Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114200755
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114200755.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobkyne: S. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v V., V. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Imrichom Hrubým, so sídlom v
Michalovciach, Farská 32, IČO: 35 550 295, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so
sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 2.904,14 Eur s príslušenstvom a trovy
konania, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie sumy 1.796,85 EUR z a s t a v u j e .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.107,29 EUR, úrok z omeškania vo výške 9,5 %

ročne zo sumy 2.904,14 EUR od 03.11.2013 do 28.02.2014, úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 1.107,29 EUR od 01.03.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti uplatňovaných úrokov z omeškania z a m i e t a .

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 1245,55 EUR, z čoho čoho suma
1071,55 EUR predstavuje trovy právneho zastúpenia a suma 174 EUR predstavuje iné trovy, a to na

účet právnej zástupkyne žalobkyne, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu dňa 15.01.2014 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy
2.904,14 EUR, 9 % ročného úroku z omeškania z tejto sumy od 28.08.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania titulom poistného plnenia pre prípad dožitia z poistnej zmluvy č. XXXXXX XXXXX.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Zo žaloby vyplýva, že predmetom konania je zaplatenie poistnej sumy z poistnej zmluvy č. 50845 00011
z dôvodu dožitia, ktorá bola dojednaná na žalovanú sumu, ktorá do dnešného dňa žalobkyni vyplatená
nebola.

Medzi účastníkmi konania nebola spornou skutočnosť, že účastníci konania na základe návrhu na
uzatvoreniepoistnejzmluvyzaugusta1998uzatvorilidňa27.08.1998Poistnúzmluvuč.XXXXXXXXXX,

typ poistnej zmluvy ÚDP-K + ÚRAZ, predmetom ktorej bolo dojednanie poistenia pre prípad smrti a
dožitia, tiež úrazového poistenia, so začiatkom poistenia 27.08.1998, koncom poistenia 27.08.2013,
dobou platenia poistného 10 rokov, pri dojednanom poistnom spolu 311,- Sk mesačne a pri dojednanej
výške poistnej sumy pre prípad dožitia 60.480,- Sk.Medzi účastníkmi konania nebola spornou tiež skutočnosť, že pôvodne dohodnuté poistné bolo v roku
2002 zvýšené na sumu 554 Sk a v priebehu roku 2007 znížené na poistné 514 Sk pri dojednanej poistnej

sume pri dožití 87.490 Sk.

Súčasťou poistnej zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie platné s účinnosťou
od 01.06.1995 (schválené pod č. 52/1024/1995).

Z článku 9 - Dôsledky neplatenia poistného Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie
PČSP schválených pod č. 52/1024/1995 vyplýva:
„1. Ak nebolo poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné zaplatené v plnej výške v
lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, zanikne poistenie uplynutím tejto lehoty.
2. Ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym
zákonníkom, uplynutím tejto lehoty:

a) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak bolo zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia,
sa zmení na poistenie so zníženou poistnou sumou (redukcia poistnej sumy) so zníženým dôchodkom
(redukcia dôchodku), alebo so skrátenou poistnou dobou (redukcia poistnej doby), a to bez povinnosti
platiť ďalšie poistné,
b) rezervotvorné poistenie s bežným poistným, ak nebolo poistné zaplatené za prvý rok poistenia,

rizikové poistenie (napríklad dočasné poistenie pre prípad smrti, úrazové poistenie) zaniká bez náhrady.“

Predmetný článok ďalej obsahuje odseky 3 až 6.

Z článku 11 - Právo poistníka na odbavné Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie

PČSP schválených pod č. 52/1024/1995 vyplýva:
„1. Ak bolo v poistení s bežným poistným zaplatené poistné aspoň za prvý rok poistenia, alebo ak ide
o poistenie za jednorázové poistné dojednané na dobu dlhšiu ako 1 rok, alebo ak ide o poistenie už
premenené podľa článku 9, má poistník právo na zrušenie poistenia z výplatou odbavného, ak o to
požiada. Toto právo sa nevzťahuje na dočasné (rizikové) poistenie pre prípad smrti, poistenie invalidity

a lebo úrazu s bežným poistným, na poistenie pre prípad dožitia s bežným platením a na poistenie
s výplatou dôchodku, z ktorého sa už dôchodok vypláca. Pri poistení pre prípad dožitia postupuje
poisťovňa podľa článku 9 týchto podmienok.
2. Poistenie je zrušené nasledujúci deň, keď poisťovňa žiadosť poistníka obdržala. Ak poistník uvedie v
žiadosti neskorší dátum, ku ktorému má byť poistenie s výplatou odbavného zrušené, zruší sa poistenie

k tomuto dátumu.“

Z predmetného článku 11 ďalej vyplýva, že článok obsahuje tiež odsek 3.

Z článku 16 - Jednorazové z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia Všeobecných poistných podmienok

pre životné poistenie PČSP schválených pod č. 52/1024/1995 vyplýva:
„1. Z poistenia pre prípad smrti alebo dožitia je poisťovňa povinná vyplatiť dojednanú poistnú sumu, ak
poistený zomrie v dobe trvania poistenia alebo ak sa dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve.“

Z listinného dokladu z 02.09.2013 vo veci „Žiadosť o vyplatenie poistného pri dožití - 27.08.2013“ súd

zistil, že ide o list, ktorým žalobkyňa požiadala žalovaného o vyplatenie poistného pri dožití z predmetnej
poistnej zmluvy.

Z listinného dokladu zo dňa 18.09.2013 (č. l. 6 spisu, pozn. súdu) súd zistil, že ide o list, ktorý
žalovaný adresoval žalobkyni vo veci „Žiadosť o vyplnenie a spätné zaslanie Nárokového listu na výplatu

poistného plnenia a poistky“, z ktorého vyplýva, aké podklady žalobkyňa musí predložiť poisťovni na to,
aby jej mohlo byť poistné plnenie vyplatené.

Z listinného dokladu z 25.09.2013 vyplýva, že žalobkyňa v prílohe predmetného listu zaslala žalovanému
požadované doklady.

Žalovaný v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu vzniesol námietku nedostatku
právomoci a podal návrh na zastavenie konania s poukazom na ust. § 106 O.s.p. s poukazom na
to, že medzi účastníkmi došlo v súlade s právnymi predpismi k platnému a individuálnemu uzavretiurozhodcovskej doložky, čo znamená, že rozhodcovský súd má právomoc konať a rozhodovať v spore
medzi účastníkmi týkajúcom sa poistného vzťahu.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo 14.11.2014 uviedol, že za hypotetického predpokladu (ktoré
je v rozpore so skutkovým stavom), ak by žalobca písomným potvrdením Poistky zo dňa 27.08.2007
nezmenil poistné podmienky na poistné podmienky zo dňa 21.05.2007, podľa ktorých žalovaný pri
ukončení poistenia postupoval, mohli by v režime poistných podmienok z 01.06.1995 v súvislosti s
výplatou poistnej sumy pre prípad dožitia nastať dve situácie:

a) pokiaľ by žalobca uhrádzal po celý čas trvania poistného vzťahu poistné riadne a včas, mal by nárok
na poistné plnenie v zmysle čl. 13 vo výške 1.991,64 EUR, ktoré poistné je adekvátne a ekvivalentné
zaplatenému poistnému podľa príslušných poistno-technických zásad;
b) žalobca v skutočnosti nie vždy platil poistné riadne a včas, tak ako vyplýva z platobného kalendára,
na základe čoho v súlade s čl. 9 ods. 2 a 6 príslušných poistných podmienok došlo ku zmene v obsahu
poistenia, k tzv. redukcii dôsledkom čoho je skutočnosť, že poistná suma sa zmenila na poistnú sumu

zníženú, ktorá sa stanoví príslušnými poistno-technickými zásadami.
Uviedol, že pokiaľ ide o právny režim poistných podmienok z 01.06.1995, predtým ako žalobcovi vznikne
právo na poistné plnenie podľa čl. 13 poistných podmienok, ktorého sa domáha, je potrebné skúmať,
či nenastali právne predpoklady na vyplatenie poistného plnenia podľa čl. 13 poistných podmienok, vo
výške stanovenej podľa článku 9 ods. 2 a 6 poistných podmienok. Ak by sa aj súd nestotožnil s názorom

