Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 9, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1T/126/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613010306
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613010306.1

Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou na hlavnom pojednávaní
dňa 9. júna 2015 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

F. W. F. Q. F. , nar. XX. X. XXXX O. L., trvale bytom V. X. XXXX,
Y. V., T. Y. W.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
od 1. 1. 2012 do 9. 6. 2015, s výnimkou mesiacov september, október, december 2012, január, marec,
apríl, jún 2013, kedy na výživnom spolu zaplatil 1600,- eur, a 30. 4. 2015, kedy zaplatil I. W., ktorá
nadobudla plnoletosť dňa 1. 8. 2012, sumu 2400,- eur, V. W., ktorý nadobudol plnoletosť dňom XX. X.
XXXX, sumu 1500,- eur, a dňa 30. 4. 2015 zaplatil pre obidve deti sumu 1070,- eur na účet T. W., neplatí
výživné na svoje deti I. W., I.. X. X. XXXX F. V. W., I.. XX. X. XXXX, obidvaja bytom Ž.R. XXX/X, Y. W.,
hoci je zamestnaný a má pravidelný príjem a výška výživného mu bola určená rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš 6C/130/2010 zo dňa 25. 1. 2011 vo výške 50,- eur mesačne na každé dieťa, do
rúk matky T. W., Z. Y. W., Ž.R. XXX/X, a rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš 7P/90/2012 zo
dňa 13. 7. 2012 vo výške 100,- eur mesačne od 19. 6. 2012 na každé dieťa, do rúk matky T. W., Z. Y. W.,
Ž. XXX/X, do 15. dňa v mesiaci, a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom I. W., ktorá nadobudla
plnoletosť dňom 1. 8. 2012, najmenej 85,- eur, a V. W., ktorý nadobudol plnoletosť dňom 31. 3. 2014,
najmenej 985,- eur, a tohto skutku sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu
Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/145/2011 dňa 27. 12. 2011 právoplatne odsúdený pre prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo
výmere 5 mesiacov, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a
čin spáchal zaváženejším spôsobom konania - po dlhší čas, a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich
štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere
1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na F. W. obžalobu pre skutok kvalifikovaný ako
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaný po zákonnom poučení, podľa ustanovenia § 257 ods. 1 písm. a/
Trestného poriadku, vyhlásil, že je nevinný. Na svoju obhajobu uviedol, že je pravda, že výživné platil
tak, ako je uvedené v obžalobe. Po podaní obžaloby zaplatil na dcéru I. 2.400,- eur 30. 4. 2015, synovi
V. zaplatil 1.500,- eur 30. 4. 2015 a T. W. zaplatil na obe deti 1.070,- eur 30. 4. 2015. Nevie, aký má dlh
na výživnom, s bývalou manželkou to takto dohodli a vypočítali dlh, ktorý zaplatil.

Pracuje v hoteli Sorea Liptovský Ján od roku 2011 s prestávkami, buď na dohodu alebo na dobu určitú.
V súčasnosti má po polroku predlžovaný pracovný pomer a momentálne ho má uzavretý do 30. 9. 2015.
Za minulý mesiac dostal výplatu 420,- eur, a takúto mzdu má od tohto roku, predtým zarábal 380,- eur
mesačne.

So zvýšením výživného súhlasil viac-menej preto, lebo manželka navrhla zvýšenie. Na prežitie mu
zostávalo len veľmi málo. Na úrade práce bol evidovaný od 9. 7. do 18. 11. 2014. S deťmi sa stretáva
nepravidelne. Dcéra bola vlani a predvlani u neho na prázdninách niekoľko týždňov. So synom sa vlani
stretol asi desaťkrát, tento rok to bolo menej. Inou formou deťom neprispieval.

