov B. P. X. - príslušníkov PZ korešponduje aj listinný dôkaz - úradný záznam spísaný

nimi dňa 19. 02. 2014. V uvedenom zázname svedkovia - príslušníci polície popísali priebeh služobného
zákroku, ku ktorému došlo dňa 19. 02. 2014 o 3,20 h, pri ktorom došlo k zadržaniu obžalovaného. Z
obsahu tohto záznamu vyplýva, že obžalovaný bol zadržaný, keď unikal z miesta dopravnej nehody, bol
videný ako vyskočil z miesta vodiča a začal utekať z miesta nehody smerom k McDonaldu, tvrdil, že
vozidlo nepatrí jemu a že nevie komu patrí, odmietol sa podrobiť dychovej skúške z dôvodu, že vozidlo

nešoféroval on, ale niekto iný, na otázku kto šoféroval, uviedol, že nevie. Žiadal odber krvi, a keď bol
menovaný eskortovaný na odber krvi na urgent do Nemocnice F.D. Roosvelta v Banskej Bystrici, vtedy
menovanému niekto telefonoval a v tom obžalovaný uviedol, že odmieta aj odber krvi. Počas ich úkonov
menovaný niekoľko krát telefonoval, pričom do telefónu niekomu uviedol „príď rýchlo sem, nabúral som,
žandári ma chytili“.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obžalovaný ako trestne zodpovedný subjekt z
hľadiska veku a príčetnosti (§ 22 a 23 Tr. zákona) po subjektívnej a objektívnej stránke naplnil zákonné
znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, pretože pri výkone
činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie návykovej látky, ktorá sa vykonáva dychovou skúškou a
odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi, či nie je ovplyvnený návykovou
látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. Obžalovaný po
subjektívnej stránke konal v úmysle priamom, pretože chcel spôsobom, uvedeným v trestnom zákone
porušiť alebo ohroziť záujem chránený trestným zákonom (§ 15 písm. a) Tr. zákona).

Obžalovaný svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane života, zdravia ľudí alebo majetku
pred osobami, ktoré pod vplyvom návykovej látky pri výkone zamestnania alebo inej činnosti ohrozujú
tieto chránené záujmy.Vrámcidokazovanianahlavnompojednávaníboliprodukovanéprocesnýmistranamivpodstate2verzie
nehodovéhodeja,zktorýchjednupredniesolobžalovaný,ktorýtvrdil,žemotorovévozidlovčasenehody

nešoféroval on, ale šoféroval ho jeho synovec Zdenko Ondrejka, čo tento potvrdil a túto verziu potvrdil
aj svedok T. A., jeho kolega z ambulancie. Táto verzia z hľadiska hodnotenia trpela podľa názoru súdu
niektorými rozpormi a logickými defektmi, ktoré ju robili nevierohodnou. V prvom rade treba poukázať
na vyjadrenie obžalovaného, ktorý ako vyplýva z úradného záznamu, spísaného príslušníkmi polície
bezprostredne po nehode začal operovať s touto verziou až neskôr, potom, čo sa „s niekym“ telefonicky

poradil, pravdepodobne so svojim obhajcom. Z uvedeného vyplýva účelovosť jeho obrany. Keď by totiž
vozidlo nešoféroval on, súd nevidí dôvod, aby z týmto tvrdením nevyšiel už bezprostredne po svojom
zadržaní, ale až neskôr, keď sa „s niekym“ telefonicky poradil. Tiež je nelogické, aby obžalovaný z miesta
nehody utekal, ak vozidlo nešoféroval. Jeho konanie skôr nasvedčuje, že si dobre uvedomoval dôsledky
svojho konania a útekom sa im chcel vyhnúť. Súd neuveril ani jeho tvrdeniu o „údajnom“ šoku po nehode,
lebo tvrdená verzia o snahe ísť po náhradné vozidlo nasvedčuje skôr racionálnemu uvažovaniu ako