žalobcu, že poistný vzťah sa v čase jeho zániku nemal spracovať Všeobecnými poistnými podmienkami
z 21.05.2007, ale mal by sa z neznámeho dôvodu spravovať pôvodnými poistnými podmienkami, aj
takomto prípade by bola žaloba v nadväznosti na vyššie uvedené bezdôvodná. Žalobca by v takomto
prípade nemal nárok na poistné plnenie uvedené v poistnej zmluve, ale iba na redukované, znížené
poistné plnenie stanovené podľa príslušných poistno-technických zásad na výšku 1.026,32 EUR.

Vzhľadom na okolnosť, že platnými poistnými podmienkami v čase ukončenia poistenia boli poistné
podmienky z 21.05.2007, žalovaný likvidoval poistenie postupom podľa týchto poistných podmienok,
pričom postupoval v časti XVII. čl. 7 písm. f) týchto poistných podmienok. O platnej zmene poistných
podmienok svedčí ich uverejnenie na internete dňa 21.05.2007, poistka z 10.08.2007 a s ňou korelujúce
Potvrdenie zo dňa 27.08.2007. Podľa § 788 ods. 3 OZ pre platnosť poistných podmienok postačí, ak sú

poistníkovi oznámené, nevyžaduje sa ani odovzdanie a ani ich osobitné podpísanie poistníkom.

Žalovanýsvojuprávnuargumentáciuvpredmetnomkonanídoplnilpodanímz03.07.2015tak,žepoistné
k poistnej zmluve bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom o poisťovníctve, na základe čoho
ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitosti poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť

celej poistnej zmluvy. V tomto smere považoval za v prvom rade potrebné ustáliť, či poistná zmluva
vôbec platne vznikla s poukazom na jej podstatné obsahové náležitosti podľa § 788 OZ s tým, že
pokiaľ chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, takáto zmluva je absolútne neplatná. Poukázal na
to, že poistné je bez pochybnosti podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy, pričom poistné malo byť
stanovené orgánom kontroly tak, že podľa zákona malo byť v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s §

11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, t.j. kalkulácia sadzby poistného schvaľovanom v
obchodnom pláne mali zaručovať dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Protiprávnosť
kalkulovaných sadzieb poistného za poistné plnenie v produkte UDP-K vznikla už pri vydaní povolenia
zo strany štátneho orgánu a pokračovala aj za pôsobnosti zákona č. 95/2002 Z.z., resp. zákona č.
8/2008 Z.z. Použitie protiprávnych sadzieb poistného do právneho úkonu, a to navyše v podobe jej

podstatnej náležitosti, robí celý úkon neplatným v zmysle § 39 OZ, lebo svojim obsahom a účelom
obchádza zákon, vyžadujúci od sadzieb poistného trvalú splniteľnosť záväzkov z poistného vzťahu a
je teda zjavne protiprávnym. S rozporom so zákonom spája § 39 Občianskeho zákonníka absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. V protokole z roku 2007 Národná banka Slovenska konštatovala, že poistné
v poistnej zmluve žalobcu bolo v rozpore s ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z.z., a že je v rozpore s ust.

§ 35 zákona č. 8/2008 Z.z. Vytknutie nesprávnych sadzieb poistného a kalkulácií produktu UDP-K v
celku bolo zo strany dohliadacieho orgánu vytknutím nielen akejsi matematickej chyby, ale vytknutím i
zrejmej protiprávnosti z hľadiska zákonov o poisťovníctve od doby ich schválenia štátnym orgánom a
v dôsledku toho aj protiprávnosti ich doterajšej ako i ďalšej aplikácii zo strany dohliadaného subjektu v
poistných zmluvách. Poistno-matematická nesprávnosť vo výške poistného dosiahla takú intenzitu, že

sa stala protiprávnou. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť,
pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností
a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie. Na absolútne neplatný právny úkon súd prihliada
ex offo a takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť ani konvalidáciou ani retihabíciou. Žalovaný sasnažil ním nezavinenú situáciu vzniknutú nesprávnym (protiprávnym) postupom štátu riešiť a výsledkom
bolo poskytnutie výberu jednej z troch alternatív každému klientovi, ktorého poistná zmluva obsahovala
protiprávny prvok (poistné). Uvedený postup žalovaného u klienta nenašiel adekvátnu odozvu a z

toho dôvodu bol žalovaný nútený oznámiť ukončenie poistného vzťahu, ktorý už však nebol ukončený
jednostranne zo strany žalovaného, nakoľko predmetná poistná zmluva ako absolútne neplatný právny
úkon nikdy v dôsledku vyššie uvedenej argumentácie právne ani nevznikla. Pokiaľ by súd priznal
žalobcovi plnenie vo výške určenej podľa petitu žaloby, takýmto rozhodnutím by odobril bezdôvodné
obohacovanie sa zo strany žalobcu a prenášanie vzniknutých škôd na štát. Všetky spomínané kroky

žalovaného sledovali jediný cieľ, a to zmierňovanie dôsledkov protiprávnosti, ktoré vznikli v momente
uzavretia poistnej zmluvy. Pokiaľ inými slovami povedané, hlavný predmet plnenia nebol adekvátny a
primeraný, k žalobcom zaplatenému poistnému a ak sa žalobca domáha v konečnom dôsledku oproti
zaplatenému poistnému neadekvátneho poistného plnenia vpísaného do jedného z riadkov poistnej
zmluvy, potom v rozpore s dobrými mravmi uplatňuje nárok na poistné plnenie v takej výške, akú si
uhradeným poistným v skutočnosti nikdy nepredplatil. Okrem zásady pacta sunt servanda, v súkromnom

práve platí aj zásada neminem leadere a zásada, že nikto nemá mať prospech z protiprávneho stavu (aj
keď ho zapríčinila tretia strana - orgán kontroly nad poisťovníctvom). Tieto zásady a špecifické skutkové
okolnosti by mal preto súd zohľadniť. Žalobca síce uplatňuje poistnú sumu vo výške, ktorá má formálne
oporu v texte poistnej zmluvy, z predložených dôkazov však zjavne plynie, že takáto výška poistného
plnenia je objektívne chybná a nikdy by nebola do textu poistnej zmluvy vpísaná, ak by boli schválené

správne sadzby a kalkulácie poistného, teda ak by úradníci nepochybili. Preto v tejto časti text poistnej
zmluvy nemôže z materiálneho hľadiska spravodlivo obstáť. Prílišný právny formalizmus v náhľade na
zvláštnosti tohto prípadu, relevantné skutkové aj právne okolnosti, a to striktné zotrvávanie na zásade
pactasuntservandabezjejvyváženiazásadamineobohacovaťsanaúkorinéhoneminemleadere,nikto
nemá mať prospech z protiprávneho stavu, či zásadou dobrých mravov, vedie k právne neudržateľným

záverom, a to vedomému bezdôvodnému obohateniu sa na strane žalobcu na úkor žalovaného, ktorého
poškodil orgán verejnej moci, teda k vedomému prenášaniu škôd na štát za situácie, že každý je povinný
predchádzať vzniku škôd podľa § 415 OZ, a to od toho okamihu, keď sa o škode dozvie.