Svedkyňa T. W., bývalá manželka obžalovaného, sa na hlavnom pojednávaní nevedela vyjadriť, koľko
jej obžalovaný zaplatil spolu výživné, a koľko dlhuje. To, čo je uvedené v obžalobe, je pravda, to jej
naozaj zaplatil. Podľa výpisov z banky - v apríli 2015 jej zaplatil 1.070,- eur na obidve deti do doby ich
plnoletosti. Synovi V. okrem toho zaplatil 1.500,- eur. Koľko zaplatil dcére, nevie, možno 2.000, 2.300,-
eur. Výpisy z účtu nedoniesla. Obžalovaný s exekútorom uzavreli dohodu, že bude platiť po 50,- eur,
ale neplatil, preto exekútor nevymohol nič. Nevie, či bolo vydané rozhodnutie o exekúcii. Ona sama, ani
deti neprepočítavali, koľko dlhuje na výživnom. Od posledného rozsudku, asi v roku 2012, mal platiť po
100,- eur. Dovtedy mal platiť po 50,- eur. Dcéra študuje na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre a
syn je prijatý na UMB v Banskej Bystrici, fakulta ekonomiky. Obžalovaný sa s deťmi stretáva, keď sa
stretnú na ulici, u nich nie, a deti k nemu tiež nechodia. V dôsledku neplnenia vyživovacej povinnosti
obžalovaným deti núdzou netrpeli.

Svedok V. W., syn obžalovaného, nar. XX. X. XXXX, uviedol, že podľa neho mal jeho otec platiť výživné
100,- eur mesačne. Platil dávno, ešte na začiatku. Nevie, aký má dlh. Teraz zaplatil 1.500,- eur, matka
povedala, že je to celá dlžná suma. Vždy mal čo jesť, aj si čo obliecť, zabezpečovala to mama, núdzou
netrpel. S otcom komunikoval o tom, prečo neplatí výživné. Odpovedal mu, že teraz nemá. Za obdobie
od januára 2012 sa s otcom stretol viackrát u neho doma. Vtedy mu dával napr. sladkosti.

V súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku, so súhlasom obžalovaného a prokurátorky,
bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedkyne I. W. zo dňa 6. 9. 2013 na č. l. 11 - 12, z dôvodu
neprítomnosti svedkyne na hlavnom pojednávaní, pretože bola písomne ospravedlnená z dôvodu
vykonávania skúšky na vysokej škole.

Svedkyňa v prípravnom konaní uviedla, že otec bol najskôr zaviazaný prispievať výživným na ňu a na
jej brata sumou 50,- eur mesačne, neskôr sumou 100,- eur mesačne. Túto povinnosť si od mesiaca
januára 2012 riadne neplnil. Nevie uviesť konkrétne aké sumy a kedy otec výživné platil, prehľad si viedla
matka. Otec jej dal sumu 300,- eur na dovolenku, ale to neboli peniaze určené na výživné. Nevedela
sa vyjadriť, či matka požiadala o vyplácanie náhradného výživného, ani to, či matka podala návrh na
vykonanie exekúcie pre vymoženie výživného. Do júna 2012 navštevovala Školu úžitkového výtvarníctva
v Ružomberku, kde matka za ňu platila 80,- eur mesačne na internát, stravu a cestovné. Dňa X. X. XXXX
dovŕšila osemnásty rok veku života. Počas obdobia, kedy otec neplatil výživné, netrpela stavom núdze.
S otcom sa stretáva cez víkendy. Do mesiaca ho vidí asi trikrát, býva u neho i celý víkend. Cez prázdniny
u neho bývala aj cez týždeň. Má s ním dobrý vzťah, ale hnevá ju to, že neplatí výživné. Rozprávala sa
s ním o tom, ale vždy jej povie, že nemá peniaze. Popri výživnom im nekupuje žiadne darčeky ani na
sviatky, ani nemá výdavky týkajúce sa školy a športu.

Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7P/90/2012 mal súd preukázané, že obžalovaný
bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej I. W. zvýšeným výživným po 100,- eur mesačne a na výživu
syna V. W. taktiež zvýšeným výživným 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k
rukám matky detí, od 19. 6. 2012, čím došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo
dňa 25. 1. 2011, č. k. 6C/130/2010 - 36 v časti o uložení povinnosti otcovi platiť výživné vo výške 50,-
eur mesačne na maloletú I. W., a vo výške 50,- eur mesačne na maloletého V. W.. Zameškané zročné
zvýšené výživné za obdobie od 19. 6. 2012 do 30. 6. 2012 na maloletú I. W. vo výške 20,- eur a na
maloletého V. vo výške 20,- eur, bol otec zaviazaný zaplatiť k rukám matky v lehote do 31. 8. 2012.

Z kópie rodných listov mal súd preukázané, že I. W. sa narodila X. X. XXXX otcovi F. W. a matke T. W.,
L.. V.. V. W. sa narodil XX. X. XXXX otcovi F. W. a matke T. W., L.. V..

