Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313212176
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1313212176.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:

Mario Štrba, 01325 Stráňavy 225, IČO: 45 649 626, zastúpeného JUDr. Ing. Ľubošom Mahdoňom,
advokátom, Kysucká 8405/16C, Žilina, proti odporcovi: YOPUR, spol. s r.o., Bratislavská 331/12, Blatné,
IČO: 35 777 672, zastúpeného JUDr. Jánom Benčurom, advokátom, Záhradnícka 41, Bratislava, o
zaplatenie sumy 469,60 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 299,60 eura spolu s úrokom z omeškania takto :
- vo výške 8,75 % ročne zo sumy 170,- eura od 14. 04. 2013 až do zaplatenia,
- vo výške 9,75 % ročne zo sumy 129,60 eura od 22. 04. 2013 až do zaplatenia,

všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh navrhovateľa na začatie konania v časti 170,- eura a na úroky z omeškania vo výške 1 %
ročne zo sumy 170,- eura od 14. 04. 2013 do zaplatenia z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 220,12 eura (z čoho trovy
právneho zastúpenia navrhovateľa predstavujú sumu 212,39 eura), a to k rukám právneho zástupcu

navrhovateľa JUDr. Ing. Ľuboša Mahdoňa, advokáta, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 08. 07. 2013 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 469,60 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 170,- eura
odo dňa 13. 04. 2013 až do zaplatenia, vo výške 9,75 % ročne zo sumy 170,- eura od dňa 14. 04. 2013
až do zaplatenia a zo sumy 129,60 eura odo dňa 22. 04. 2013 až do zaplatenia. Navrhovateľ svoj návrh
na začatie konania odôvodnil tým, že dňa 31. 01. 2013 si odporca objednal prepravu u navrhovateľa,
na základe ktorej bola odporcovi vystavená faktúra č. 20130012 na sumu 1 656,- eura so splatnosťou

dňa 13. 04. 2013, pričom z tejto faktúry odporca uhradil iba 1 486,- eura a zvyšných 170,- eura odporca
neuhradil. Dňa 13. 02. 2013 si odporca objednal u navrhovateľa prepravu, na základe ktorej navrhovateľ
vystavil odporcovi faktúru č. 20130025 na sumu 513,- eura so splatnosťou dňa 12. 04. 2013, pričom z
tejto faktúry odporca uhradil iba sumu 346,- eura a zvyšok sumy 170,- eura neuhradil. Dňa 15. 02. 2013
bola odporcovi vystavená faktúra č. 20130024 na sumu 1 200,- eura so splatnosťou dňa 21. 04. 2013,
pričom z tejto faktúry nebola uhradená suma 129,60 eura. Dňa 29. 04. 2013 bola odporcovi zaslaná
výzva na zaplatenie plnej výšky faktúry č. 20130012 a faktúry č. 20130025, pričom odporca tieto faktúry

v plnej výške neuhradil. Dlžná suma z faktúry č. 20130025 predstavuje sumu 170,- eura, z faktúry
20130012 sumu 170,- eura a z faktúry č. 20130024 sumu 129,60 eura.Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 50Rob/341/2013-20 zo dňa 11. 09. 2013, proti ktorému podal
odporca odpor, ktorý odôvodnil tým, že samotné vykonanie prepráv navrhovateľom nespochybnil, ale
pre prípad nedodržania termínu nakládky alebo vykládky tovaru sa navrhovateľ a odporca dohodli

na zmluvnej pokute vo výške 170,- eura. Navrhovateľ nedodržal termín vykládky pri vykonávaných
predmetných prepravách, a preto si odporca zmluvné pokuty vyúčtoval faktúrou č. 844/13 zo dňa 17.
04. 2013 na sumu 170,- eura, splatnú dňa 17. 05. 2013 a faktúrou č. 845/13 zo dňa 17. 04. 2013
na sumu 170,- eura, splatnú dňa 17. 05. 2013. Odporca uviedol, že navrhovateľ v prípade faktúry č.
20130012 nedodržal termín vykládky a v prípade faktúry č. 20130025 tiež nedodržal termín vykládky.

