Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2013

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15C/39/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113201951
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3113201951.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom JUDr. Denisom Vékonym v právnej veci navrhovateľa Home Credit

Slovakia, a.s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, v konaní zastúpeného ERASMUS LEGAL, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Justičná 9, IČO 36 789 615 proti odporkyni C. R., štátnej občianke E. republiky,
bytom N. U. H., L. XXXX/XX o zaplatenie 958,80 eur s príslušenstvom a iné takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 153,20 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z
omeškania od 17.01.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľa zamieta.

III. Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 958,80 eur spolu s 0,024
% denným úrokom z omeškania zo sumy 934,84 eur od 17.1.2013 do zaplatenia a 0,25 eur ako
kapitalizovanýdennýúrokzomeškaniadozosplatneniaúverua61,47eurakokapitalizovanýdennýúrok
z omeškania od zosplatnenia úveru do podania návrhu na začatie konania. Uviedol, že s odporkyňou
uzatvorilúverovúzmluvu,nazákladektorejjejposkytolúver1.000,-eur,ktorýúversaodporkyňazaviazal
splatiť v pravidelných 60 mesačných splátkach po 36,29 eur. Odporkyňa si svoje povinnosti nesplnila

a s úhradou svojho záväzku sa dostala do omeškania. Požadovaná istina 958,80 eur pozostáva z
nesplatenej istiny úveru 766,84 eur, úroku z tejto istiny do času zosplatnenia úveru v sume 69,72 eur,
úroku z tejto istiny, ktorý navrhovateľovi ušiel v sume 85,48 eur, dlžného poistného 12,80 eur, poplatku
za vedenie účtu 7,96 eur, poplatku za upomienku 16,- eur.

Pretože sa jedná o tzv. drobný spor, kedy predmet konania nedosahuje výšku 1.000,- eur, súd v zmysle
§ 115a ods. 2 v spojení s § 200ea O.s.p. rozhodol v predmetnej právnej veci bez pojednávania.

Z listín, ktoré navrhovateľ k svojmu návrhu na začatie konania pripojil vyplýva nasledovné:

Navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril dňa 18.11.2009 s odporkyňou ako dlžníkom zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX, podľa obsahu ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni úver vo výške 1.000,-
eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala v zmluve splatiť v 60 mesačných splátkach po 36,29 eur. Ďalej sa
odporkyňavzmluvezaviazalplatiťpoplatok1,99eurzavedenieúčtu,ktorýpoplatokjezahrnutývsplátke

úveru a poistné 2,56 eur mesačne za poistenie PREMIUM. Zmluva obsahuje údaj o ročnej úrokovej
sadzbe úveru 28,67 % a údaj o RPMN predmetného úveru 33,20 %.Uvedené bolo preukázané z obsahu
predmetnej úverovej zmluvy, ktorá je formulárovou zmluvou, ktorá sa skladá z jednej strany formulára
úverovej zmluvy a troch strán predtlačených obchodných podmienok navrhovateľa.Podľa splátkového kalendára predmetného úveru zaplatila odporkyňa na poskytnutý úver spolu 846,80
eur.

Listom zo dňa 26.4.2012, daným pošte na prepravu podľa podacieho hárku dňa 2.5.2012, oznámil
navrhovateľ odporkyni, že došlo zosplatneniu celého jej dlhu z predmetného úveru a vyzval ju na
zaplatenie 959,05 eur do 15 dní.

Pomocou interaktívnej kalkulačky na portály www.fininfo.sk vykonal súd výpočet
RPMN /ročnej percentuálnej miery nákladov/ pri vyššie uvedenom úvere odporkyne a zistil, že RPMN
pri úvere 1.000 eur splatnom v 60 splátkach po 36,29 eur činí 42,02 %.

V danej veci tak bolo podľa súdu preukázané, že navrhovateľ poskytol odporkyni úver na základe
zmluvy o úvere ako právnická osoba, podnikateľ a odporkyňa je fyzická osoba, ktorej navrhovateľ úver

poskytol bez uvedenia jeho účelu. V konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa pri uzatváraní úverovej
zmluvy a čerpaní úveru konala v rámci svojho podnikania, zamestnania alebo povolania. Na základe
uvedených skutočností dospel súd k záveru, že vzťah medzi účastníkmi konania zo zmluvy o úvere
zo dňa 18.11.2009 je potrebné posúdiť ako vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, keď v zmysle

