Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/693/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2104899972
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2104899972.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľky: Ing. N. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. N. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Nám. SNP č. 2, Trnava,
proti odporcom: 1. W. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Peter
Horváth, Hlavná 42, Trnava, 2. F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X. XXX, zastúpená advokátkou:
JUDr. Darina Kurňavová, Kapitulská 5, Trnava, 3. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. XXX, 4. V. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., I. B. XXX, okres Blansko, Česká republika, 5. Q. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. B. XXX, Y. u G., Česká republika, 6. M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, Y. u G., Česká

republika, 7. V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. B. XXX, Y. u G., Česká republika, odporcovia 4., 5., 6. a
7. zastúpení opatrovníčkou: Mgr. W. Z., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Piešťany, o zaplatenie
sumy2.543,82Eurspríslušenstvom,naodvolanienavrhovateľkyprotirozsudkuOkresnéhosúduTrnava
zo dňa 11.05.2015 č.k. 27C/125/2004-844, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh v celom rozsahu zamietol a rozhodol, že o trovách

konania účastníkov a štátu rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 3 ods. 1, § 100 ods. 1, § 107 ods.
1, § 451, § 454, § 456, § 458 ods. 1, § 511 ods. 1, § 517 ods. 2, § 580, § 581 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 98 O.s.p. Vecne súd argumentoval
tým, že navrhovateľka sa tým, že užívala nehnuteľnosti odporcov v rozhodnom období a za ich užívanie
odporcom neplatila žiadnu čiastku bezdôvodne obohatila na ich úkor a preto je obrana odporcov

dôvodná. V oboch prípadoch, teda požiadavka navrhovateľky i obrana odporcov, ide o plnenie bez
právneho dôvodu. Súd doplnil dokazovanie za účelom zistenia výšky primeranej odplaty za užívanie
nehnuteľnosti navrhovateľkou za predmetné obdobie a na základe doplnku znaleckého posudku a
výpovede znalca dospel k záveru, že jej výška 3.374,72 Eur presahuje sumu uplatnenú navrhovateľkou
titulom vykonaných investícií vo výške 2.543,82 Eur, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol. V oboch
prípadoch ide o vzájomné peňažné pohľadávky účastníkov, ktoré sa stretli dňa 02.10.2004, kedy sa stala
splatnou i pohľadávka odporcov voči navrhovateľke za celé obdobie užívania nehnuteľnosti, nakoľko

dňa 01.10.2004 nehnuteľnosti vypratala. K tomuto dňu boli splatné obe pohľadávky, nakoľko pohľadávka
navrhovateľky sa stala splatnou dňa 31.07.2003 a od 01.08.2003 začala plynúť premlčacia lehota v
zmysle právneho názoru odvolacieho súdu (str. 10 predposledný odsek uznesenia). Premlčacia lehota
pohľadávky odporcov začala plynúť od okamihu užívania nehnuteľnosti navrhovateľkou 12.11.2002za každý jednotlivý deň až do jej vypratania 01.10.2004, kedy sa stala splatnou z tohto titulu celá
pohľadávka odporcov. Teda ku dňu stretnutia pohľadávok účastníkov nebola ani jedna z pohľadávok
premlčaná, preto námietka premlčania vznesená navrhovateľkou je nedôvodná. Čas, keď bol urobený

započítací prejav odporcami nemá pre uplynutie premlčacej lehoty započítavanej pohľadávky význam.
Pokiaľ sa týka námietky navrhovateľky, že započítanie pohľadávky odporcami nebolo dostatočne
určité, súd uviedol, že sa domáhali započítania svojej pohľadávky vo výške 10.000,- Sk mesačne za
obdobie od 12.11.2002 do 01.10.2004 voči pohľadávke uplatnenej navrhovateľkou v konaní. Nakoľko
nebola uzatvorená účastníkmi nájomná zmluva, presnú výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie

nehnuteľnosti navrhovateľkou nebolo možné určiť bez znaleckého dokazovania, rovnako ako ani
pohľadávku navrhovateľky, ktorej výška musela byť tiež určená znalcom. K vznesenej námietke
navrhovateľky týkajúcej sa okruhu odporcov súd poukazuje na pripojené listy vlastníctva, z ktorých
je jednoznačne preukázané, že vlastníkmi predmetných nehnuteľností v rozhodnom období boli len
odporcovia. Na predložený geometrický plán č. 191/2004 zo dňa 15.12.2004 a kúpnu zmluvu zo dňa
31.01.2006, ktorou nadobudla spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov odporkyňa v 1. rade