Navrhovateľaodporcasadohodli,ževprípadeúhradyktorejkoľvekfaktúryihneďpoprepraveaobdržaní
originálu faktúry spolu s CMR a nie po uplynutí doby splatnosti bude táto faktúra ponížená o 4 %. Takáto
dohoda bola ústne uzatvorená pri faktúra č. 20130006 na sumu 1 320,- eura, č. 20130016 na sumu
1 320,- eura a č. 20130007 na sumu 600,- eura, pričom tieto faktúry boli uhradené v plne výške 3
240,- eura s tým, že tieto dohodnuté 4 % budú odrátané z niektorej ďalšej faktúry. Navrhovateľ a p.
F. sa telefonicky dohodli, že suma 129,60 eura, čo sú 4 % zo spomínaných faktúr, bude odpočítaná

z poslednej zaplatenej faktúry. Túto dohodu navrhovateľ dňa 13. 04. 2013 osobne odsúhlasil aj pred
prokuristkou a potvrdil v sídle spoločnosti odporcu. Navrhovateľ dohodnutú zľavu účtovne nevykonal a
odporca navrhovateľovi poslednú splatnú faktúru č. 20130024 uhradil v sume nižšej o dohodnutú zľavu.
Voči žalovaným prepravám odporca navrhovateľovi započítal kompenzačným listom zo dňa 17. 04. 2013
svoje pohľadávky vzniknuté neuhradenými vyúčtovanými zmluvnými pokutami, a tým v zmysle ust. §

358 a nasl. Obchodného zákonníka zanikol nárok navrhovateľa na doplatok dojednanej ceny.

Navrhovateľ v konaní ďalej uviedol, že sumu 170,- eura z faktúry č. 20130012 si odporca neoprávnene
stiahol ako zmluvnú pokutu za nedodržaný termín vykládky. Vozidlo, ktoré prepravu vykonalo, bolo v
mieste vykládky dokonca s časovým predstihom 8 hodín, a teda vykonalo vykládku v presne dohodnutý

čas dňa 07. 02. 2013 o 08:00 hod. ráno, o čom svedčí aj medzinárodný nákladný list č. 3398526 a
záznam z monitorovacieho systému navrhovateľa, kde je uvedené, že vozidlo navrhovateľa dorazilo do
mesta Plijesť, Rumunsko o 23:59 hod. dňa 06. 02. 2013. Rovnakú sumu 170,- eura z faktúry č. 2013 si
odporca opäť neoprávnene stiahol ako zmluvnú pokutu za nedodržaný termín vykládky. V tomto prípade
navrhovateľ nepopieral, že vykládky bola realizovaná až na druhý deň, ako bolo pôvodne naplánované.

Dátum vykládky bol naplánovaný na deň 18. 02. 2013 o 08:00 hod., avšak klient odporcu nemal
vyrobený tovar, ktorý sa mal prepravovať. Z toho dôvodu bol naložený len z polovice a zaslaný na ďalšiu
nakládku, kde bol tovar doplnený až o 21:00 hod. Pre tento časový sklz a z dôvodu nutnej prestávky na
odpočinok vodiča mohol byť tovar vyložený až o deň neskôr, teda dňa 19. 02. 2013, o čom svedčí aj
medzinárodnýnákladnýlistč.3398716,avšakodvolávajúcsanačl.17ods.2dohovoruoCMRdopravca

je oslobodený od tejto zodpovednosti ak stratu zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty
zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou
zásielky alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho
moci.Akbyboltermínamiestonakládkydodržané,vodičbystiholvykládkuvdohodnutomtermíne.Preto
jeuplatneniezmluvnejpokutyzostranyodporcuabsolútneneopodstatnenéapriečiacesaustanoveniam

dohovoru o CMR. Poslednú čiastku 129,60 eura si odporca odpočítal z faktúry č. 20130024 ako skonto
zafaktúryč.220130006ač.20130016údajneakobonuszavčasnézaplateniefaktúr.Tvrdenieodohode
o skonte sú vymyslené a nepravdivé a nemajú oporu ani v žiadnom relevantnom dôkaze.

Odporca v konaní ďalej uviedol, že nie je pravda, že navrhovateľ bol na vykládke o 08:00 hod., pretože

z Kauflandu v Rumunsku volali odosielateľovi, ktorý kontaktoval odporcu s otázkou, prečo kamión nie
je na vykládke, pričom pri faktúre č. 20130025 dôvody, pre ktoré prišiel navrhovateľ na vykládku o deň
neskôr sú iné. Podľa CMR tovar naložil dňa 15. 02. 2013, pričom mal dva dni na presun, ale dňa 18. 02.
2013 na vykládke nebol, tak mu odporca telefonoval, na čo mu navrhovateľ povedal, že má pokazené
auto a pokiaľ mu nezaplatí určitú sumu, kamión ani nebude vyložený. Odporca teda nejakú sumu zaplatil

a kamión bol dňa 19. 02. 2013 vyložený. Ohľadom skonta sám navrhovateľ navrhol, aby bolo odrátané
z poslednej faktúry.

