Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2013

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/67/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206329
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2013:5812206329.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody 125 € a nemajetkovej ujmy 355,89
€, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobným návrhom doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 27.09.2012 domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 125,- € titulom majetkovej škody a sumy 355,89 € titulom nemajetkovej ujmy
a náhrady trov konania. Návrh odôvodnil v podstate tým, že ako oprávnený subjekt navrhol písomným
podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného priadku, zvolenému súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom D. M., nar. XX.XX.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie
súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci č. EX 11035/2011. Súdny exekútor predložil návrh
žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému
súdu Námestovo a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie,
čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v
rámci priznanej právomoci, a to v zákonom stanovenej dobe. S poukazom na ustanovenie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku platného od 01.06.2010 do 31.05.2011 a od 01.06.2011 uviedol, že disponuje
exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky stáleho rozhodcovského súdu v zmysle zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Nejde tu teda o rozhodnutie rozhodcovskej
komisie, ale o rozsudok rozhodcovského súdu. Zákon o rozhodcovskom konaní neobsahuje slovné
spojenie rozhodcovská komisia ale používa slovné spojenie rozhodcovský súd. V exekučnom konaní
vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto
žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný poriadok v
znení platnom od 01.02.2002 do 31.05.2010 nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi, a preto exekučný
súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od
doručenia takejto žiadosti. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 19.12.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom
stanovenej doby s omeškaním viac ako 193 dní. V danej veci vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný
posun v exekučnom konaní, kedy dňa 02.07.2009, 23.09.2009, 13.11.2009, 25.02.2010 spísal a podal
žiadosť o informáciu o stave konania, v ktorej namietla i porušovanie svojich práv márnym plynutím času,
dňa 30.08.2010, 23.11.2010 a 25.05.2011 spísal a podal sťažnosť na prieťahy v konaní v nadväznosti na
nesprávny procesný postup súdu. Vzhľadom na to, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného
titulu ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum
doručenia súdu, navrhol vykonať ako dôkaz príslušný spis exekučného súdu, ktorý obsahuje všetky
podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Postup exekučného súdu hodnotí ako
nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného priadku. O
všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody sa dozvedel po
doručení upovedomenia o začatí exekúcie. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, predstavuje výdavky na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70,-
€, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- €, na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu a na publikačné výdaje spojené s ich vyhotovením, na poštovné a
telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15,- €.
Celkovo vynaložil vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo
medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vplyvom
nesústredenej činnosti exekučného súdu sumu 125,- €. Výška hmotnej škody je stanovená na základe
paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s
nepomernými ťažkosťami. Zároveň si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené jeho legitímne očakávania, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, a najmä vďaka skorému rozhodnutiu exekučného
súdu v zákonnej lehote mohol včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich
k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o
udelenie poverenia bola zamietnutá a je preto potrebné uskutočniť náhradu exekučného titulu. Náhradu
nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov
a základných práv. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádza z doktríny prijatej
ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa
na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t.j. cca 660,- €. Ako
primeranú náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje sumu 355,89 €, určenú alikvotným pomerom 55,- € za
každý mesiac omeškania. Postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou
požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania
žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.
Žalovaná sa k samotnej žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 21.01.2013 (doručenka na č.l. 15 pv)
nevyjadrila.
Z procesného hľadiska súd s poukazom na § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vo veci
rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Predmet sporu tvorí nárok na zaplatenie sumy 480,89 € (125,- € + 355,89 €), čo je menej ako 1 000
€, preto ide o drobný spor podľa § 200ea O.s.p. Z uvedených dôvodov súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
nenariadil vo veci pojednávanie, majúc zároveň zato, že takéto rozhodnutie nie je ani v rozpore s
požiadavkou verejného záujmu, pričom vec je možné rozhodnúť aj len na základe listinných dôkazov
predložených či navrhnutých účastníkmi konania, ktorí boli riadne poučení o dôkaznej povinnosti podľa