súd neprihliadol, nakoľko boli vypracované, resp. uzatvorené až v období nasledujúcom po ukončení
rozhodného obdobia. K ďalšej námietke navrhovateľky, ktorá poukazovala v súvislosti s obranou
odporcov na jej rozpor s dobrými mravmi, nakoľko jej bol nájom vnútený proti jej vôli a výlučne vinou
odporcov, ktorí ju neupozornili na právny stav nehnuteľnosti pred podpisom Zmluvy o budúcej zmluve,
súd uviedol, že Zmluva bola od počiatku neplatná pre nedostatok plnej moci na jej uzatvorenie zo strany

odporcov. Zmluvu pripravovala navrhovateľka a neoverila si platnosť udelenej plnej moci odporkyni
v 1. rade na uzatvorenie Zmluvy, čím sa aj sama podieľala na jej neplatnosti. Súd dospel k záveru,
že nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi postup odporcov, ktorý sa v rámci obrany domáhajú
započítania svojej pohľadávky, ktorá vznikla rovnako ako pohľadávka navrhovateľky ako následok
absolútne neplatnej Zmluvy. Naviac odporcovia sa nedomáhali samostatným návrhom zaplatenia

odplaty za užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou ale toto právo si uplatnili až ako obranu v konaní
vyvolanom navrhovateľkou. Námietkami odporcov, ktoré sa týkajú výšky ich bezdôvodného obohatenia
určenej znaleckým dokazovaním sa súd nezaoberal z dôvodu hospodárnosti, nakoľko vykonaným
dokazovaním dospel k tomu, že výška primeranej odplaty za užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou
za predmetné obdobie presahuje sumu, ktorú si uplatnila navrhovateľka titulom vykonaných investícií

vo výške 2.543,82 Eur. Zároveň nedoplnil súd dokazovanie zisťovaním, či bola vyplatená kúpna cena
v roku 2006 predávajúcim spoluvlastníkom - odporcom v 4. až 7. rade, nakoľko navrhovaný dôkaz
nie je právne významný pre rozhodnutie vo veci, s uplatneným nárokom navrhovateľky a ani obranou
odporcov nesúvisí. V zmysle § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd

môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľka,
ktorým sa domáhala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jej návrhu

v celom rozsahu vyhovie. Odvolateľka namietala nesprávne právne posúdenie prvostupňového súdu.
K otázke, či odporcom vznikla pohľadávka voči nej titulom bezdôvodného obohatenia uviedla, že na
nehnuteľnosť odporcov vstupovala na základe dohody s odporkyňou 1, ktorá bola podopretá Zmluvou
o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 12.11.2002, ktorá odzrkadľovala ústnu dohodu, pričom
bolo dohodnuté, že po zaplatení zálohy 300.000,- Sk jej bude nehnuteľnosť odovzdaná do užívania

ako budúcej vlastníčke. Zo strany odporcov nebola voči tomu vznesená žiadna pripomienka. Vstup
navrhovateľky na spornú nehnuteľnosť bol preto dobromyseľný a so súhlasom odporcov začala sporné
nehnuteľnostibezodplatneužívaťakobudúcavlastníčka.Odporcomnemohlovzniknúťprávonavydanie
bezdôvodného obohatenia, keď súhlasili s užívaním nehnuteľnosti za podmienky budúceho odkúpenia
nehnuteľnosti a bola im ako záloha vyplatená suma 300.000,- Sk. K uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy

neprišlo z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, keď odporkyňa 1 včas a
riadne vlastnícky nevysporiadala spornú nehnuteľnosť, v lete 2003 v rozpore s dohodou predčasne
pýtala doplatok kúpnej ceny 200.000,- Sk pred uzavretím riadnej kúpnej zmluvy a následne odporkyne
1 a 2 začali v rozpore so zmluvou žiadať navýšenie kúpnej ceny o 150.000,- až 200.000,- Sk, čo bolo
pre navrhovateľku neprijateľné. Odporkyne 1 a 2 po dokončení rekonštrukcie pristúpili k amorálnemu

a špekulatívnemu navýšeniu kúpnej ceny, následne nehnuteľnosti predali Petrovi Konečnému za
650.000,- Sk. Navrhovateľka nehnuteľnosť zhodnotila o sumu 2.543,82 Eur a odporcovia bezpracne
zarobili minimálne 150.000,- Sk a zneužili tak situáciu, čo považuje za rozporné s dobrými mravmi podľa
§ 3 ods. 1 Obč. zákonníka. Čo sa týka započítania, výlučne odporkyňa 1 uplatnila tento nárok, ktorý súdposúdil ako obranu voči návrhu, z vyjadrenia odporkyne však nie je možné prijať záver, že sa jedná o
započítací prejav, išlo len o všeobecné konštatovanie jej právneho zástupcu a nepredstavuje uplatnenie
práva na započítanie, nešlo o kvalifikovaný vzájomný návrh. Pokiaľ by odporcovia boli presvedčení o