Navrhovateľ v konaní ešte uviedol, že odporca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal
opodstatnenosť poníženia faktúr, dôkaz vo forme listu od obchodného partnera Golden Snack zo dňa

15. 02. 2013 v žiadnom prípade nepreukazuje omeškanie navrhovateľa a čo sa týka skonta faktúry č.
20130024, odporca nepreukázal právny dôvod poníženia tejto faktúry a svedecká výpoveď svedka F. F.
je nedôveryhodná a účelová. V prípade faktúry č. 20130025 sa navrhovateľ odvolával na čl. 17 ods. 2
Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), nakoľko dopravca jeoslobodený od tejto zodpovednosti, ak stratu zásielky, jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty
zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou
zásielky alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho

moci. Ak by bol termín a miesto nakládky dodržané, vodič vykonávajúci prepravu by stihol vykládku
v dohodnutý termín, a preto navrhovateľ považoval uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany odporcu za
absolútne neopodstatnené a v rozpore s ustanoveniami dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej
cestnej nákladnej doprave, ktorým sa celý záväzkovo - právny vzťah riadil. Ak by aj došlo k prekročeniu
dodacej lehoty na strane odporcu, tak v zmysle čl. 30 ods. 3 dohovoru CMR toto prekročenie možno

uplatniť len vtedy, ak by bola dopravcovi zaslaná písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka
dala k dispozícii príjemcovi.

Svedok F. F. ako výkonný riaditeľ spoločnosti odporcu vo svojej svedeckej výpovedi na pojednávaní dňa
19. 03. 2014 uviedol, že pri preprave zo dňa 15. 02. 2013 do 18. 02. 2013 boli problémy. Vozidlo bolo
dňa 15. 02. 2013 naložené a malo byť dňa 18. 02. 2013 vyložené, pričom dňa 18. 02. 2013 pracovníčka

odporcu p. A. svedkovi volala, že vozidlo na vykládke nie je kvôli technickým problémom. Svedok
volal navrhovateľovi, ktorý povedal, že pokiaľ odporca nezaplatí, vozidlo nevyloží. Svedok uviedol, že
vykládky v Kauflande v Rumunsku si pamätá, pretože sa pri nej uskutočnilo množstvo telefonátov z
Rumunska. Vykládka o 08:00 hod. bola zmluvne dohodnutá s obchodným partnerom odporcu. Pred
uskutočnením prepravy sa svedok stretol s navrhovateľom v Bratislave, kde na neho navrhovateľ tlačil,

aby prepravu urobili ako skonto, na čo svedok povedal, že tak robí len výnimočne prípad od prípadu,
pričom v tomto prípade sa svedok s navrhovateľom dohodol na 4 % skonta.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom konateľa navrhovateľa, prokuristky odporcu, právnych
zástupcov účastníkov konania, svedka F. F. a ďalej listinnými dôkazmi, a to: výzvou na zaplatenie zo dňa

29. 04. 2013, výzvou na zaplatenie zo dňa 02. 05. 2013, faktúrou č. 20130025, faktúrou č. 20130012,
faktúrou č. 20130024, objednávkou zo dňa 31. 01. 2013, nákladným listom č. 3398526, faktúrou č.
844/13, výpismi z účtu zo dňa 20. 04. 2013, objednávkou zo dňa 13. 02. 2013, nákladným listom č.
3398716, faktúrou č. 845/13, kompenzačným listom zo dňa 17. 04. 2013, doručenkou zo dňa 18. 04.
2013,podacímlístkom,listomprávnehozástupcaodporcuzodňa07.05.2013,odpoveďounalistzodňa

07. 05. 2013, listom právneho zástupcu odporcu zo dňa 22. 05. 2013, listom spoločnosti Golden Snack
s.r.o. zo dňa 15. 02. 2013, kompenzačným listom zo dňa 24. 01. 2014, podacím lístkom a doručenkou
zo dňa 24. 01. 2014, vyúčtovaniami pracovných ciest navrhovateľa, vyúčtovaním odporcu zo dňa 13.
05. 2013, listom navrhovateľa k faktúre č. 20130025, výpisom zo živnostenského registra navrhovateľa,
výpisom z obchodného registra spoločnosti odporcu, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, založenými v

spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľaust.§2ods.2písm.a)Obch.Z.podnikateľompodľatohtozákonajeosobazapísanávobchodnom
registri.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na
základe živnostenského oprávnenia.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak
pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ

zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa čl. 1 ods. 1 vyhlášky ministra zahraničných vecí č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v
medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) (ďalej len „dohovor o CMR“) tento Dohovor sa vzťahujena každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a
predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých
aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko

a štátnu príslušnosť strán.