PZ žalobkyne vo svojom písomnom podaní z 11.11.2015 nesúhlasil s právnou argumentáciou

žalovaného o neplatnosti poistnej zmluvy s poukazom na to, že poistná zmluva obsahuje všetky
náležitosti podľa § 788 OZ, že dojednaná výška poistných súm bola jasne v zmluve uvedená a
daná a nepochybne bola i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobkyňu viedli k jej uzavretiu.
Skutočnosť, že žalovaný dodatočne zistil, že výšku poistného vypočítal nesprávne, je právne
irelevantná; poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou, poistený teda nemá

reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je nútený akceptovať návrh poisťovne. Žalobkyňa pri uzavretí
zmluvy nemala možnosť ovplyvniť spôsob výpočtu poistného alebo súlad spôsobu jeho výpočtu so
všeobecne záväznými právnymi predpismi upravujúcimi podmienky poskytovania poistenia a ani za
prípadný nesúlad spôsobu výpočtu z dôvodu použitia nesprávnych výpočtov žalobkyňa nemôže niesť
zodpovednosť a následky. Súčasne je neprípustné, aby zmena právnej úpravy, ktorá sa dotkla spôsobu

výpočtu poistného poisťovateľom, ovplyvnila obsah predtým riadne a platne uzavretej zmluvy.

Žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že pôvodne dojednané poistné vo výške 311 Sk sa
niekedy v roku 2002 zvýšilo na 554 Sk a potom jeden rok pred ukončením poistného plnenia obdržala
od poisťovne list, kde jej dávali ponuku na zníženie poistného na 514 Sk, ona tento list podpísala a im

ho vrátila. Či predmetný list obsahoval aj sprievodný list si nepamätala, vedela uviesť to, že tam bolo
niečo na druhej strane aj maličkým písmom, a len to si zapamätala, že malo ísť o zníženie poistného,
ostatné nevie. Pokiaľ podpísala predmetný list, súhlasila, že sa zníži poistné na sumu 514 Sk. Neskôr
dostala Potvrdenie o znížení poistného, na základe čoho zadala príkaz do banky. Na otázku súdu, aby
uviedla, či si pozrela poistné podmienky, ktoré mali byť uverejnené na internetovej stránke www.pcsp.sk

, žalobkyňa uviedla, že nie, pretože doma nemala internet.

Z listinného dokladu, ktorý je založený na č. l. 4 spisu vyplýva, že ide o poistku- potvrdenie o zmene
predmetnej poistnej zmluvy dátumované z 10.08.2007 s textom poistných podmienok: dátum začiatku
poistenia 27.8.1998, dátum konca poistenia 27.08.2013, celkové poistné pôvodne 554 Sk, celkové

poistné znížené 514 Sk, spôsob platenia poistného mesačne, doba platenia poistného 10 rokov, poistná
suma smrť 60 000 Sk, poistná suma dožitie 87 490 Sk. Predmetná poistka bola vystavená žalovaným
dňa 10.08.2007 a z jej ďalšieho textu vyplýva: „Ďalšie nároky poistníka, poisteného resp. oprávnených
osôb sú obsiahnuté vo všeobecných poistných podmienkach Prvej česko - slovenskej poisťovne Rapid,a.s. z 21.05.2007, úplne znenie ktorých je uverejnené na internetovej stránke www.pcsp.sk , a ktoré sa tak stávajú súčasťou poistného vzťahu.
Prvá česko - slovenská poisťovňa Rapid, a.s. vydáva túto poistku ako potvrdenie o zmene poistnej

zmluvy. Právne účinky poistky nastávajú doručením poistky klientovi, ak jej doručeniu predchádzala
písomná žiadosť poistníka alebo doručením písomného potvrdenia TS1/07 poistníka o obdržaní a
akceptácií tejto poistky poisťovni.
Prvá česko - slovenská poisťovňa Rapid, a.s. Vám ďakuje za dôveru ...“

Z pripojeného listinného dokladu - Potvrdenie poistky TS1/07 o znížení poistného (č. l. 23 spisu,
pozn. súdu) a z výpovede žalobkyne súd zistil, že žalovaná podpísala predmetné potvrdenie dňom
27.8.2007 a odoslala ho poisťovni v súvislosti s tým, že jej bolo zo strany poisťovne ponúknuté
zníženie poistného. Z textu tohto dokladu vyplýva, že poistník týmto potvrdzuje obdržanie poistky o
znížení poistného a akceptuje zníženie poistného pôvodne: 554 Sk na nové poistné: 514 Sk, tiež
text (uvedený menšími písmenami v porovnaní s predchádzajúcim textom, pozn. súdu): „Poistné sa

znižuje v súlade so všeobecnými poistnými podmienkami Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid,
a.s. zo dňa 21.05.2007, ktoré boli poistníkovi oznámené ich uverejnením na internetovej stránke
www.pcsp.sk . Poistník súhlasí, aby sa všetky prípadné sporné nároky dotýkajúce
sa tohto potvrdenia z poistenia, ak nejaké vzniknú, vysporiadali pred špeciálnym súdom postupom
podľa časti XV. všeobecných poistných podmienok Prvej česko-slovenskej poisťovne Rapid, a.s. zo

dňa 21.05.2007, tento súhlas je rozhodcovskou doložkou. Identifikačné údaje... Poistník je oprávnený
najneskôr v lehote 10 dní od zaslania tejto žiadosti aj bez udania dôvodu jednostranne odstúpiť od časti
XV. Všeobecných poistných podmienok z 21.05.2007 a bodu 2. Osobitných dojednaní 01/2007 bez toho,
aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu. “

Z listinného dokladu - list zo dňa 03.03.2009 ( č.l. 103 spisu, pozn. súdu ), vyplýva, ide o list
žalovaného adresovaný žalobkyni vo vzťahu k predmetnej poistnej zmluve, ktorého obsahom je
informácia o tom, že dňom 01.01.2009 došlo ku zmene obchodného mena poisťovne, a že podrobnejšie
informácie o finančnom stave poistnej zmluvy nájde na internetovej stránke www.rapidlife.sk . Ďalej z textu listu vyplýva, že s ďalšou realizáciou súvisí aj povinnosť uhrádzať

administratívny a správny poplatok 11,95 EUR a to s mesačnou frekvenciou od 01.01.2009 (v zmysle
časti XVI. ods. 7 aktuálnych Všeobecných podmienok), a to vždy ku 15. dňu v danom mesiaci a že v
prípade, ak v rámci príslušných právnych úkonov doručených poisťovni, pri ktorých to bolo umožnené
neodmietlačasťXV.Poistnýchpodmienokz21.05.2007,bolojejoznámenáakceptáciavšetkýchnávrhov
na riešenie vzájomných sporov postupom podľa časti XV. Všeob. poistných podmienok (VPP) s tým, že

právny režim poistenia sa spravuje podľa VPP z 21.05.2007 (v znení ich doplnkov a zmien), ktoré sú v
aktuálnej verzií zverejnené na www stránke poisťovne.