svojom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, určite by kvalifikovaným spôsobom uplatnili svoju
pohľadávku na započítanie v zmysle § 98 O.s.p. Právny zástupca odporkyne 1 výslovne uviedol, že
nebol podaný žiaden vzájomný návrh. Súd dospel k nesprávnemu záveru, že ak dlžníci sú zaviazaní
plniť solidárne, ktorýkoľvek z dlžníkov môže započítať svoju pohľadávku v celom rozsahu, poukazujúc
na ust. § 511 ods. 2 Obč. zákonníka, podľa ktorého dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší,

než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov
a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje pohľadávky, čo bráni tomu, aby dlžník mohol samostatne aj za
ostatných spoluvlastníkov robiť kompenzačnú námietku nad rámec svojho podielu. Viacerí podieloví
dlžníci môžu uplatniť svoje pohľadávky v rozsahu svojho dlhu voči veriteľovi. Navrhovateľka poukázala
na to, že odporcovia 1 až 7 v období od 12.11.2002 do 01.10.2004 neboli výlučnými podielovými
spoluvlastníkmi, ale ako podieloví spoluvlastníci figurovali aj J. Z., E. Z. a Obec Horná Krupá, keď k

vyporiadaniu spornej nehnuteľnosti došlo až na základe notárskej zápisnice zo dňa 31.01.2006, keď
pôvodní podieloví spoluvlastníci previedli svoje podiely na odporkyňu 1, ktorá tak v rozhodujúcom
období nemala spoluvlastnícky podiel 1/4 a preto ani nemôže započítavať svoju prípadnú pohľadávku
titulom bezdôvodného obohatenia v rozsahu podielu 1/4. Ani ostatní podieloví spoluvlastníci neboli
spoluvlastníkmi v známych podieloch, ale v podieloch iných a menších, predovšetkým vo vzťahu k

pozemkom. Súd mal vychádzať z geometrického plánu Ing. V. J. zo dňa 23.10.2002. Navrhovateľka je
presvedčená, že odporcovia 4 až 7 by vzhľadom na známe skutočnosti nikdy nevzniesli kompenzačnú
námietku. Odporcom nevniklo právo na bezdôvodné obohatenie, ak aj vzniklo, nie je možné ho priznať
pre rozpor s dobrými mravmi, a preto posúdenie premlčania kompenzačnej námietky odporkyne 1 je
právne irelevantné.

Odporcovia odvolací návrh nepodali a ani sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľka podľa obsahu použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, v dôsledku čoho sú dané

podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav,
pokiaľideoskutočnostiprávnerozhodnépreposúdeniepodmienoknarozhodnutieouplatnenomnároku
a obrane odporcov, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, keď uplatnený

nárok správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne
a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Odvolateľka
v odvolaní neuplatnila žiadne podstatné nové skutočnosti, dôkazy a argumenty než tie, s ktorými sa
vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal už súd prvého stupňa, preto odvolaciemu súdu nezostáva nič

iné, len na podporu správnosti prvostupňového rozhodnutia uviesť nasledovné.

Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania zostalo, po tom, ako navrhovateľka viac krát zobrala
návrh čiastočne späť a menila formuláciu petitu, zaplatenie sumy 76.635,20 Sk, t.j. 2.543,82 Eur, ktorej
sa domáhala od odporcov 1 až 7 spoločne a nerozdielne, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%

ročne od 27.08.2004 do zaplatenia.

Navrhovateľka od 12.11.2002 užívala nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcov na základe uzatvorenej
Zmluvy o budúcej zmluve, v tento deň zároveň vyplatila dohodnutú zálohu. Spoluvlastníkmi
nehnuteľností boli v tom čase odporcovia. Postupne do 01.08.2003 investovala do nehnuteľnosti a to

výmenou okien, zabudovaním 2 plynových kachlí v izbách, obložením časti steny v kuchyni, zavedením
vody a odpadu v kuchyni, zabudovaním kuchynskej linky, výmenou umývadla v kúpeľni a batérie
umývadlovej aj vaňovej, výmenou záchodovej misy, výmenou dlážky v kuchyni a v spálni, zaizolovaním
stien proti vlhkosti, vymaľovaním. Odporkyne v 1., 2. a 3. rade oznámili podaním doručeným právnemuzástupcovi navrhovateľky dňa 19.07.2004 svoje stanovisko k jej listu zo dňa 02.07.2004 navrhovateľke,
žeodstupujúodZmluvyobudúcejzmluve.Zálohu300.000,-Skvrátianavrhovateľkenovímajiteliadomu.
Požiadali o vypratanie nehnuteľnosti v čo najkratšom termíne. Nesúhlasili s vrátením sumy 150.000,-