Podľa čl. 9 ods. 1 dohovoru o CMR nákladný list je, pokiaľ sa nedokáže opak, vierohodným dokladom
o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.

Podľa čl. 13 ods. 1 dohovoru o CMR len čo dôjde zásielka na miesto určené na jej vydanie, má príjemca
právo žiadať od dopravcu, aby mu proti potvrdeniu vydal druhé vyhotovenie nákladného listu a zásielku.
Aksazistístratazásielkyaleboakzásielkanedôjdevlehoteuvedenejvčlánku19,jepríjemcaoprávnený
vo vlastnom mene uplatňovať proti dopravcovi nároky z prepravnej zmluvy.

Podľa čl. 17 ods. 1 dohovoru o CMR len čo dôjde zásielka na miesto určené na jej vydanie, má príjemca

právo žiadať od dopravcu, aby mu proti potvrdeniu vydal druhé vyhotovenie nákladného listu a zásielku.
Aksazistístratazásielkyaleboakzásielkanedôjdevlehoteuvedenejvčlánku19,jepríjemcaoprávnený
vo vlastnom mene uplatňovať proti dopravcovi nároky z prepravnej zmluvy.

Podľa čl. 17 ods. 2 dohovoru o CMR dopravca je oslobodený od tejto zodpovednosti, ak stratu zásielky,

jej poškodenie alebo prekročenie dodacej lehoty zavinil oprávnený, príkaz oprávneného, ktorý nebol
zavinený nedbalosťou dopravcu, vlastnou chybou zásielky alebo okolnosťami, ktoré dopravca nemôže
odvrátiť a ktorých následky odstrániť nie je v jeho moci.

Podľa čl. 19 dohovoru o CMR prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy, keď zásielka nebola vydaná

v dojednanej lehote, a pokiaľ lehota nebola dojednaná, keď skutočný čas prepravy s prihliadnutím na
okolnosti a pri čiastkových nakládkach najmä s prihliadnutím na čas potrebný na zostavenie vozovej
zásielky presahuje čas, ktorý možno očakávať od starostlivého dopravcu.

Podľa čl. 30 ods. 3 dohovoru o CMR nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť

len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii
príjemcovi.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických
a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva

na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody

spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov
o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

Podľa ust. § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný

zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.Podľa ust. § 358 Obch. Z. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.
Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa
pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa ust. § 359 Obch. Z. proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže
ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Podľa ust. § 360 Obch. Z. započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na

žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa ust. § 340 ods. 2 Obch. Z. ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať
plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu
po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009

Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré
vzniklo pred 15. januárom 2009.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013
Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv

uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a),
osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva
(§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach

a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy
uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ust. § 365 prvá veta Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom.

Podľa ust. § 369 ods. 1 prvá a druhá veta Obch. Z. účinného do 31. 01. 2013 ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
podľa predpisov občianskeho práva.

Podľaust.§369ods.2písm.a)Obch.Z.účinnéhodo31.01.2013úrokyzomeškaniasastanúsplatnými
po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo
lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými
uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom.

Podľa ust. § 517 ods. 2 druhá časť prvej vety Občianskeho zákonníka výšku úrokov z omeškania a
poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. účinného od 01. 02. 2013 ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia.

Podľa ust. § 369 ods. 2 Obch. Z. účinného od 01. 02. 2013 ak výška úrokov z omeškania nebola
dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej
republiky nariadením.

Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej
centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s
plnením peňažného záväzku.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že
všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr

súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.
Súd na základe objednávky zo dňa 31. 01. 2013 a nákladného listu č. 3398526 považoval za nesporné,
že navrhovateľ ako podnikateľ v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka a odporca
ako podnikateľ v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka uzatvorili v zmysle ust. § 261

ods. 1 v spojení s ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluvu o preprave v zmysle čl. 1 ods. 1
dohovoru o CMR, nakoľko miesto prevzatia a miesto dodania ležali v dvoch rôznych štátoch, predmetom
ktorej bol záväzok navrhovateľa naložiť tovar dňa 05. 02. 2013 na adrese GOLDEN SNACK s.r.o.,
Záhostice 40, 391 55 Chýnov a následne ho prepraviť a vyložiť dňa 07. 02. 2013 o 08:00 hod. na adrese
KAUFLAND - centra. Warehouse, DN 72 Ploiesti - Targoviste Km 8, Rumunsko, pričom pri nedodržaní

termínu nakládky alebo vykládky si mohol odporca voči navrhovateľovi v zmysle zmluvy uplatniť zmluvnú
pokutu v sume 170,- eura. Navrhovateľ na základe takto vykonanej prepravy vystavil odporcovi faktúru
č. 20130012 na sumu 1 656,- eura so splatnosťou dňa 13. 04. 2014, ktorú odporca dňa 17. 04. 2013
bankovým prevodom v sume 1 486,- eura uhradil, pričom zvyšok v sume 170,- eura neuhradil z dôvodu,
že navrhovateľ nedodržal termín vykládky v zmysle vyššie uvedenej zmluvy o preprave, za čo si odporca

voči navrhovateľovi uplatnil zmluvnú pokutu v sume 170,- eura, ktorú si kompenzačným listom zo dňa
14. 03. 2013 voči pohľadávke navrhovateľ z faktúry č. 20130012 započítal.

Súd na posúdenie dôvodnosti navrhovateľom uplatneného nároku v tomto konaní v sume 170,- eura z
faktúry č. 20130012 skúmal, či navrhovateľ dodržal, resp. nedodržal termín vykládky tovaru v zmysle

vyššie uvedenej zmluvy o preprave, teda či je odporcom uplatnená zmluvná pokuta voči navrhovateľovi
dôvodná, a či v konečnom dôsledku prišlo k zániku navrhovateľom uplatnenej pohľadávky započítaním.

Súd mal z výpisu vyúčtovania pracovnej cesty navrhovateľa preukázané, že dňa 06. 02. 2013 o
23:59 hod. bol jeho vodič v mieste vykládky tovaru a z nákladného listu č. 3398526 opatreného

pečiatkou príjemcu mal súd preukázané, že ten tovar dňa 07. 02. 2013 aj prevzal, čo znamená, že
navrhovateľ dodržal termín vykládky tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o preprave. Súd list obchodného
partnera odporcu zo dňa 15. 02. 2013 nevyhodnotil ako dôkaz, ktorý by preukazoval nedodržanie
termínu vykládky navrhovateľom, nakoľko ide len o vyjadrenie obchodného partnera odporcu, ktoré
nie je podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by eventuálne omeškanie navrhovateľa naozaj

preukazovali. Na základe uvedeného mal súd za to, že navrhovateľ dodržal termín tejto vykládky.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní vyplývajúci z faktúry
č. 20130012 je dôvodný, nakoľko navrhovateľ dodržal termín tejto vykládky, čím odporcovi nevznikol
nárok na zmluvnú pokutu, a tým pádom nemohlo prísť k zániku predmetnej pohľadávky navrhovateľazapočítaním v zmysle ust. § 358 Obchodného zákonníka voči pohľadávke odporcu predstavujúcej
zmluvnú pokutu, pretože nemožno započítať existujúcu pohľadávku voči neexistujúcej.

Súd na základe objednávky zo dňa 13. 02. 2013 a nákladného listu č. 3398716 považoval za nesporné,
že navrhovateľ ako podnikateľ v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka a odporca ako
podnikateľ v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka uzatvorili v zmysle ust. § 261 ods. 1
v spojení s ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka zmluvu o preprave v zmysle čl. 1 ods. 1 dohovoru
o CMR, nakoľko miesto prevzatia a miesto dodania ležali v dvoch rôznych štátoch, predmetom ktorej

bol záväzok navrhovateľa naložiť tovar dňa 15. 02. 2013 na adrese ARCTIC SA, Str. 13 Decembrie Nr.
210, Jud. Dambovita, GAESTI, Rumunsko a následne ho prepraviť a vyložiť dňa 18. 02. 2013 o 08:00
hod. na adrese RHENUS Roznner, s.r.p., Trebatice 191, pričom pri nedodržaní termínu nakládky alebo
vykládky si mohol odporca voči navrhovateľovi v zmysle zmluvy uplatniť zmluvnú pokutu v sume 170,-
eura. Navrhovateľ na základe takto vykonanej prepravy vystavil odporcovi faktúru č. 20130025 na sumu
516,- eura so splatnosťou dňa 12. 04. 2013, ktorú odporca dňa 17. 04. 2013 bankovým prevodom v