K predmetnému listinnému dokladu žalobkyňa uviedla, že ho od žalovaného nedostala; žalovaný
doručenie listu žalobkyni v konaní nepreukázal.

Ako vyplýva z Protokolu z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s.,
ODO-12990/2007 (č. l. 134 spisu, pozn. súdu), pracovníci Národnej banky Slovenska vykonali v
poisťovni v období od 30.4.2007 do 5.9.2007 dohľad so zisteným nedostatkom, že kalkulačné vzorce
uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného

a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči
poisteným, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. Podľa Odporúčania
13 a 14, NB SR odporučila k uvedeným nedostatkom bližšie v Protokole vyšpecifikovaných upraviť
dokument Poistno-matematické modely produktov životného poistenia spôsobom v Protokole bližšie
vyšpecifikovanom.

Ako vyplýva z listu zo dňa 15. februára 2008 vo veci Skončenia dohľadu na mieste (č. l. 136
spisu, pozn. súdu), pracovníci Národnej banky Slovenska poverení vykonávaním predmetnej kontroly
poisťovni určili a oznámili lehoty, v ktorých je poisťovňa povinná prijať a splniť svoje opatrenia na
odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a predložiť o tom písomné správy

NBS a to nasledovne: do 10 pracovných dní je poisťovňa povinná prijať opatrenia na odstránenie a
nápravu nedostatkov uvedených v Protokole z dohľadu, predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti
dostatočnej tvorby technických rezerv a v tej istej lehote predložiť NBS písomnú správu o prijatých
opatreniach, do 31.03.2008 je poisťovňa povinná splniť opatrenia na nápravu nedostatkov prijaté podľapredchádzajúceho odseku a do 10.4.2008 je poisťovňa povinná predložiť NBS písomnú správu o splnení
prijatých opatrení.

Ako vyplýva z obsahu Notárskej zápisnice N 29/2008 spísanej dňa 02.06.2008 (č. l. 144 spisu, pozn.
súdu), predmetom notárskej zápisnice je osvedčenie priebehu deja v sídle poisťovne na ul. Garbiarska č.
2 v Košiciach v súvislosti s výkonom dohľadu na mieste NBS. Podľa pracovníka NBS Q.. W. K., hlavným
problémom je otázka kalkulácie poistného a nadväzne otázka tvorby technických rezerv. Podľa V.. Z.
W. ako ďalšej zamestnankyne NBS, poistné bolo poisťovňou počítané z poistnej sumy na smrť, pričom

správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné
z poistno-matematického pohľadu. Kľúčovým problémom je teda nízke nesprávne kalkulované poistné
pri produkte UDP-K.

Z pripojeného listinného dokladu - Platobný kalendár pre poistnú zmluvu č. 5084500011 vyplýva, že
vo vzťahu ku splátkam so splatnosťou do 31.12.2002, pokiaľ žalobkyňa bola v omeškaní s poistným,

jednotlivé omeškania predstavovali niekoľko dní ( nie viac ako jeden mesiac ) a že vo vzťahu ku splátkam
so splatnosťou po 1.1.2003 platilo pre omeškanie to isté.

V priebehu konania právny zástupca žalobkyne svojim písomným podaním z 09.07.2015 zobral žalobu
v časti istiny vo výške 1.796,85 EUR späť z dôvodu úhrady tejto čiastky dňa 28.02.2014.

Na pojednávaní konanom dňa 18.11.2015 súd pripustil zmenu žalobného návrhu, pokiaľ ide o
uplatňovaný úrok z omeškania, a to v súlade s čiastočným späťvzatím istiny vo výške 1.796,85 EUR
tak, že v časti príslušenstva je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 2.904,14 EUR od 28.08.2013 do 28.02.2014 a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.107,29

EUR od 01.03.2014 do zaplatenia.

Právny zástupca žalobkyne vo svojej záverečnej reči uviedol, že poistná zmluva uzavretá medzi
žalobcom a žalovaným spĺňa všetky náležitosti, ktoré sú dané v zmysle § 788 Občianskeho zákonníka,
že dojednaná výška poistných súm bola jasne žalovaným v zmluve uvedená a daná a nepochybne

bola i jedným z určujúcich činiteľov, ktoré žalobkyňu viedli k uzavretiu tejto poistnej zmluvy, že žalovaný
sa s uzavretou poistnou zmluvou zaviazal na plnenie peňažného charakteru, konkrétne pre prípad
dožitia sa zaviazal vyplatiť dohodnuté plnenie vo výške 87.490,- Sk, čo v prepočte je 2.904,14 eur, a
že napriek tomu, že zo strany žalobkyne došlo k splneniu všetkých záväzkov pre ňu vyplývajúcich z
predmetnej poistnej zmluvy, zo strany žalovaného k zmluvne dohodnutému plneniu nedošlo, resp. došlo

len čiastočne, čo je v rozpore aj s jeho tvrdeniami, že poistná zmluva nevznikla vôbec. Mal teda za to,
že návrh žalobkyne je dôvodný a oprávnený.

Žalovaný vo svojej záverečnej reči zotrval na právnej argumentácii o neplatnosti predmetnej poistnej
zmluvy s poukazom na to, že poistná zmluva, resp. jej formálne dodržanie uzavretia poistnej zmluvy

ešte neznamená, že po obsahovej stránke sú neplnené všetky jej podstatné obsahové náležitosti.
Predloženou argumentáciou ako aj listinnými dôkazmi žalovaný preukazuje, že orgán štátu, konkrétne
Ministerstvo financií SR, povolilo žalovanému podnikanie s poistením produktu ÚDP-K nesprávne a v
nesprávnom poistení ho aj utvrdzoval nasledovnými neskoršími kontrolami, čoho dôsledkom bolo, že
poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu bolo stanovené v rozpore so zákonom o poisťovníctve.

Nakoľko poistné ako podstatná obsahová náležitosť poistnej zmluvy je neplatná, resp. nezákonná pre
jej rozpor so zákonom o poisťovníctve, mal za to, že poistná zmluva nie je platná, pričom sa jednalo
o absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor právneho úkonu so zákonom.
Zároveň poukázal na to, že vpísanie poistného do poistnej zmluvy taktiež nemohlo byť ovplyvnené zo
strany žalovaného, pretože to je výsledkom rozhodnutia Ministerstva financií, ktorým povolil podnikanie,

resp. výkon poisťovacej činnosti, t.j. povolenie z roku 1995, a toto bolo pre žalovaného záväzné a
nemohol sa od neho odchýliť. V tejto súvislosti žalobca nepredložil žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by
vyvracal tieto tvrdenia žalovaného o neplatnosti poistnej zmluvy, resp. akým spôsobom by bolo možné
označiť raz preukázané nezákonné poistné za zákonné a takýmto spôsobom zhojiť platnosť samotnej
poistnej zmluvy. Po ďalšie poukázal na to, že v prípade, ak má byť poistná zmluva platná, je potrebné