Sk. Navrhovateľka listom zo dňa 03.08.2004 oznámila odporcom, že žiada zaplatenie sumy 450.000,-
Sk od odporcov do 20.08.2004 a to od odporkyne v 1. rade zaplatenie sumy 337.500,- Sk, od odporkýň
v 2. a 3. rade sa domáhala zaplatenia sumy 37.500,- Sk od každej a spoločne rovnakú sumu žiadala i
od odporcov v 4. až 7. rade. Odporkyňa v 1. rade listom doručeným právnemu zástupcovi navrhovateľky
dňa 25.08.2004 svoje stanovisko na list zo dňa 03.08.2004 uviedla, že nesúhlasí s bezdôvodným

obohatením vo výške 150.000,- Sk za vykonanú prestavbu, nakoľko bola vykonaná bez jej súhlasu.
Z dôvodu napadnutia manželom navrhovateľky odstúpila od predaja nehnuteľnosti navrhovateľke.
Sumu 300.000,- Sk sa zaviazala vrátiť po odpredaji nehnuteľnosti a vyzvala navrhovateľku vypratať
nehnuteľnosť do 30.08.2004 a uviesť ju do pôvodného stavu. Dňa 01.10.2004 navrhovateľka vypratala
nehnuteľnosť. Pričom si odviezla kuchynskú linku, vodovodnú batériu v kuchyni a umývadlo. Funkčné,
ale nenamontované umývadlo, ponechala v prístavbe.

Zo strany odporcov bola okrem iného vznesená obrana, že navrhovateľka užívala nehnuteľnosť
bezplatne prakticky 2 roky, pričom bežné nájomné za užívanie nehnuteľnosti by bolo 10.000,- Sk
mesačne. Uplatnené investície do nehnuteľnosti neuznali, pretože s týmito nesúhlasili, naviac nešlo
o investíciu do nehnuteľnosti, ale o náklady vynaložené na bežné užívanie. Poukázali tiež na to, že

navrhovateľka sama pripravila text Zmluvy o budúcej zmluve a preto ona zodpovedá za jej neplatnosť.
Pred uzatvorením kúpnej zmluvy odporkyňa 1 dokúpila pozemky a navrhovateľke chcela odpredať
pozemky vo väčšej výmere, ako bolo dohodnuté, z tohto dôvodu zvýšila kúpnu cenu za nehnuteľnosť.
Na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 25.10.2010 vzniesli právni zástupcovia odporkýň v 1.
a 2. rade námietku premlčania. Po návrhu navrhovateľky na zmenu petitu zo dňa 24.01.2012 právny

zástupca odporkyne v 1. rade opätovne vzniesol námietku premlčania týkajúcu sa rozšírenia návrhu,
nakoľko si navrhovateľka uplatňuje od všetkých odporcov viac ako pôvodne žalovala. Opatrovníčka
odporcov v 4. až 6. rade pred rozhodnutím vo veci tiež vzniesla námietku premlčania.

Súd prvého stupňa po tom, ako jeho predchádzajúce rozhodnutie vo veci samej bolo uznesením

Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/322/2013-635 zo dňa 27.05.2014 zrušené a vec mu bola vrátená na
ďalšie konanie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení,
doplnil dokazovanie najmä za účelom právneho posúdenia obrany odporcov.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorého

dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté.
Prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod od počiatku
chýbal. Jedná sa teda o prípady, v ktorých právny dôvod k okamžiku plnenia vôbec neexistoval. Plnením
bez právneho dôvodu v zmysle konštantnej súdnej judikatúry (napríklad Cpj 37/78 z 21.12.1978) môžu
byť i investície vynaložené na cudziu vec, ak neexistoval právny dôvod, napríklad zmluvné dojednanie

s vlastníkom, aby niekto iný, než vlastník do veci investoval svoje prostriedky. Vlastníkovi nehnuteľností
v tom prípade vzniká prospech v rozsahu, v ktorom sa nehnuteľnosť prevedenou investíciou oproti
predchádzajúcemu stavu zhodnotila, teda nie priamo v rozsahu vynaložených investícií, a to k okamihu,
kedy k tomuto zhodnoteniu (zlepšeniu kvality či charakteru veci) došlo, teda kedy sa majetkový stav
vlastníka nehnuteľnosti zvýšil o hodnotu zodpovedajúcu zvýšeniu hodnoty veci. Okolnosť, kedy osoba,

ktorá investíciu vykonala nehnuteľnosť vyprace, je z tohto hľadiska bez významu (porovnaj mutatis
mutandis rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/355/2001, sp. zn. rozsudok NS ČR sp. zn. 28 Cdo 3481/2012).
Prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím tohto plnenia a už v tomto okamihu tiež vzniká
príjemcovi tohto plnenia a to bez ohľadu na zavinenie peňažný dlh, ktorý neprechádza na nového
majiteľa nehnuteľnosti. Nárok na náhradu za zhodnotenie nehnuteľnosti teda nemožno uplatňovať

voči tomu, kto neskôr nadobudol nehnuteľnosť, ale voči tomu, kto ju vlastnil v dobe, kedy k tomuto
zhodnoteniu došlo (porovnaj rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/355/2001).

