Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 8, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 8C/498/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615220660
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615220660.1

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci navrhovateľa Š. Y., J.. X.X.XXXX, G. Z.. T. Č.. XXXX/
XX, N. J. I., proti odporkyni H. S., J.. XX.X.XXXX, G. H. Č.. X, N.N. J. I., zastúpenej splnomocnenou
zástupkyňou D. S., J.. XX.X.XXXX, G. H. X, N. J. I. o zrušenie vyživovacej povinnosti na dospelé dieťa
takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e účastníkmi uzavretý súdny zmier v tomto znení:

Vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni určená rozsudkom Okresného súdu v Spišskej
Novej Vsi č. k. 11P/494/2007-22 zo dňa 3.3.2008 v spojení s opravným uznesením č.k. 11P 494/2007-26
zo dňa 23.10.2015 vo výške 1.600,- Sk mesačne počnúc od novembra 2015 sa z r u š u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom žiadal, aby súd zrušil jeho vyživovaciu povinnosť voči odporkyni od

1.11.2015, vzhľadom k tomu, že pracuje a zároveň poberá čiastočný invalidný dôchodok, takže je
schopná uspokojovať svoje odôvodnené potreby.

Odporkyňa so zrušením vyživovacej povinnosti od novembra 2015 súhlasila.

Podľa § 99 Občianskeho súdneho poriadku , ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie

súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže
súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou
a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov. Súd rozhodne
o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po
právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Ak ide o dohodu o mediácii, rozhodne súd prednostne
o tom, či dohodu o mediácii ako súdny zmier schvaľuje. Ak tento zákon ustanovuje lehotu, v ktorej má

súd rozhodnúť o návrhu účastníka vo veci samej, rozhodne súd o tom, či dohodu o mediácii ako súdny
zmier v tejto veci schvaľuje najneskôr v tejto lehote. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.
Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva
neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

Podľa § 99 Občianskeho súdneho poriadku , ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie

súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Ak to umožňujú okolnosti prejednávanej veci, môže
súd pred prvým pojednávaním a počas konania účastníkov vyzvať, aby sa o zmier pokúsili mediáciou
a zúčastnili sa na informatívnom stretnutí u mediátora zapísaného v registri mediátorov. Súd rozhodne
o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po
právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Ak ide o dohodu o mediácii, rozhodne súd prednostne
o tom, či dohodu o mediácii ako súdny zmier schvaľuje. Ak tento zákon ustanovuje lehotu, v ktorej má

súd rozhodnúť o návrhu účastníka vo veci samej, rozhodne súd o tom, či dohodu o mediácii ako súdny
zmier v tejto veci schvaľuje najneskôr v tejto lehote. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku.Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva
neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru.

Súdny zmier je dispozitívnym úkonom, v ktorom si strany sami určujú, aké práva a povinnosti pre ne
z nimi uzavretej dohody ( zmieru) vyplývajú. Súd skúmal prijateľnosť tohto právneho úkonu, pretože
aby bol právny úkon platný, musia mať zmluvné strany spôsobilosť k právnym úkonom, zmier musí
byť uzavretý slobodne, bez nátlaku, jeho obsah musí byť určitý a zrozumiteľný, predmet, o ktorom sa
zmier uzatvára musí byť právne dovolený a fyzicky možný. V neposlednom rade súdny zmier nesmie

obsahom odporovať zákonu alebo ho obchádzať a dokonca sa nesmie priečiť dobrým mravom. Jedná
sa o dohodu strán, takže súd nie je povinný detailne zisťovať skutkový stav.

Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť

pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Vzhľadom na prejavy vôle účastníkov konania urobené pred začatím pojednávania v zmysle citovaných
zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že účastníkmi uzavretý súdny zmier nie je v rozpore s

právnymi predpismi kogentnej povahy, ani ich neobchádza, preto ho súd schválil. Účastníci konania si
náhradu trov konania neuplatnili, preto súd o trovách konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti výroku tohto uznesenia o schválení zmieru odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Účastníci sú z práva odvolania vylúčení, nakoľko po vyhlásení uznesenia sa práva odvolania vzdali.