zohľadniť aj zmeny, ktoré nastali v poistnom vzťahu a to je zmena poistných podmienok, ktorá mala
podstatný vplyv na určenie výšky poistného plnenia a vlastne jednotlivých právnych úkonov, z ktorých
žalovaný vychádzal pri likvidácií poistenia. Mal za to, že potvrdením žalobcu zo dňa 27.08.2007 žalobca
zmenilpoistnépodmienkynapoistnépodmienkyzroku2007,čopreukazujejednakpodpisnasamotnompotvrdení a jednak samotný faktický úkon, a to zníženie poistného. Mal za to, že tento právny úkon
je platný, jednak práve z hľadiska dodržania ustanovení § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v rámci
ktorého sú vymedzené 2 zákonné náležitosti, a to jednak dodržanie písomnej formy a to, že obsah

právneho úkonu je zachytený v texte listiny. Obsah potvrdenia TS/01 je určitý a zrozumiteľný bez
zaťažujúcichazložitýchprávnychvýrazov.Žalobcaslobodneavážnepodpísalpredmetnépotvrdenie,čo
preukazuje jednak jeho podpis, ktorý nepopiera jednak to, že podpisom - faktickým úkonom sa prejavuje
súhlas s celým obsahom právneho úkonu, pretože podpisom sa listina o právnom úkone uzatvára, je to
všeobecne platná teória, zároveň táto vôľa je vážna z toho dôvodu, že jednak, súd nemôže výkladom

prejav vôle dopĺňať, meniť, môže iba zisťovať obsah právneho úkonu. Po ďalšie je to aj z toho dôvodu, že
súd nezákonne sugestívnymi otázkami zisťoval skutočnú vôľu žalobcu. Zároveň poukázal aj na to, že
skutočná vôľa je kategória, ktorá sa týka vnútorného stavu mysle, ktorý je potrebné preukazovať. V tejto
súvislosti nepostačuje iba tvrdenie zo strany žalobcu, že čo skutočne mienil svojim podpisom. Po ďalšie
mal za to, že ak by aj nemali byť platné zmeny v poistnom vzťahu a zároveň by mal takýto poistný vzťah
byť platný, v tejto súvislosti nastala redukcia poistenia, ktorú žalovaný vyčíslil v konkrétnej výške, a z

tohto dôvodu žalobca nemá nárok na poistné plnenie v takej výške, v akej sa domáha. Samotná redukcia
ako inštitút nie je spochybňovaná, nebol spochybňovaný spôsob jej aplikácie, v tejto súvislosti článok 9
Poistných podmienok z roku 1995, ktorými by sa mal riadiť tento poistný vzťah, jasne stanovuje, kedy má
byť toto poistné zaplatené, t.j. v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom. Občiansky zákonník jasne
stanovuje, že poistné má byť zaplatené vždy na začiatku, resp. poistného obdobia a v tejto súvislosti má

za to, že malo byť vždy zaplatené v prvý deň, resp. v ten deň, ktorý je uvedený na platobnom kalendári,
pretožeakbysamalojednaťo6mesačnúlehotunaaplikovanieredukcie,vtomtoprípadebydochádzalo
k zániku poistenia, čo je v tejto súvislosti nezmyselné. Na základe toho nepovažuje žalobu za dôvodnú a
navrholjuzamietnuť.Vsúvislostisuplatňovanýmiúrokmizomeškaniapoukázalnato,žepoistnéplnenie
je splatné až 15. dňom po uplynutí šetrenia, ktoré vykonáva žalovaný, v tomto prípade poisťovateľ.

Šetrenie bolo ukončené 25.02.2014 a vtedy prichádzajú do úvahy najskôr úroky z omeškania.“

Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ust. § 788 ods. 2 OZ, poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,

d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,
f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa ust. § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
(poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred
uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého

zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa ust. § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa ust. § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.Podľa ust. § 816 OZ, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo
aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa

poistných podmienok, ak u neho nastane poistná
udalosť.

Podľa ust. § 804 OZ, poistné podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch je poistiteľ
povinný vyplatiť pri zániku poistenia odbytné, kedy poistenie nezanikne pre neplatenie poistného a na

ktoré prípady sa nevzťahuje ustanovenie § 803 ods. 2 o vrátení poistného.

Podľa ust. § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 OZ, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne

alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež
podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z

omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a
to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť

sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne
o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Prevedeným dokazovaním má súd preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 27.08.1998 v
písomnej podobe poistnú zmluvu č. 50845 00011 za podmienok v zmluve bližšie vyšpecifikovaných,
ktoré sa riadili tiež Všeobecnými poistnými podmienkami pre životné poistenie PČSP, ktoré boli
schválené pod číslom 52/1024/1995.

V konaní nebola tiež spornou skutočnosť, že žalobkyňa v priebehu trvania poistného vzťahu odoslala
žalovanému podpísané Potvrdenie poistky o znížení poistného, na základe čoho poistné bolo znížené
na 514 Sk a poistná suma pre prípad dožitia bola upravená na sumu 87.490 Sk, že v dôsledku poistnej
udalosti- dožitia žalobkyňa požiadala o vyplatenie dojednanej poistnej sumy, z ktorej žalovaný plnil iba
čiastočne - dňa 28.02.2014 vo výške 1796,85 EUR.

Vzhľadom na obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení o absolútnej neplatnosti celej poistnej zmluvy,
súd sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti predmetnej poistnej zmluvy. Poistná zmluva bola
uzatvorená medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami v jej písomnej forme so všetkými
podstatnými náležitosťami tak, ako to vyžaduje príslušná právna úprava, tiež bola uzatvorená slobodne,

vážne, zrozumiteľne a určito a bez nátlaku. Z tohto pohľadu predmetná poistná zmluva je platným
právnymúkonom.Súdsanestotožňujesargumentácioužalovanéhootom,žepokiaľvdôsledkuzáverov
vykonanej kontroly Národnou bankou Slovenska ako dozorujúcim orgánom v oblasti poisťovníctva
bolo konštatované, že v danom prípade išlo o poistno-matematickú nesprávnosť a z toho dôvodu
v nesprávnosť nastaveného poistného, ktoré žalovaný nezavinil, že treba na zmluvu hľadieť ako na

neplatný právny úkon, pretože poistné ako podstatná náležitosť poistnej zmluvy, bolo od počiatku určené
v rozpore so zákonom. Z úradnej činnosti súdu je známa argumentácia žalovaného zo súdnych konaní
vedených proti žalovanému v obdobných sporoch, v súvislosti s vykonanou kontrolou Národnej banky
Slovenska, na základe ktorej žalovaný v rámci týchto súdnych konaní sprvoti namietal, že v danomprípade došlo k zániku záväzkových vzťahov v dôsledku následnej nemožnosti plnenia, pričom žalovaný
si je vedomý toho, že táto argumentácia nebola zo strany uznaná, a to ani na základe podávaných
opravnýchprostriedkov;nazákladetohožalovanýprišielsnovouargumentáciouotom,ževsúvislostiso

závermi vykonanej kontroly NBS u žalovaného treba považovať predmetnú poistnú zmluvu za absolútne
neplatnú. Súd predovšetkým poukazuje na to, že v danom prípade účastníci ako zmluvné strany
uzatvorili poistnú zmluvu, ktorá predstavuje založenie záväzkového vzťahu súkromno-právnej povahy,
a práva a povinnosti z ktorej vyplývajúce sa riadia obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom ako
základnou úpravou pre celú oblasť súkromného práva, pričom zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o

zmene a doplnení niektorých zákonov je predpisom verejného práva, ktorý neupravuje žiadne náležitosti
poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali ich uzavierania, ich zániku, prípadne práv a
povinností zmluvných strán. Z uvedeného vyplýva, že Národná banka Slovenska ako orgán verejnej
moci nemohol zasiahnuť do už založených právnych vzťahov, tak ako sa to snaží žalovaný prezentovať,
a ani nezasiahol, pretože súčasne ani zo záverov kontroly tohto dozorujúceho orgánu nevyplýva, že
poisťovňa bola nútená pod hrozbami uloženia vysokých pokús urobiť nové prepočty poistného v už

existujúcich zmluvných vzťahoch.