Z tohto hľadiska teda súd prvého stupňa danú vec posúdil správne a v súlade s vyššie uvedenou
judikatúrou, keď dospel k záveru, že na strane odporcov 1 až 7 ako podielových spoluvlastníkov

predmetnej nehnuteľnosti vzniklo bezdôvodné obohatenie v dôsledku zhodnotenia nehnuteľnosti
vykonanými investíciami zo strany navrhovateľky, ktorá ich síce vykonala v dobrej viere ako budúca
kupujúca tejto nehnuteľnosti, zmluva o budúcej kúpnej zmluve však bola absolútne neplatná, a to
od jej počiatku, preto išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Tým je daná aj aktívna vecná legitimácianavrhovateľky domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od odporcov, a zároveň aj pasívna vecná
legitimácia odporcov 1 až 7 ako podielových spoluvlastníkov, ktorých nehnuteľnosť sa zhodnotila. Nie
je pritom rozhodujúce, či s navrhovateľkou ohľadom zmluvy či užívania nehnuteľnosti komunikovala len

odporkyňa 1 alebo aj iní odporcovia, príp. či dali súhlas na investície do nehnuteľnosti, ich spoločná
vecná legitimácia je daná už len tým, že boli podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti.

Súd prvého stupňa sa na pokyn odvolacieho súdu správne vysporiadal s obranou odporcov, ktorí
opakovane (č.l. 106, 178, 200) poukázali na to, že navrhovateľka užívala sporné nehnuteľnosti (rodinný

dom a priľahlé pozemky) bezplatne prakticky 2 roky, pričom bežné nájomné za užívanie nehnuteľnosti
by bolo 10.000,- Sk mesačne. Z obsahu spisu síce jednoznačne vyplýva, že odporcovia v tomto smere
nepodali vzájomný návrh, ich argumentáciu však bolo potrebné podľa jej obsahu vyhodnotiť v zmysle
§ 98 O.s.p. ako obranu proti návrhu.

V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3

Cdo 52/2005, podľa ktorého o plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka ide v prípade užívania nebytových priestorov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu,
oprávňujúceho tieto priestory užívať (analogicky v prípade užívania akejkoľvek nehnuteľnosti - pozn.
odvolacieho súdu). V prípade takéhoto plnenia získava majetkovú hodnotu ten, kto plnenie prijíma bez
právneho dôvodu, bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu patriacich oprávnení a bez toho,

aby sa jeho majetok zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim
právo užívať nebytový priestor (či inú nehnuteľnosť). Pre vyriešenie otázky, kto v prípade takéhoto
plnenia získava majetkovú hodnotu (a kto je teda povinný vydať získané bezdôvodné obohatenie), je
rozhodujúce, kto uvedené plnenie prijíma (kto realizuje užívateľské oprávnenia) bez právneho dôvodu,
bez poskytovania náhrady za vykonávanie jemu nepatriacich oprávnení a bez toho, aby sa jeho majetok

zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom zakladajúcim právo užívať nebytový
priestor (či inú nehnuteľnosť). Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na samu povahu
plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§
458 ods. 1 OZ).

Odporcovia boli v rozhodnom období nesporne podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti,
ktorú bez právneho dôvodu, nakoľko zmluva o budúcej zmluve bola absolútne neplatná, užívala výlučne
navrhovateľka, v dôsledku čoho odporcovia boli úplne vylúčení z realizácie svojho vlastníckeho práva,
keď nemohli realizovať právo vlastníka predmetnú nehnuteľnosť užívať, požívať jej plody a úžitky (§
123 Občianskeho zákonníka), na strane navrhovateľky tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške

primeranej odplaty za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, a to na úkor odporcov ako podielových
spoluvlastníkov.

Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na okolnosti, za ktorých vstúpila do užívania sporných nehnuteľností,
a to na základe Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, ktorej súčasťou bola dohoda o tom, že po

zaplatení zálohy kúpnej ceny 300.000,- Sk môže nehnuteľnosti začať užívať, vzhľadom na jednoznačný
záver o absolútnej neplatnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je potrebné považovať za absolútne
neplatné aj akékoľvek dojednania týkajúce sa užívania sporných nehnuteľností. Naviac z dohody
účastníkov vyplynulo, že súhlas odporcov s užívaním nehnuteľností navrhovateľkou bol viazaný na
to, že navrhovateľka ako budúca kupujúca sa stane vlastníčkou nehnuteľností. Z uvedeného preto

jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka sporné nehnuteľnosti užívala bez právneho dôvodu (na základe
absolútneneplatnejZmluvyobudúcejkúpnejzmluve)anajejstranevzniklobezdôvodnéobohatenietak,
ako už bolo konštatované vyššie, pričom na uvedenom závere nič nemení ani prípadná dobromyseľnosť
postupu navrhovateľky.