Z vysvedčenia o maturitnej skúške mal súd preukázané, že I. W. ukončila maturitou štúdium 29. 5. 2013.

Z potvrdenia o štúdiu mal súd preukázané, že I. W. bola zapísaná 2. 9. 2013 do dennej formy štúdia na
Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva.

Z potvrdenia o návšteve školy Obchodnej akadémie v Liptovskom Mikuláši mal súd preukázané, že V.
W. začal študovať v školskom roku 2011/2012.

Z jednotlivých platobných príkazov v peňažných ústavoch mal súd preukázané, že obžalovaný zaplatil
v mesiacoch september, október, december 2012, január, marec, apríl, jún 2013 na výživnom spolu
1.600,- eur. 30. 4. 2015 zaplatil I. W. 2.400,- eur. V. W. zaplatil 30. 4. 2015 1.500,- eur a na účet T. W.
zaplatil 30. 4. 2015 pre obidve deti sumu 1.070,- eur.

Zo správy sociálnej poisťovne zo dňa 19. 7. 2013 mal súd preukázané, že obžalovaný poberal dávky
nezamestnanosti do 9. 1. 2006. Nemocenské dávky poberal od 2. 3. 2010 do 14. 1. 2011.

Z pracovného posudku spoločnosti Sorea spol. s r.o. mal súd preukázané, že po menej uspokojivých
pracovných výsledkoch obžalovaného tento bol preradený do pracovnej pozície radového čašníka na
stredisku REŠTAURÁCIA. Interná zmena pracoviska výrazne napomohla, nakoľko zlepšil svoj prístup
ku kolegom, klientom a plneniu si svojich pracovných povinností. V súčasnosti patrí k stabilnému
personálnemu kmeňu hotela Sorea Máj. Je vynikajúci čašník so spoľahlivým pracovným výkonom,
uspokojivo a príkladne komunikuje s klientmi hotela, vďaka fyzickým danostiam dokáže zvládnuť aj
náročné firemné a VIP akcie. Jeho pracovná zmluva bude po uplynutí dátumu 28. 2. 2014 predĺžená
na ďalšie časové obdobie.

Zo správy ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, odboru služieb zamestnanosti, mal súd preukázané, že
obžalovaný bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie naposledy od 7. 11. 2011 do 31. 12. 2011. Nebol
poberateľom dávky a príspevkov v hmotnej núdzi.

V obci Liptovský Ján obžalovaný nie je bližšie hodnotený.

Z odpisu registra trestov a z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/145/2011
mal súd preukázané, že obžalovaný F. W. bol trestným rozkazom zo dňa 27. 12. 2011, právoplatným 21.
1. 2012, uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.
Uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so skúšobnou dobou do 21. 7. 2013.

Z lustrácie v evidencii konaní pred súdmi Slovenskej republiky mal súd preukázané, že v súčasnosti sa
proti obžalovanému nevedie, okrem prejednávanej veci, žiadne iné konanie.

Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných
súvislostiach, mal súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav.

Výpoveďou obžalovaného, T. W. - bývalej manželky obžalovaného, výpoveďami detí obžalovaného V. W.
F. I. W., listinnými dôkazmi, mal súd preukázané, že obžalovaný od 1. 1. 2012 do 9. 6. 2015, s výnimkou
mesiacov september, október, december 2012, január, marec, apríl, jún 2013, kedy na výživnom spolu
zaplatil 1600,- eur, a 30. 4. 2015, kedy zaplatil I. W., ktorá nadobudla plnoletosť dňa X. X. XXXX, sumu
2400,- eur, V. W., ktorý nadobudol plnoletosť dňom XX. X. XXXX, sumu 1500,- eur, a dňa 30. 4. 2015
zaplatil pre obidve deti sumu 1070,- eur na účet T. W., neplatí výživné na svoje deti, hoci je zamestnaný a
má pravidelný príjem a výška výživného mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš
6C/130/2010 zo dňa 25. 1. 2011 vo výške 50,- eur mesačne na každé dieťa, do rúk matky T. W., Z. Y.
W., Ž. XXX/X, a rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš 7P/90/2012 zo dňa 13. 7. 2012 vo výške
100,- eur mesačne od 19. 6. 2012 na každé dieťa, do rúk matky T. W., Z. Y. W., Ž. XXX/X, do 15. dňa
v mesiaci, a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom I. W., ktorá nadobudla plnoletosť dňom X. X.
XXXX, najmenej 85,- eur, a V. W., ktorý nadobudol plnoletosť dňom XX. X. XXXX, najmenej 985,- eur.