Vzhľadom na ďalšiu obranu žalovaného v predmetnom konaní, súd sa zaoberal otázkou, či medzi
účastníkmi konania bola dojednaná rozhodcovská doložka, a či došlo k zmene VPP, pričom dospel k
záveru, že rozhodcovská doložka nebola medzi účastníkmi konania dojednaná, resp. uzatvorená, a že

je teda neplatná a že k zmene pôvodných VPP nedošlo.

K tomuto záveru súd dospel na základe zistenia, že napriek nespochybniteľnej skutočnosti, že žalobkyňa
dňa 27.08.2007 podpísala Potvrdenie poistky o znížení poistného, na jej strane chýbala vôľa dojednať
s poisťovňou jednak rozhodcovskú zmluvu a jednak VPP z 21.05.2007, ktorými sa mali nahradiť VPP

platné pri vzniku poistného vzťahu.

Z teórie práva vyplýva, že v ustanovení § 34 OZ je definovaná jedna z najvýznamnejších právnych
skutočností, s ktorou objektívne právo spája vznik, zmenu a zánik práv a povinností. Pre posúdenie
platnosti právneho úkonu má kľúčový význam vyriešenie otázky, či vôbec došlo k právnemu úkonu a

teda k jeho následkom. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Musí teda ísť o
jednotu vôle a jej prejavu. Existencia vôle sa pritom musí skúmať vždy konkrétne, pričom základom
sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle.

V konaní nebola spornou skutočnosť, že žalobkyňa podpísala dňa 27.08.2007 písomnosť Potvrdenie

poistky TS1/07 o znížení poistného, súčasťou ktorej mala byť tiež rozhodcovská doložka.

Pre posúdenie zhodnotenia, že rozhodcovská doložka nebola medzi zmluvnými stranami dojednaná a
súčasne že nedošlo k zmene pôvodných VPP, v oboch prípadoch z dôvodu nedostatku vôle na strane
žalobkyne, súd poukazuje predovšetkým na tieto jednotlivé okolnosti:

1/ dojednanie rozhodcovskej doložky a nových VPP z 21.05.2007 je zakomponované do navonok
nesúvisiaceho textu, ktorý má na prvý pohľad vzbudiť dojem, že jeho podstatou je akceptácia zníženia
poistného,

2/ dojednanie rozhodcovskej doložky a nových VPP z 21.05.2007 je zakomponované do textu, ktorý je v
porovnaní so zvyšnou časťou predmetnej žiadosti uvedený menšími písmenami, takže vyvoláva dojem
nepodstatného, iba informatívneho textu,

3/ dojednanie rozhodcovskej doložky a nových VPP z 21.05.2007 odkazuje na znenie, ktoré nie

je obsiahnuté priamo v predmetnom Potvrdení. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o VPP z 21.05.2007,
podľa názoru súdu nebola splnená dikcia zákona zakotvená v ust. § 788 ods. 3 OZ, ktoré zákonné
ustanovenie nepochybne je potrebné aplikovať aj na každú zmenu všeobecných poistných podmienok,
pretože pokiaľ sa všeobecné poistné podmienky mali stať súčasťou poistnej zmluvy, okrem odkazu
na ne (ich konkretizáciou, že ide o VPP z 21.05.2007) neboli k Potvrdeniu ani pripojené alebo ani

žalobkyni oznámené. Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že uvedením údaja o tom, kde si
žalobkyňa môže VPP vyhľadať, v tomto prípade odkazom na príslušnú internetovú stránku, bola táto
zákonná podmienka splnená. Navyše žalovaný v konaní nepreukázal, či reálne VPP z 21.5.2007 boli na
konkrétnej internetovej stránke zverejnené, resp. prístupné a s akým obsahom. V tejto súvislosti samažalobkyňa vypovedala, že na poistné podmienky, na ktoré odkazoval žalovaný cez internetovú stránku
sa nepozrela z dôvodu, že doma nemá internet. Platí pritom, že v prípade sporu, splnenie podmienky
stanovenej v spomínanom zákonnom ustanovení § 788 ods. 3 OZ musí preukázať poisťovateľ,

4/ dojednanie rozhodcovskej doložky a nových VPP z 21. 05.2007 je zakomponované do predmetnej
písomnosti, ktorá sama o sebe (potvrdenie o znížení poistného) je ponukou, u ktorej poisťovňa
predpokladá, že bude adresátom akceptovaná, a teda podpísaná,

5/ podpisom predmetnej písomnosti, ak poistník mienil potvrdiť obdržanie poistky o znížení poistného,
resp. akceptovať iba zníženie poistného, musel podpísať celý text písomnosti, teda aj dojednanie
rozhodcovskej doložky a nových VPP z 21.05.2007, to isté platí v prípade, že poistník si text napísaný
malými písmenami ani neprečítal,

6/zúradnejčinnostisúdujeznáme,žepoisťovňaodvodzujedojednanierozhodcovskejdoložkyanových

VPP z 21.05.2007 na základe obdobného postupu v mnohých existujúcich poistných vzťahoch, pričom
dojednanie rozhodcovskej doložky a nových VPP z 21.05.2007 bolo zakomponované do poisťovňou
odoslaných žiadostí adresovaných poistníkom v rôznych podobách (žiadosť o bezplatný mobilný telefón,
resp. žiadosť o GSM balík, ktorý predstavoval bezplatné poskytnutie mobilného telefónu, žiadosť o
zníženie poistného a pod.), pričom vždy išlo o tzv. ponuky, ktoré sa neodmietajú (v ponímaní ako je

uvedené v bode 4/),

7/ predmetná písomnosť vzbudzuje dojem, že ich iniciátorom je žiadateľ- poistník, ktorý niečo navrhuje
a poisťovňa podpísané iba akceptuje; v skutočnosti ide o návrh zo strany poisťovne,

8/ súdu nie je zrejmý logický súvis medzi predmetným znížením poistného a zmenou celých
všeobecných poistných podmienok, resp. v konaní nebolo preukázané, že zníženie poistného si vynútilo
zmenu VPP (ide predsa o zmenu výšky poistného, ktorá je dojednaná priamo v zmluve, a nie vo VPP),

9/ z predchádzajúceho bodu logicky vyplýva, že poisťovni nič nebránilo navrhnúť zníženie poistného a

navrhnúť zmenu VPP a dojednanie rozhodcovskej doložky samostatnými listami tak, aby sa zabezpečila
zrozumiteľnosť a prehľadnosť konkrétnych návrhov,