dezorientácii a skratovom konaní po nehode. Tiež jeho útek z miesta nehody a ubehnutá vzdialenosť
svedčí o tom, že pri nehode neutrpel žiadne zranenie, čo ani nikto netvrdil, čo tiež nasvedčuje, že bol
v poriadku a vedel čo robí. Taktiež vo výpovediach svedkov Y. a A. vznikli rozpory v tom smere, že
kým svedok Y. tvrdil, že z miesta nehody odchádzali po náhradné vozidlo popod staré Tesco na Polnú
ulicu, sv. A. tvrdil, že išli ponad staré Tesco, ponad Kaufland, okolo cintorína na Polnú ulicu. Kým verzia

tvrdená sv. A. by logicky vysvetľovala prečo ich na mieste nehody nezaregistrovala policajná hliadka,
verzia tvrdená sv. Y. je jej pravým opakom. Ak by totiž bola pravdivá verzia tvrdená sv. Ondrejkom, tak
oni (sv. Y. P. A.), ako aj policajná hliadka by ich musela zaregistrovať ako odchádzajú z miesta nehody, a
to aj vzhľadom na minimálnu vzdialenosť ktorú mali prejsť do momentu, keď sa obžalovaný rozhodol na
miesto nehody vrátiť, čo však príslušníci polície sv. B. a X. vylúčili. Verzia sv. A. je nelogická aj z hľadiska

vzdialenosti a dostupnosti jeho bydliska, pretože najbližšia a najkomfortnejšia trasa je trasa o ktorej
hovoril sv. Ondreja. Súd nevidí zmysel, aby nešli najkratšou a najkomfortnejšou trasou, ale išli okľukou.

Výpovede svedkov Y. a A. hodnotil súd ako účelové aj vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah svedka
Ondrejkukobžalovanému,ktorýjejehosynovcom,akoajsvedkaT..A.,ktorýjejehokolegomavykonáva

u neho veterinárnu prax, kde je zrejmý vzťah služobnej závislosti a odkázanosti, ktorý mohol mať vplyv
na to, že tento svedok vypovedal krivo a účelovo v snahe pomôcť obžalovanému.

Druhú verziu nehodového deja dokazovali svedkovia V. X. a V. B., príslušníci PZ, ktorí vykonali
služobný zákrok súvisiaci so zadržaním a obmedzením osobnej slobody obžalovaného. Títo svedkovia

kontinuálne počas prípravného konania, ako aj na hlavnom pojednávaní v súlade s ich úradným
záznamom zo dňa 19. 02. 2014 popísali okolnosti, za ktorých zaregistrovali uvedenú dopravnú nehodu,
potvrdili, že motorové vozidlo šoféroval obžalovaný, že z vozidlom mali permanentný vizuálny kontakt
prerušený len na pár sekúnd, kedy sa im vozidlo stratilo za stĺpmi starého Tesca, ale tento časový
úsek bol tak zanedbateľný, že nemal vplyv na to, aby priebeh dopravnej nehody mohli kontinuálne

vnímať. V rámci toho, čo videli, potvrdili, že na mieste dopravnej nehody sa okrem obžalovaného nik iný
nenachádzal, neregistrovali tam iné osoby, ktoré by mohli s dopravnou nehodou súvisieť a mohli by byť
jejúčastníkmi.Svedkoviatiežpotvrdili,žeobžalovanýsaodmietolpodrobiťdychovejakoajkrvnejskúške
na alkohol v krvi bez udania vážneho dôvodu. Výpovede týchto svedkov o priebehu skutkového deja
čiastočne spochybnil zvukový záznam, kde sv. X. informoval operačné stredisko o priebehu služobného

zákroku, pri ktorom došlo k zadržaniu obžalovaného. Uvedený záznam naznačuje, že sv. X. a B. prišli
na miesto nehody až po nehode, čo by nasvedčovalo, že bezprostredný priebeh nehody vidieť nemohli
a v tejto časti je ich výpoveď nepravdivá a účelová. Nespochybňuje to však fakt, že vozidlo šoféroval
obžalovaný, pretože rozhodujúce je, že na mieste nehody sa v čase príchodu policajnej hliadky iné
podozrivé osoby nenachádzali, čo svedkovia X. a B. jednoznačne vylúčili. Pokiaľ by súd aj pripustil