Ako už bolo uvedené vyššie, na strane odporcov 1 až 7 ako podielových spoluvlastníkov predmetných
nehnuteľností tiež vzniklo bezdôvodné obohatenie, a to v dôsledku zhodnotenia nehnuteľnosti
vykonanými investíciami zo strany navrhovateľky, ktorá ich síce vykonala v dobrej viere ako budúca
kupujúca tejto nehnuteľnosti, zmluva o budúcej kúpnej zmluve však bola absolútne neplatná, a to od
jej počiatku, preto išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi

oprávnenými a povinnými zo vzniknutého bezdôvodného obohatenia zodpovedá povinnosť vrátiť si
vzájomné plnenia (§ 457 Obč. zákonníka), v danom prípade navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť
odporcom primeranú odplatu za užívanie sporných nehnuteľností a odporcom vznikla povinnosť zaplatiť
navrhovateľke odplatu za zhodnotenie nehnuteľnosti vykonanými investíciami zo strany navrhovateľky.Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že výška bezdôvodného obohatenia, ktoré sú povinní
zaplatiť odporcovia navrhovateľke bola 2.543,82 Eur a výška bezdôvodného obohatenia, ktoré je

povinná zaplatiť navrhovateľka odporcom bola 3.374,72 Eur, pričom odporcovia uplatnili právo na
vydanie bezdôvodného obohatenia formou kompenzačnej námietky ako obranu proti návrhu, preto bolo
dôvodné, aby súd návrh zamietol.
Vzájomným návrhom, resp. vzájomnou žalobou v zmysle ustanovenia § 97 ods. 1 O.s.p. je taká žaloba,
ktorou za konania žalovaný uplatňuje svoje práva voči žalobcovi so zámerom, aby bola prejednaná a

aby o nej bolo rozhodnuté v rovnakom konaní ako o žalobe podanej žalobcom. Za vzájomný návrh sa v
zmysle ustanovenia § 98 O.s.p. považuje aj uplatnenie tzv. kompenzačnej námietky žalovaným, ktorou
za konania započítal voči žalobcom uplatnenej pohľadávke svoju pohľadávku, prevyšujúcu pohľadávku
žalobcu, avšak len v tej časti, v ktorej navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac, než požadoval žalobca. Do
výšky zodpovedajúcej pohľadávke žalobcu sa započítací prejav žalovaného v takomto prípade považuje
len za obranu proti návrhu. Rovnako sa za obranu žalovaného považuje aj jeho prejav, ktorým navrhuje

započítať proti pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku, neprevyšujúcu pohľadávku žalobcu. Takouto
obranou žalovaného sa súd musí v konaní zaoberať. Vzájomný návrh i obrana žalovaného spočívajúca
v uplatnení kompenzačnej námietky v konaní sú procesnými úkonmi (aj keď samotná kompenzačná
námietka je úkonom hmotnoprávnym). Procesným úkonom účastníka sa rozumie jeho prejav vôle
adresovaný súdu, ktorý smeruje k uplatneniu procesných práv, k splneniu procesných povinností alebo

k iným procesným následkom, ktoré s takýmto prejavom právne predpisy spájajú. (uznesenie NS SR
sp. zn. 6 M Cdo 3/2010)
V danom prípade, bolo jednoznačné, že odporcovia vzájomný návrh nepodali, ale kompenzačnú
námietku uplatnili len v rámci procesnej obrany proti návrhu.
Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že forma pre započítací prejav nie je predpísaná, stačí

aj len ústny prejav. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v
zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka
sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z
viacerých pohľadávok. Započítací prejav je možné urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretli, teda od
okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Započítací prejav, aj keď bol urobený

až po splatnosti oboch pohľadávok, má účinky spätne k okamihu stretu pohľadávok (ex tunc). K tomuto
okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok
následkom započítania, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak je jedna z nich vyššia, zaniká
len do výšky protipohľadávky, vo zvyšku zostáva naďalej v platnosti (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR 4 M Cdo 14/2011).