10/ žalovaný vo vzťahu k rozhodcovskej doložke poukazuje na právo poistníka odstúpiť od časti XV.
VPP z 21.5.2007 bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu, na základe čoho

podľa žalovaného poistník mohol ovplyvniť dojednanie rozhodcovskej doložky. Ohľadne tohto bodu súd
poznamenáva:
Z teórie práva vyplýva, že odstúpenie od právneho úkonu je možné len za predpokladu, že právny
úkon je platný (inak povedané nie je možné odstúpiť od neplatného právneho úkonu). Pokiaľ žalovaný
argumentuje tým, že v prípade, že žalobkyňa nemal záujem o rozhodcovskú doložku, mala právo od

nej odstúpiť, ide o zavádzajúcu argumentáciu, pretože takýto postup by v skutočnosti znamenal, že
žalobkyňa by sa napriek svojej nevôli pristúpiť na rozhodcovskú doložku podpísala pod predmetnú
písomnosť, pretože mala záujem o zníženie poistného a následne od svojej nevôle mala odstúpiť. Teda
v skutočnosti by išlo o odstúpenie od neplatného právneho úkonu (z pohľadu nedostatku vôle). Išlo by
teda o postup, ktorý nemá oporu v zákone, súčasne je nelogický a absurdný. Navyše podľa názoru

súdu takto v písomnosti stanovené právo na odstúpenie od dojednanej RD nevyplýva ani zo zákona a
ani nebolo medzi účastníkmi dojednané (podľa názoru súdu ide o právo "poskytnuté" na základe vôle
jednej zmluvnej strany - žalovaného), čím nebola splnená zákonná podmienka zakotvená v ust. § 48
Občianskeho zákonníka, a teda žalobkyňa nemala právo od rozhodcovskej doložky odstúpiť vôbec.
Podľa názoru súdu preto skutočným zámerom poisťovne v súvislosti s tvrdeným právom odstúpiť od

RD bolo získať právny argument v prípade budúcich sporov na zdôvodnenie svojho tvrdenia o tom,
že rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi konania dojednaná individuálne a preto nepodlieha
preskúmavaniu z hľadiska prijateľnosti rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky,

11/ predmetná písomnosť neobsahuje výslovné znenie, že VPP z 21.7.2005 nahrádzajú pôvodné VPP,

resp. že ide o zmenu pôvodných VPP.

Posúdením vyššie uvedených okolností jednotlivo, ale predovšetkým v ich vzájomných súvislostiach,
pokiaľ ide o tvrdené dojednanie rozhodcovskej doložky a o tvrdené dojednanie zmeny VPP, súd vprvom rade dospel k záveru o tom, že takto žalovaným zvolený postup predstavuje nekalú obchodnú
praktiku nepožívajúcu právnu ochranu. A v druhom rade dospel k záveru o tom, že hlavným dôvodom,
prečo žalovaný iniciatívne poslal žalobkyni vo vzťahu k poistnej zmluve predmetnú listinu, bolo získanie

podpisu poistníka a teda súčasne dosiahnutie zmeny poistných podmienok a súčasne dosiahnutie
dojednania rozhodcovskej doložky uvedomujúc si, že pokiaľ podpisujúca osoba sa podpíše pod nejaký
text, v zásade platí, že akceptuje všetko, čo text obsahuje, takže následné rozporovanie a najmä
preukázanie opaku tohto predpokladu je zo strany podpisujúcej osoby veľmi náročné.

Na základe všetkých doteraz uvedených záverov z vykonaného dokazovania (okolnosti súvisiace s
Potvrdením) a tiež na základe vyššie uvedeného záveru o zámere poisťovne, ku ktorému súd dospel
úvahou, súd uveril tvrdeniu žalobkyne, tak ako vyplýva z jej účastníckej výpovede, že pokiaľ podpísala
Potvrdenie (teda celý jej obsah), mala záujem iba o zníženie poistného. Možno teda uzavrieť, že na
strane žalobkyne chýbala vôľa uzavrieť s poisťovňou rozhodcovskú zmluvu, resp. doložku, tiež meniť
VPP, resp. iným spôsobom meniť podmienky dojednané v poistnej zmluve.

Na základe uvedeného absencia zhody vôle s jej prejavom (v podobe podpisu Potvrdenia) na strane
žalobkyne v prípade dojednania rozhodcovskej doložky a v prípade pristúpenia k novým VPP znamená,
že dojednanie rozhodcovskej zmluvy (doložky) je neplatné a že k zmene pôvodných VPP nedošlo.

Preto súd posúdil nárok žalobkyne ako nárok uplatnený z predmetného poistného vzťahu, ktorého
súčasťou boli pôvodné VPP bez ich zmeny.

V ďalšom sa súd zaoberal žalovaným tvrdenou redukciou.

Podľa názoru súdu nedošlo k tvrdenej redukcii vo vzťahu k predmetnej poistnej zmluve.

Redukcia poistenia ako právny inštitút je upravená v ust. § 804 OZ, ktorý stanovuje, že poistné
podmienky pre poistenie osôb určujú, v ktorých prípadoch poistenie nezanikne pre neplatenie poistného.
Redukcia poistenia znamená výnimku zo zákonnej úpravy, podľa ktorej nezaplatením poistného

do lehoty určenej zákonom poistenie spravidla zanikne a nemožno ho ani obnoviť ani zaplatením
poistného po tejto lehote. Zákon pritom predpokladá, že konkrétne podmienky, v ktorých zo zákona
nastane redukcia, budú podrobnejšie upravené v poistných podmienkach. Poistné podmienky vo
vzťahu k zmluvnému vzťahu upravovali redukciu v čl. 9 VPP pre životné poistenie schválených pod
č. 52/1024/1995 tak, že podľa svojho ods. 2 stanovili: „Ak nebolo poistné za ďalšie poistné obdobie

zaplatené v plnej výške v lehote stanovenej Občianskym zákonníkom, uplynutím tejto lehoty: ...“.
Podľa názoru súdu žalovaný znenie predmetného článku 9 v odseku 2 začiatku vety pred dvojbodkou
interpretuje nesprávnym spôsobom, resp. spôsobom takým, ktorý je pre neho výhodnejším, a to v
rozpore s podstatou inštitútu redukcie. Pokiaľ, ako už bolo uvedené, redukcia poistenia znamená
výnimku zo zákonnej úpravy, podľa ktorej nezaplatením poistného do lehoty určenej zákonom

poistenie spravidla zanikne, je nepochybné, že poistné podmienky v predmetnom článku mali na
mysli nezaplatenie poistného za ďalšie poistné obdobie v lehote stanovenej v ust. § 801 Občianskeho
zákonníka (aj z Veľkého komentára Občianskeho zákonníka 2. oddiel autora Imrich Fekete k výkladu ust.
§ 804 OZ na str. 2368 pod bodom 3. vyplýva odkaz na ust. 801 OZ, pozn. súdu). Podľa interpretácie a
výkladučl.9pôvodnýchVPPžalovanýmbytotižkredukciidochádzalohociajprijednodňovomomeškaní

s úhradou poistného, ktorá interpretácia a výklad tohto článku by z vyššie uvedeného znamenala
obchádzanie zákonného ustanovenia § 804 Občianskeho zákonníka.