sume 346,- eura uhradil, pričom zvyšok v sume 170,- eura neuhradil z dôvodu, že navrhovateľ nedodržal
termín vykládky v zmysle vyššie uvedenej zmluvy o preprave, za čo si odporca voči navrhovateľovi
uplatnil zmluvnú pokutu v sume 170,- eura, ktorú si kompenzačným listom zo dňa 14. 03. 2013 voči
pohľadávke navrhovateľ z faktúry č. 20130012 započítal.

Súd považoval v tomto prípade za nesporné, že navrhovateľ nedodržal termín vykládky v zmysle vyššie
uvedenej zmluvy o preprave, nakoľko mal z nákladného listu č. 3398716 a aj zo zhodných tvrdení
účastníkov konania v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p. preukázané, že navrhovateľ vyložil tovar v mieste
určenia až dňa 19. 02. 2013, t.j. deň po termíne vykládky.

Súd sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľa, že v zmysle čl. 17 ods. 2 dohovoru o CMR
je oslobodený zo zodpovednosti za prekročenie dodacej lehoty, nakoľko navrhovateľom tvrdená
skutočnosť o nevyrobenom tovare, ktorá mala za následok oneskorenú nakládku, a ktorá by
predstavovala okolnosť, ktorú dopravca nemohol odvrátiť a jej následok (oneskorenú vykládku)
odstrániť, súd považoval v zmysle ust. § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. za nepreukázanú, pričom ani zo

samotného výpisu z vyúčtovania pracovnej cesty navrhovateľa, na ktorý sa navrhovateľ odvolával, túto
skutočnosťsúdpreukázanúnemal.Ztohtovýpisuvyplývalatáskutočnosť,ževozidlonavrhovateľaprišlo
na miesto nakládky dňa 15. 02. 2013 o 23:59 hod., pričom termín nakládky bol dohodnutý na deň 15.
02. 2013 o 08:00 hod, čiže navrhovateľ už na samotné miesto nakladania prišiel s omeškaním a z toho
možno usúdiť, že eventuálna skutočnosť (nevyrobený tovar), na ktorú sa navrhovateľ odvoláva, nebola

príčinou oneskorenej vykládky.

Súd sa nestotožnil ani s argumentáciou navrhovateľa, že v zmysle čl. 30 ods. 3 dohovoru o CMR
si mohol odporca zmluvnú pokutu za nedodržaný termín vykládky uplatniť len do 21 dní po tom, čo
sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi, nakoľko podľa názoru súdu tento článok dohovoru o CMR

upravuje nárok na náhradu za prekročenie dodacej doby, teda istú formu nároku na náhradu za škodu,
ktorá bola spôsobená nedodržaním dodacej lehoty, čo nemožno stotožňovať so zmluvnou pokutou
dojednanou medzi navrhovateľom a odporcom v objednávke zo dňa 13. 02. 2013 ako sankciou za
porušenie zmluvnej povinnosti dodržať termín vykládky, pričom v zmysle ust. § 545 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa navrhovateľ a odporca v predmetnej objednávke (teda v uzavretej dohode o preprave)

dohodli, že nárok na zmluvnú pokutu nebude mať vplyv na prípadne iné nároky na náhradu škody. Z
uvedených dôvodov nemožno súhlasiť s navrhovateľovým názorom, že zmluvnú pokuta nie je platná,
nakoľko si ju odporca neuplatnil do 21 dní od vykládky, preto mal súd za to, že zmluvná pokuta uplatnená
navrhovateľom za nedodržanie termínu vykládky je dôvodná.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľom uplatnený nárok v tomto konaní vyplývajúci z faktúry č.
20130025 nie je dôvodný, nakoľko v zmysle ust. § 358 Obchodného zákonníka tento nárok zanikol
jehozapočítanímvočipohľadávkeodporcupredstavujúcejzmluvnúpokutuzanavrhovateľoveporušenie
zmluvnej povinnosti dodržať termín vykládky.