§ 2 a § 3 uvedeného zákona je zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, pričom veriteľ je
právnickou osobou, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a dlžník, spotrebiteľ je
fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania. V otázkach neupravených uvedeným zákonom sa vzťah medzi účastníkmi posúdi
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. podľa ustanovení Obchodného zákonníka pokiaľ ide o
zmluvu o úvere. Takto súd na danú vec aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:

V zmysle § 4 ods. 1, 2 písm. j) a ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení

účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere účastníkmi, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov
platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pri nesplnení tejto podmienky je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a

spotrebiteľ ho začal čerpať avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere

účastníkmi,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o
úvere účastníkmi, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
účastníkmi, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.V zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení aj úrok z omeškania. Výška úrokov je upravená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že je , že
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žeúčastnícivzmysle§2zákonaospotrebiteľskýchúveroch

v spojení s § 497 Obchodného zákonníka uzatvorili zmluvu o úvere. Ide o formulárovú zmluvu s
predtlačenými obchodnými podmienkami, ktorú zmluvu pripravil navrhovateľ. Na základe tejto zmluvy
navrhovateľ poskytol odporkyni spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur, ktorý odporkyňa aj v uvedenej
výške čerpala a zaviazal sa tento úver vrátiť navrhovateľovi spolu s 28,67 % úrokom. V predmetnej
zmluve o úvere sa nachádza údaj o RPMN predmetného úveru 33,20 %. Vykonaným dokazovaním
súd zistil, že uvedený údaj nepredstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vychádzajúcu z obsahu

zmluvy o úvere. S ohľadom na podmienky úveru je totiž RPMN predmetného úveru 42,02 % a nie
ako je uvádzané v zmluve. Vychádzajúc z účelu uvádzania hodnoty RPMN v zmluvách o úvere, tým
je nepochybne poskytnutie možnosti spotrebiteľovi presvedčiť sa na základe tohto údaju o výhodnosti
úveru, je nepochybné, že uvedenie nesprávneho údaja RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere
má z hľadiska ochrany spotrebiteľa rovnaké dôsledky ako úplná absencia tohto údaju v zmluve. V

tomto zmysle súd potom prijal záver, že predmetná zmluva o úvere v zmysle § 4 zákona č. 258/2001
o spotrebiteľských úveroch neobsahuje povinný údaj o RPMN a s prihliadnutím na skutočnosť, že
odporkyňa úver na jej základe čerpala, je síce zmluvou platnou avšak úver je považovaný za bezúročný
a bez poplatkov. Navrhovateľ tak nemá právo na zaplatenie dojednaného úroku z úveru ani poplatkov
za vedenie účtu a upomienky, či poistenie.

Na základe týchto záverov potom súd považoval návrh navrhovateľa za dôvodný len pokiaľ ide o
doposiaľ nesplatenú istinu úveru. Tú tvorí suma 153,20 eur, keď na čerpaný úver 1.000,- eur odporkyňa
preukázane už zaplatil 846,80 eur. Keďže odporkyňa úver nesplácala riadne a včas, popri istine
nesplateného úveru 153,20 eur vzniklo navrhovateľovi podľa § 517 Občianskeho zákonníka aj právo

na úroky z omeškania z tejto sumy. Toto právo si navrhovateľ uplatňoval za dobu od 17.1.2013 do
zaplatenia a vo výške, ktorá zodpovedá vyššie uvedeným zákonným ustanoveniam, teda 8,5 % ročne.
Takto súd odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi popri istine 153,20 eur aj 8,5 % ročným
úrokom z omeškania od 17.1.2013 do zaplatenia. Čo sa týka kapitalizovaného úroku z omeškania,
ktorý si navrhovateľ uplatňoval v sume 0,25 eur a 61,47 eur, tu navrhovateľ neuniesol bremeno svojho

tvrdenia, keď neuviedol v akej sadzbe, z akých súm a za aké obdobie takto úrok z omeškania vyčíslil.

Súd preto odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 153,20 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom
z omeškania od 17.01.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti
sa návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspešnosti
účastníkov vo veci. V danej veci bola odporkyňa v konaní pomerne úspešnejšia ako navrhovateľ a preto
by jej patrila náhrada trov konania. Keďže však doposiaľ odporkyni v tomto konaní žiadne trovy nevznikli,
súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutorozsudkuje možné podaťodvolaniedo15dníodjehodoručenianaOkresnýsúdTrenčín.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Pokiaľ si povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže sa oprávnený domáhať jej
splnenia prostredníctvom exekúcie.