Z uvedeného teda vyplýva, že na posúdenie, či v konkrétnom prípade došlo k redukcii, je potrebné
predovšetkým posúdiť 1/ či žalobkyňa bola s úhradou poistného v omeškaní (či mesačné poistné zaplatil

v lehote splatnosti), 2/ či prípadné omeškanie splatného poistného mohlo mať za následok zánik
poistenia (samozrejme s tým, že namiesto zániku by nastúpila redukcia).

Lehota splatnosti jednotlivých splátok poistného nebola medzi účastníkmi konania sporná; vo vzťahu k
predmetnej PZ boli splátky poistného splatné k 27. dňu v mesiaci.

Lehoty, v akých by podľa zákona prichádzal do úvahy zánik poistenia sú upravené v spomínanom ust.
§ 801 OZ nasledovne:Podľa ust. § 801 OZ v znení účinnom do 31.12.2002, poistenie zanikne takisto tým, že poistné za prvé
poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov alebo poistné za ďalšie
poistné obdobie nebolo zaplatené do šiestich mesiacov od jeho splatnosti; tieto lehoty možno dohodou

predĺžiť.Poisteniezanikneuplynutímpríslušnejlehoty.Toistéplatí,akbolazaplatenálenčasťpoistného.

Podľa ust. § 801 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.01.2003, poistenie zanikne aj tak, že poistné za prvé
poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Podľa ust. § 801 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.01.2003, poistenie zanikne aj tak, že poistné za
ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na
jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje
upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť
poistného.

Podľa ust. § 801 ods. 3 OZ v znení účinnom od 1.1.2003, lehoty podľa odsekov 1 a 2 možno dohodou
predĺžiť.

Súd zistil, že hoci žalobkyňa bola v omeškaní s poistným v niektorých jednotlivých mesiacoch, išlo o
omeškanie s platením niekoľko dní, nikdy nie v lehote dlhšej ako jeden mesiac, súčasne v prípade

omeškania s platením poistného po 01.01.2013 žalovaný nevyzýval žalobkyňu na úhradu prípadného
dlžného poistného, preto počas trvania poistného vzťahu neboli naplnené predpoklady pre zánik
poistenia dané zákonnou úpravou ust. § 801 OZ v znení účinného od 01.01.2003, na základe čoho
nemohla nastať ani tvrdená redukcia.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade žiadnej z omeškaných splátok nedošlo k redukcii, na základe čoho
súd obranu žalovaného v súvislosti s tvrdenou redukciou považuje za nedôvodnú a neprihliadol na ňu.

Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu ako aj vzhľadom na zistenie, že do dnešného dňa
žalovaný poskytol žalobkyni poistné plnenie uplynutím dojednanej doby poistenia, t.j. pre prípad poistnej

udalosti, t.j. v tomto prípade pre prípad dožitia, iba v časti, súd považuje predmetnú žalobu o zaplatenie
čiastky 1.107,29 EUR za dôvodnú, a to v súlade s čiastočným späťvzatím, na základe čoho konanie
o zaplatenie sumy 1.796,85 EUR zastavil a žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu
1.107,29 EUR.

Súčasne vzhľadom na uplatňované príslušenstvo k priznanej čiastke, súd zaviazal žalovaného tiež na
zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy s nasledovnými korekciami:

Odlišným spôsobom súd posúdil dátum, odkedy sa žalovaný dostal so zaplatením dlžnej čiastky do
omeškania a následne tiež výšku tohto úroku.

Súd pri stanovení, kedy sa prvý krát žalovaný dostal so zaplatením dlžnej čiastky do omeškania
vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyňa požiadala o vyplatenie poistnej sumy pre prípad dožitia listom
z 02.09.2013, na ktorý žalovaný reagoval listom z 18.09.2013. K tomuto dátumu súd pripočítal lehotu
jedného mesiaca ako lehotu, ktorú súd považuje za lehotu na vyšetrenie potrebnú na zistenie rozsahu

povinnosti plniť, t.j. bez zbytočného odkladu, uplynutím ktorej bolo potrebné ešte pripočítať lehotu 15
dní stanovenú na plnenie po ukončení potrebného vyšetrenia. Na základe toho žalovaný sa dostal do
omeškania s úhradou dlžnej čiastky až od 03.11.2013 a je popri priznanej istine zaplatiť žalobkyni tiež
príslušné úroky z omeškania, v ich zákonnej výške. Z tohto dôvodu súd žalobu v časti uplatňovaných
úrokov z omeškania zamietol ako nedôvodnú (t.j. pokiaľ ide o posúdenie prvého dátumu omeškania).

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého súd žalobkyni, ktorej
neúspech v tomto konaní je nepatrný k jej úspechu, priznal náhradu trov konania v celej výške.

Právny zástupca žalobkyne vyčíslil trovy konania v zákonnej lehote písomným podaním z 20. 11.2015

na celovú sumu 1.071,55 EUR ako trovy právneho zastúpenia, a to ako 1./ odmenu vo výške 545,66
EUR: 3x 111,21 EUR (prevzatie a príprava z 02.01.2014, žaloba z 10.01.2014, vyjadrenie k odporu
z 21.03.2014), 1x 27,80 EUR (účasť na pojednávaní dňa 25.11.2014), 3x 61,41 EUR (účasť na
pojednávaní dňa 10.07.2015 a dňa 18.05.2015 a vyjadrenie vo veci z 11.11.2015), 2./ režijný paušál:4x á 8,04 EUR za úkony z roku 2014 a 3x á 8,39 EUR za úkony z roku 2015, 3./ stratu času vo výške
165,44 EUR za cestu Michalovce -Košice a späť dňa 25.11.2014 za 4 začaté polhodiny x 13,40 eur, dňa
10.7.2015 za 4 začaté polhodiny x 13,98 EUR a dňa 18.11.2015 za 4 začaté polhodiny x 13,98 EUR,

4./ cestovné 92,37 EUR: Michalovce - Košice a späť, pokiaľ ide o dátumy 25.11.2014, 10.07.2015 a
18.11.2015, pri počte km 120, základnej náhrade za 1 km 0,183 EUR, spotrebe litrov na 100 km: 5,5
a cene za liter paliva 1,396 EUR, pokiaľ ide o dátumy 25.11.2014 a 10.07.2015 a 1,221 EUR, pokiaľ
ide o dátum 18.11.2015, za použitia motorového vozidlo Opel Corsa 1,2, priemerná spotreba 5,5 l/
100 km benzín, 5./ 20 % DPH vo výške 178,59 EUR. Súčasťou predmetného vyúčtovania je fotokópia

osvedčenia o registrácií pre daň z pridanej hodnoty a o registrácii a pridelení daňového identifikačného
čísla a tiež fotokópia osvedčenia o evidencii - technický preukaz, pokiaľ ide o motorové vozidlo Opel
Corsa.

Súd posúdil predmetné vyúčtovanie ako súladné s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien
a predpisov, na základe čoho priznal žalobkyni sumu 174 EUR ako súdny poplatok a sumu 1.071,55

EUR ako trovy právneho zastúpenia, t.j. trovy konania v celkovej výške 1.245,55 EUR.

Pretože žalobkyňa je v konaní zastúpená advokátom, žalovaný je povinný trovy konania zaplatiť na
účet jej právneho zástupcu podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. súd vyjadril vo výroku o náhrade trov konania osobitne trovy právneho
zastúpenia a osobitne iné trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do
15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona
(§ 251 O.s.p.).