V prípade faktúry č. 20130024 vystavenej navrhovateľom dňa 15. 02. 2013 na sumu 1 200,- eura so
splatnosťou dňa 21. 04. 2013, ktorou odporcovi fakturoval prepravu Bratislava-Pitesti-Agres na základe
objednávky zo dňa 12. 02. 2013 mal súd za to, že hoci navrhovateľ nepreukázal titul vystavenia tejto
faktúry žiadnym listinným dôkazom (predmetnou objednávkou zo dňa 12. 02. 2013 alebo nákladnýmlistom), zhodné tvrdenia účastníkov konania v zmysle ust. § 120 ods. 3 O.s.p. a prejavy vôle odporcu
(čiastočná úhrada predmetnej faktúry a započítanie jeho pohľadávky zo skonta voči pohľadávke
navrhovateľa z tejto faktúry) preukazujú dôvodnosť vystavenia tejto faktúry. Podľa tvrdenia odporcu

sumu 129,60 eura z predmetnej faktúry neuhradil z dôvodu existencie ústnej dohody o skonte, na
základe ktorej mal odporcovi včasným uhradením faktúr č. 20130006, č. 20130007 a č. 20130016
vzniknúť nárok na zľavu v celkovej sume 129,60 eura, ktorú si odporca vyúčtovaním zo dňa 13. 05.
2013 započítal voči pohľadávke navrhovateľa z faktúry č. 20130024, čím považoval odporca nárok
navrhovateľa z faktúry č. 20130024 za zaniknutý.

Súd je toho názoru, že odporca svoje tvrdenie o existencii dohody o skonte nepreukázal žiadnym
dôkazom a výpoveď svedka F. F. súd vyhodnotil ako nedôkaznú, vzhľadom na jeho pracovné postavenie
v spoločnosti odporcu a z toho vyplývajúci záujem na výsledku konania v prospech odporcu, rovnako ako
blízky príbuzenský pomer k prokuristke odporcu navyše potvrdzoval len odporcove tvrdenia, a preto súd
nepovažoval túto výpoveď za dôkaz preukazujúci existenciu danej dohody. Nakoľko predmetná dohoda

bola uzavretá ústne, dostal sa pri tomto svojom tvrdení odporca do dôkaznej núdze a podľa názoru
súdu neuniesol o tomto tvrdení dôkazné bremeno, preto toto tvrdenie súd nepovažoval v zmysle ust.
§ 120 ods. 1 a 4 O.s.p. za preukázané. Na základe uvedeného je súd toho názoru, že navrhovateľom
uplatnený nárok z faktúry č. 20130024 je dôvodný a nezanikol započítaním, nakoľko nárok odporcu na
zľavu v sume 129,60 eura nevznikol a v zmysle ust. § 358 Obchodného zákonníka nemožno započítať

existujúcu pohľadávku voči neexistujúcej.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrhu navrhovateľa na začatie konania v časti
istiny vo výške 299,60 eura, predstavujúcej nárok z faktúr č. 20130012 a č. 201320024 ako dôvodnému
vyhovel a v časti istiny vo výške 170,- eura, predstavujúcej nárok z faktúry č. 20130025 ako nedôvodný

zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Nakoľko navrhovateľ a odporca nemali úrok z omeškania dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním
odporcu s platením súdom priznanej sumy vyplývajúcej z faktúry č. 20130012 vznikol nárok na úroky
z omeškania podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania, nakoľko k

uzavretiu záväzku navrhovateľa a odporcu prišlo pred 01. 02. 2013, súd stanovil s odvolaním sa na
ust. § 369 ods. 1, § 768f a § 768k Obchodného zákonníka platného v čase od 15. 01. 2009 do 01. 02.
2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu priznania úroku z omeškania
súdom (t.j. ku dňu 14. 04. 2013, deň kedy sa odporca dostal do omeškania s platením súdom priznaného
nároku) predstavovala výšku 0,75 % ročne, takže navrhovateľovi patria úroky z omeškania vo výške o 8

percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8,75 % ročne. Súd priznal
navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy
odporcom navrhovateľovi.

Súd nepriznal navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 170,- eura od 14. 04. 2013

do zaplatenia (t.j. rozdiel medzi navrhovateľom uplatneným a súdom priznaným úrokom z omeškania
z navrhovateľovho nároku z faktúry č. 20130012), nakoľko v čase omeškania odporcu s platením
predmetného nároku navrhovateľa predstavovala základná úroková sadzba Európskej centrálnej výšku
0,75 % a v zmysle ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, teda 8,75 % a nie 9,75 % ročne, ako si uplatnil navrhovateľ.
Z uvedeného dôvodu v tejto časti súd návrh navrhovateľa na začatie konania zamietol.