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vecne správnym záverom súdu prvého stupňa,
ktorý skonštatoval, že v oboch prípadoch ide o vzájomné peňažné pohľadávky účastníkov, ktoré sa
stretli dňa 02.10.2004, kedy sa stala splatnou i pohľadávka odporcov voči navrhovateľke za celé
obdobie užívania nehnuteľnosti, nakoľko dňa 01.10.2004 nehnuteľnosti vypratala. K tomuto dňu boli

splatné obe pohľadávky, nakoľko pohľadávka navrhovateľky sa stala splatnou dňa 31.07.2003 a od
01.08.2003 začala plynúť premlčacia lehota Premlčacia lehota pohľadávky odporcov začala plynúť od
okamihu užívania nehnuteľnosti navrhovateľkou 12.11.2002 za každý jednotlivý deň až do jej vypratania
01.10.2004, kedy sa stala splatnou z tohto titulu celá pohľadávka odporcov. Teda ku dňu stretnutia
pohľadávok účastníkov nebola ani jedna z pohľadávok premlčaná, preto námietka premlčania vznesená

navrhovateľkou je nedôvodná. Čas, keď bol urobený započítací prejav odporcami nemá pre uplynutie
premlčacej lehoty započítavanej pohľadávky význam.
Aniodvolacísúdnepovažujezadôvodnúnámietkunavrhovateľky,žezapočítaniepohľadávkyodporcami
nebolo dostatočne určité, keď z prejavu odporcov je zrejmé, že sa domáhali započítania svojej
pohľadávky vo výške 10.000,- Sk mesačne za obdobie od 12.11.2002 do 01.10.2004 voči pohľadávke

uplatnenej navrhovateľkou v konaní. Nakoľko nebola uzatvorená účastníkmi nájomná zmluva, presnú
výšku bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou nebolo možné určiť bez
znaleckého dokazovania, rovnako ako ani pohľadávku navrhovateľky, ktorej výška musela byť tiež
určená znalcom.
Neobstojíaniďalšiaodvolacianámietkanavrhovateľky,podľaktorejpoukazujúcnaust.§511ods.2Obč.

zákonníka, podľa ktorého dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu,
je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby
uplatnili svoje pohľadávky, čo bráni tomu, aby dlžník mohol samostatne aj za ostatných spoluvlastníkovrobiť kompenzačnú námietku nad rámec svojho podielu. Viacerí podieloví dlžníci môžu uplatniť svoje
pohľadávky v rozsahu svojho dlhu voči veriteľovi.

Prvostupňový súd správne skonštatoval, že v zmysle § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych
úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne,
a teda navrhovateľka môže požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek spoluvlastníka nehnuteľnosti, a
to v súlade s § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak právnym predpisom alebo
rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že

viacdlžníkovmátomuistémuveriteľovisplniťdlhspoločneanerozdielne,jeveriteľoprávnenýpožadovať
plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. V danom
prípade ide o nerozlučné spoločenstvo odporcov, ktoré vyplýva z ich podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti, zhodnotenej navrhovateľkou. V zmysle § 91 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
keďže ide o nerozlučné spoločenstvo má napríklad námietka premlčania vznesená jedným z odporcov
účinky i voči ostatným odporcom.

Ak je žalobou uplatnený nárok z právneho vzťahu, pre ktorý právny predpis prikazuje určitý spôsob
vyrovnania vzťahu účastníkov, je osobitne významné samotné pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutkových okolností tak, aby súd mohol zistiť, či ide o právny vzťah, pre ktorý je kogentne ustanovený
určitý spôsob vyrovnania účastníkov. Zákonná požiadavka, aby účastník presne, určito a zrozumiteľne

vymedzil, čoho sa domáha, je v tomto prípade modifikovaná tým, že spôsob vyporiadania vzťahu
účastníkov vyplýva z kogentných ustanovení zákona (v dôsledku toho sa vždy musí realizovať
spôsob vyporiadania vyplývajúci zo zákona, a to bez ohľadu na to, aký alebo ako formulovaný bol
spôsob vyporiadania navrhovaný žalobcom). Súd teda v týchto prípadoch nerozhoduje o právach a
povinnostiach účastníkov podľa toho, čoho sa žalobca domáhal (v súlade alebo v rozpore s právnym

predpisom upravujúcim ten-ktorý právny vzťah), ale podľa spôsobu vyporiadania vzťahu predpísaného
pre tento vzťah právnym predpisom.

Vo veciach, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi,
je opodstatnenosť výnimky z dispozície s predmetom konania daná takými ustanoveniami hmotného

práva, ktoré pre vyporiadanie niektorých nárokov určujú kogentné pravidlá, a ktoré by bez týchto
výnimiek nemohli byť pri rozhodovaní súdu rešpektované. Zákonnú formuláciu "súd môže prekročiť
návrhy účastníkov" (§ 153 ods. 2 O.s.p.) treba chápať tak, že ak sú splnené podmienky aplikácie
tohto ustanovenia, je súd vždy povinný rozhodnúť v súlade so spôsobom vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi vyplývajúcim z právneho predpisu, a teda nemá možnosť voľby medzi spôsobom vyrovnania

predpísaným zákonom a iným spôsobom vyrovnania navrhovaným účastníkom (porovnaj rozsudok NS
SR sp. zn. 3 Cdo 226/2005).