možnosť, že títo svedkovia prišli na miesto nehody až po nehode, vzhľadom na časové súvislosti,
nemohlo od nehody po ich príchod uplynúť toľko času, aby mali svedkovia Y. a A. možnosť sa z miesta
nehody vzdialiť tak, aby si ich prichádzajúca policajná hliadka nevšimla. Treba si uvedomiť, a je to
logické, že po dopravnej nehode jej účastník najprv zisťuje rozsah škôd, zisťuje, či je vozidlo pojazdné,
či niekto nie je zranený, či sa dá vozidlo naštartovať atď., čo si všetko vyžaduje čas, ktorý tu však určite

do príchodu policajnej hliadky nebol, ak pripustíme, že policajti skutočne obžalovaného od Spojovej ul.
prenasledovali, ten sa im stratil a policajti prichádzali k starému Tescu zospodu, popod nákupné centrum
Jopa. Tento časový úsek počas ktorého sa obžalovaný policajtom pri prenasledovaní mohol stratiť zdohľadu, považuje súd, vzhľadom na to, že pozná miestne pomery, za tak krátky a zanedbateľný, že to
verziu obžalovaného, že vozidlo šoférovala iná osoba jednoznačne vyvracia.

Na základe vykonaného dokazovania a hodnotenia dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnej súvislosti
potom súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré sa mu kladie za vinu.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestu uvedených v § 34 Tr. zákona,
podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu pred páchateľmi tým, že sa im zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a vytvorí podmienky na ich prevýchovu k tomu, aby viedli riadny život a iných odradil od
páchania trestných činov. Pri ukladaní trestu a ich výmery súd prihliadal najmä na spôsob spáchania činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,
na jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Zo správy obce Hrochoť, kde obžalovaný býva vyplýva, že tento je ženatý a žije v tejto obci v spoločnej

domácnosti s manželkou a deťmi. V obci požíva dobrú povesť. Obžalovaný pracuje ako zverolekár
s ambulanciou v Banskej Bystrici. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že doteraz bol súdmi SR len
raz potrestaný, pričom sa v súčasnosti na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Z výpisu z ústrednej
evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že administratívne bol štyrikrát postihnutý za rôzne priestupky na
úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Držiteľom vodičského preukazu je od 12. 09. 2013, a

tento mu bol zadržaný príslušníkmi PZ dňa 19. 02. 2014 o 6,35 hod.

Za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky trestný zákon umožňuje jeho páchateľovi uložiť trest
vo výmere od 0 do 1 roku. Obžalovanému poľahčovalo, že doteraz viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr.
zákona), nepriťažovalo mu nič. Vzhľadom na charakter uvedenej trestnej činnosti, keď vzhľadom aj na

majetkové a zárobkové možnosti obžalovaného, ako aj jeho predchádzajúci život, kedy súd usudzuje, že
nejde o závažne narušeného páchateľa, na ktorého by bolo potrebné vplývať trestom, ktorý je spojený s
obmedzením jeho osobnej slobody, súd mu uložil peňažný trest vo výške 1 000,-Eur, ktorý je primeraný
povahe a závažnosti spáchaného prečinu, pričom uvedený trest zodpovedá zásadám tak individuálnej
ako aj generálnej prevencie. Obžalovanému súd zároveň uložil aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní

20dní,ktoréhovýkonbudenariadenývprípade,akobžalovanýpeňažnýtrestvsúdomstanovenejlehote
na výzvu neuhradí.

Pretože obžalovaný spáchal uvedený prečin v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd mu podľa
§ 61 ods. 1, 2 Tr. zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu v

trvaní dvoch rokov, do ktorej doby mu započítal dobu od zadržania vodičského oprávnenia, t.j. dobu od
19. 02. 2014.

Poškodená spoločnosť TRADE CORP, s.r.o., so sídlom Kapitulská č. 1, 974 01, IČO: 35 821 817 si v
rámci adhézneho konania ako vlastník betónového múrika, ktorý bol pri dopravnej nehode poškodený

riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorý aj vyčíslila, pričom jeho výška korešpondovala
aj s odborným vyjadrením znalkyne Ing. Márie Harachovej. Keďže o výške škody súd nemal žiadnu
pochybnosť, zaviazal obžalovaného zaplatiť poškodenej spoločnosti škodu vo výške 371 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§306/2).
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkonyalebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.