Uvedeného skutku sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 2T/145/2011 zo dňa 27. 12. 2011, právoplatne odsúdený pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5
mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov.

Z rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7P/90/2012 mal súd preukázané, že obžalovaný
pristúpil na uzavretie rodičovskej dohody o zvýšení výživného na obidve deti zo sumy 50,- eur
mesačne na sumu 100,- eur mesačne. Preukázané bolo, že obžalovaný je najmenej od septembra 2011
zamestnaný v spoločnosti Sorea spol. s r.o. až doposiaľ, a to s pravidelným mesačným príjmom, v
súčasnosti na základe riadnej pracovnej zmluvy, s čistou mzdou vo výške najmenej 400,- eur mesačne.

Napriek tomu, že obžalovanému bola určená vyživovacia povinnosť naposledy horeuvedeným
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7P/90/2012, ktorým bola schválená rodičovská
dohoda o zvýšení výživného, svoju povinnosť s výnimkou hore uvedených období si neplnil, a aj keď sa
s deťmi sporadicky stretáva, inak im v naturálnej forme na uspokojovanie životných potrieb neprispieva,
pritom je si plne vedomý svojej vyživovacej povinnosti. Preukázané je, že obžalovaný má pravidelný
peňažný príjem a dobrovoľne pristúpil k uzavretiu rodičovskej dohody o zvýšení výživného.

Výživné sa má platiť v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac
dopredu. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, a trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia majú prispievať na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Obžalovaný neprejavil snahu o plnohodnotné a
pravidelné zabezpečenie výživy, ošatenia, bývania, starostlivosti o zdravie, vzdelávanie, výchovy, kultúry
a pod. svojich detí.

Súd vzhľadom k špecifickej povahe trestného činu zanedbania povinnej výživy, ktorý má charakter
pokračovacieho trestného činu a prvky trváceho trestného činu, v súlade s ustanovením § 122 ods.
13 Trestného zákona skúmal rozsah neplnenia vyživovacej povinnosti až do doby, kým bol vyhlásený
rozsudok súdu prvého stupňa.

Preukázané bolo, že obžalovaný ku dňu 9. 6. 2015 dlhuje svojim plnoletým deťom I. W. sumu najmenej
85,- eur a synovi V. sumu najmenej 985,- eur.

Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, ods. 3 písm. b/, c/ Trestného zákona, lebo úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch
rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po
dlhší čas, a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.

Vzhľadom k dovŕšeniu plnoletosti svojich detí mu vznikla zákonná povinnosť platiť výživné priamo im
osobne.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosť jeho nápravy, a taktiež i prevahu
poľahčujúcich okolností, keď obžalovaný priznal spáchanie trestnej činnosti a túto i oľutoval v
prednesenej záverečnej reči, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a
teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, čím je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu.
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľmi trestného
činu, voči ktorým sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Trest samozrejme musí vyjadrovať
aj morálne odsúdenie páchateľa.

Obžalovaný sa dopustil trestného činu v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia, pričom v tejto
súvislosti súd dáva do pozornosti, že nebral do úvahy, resp. neustálil priťažujúcu okolnosť, že už
bol odsúdený, pretože tento samotný fakt sa premietol do právnej kvalifikácie skutku, a v súlade s
ustanovením § 38 ods. 1 na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť
ako na priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby.

Súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, teda na dolnej hranici zákonom
ustanovenej trestnej sadzby, keď v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 Trestného zákona je vylúčené
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, nakoľko prejednávanej trestnej činnosti sa obžalovaný
dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Vzhľadom ku postoju
obžalovaného, keď si uvedomil protiprávnosť svojho konania a v záverečnej reči prejavil i ľútosť, taktiež
s poukazom na čiastočnú snahu obžalovaného doplatiť dlžné výživné, súd považuje uložený trest z
hľadiska individuálnej i generálnej prevencie za trest primeraný. Súd obžalovaného zaradil na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,
nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu nebol v ústave
na výkon trestu odňatia slobody pre inú úmyselnú trestnú činnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Liptovský Mikuláš
do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.