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade z ustanovenia § 139 ods. 1 v spojení s § 511 ods.
1 Obč. zákonníka jednoznačne vyplýva, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci, v danom

prípade zo záväzku vydať bezdôvodné obohatenie týkajúce sa spoločnej nehnuteľnosti, sú odporcovia
ako podieloví spoluvlastníci zaviazaní spoločne a nerozdielne, a teda z právneho predpisu expressis
verbis vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi týmito účastníkmi. V tomto smere preto súd nie
je viazaný návrhom navrhovateľky, bez ohľadu na to, či požadovala zaplatenie sumy 2.543,82 Eur od
každého z odporcov pomerne k výške spoluvlastníckeho podielu každého z nich, bolo potrebné zaviazať

ich na zaplatenie žalovanej sumy spoločne a nerozdielne.

Vyššie uvedené závery v plnom rozsahu platia aj v situácii, keď sú odporcovia ako podieloví
spoluvlastníci spoloční veritelia vo vzťahu k záväzku navrhovateľky z bezdôvodného obohatenia, pričom
aj v tejto situácii vzniká ich nerozlučné spoločenstvo a kompenzačná námietka vznesená čo i len jedným

z nerozlučných spoločníkov má účinky aj vo vzťahu k ostatným, pričom výška spoluvlastníckych podielov
bude zohľadnená pri vyporiadaní medzi nimi navzájom. Tento režim expressis verbis vyplýva z ust. §
513 Obč. zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom,
ktorí sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne
a nerozdielne, môže ktorýkoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný splniť v celom

rozsahu tomu, kto o plnenie požiada ako prvý. A teda v danom prípade, keď sú odporcovia ako podieloví
spoluvlastníci vo vzťahu k záväzku navrhovateľky vydať im bezdôvodné obohatenie oprávnení spoločne
a nerozdielne, môže ktorýkoľvek z nich žiadať celé plnenie, t.j. na vznesenie kompenzačnej námietky
bol oprávnený ktorýkoľvek z odporcov, pričom nebol limitovaný výškou svojho podielu. Nie je pretosprávny názor odvolateľky, podľa ktorej mohla odporkyňa 1 uplatniť kompenzačnú námietku len do výšky
svojho podielu. S poukazom na vyššie uvedené je rovnako právne irelevantná námietka odvolateľky, že
v rozhodnom čase boli okrem odporcov podielovými spoluvlastníkmi aj iné osoby.

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez ďalšieho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Vyššie citované ustanovenie zakotvuje všeobecne záväznú zásadu, v zmysle ktorej výkon inak právom
daných subjektívnych občianskych práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Definícia dobrých
mravov nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky nikde normatívne upravená. Vo všeobecnosti
však ide o pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa
uplatňuje a presadzuje vzájomné slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate
súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú

proti takýmto pravidlám možno potom označiť za činnosť proti dobrým mravom.

NS SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 137/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým
mravom v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných

vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne
so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo,
ale aj osoby týmto dotknutej), s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia
a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. V rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 49/1996
NS SR vyslovil, že ust. § 3 ods. 1 pritom nemá vlastnú priamu normotvornú platnosť - upravuje

iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy a to aj na
základe všeobecných pravidiel morálnych elementárnej slušnosti a tolerancie a morálneho charakteru
konajúcich.

V danom prípade odvolateľka namietala, že odporcom nie je možné priznať právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia pre rozpor s dobrými mravmi, poukazujúc na konkrétne okolnosti prípadu.
Súd prvého stupňa sa s touto námietkou dostatočne a vyčerpávajúco vysporiadal a odvolací súd sa
v plnom rozsahu stotožňuje s jeho záverom, že Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy bola od počiatku
neplatná práve pre nedostatok plnej moci na jej uzatvorenie zo strany odporcov, pričom Zmluvu
pripravovala sama navrhovateľka, ktorá si neoverila platnosť udelenej plnej moci odporkyni v 1. rade

na uzatvorenie Zmluvy, čím sa aj sama podieľala na jej neplatnosti. Súd prvého stupňa dospel k
správnemu záveru, že nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi postup odporcov, ktorý sa v rámci
obrany domáhajú započítania svojej pohľadávky, ktorá vznikla rovnako ako pohľadávka navrhovateľky
ako následok absolútne neplatnej Zmluvy. Naviac odporcovia sa nedomáhali samostatným návrhom
zaplatenia odplaty za užívanie nehnuteľnosti navrhovateľkou, ale toto právo si uplatnili až ako obranu

v konaní vyvolanom navrhovateľkou.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako v
celom rozsahu vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p., potvrdil.

O trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.