§ 120 ods. 4 O.s.p., keď účastníci konania po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nenavrhli vykonať
iné dôkazy okrem dôkazov uvedených v žalobe. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. súd na úradnej tabuli súdu
oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudkov
rozhodnutých bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 29.11.2013 (č.l. 23)
bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 22.11.2013 a zvesené dňa 29.11.2013. Z uvedeného je zrejmé,
že 5-dňová lehota v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. bola dodržaná.
Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to žalobným
návrhom zo dňa 21.09.2012 (č.l. 1-4), uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 8NcC/43/2013-18 zo dňa
05.02.2013 (č.l. 18-21), oznámením žalovanej k výzve súdu ohľadom predbežného prerokovania nároku
žalobcu (č.l. 24), ako aj ostatným obsahom spisu a exekučným spisom Okresného súdu Námestovo sp.
zn. 1Er/774/2011, a zistil nasledovný skutkový stav, z ktorého vyvodil nasledovné právne závery:
Nárok žalobcu bol uplatnený na základe zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Námestovo v konaní sp. zn. 1Er/774/2011, spočívajúcom v oneskorenom
rozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu
žalobcu na vykonanie exekúcie.
Zo spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1Er/774/2011 vyplýva, že žalobca ako oprávnený
prostredníctvom právneho zástupcu dňa 09.06.2011 navrhol do zápisnice spísanej pred súdnym
exekútorom JUDr. S. P. vykonanie exekúcie voči povinnému D. M., Z. R. XXX, IČO: XX XXX XXX,
prechodne bytom G. 6, J., o vymoženie sumy X.XXX,XX €, zmenkového úroku vo výške 0,25 %
denne zo sumy 1.289,91 € od 02.01.2011 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo
sumy 1.289,91 € od 28.02.2011 do zaplatenia, trov konania 325,13 € a trov exekúcie, a to na základe
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 11.05.2011 sp. zn. SR 03049/11,
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8,
Bratislava, právoplatného dňa 30.05.2011 a vykonateľného dňa 02.06.2011. Súdny exekútor žiadosťou
sp. zn. EX 11035/11, doručenou súdu dňa 16.08.2011, požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Dňa 20.10.2011 súd vyžiadal od Rozhodcovského súdu, Slovenskej rozhodcovskej a.s.,
Bratislava, spis k rozhodcovskému rozsudku sp. zn. SR 03049/11 zo dňa 11.05.2011, ktorý bol súdu
doručený dňa 28.10.2011. Súd následne o žiadosti exekútora rozhodol dňa 07.11.2011 uznesením
č.k. 1Er/774/2011-15, ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Proti uvedenému uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Krajský súd v Žiline uznesením sp.
zn. 20CoE/24/2012 zo dňa 10.07.2012 napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej zákon
č. 514/2003 Z.z.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1, 2 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.
V zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na náhradu škody spôsobenú
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym

úradným postupom. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi
upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov. Pre vznik škody, resp. zodpovednosti v zmysle citovaného právneho
predpisu sa vyžaduje splnenie troch základných podmienok: 1. nezákonné rozhodnutie, nezákonné
zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste alebo ochrannom
opatrení, rozhodnutie o väzbe alebo nesprávny úradný postup, 2. škodu, ktorá predstavuje skutočnú
škodu a ušlý zisk a 3. príčinnú súvislosť medzi, v danom prípade, nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody. Z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zároveň vyplýva, že za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote.
Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, účinného ku dňu 16.08.2011, t.j. ku dňu doručenia
žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné
konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o
štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.
I keď z vykonaného dokazovania, spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1Er/774/2011 vyplýva, že
súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v danej veci, doručenej súdu dňa 16.08.2011,
nerozhodol v 15-dňovej lehote, nie je možné v tomto postupe súdu vidieť nesprávny úradný postup,
keďže v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného ku dňu začatia exekúcie,
sa lehota 15 dní nevzťahovala na exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku,
t.j. na rozhodnutie rozhodcovského súdu. Z exekučného spisu pritom vyplýva, že potom čo bol súdu
doručený spis Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. č. SR 03049/11,
dňa 28.10.2011, súd o návrhu súdneho exekútora, po preskúmaní exekučného titulu, rozhodol bez
zbytočného odkladu, dňa 07.11.2011. Na základe uvedeného je zrejmé, že žalobca nepreukázal ním
tvrdené porušenie povinnosti súdu rozhodnúť o žiadosti u udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovenej lehote, a teda, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu
Námestovo v danej veci, existencia ktorého je jednou zo základných podmienok pre zodpovednosť štátu
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na absenciu žalobcom tvrdeného nesprávneho postupu
súdu vo veci Okresného súdu Námestovo sp. zn. 1Er/774/2011 potom súd návrh žalobcu ako nedôvodný
zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešným účastníkom konania bola žalovaná, preto by jej
patrilo právo na náhradu trov konania. Žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila, keď zo spisu
zároveň nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním nejaké trovy boli vznikli, preto
jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z
rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).