Ani v prípade omeškania odporcu s platením súdom priznanej sumy vyplývajúcej z faktúry č. 20130024
nemali odporca a navrhovateľ dohodnutý úrok z omeškania a preto navrhovateľovi omeškaním odporcu

s platením súdom priznanej sumy vyplývajúcej z faktúry č. 20130024 vznikol nárok na úroky z omeškania
podľaust.§369ods.1Obchodnéhozákonníka.Výškuúrokovzomeškania,nakoľkokuzavretiuzáväzku
navrhovateľa a odporcu došlo po 01. 02. 2013 súd stanovil s odvolaním sa na ust. § 369 ods. 1 a 2, § 768f
a § 768k Obchodného zákonníka platného v čase od 01. 02. 2013 a ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR
č. 21/2013 Z.z. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu priznania úroku z

omeškania súdom (t.j. ku dňu 22. 04. 2013, deň kedy sa odporca dostal do omeškania s platením súdom
priznaného nároku) predstavovala výšku 0,75 % ročne, takže navrhovateľovi patria úroky z omeškania
vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9,75 % ročne.Súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia
tejto sumy odporcom navrhovateľovi.

Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre
náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v
písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Trovy konania navrhovateľa pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania
vo výške 28,- eura podľa položky 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení
neskorších predpisov a sumy 770,12 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa

vypočítané podľa ust. § 9 ods. 1 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb za:
- prevzatie a prípravu zastúpenia v sume 33,20 eura,
- podanie vo veci samej - návrh na začatie konania v sume 33,20 eura,
- podanie vo veci samej - vyjadrenie k odporu zo dňa 23. 10. 2013 v sume 33,20 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 26. 02. 2014 v sume 33,20 eura,
- podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 27. 02. 2014 v sume 33,20 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 19. 03. 2014 v sume 33,20 eura,
- podanie vo veci samej - vyjadrenie zo dňa 20. 03. 2014 v sume 33,20 eura,
- 3x režijný paušál po 7,81 eura v celkovej sume 23,43 eura,

- 4x režijný paušál po 8,04 eura v celkovej sume 32,16 eura,
- 2x náhrada za stratu času za dve pojednávania na Okresnom súde Bratislava III v počte 16 polhodín
x 13,40 eura v celkovej sume 214,40 eura,
- 2x cestovné Žilina - Bratislava a späť, celkom 800 km x 12,7 l/100km x cena paliva (1,433 eura/liter)
v sume 121,33 eura,

- hodnota amortizácie vozidla za 2x cestu Žilina - Bratislava a späť, celkom 800 km v sume 146,40 eura.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 123,26 eura za nasledovné
úkony právnych služieb:
- podanie vo veci samej v sume - predžalobná výzva zo dňa 29. 04. 2013 v sume 33,20 eura + 7,81 eura

režijný paušál z dôvodu, že nejde o písomné podanie vo veci samej v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
- podanie vo veci samej v sume - predžalobná výzva zo dňa 02. 05. 2013 v sume 33,20 eura + 7,81 eura
režijný paušál z dôvodu, že nejde o písomné podanie vo veci samej v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,

- porada s klientom zo dňa 22. 02. 2014 v sume 33,20 eura + 8,04 eura režijný paušál z dôvodu, že
nejde o prvú poradu s klientom v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.Súd trovy konania vypočítal tak, že najskôr zistil percentuálny úspech navrhovateľa v konaní, ktorý bol
27,58 % (sumu neúspechu odpočítal od sumy úspechu v percentuálnom vyjadrení - ÚSPECH 63,79 %
- NEÚSPECH 36,21 % = 27,58 %) a z celkovej výšky trov konania navrhovateľa (suma 798,12 eura)

vypočítal číselné vyjadrenie pomeru úspechu k neúspechu navrhovateľa v konaní, čím súd dostal sumu
220,12 eura (z čoho náhrada trov právneho zastúpenia navrhovateľa predstavuje v číselnom vyjadrení
pomeru úspechu k neúspechu navrhovateľa sumu 212,39 eura), ktorú navrhovateľovi titulom náhrady
trov konania priznal.

Súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania odporcu k rukám jeho právneho zástupcu s
odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca úspešného účastníka
si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.