Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/227/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5910204941
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5910204941.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľky: D. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - G. K., ulica N. č. XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom Mgr. Ivanom
Kodajom, nar. XX.XX.XXXX, adresa na doručovanie: P.O.BOX XX, XXX XX Y., proti odporcovi: S. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom V. - G. K., ulica N. č. XX, adresa na doručovanie: RužaSki s.r.o., so sídlom
Hrabovská dolina č. 5328/12, Ružomberok, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova č. 1451/21, Ružomberok, v konaní o uložení povinnosti
zdržať sa vstupu na pozemky, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu

Ružomberok č. k. 9C/106/2010-498 zo dňa 23.02.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudku okresného súdu sa n e d o t ý k a v časti zamietnutia návrhu o uloženie povinnosti odporcovi
zdržať sa konania, ktorým by vstupoval pešo, autom alebo akýmkoľvek iným spôsobom na pozemky
parcely č. KNC 8105/2, č. KNC 8106/2 v kat. úz. V..

Rozsudok okresného súdu vo zvyšku p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa konania, ktorým vstupuje
pešo, autom alebo akýmkoľvek iným spôsobom na pozemky parcela KN „C“ č. 8101/1, 8101/2, 8102/1,

8102/2, 8103, 8104, 8105/1 a 8106/1, ktoré všetky sú zapísané v katastri nehnuteľností vedenom
Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom pre k. ú. a obec V. na LV č. XXX s výnimkou
vstupu na pozemky parcela KN „C“ č. 8102/1 a 8102/2, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom pre k. ú. a obec V. na LV č. XXX len za
účelom nevyhnutnej údržby a obhospodarovania hospodárskej budovy nezapísanej na LV, postavenej
na pozemku parcela KN „C“ č. 8102/2, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej
časti súd návrh zamietol. Rozhodnutie o trovách konania si súd vyhradil do 30 dní od právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie súdu sa opiera o ust. § 126 ods. 1, § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Navrhovateľka sa v súdenej veci domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa konania,
ktorým vstupuje pešo, autom alebo akýmkoľvek iným spôsobom na pozemky parcela KN „C“ č. 8101/1,
8101/2, 8102/1, 8102/2, 8103, 8104, 8105/1, 8105/2, 8106/1 a 8106/2, a to titulom jej výlučného

vlastníctva k predmetným pozemkom. Z vykonaného dokazovania, a to z listu vlastníctva č. XXX (na
čl. 489 spisu) vyplynulo, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou pozemkov parcela KN „C“ č. 8101/1,
č. 8101/2, č. 8102/1, č. 8102/2, č. 8103, č. 8104, č. 8105/1 a č. 8106/1, čím mal súd preukázané, že
navrhovateľkajeaktívnevecnelegitimovanánapodanienávrhunazačatiekonania,ktorýmsadomáhalauloženia povinnosti odporcovi zdržať sa konania, ktorým vstupuje pešo, autom alebo akýmkoľvek iným
spôsobom na predmetné pozemky, a to titulom ochrany vlastníckeho práva prezumovanej § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa však navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi predmetnú

povinnosť aj vo vzťahu k pozemkom parcela KN „C“ č. 8105/2 a č. 8106/2, súd s poukazom na to, že
navrhovateľka v priebehu konania, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č. k.
V 233/2014, predala predmetné pozemky novému nadobúdateľovi V. P. (viď čiastočné výpisy z LV č.
XXXXX na č. l. 487 a 488), dospel k záveru, že navrhovateľka v čase rozhodnutia súdu vo veci samej
nemala aktívnu vecnú legitimáciu v súdenej veci vo vzťahu k týmto dvom pozemkom (v čase rozhodnutia

súdu vo veci samej nebola vlastníčka, a teda nebola oprávnená sa domáhať ochrany vlastníckeho práva
v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V tomto smere súd iba na doplnenie poukazuje na to,
že navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu ani len netvrdila, že by potom, ako
došlo k predaju predmetných pozemkov na nového nadobúdateľa V. P., mala vo vzťahu k predmetným
pozemkom nejaký užívací vzťah.

Pokiaľ však odporca odvodzoval svoje právo vstupovať na predmetné pozemky od odvodeného práva
bývaniavpredmetnomrodinnomdome,súdpoukazujenato,ženatunajšomsúdevsúčasnostiprebieha
konanie pod sp. zn. 3C/107/2009, ktorého predmetom je konanie o vypratanie nehnuteľnosti, a to
rodinného domu súp. č. XXXX, a v ktorom uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/13/2010-88
je nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo odporcovi uložené, aby nevstupoval do priestorov v

prvom podlaží, a to kotolne a skladu, v I. nadzemnom podlaží, a to haly, chodby, kuchyne, izby, komory,
schodišťa a garáže, a v II. nadzemnom podlaží - dvoch izieb, kúpeľne, terasy (budúcej kúpeľne) a
balkóna, všetkých nachádzajúcich sa v rodinnom dome súp. č. XXXX. Predbežné opatrenie naďalej trvá,
keď konanie v uvedenej právnej veci bolo uznesením tunajšieho súdu č. k. 3C/107/2009-346 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/427/2014-442 prerušené až do právoplatného skončenia

konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 2C/94/2010, ktorého predmetom je vyporiadanie
BSM manželov (t. j. v súdenej veci navrhovateľky a odporcu) po rozvode manželstva. V nadväznosti
na uvedené, keďže súd je viazaný skutkovým stavom ku dňu vyhlásenia rozsudku, pričom odporca v
súčasnosti s poukazom na nariadené predbežné opatrenie nie je oprávnený vykonávať svoje odvodené
právo bývania v predmetnom rodinnom dome, sa námietka odporcu spočívajúca v tom, že jeho právo

vstupovať na pozemky je odvodené od jeho práva bývania v predmetnom rodinnom dome, javí ako
nedôvodná. Pokiaľ sa účinky predmetného predbežného opatrenia nevzťahujú na nadstavbu rodinného
domu, resp. na novostavbu hospodárskej budovy postavenú na pozemku parcela KN „C“ č. 8102/2,
súd poukazuje na to, že v konaní bolo jednoznačne preukázané a medzi účastníkmi nesporné, že tak
nadstavba predmetného rodinného domu, ako aj novostavba hospodárskej budovy nie sú doposiaľ

stavebne dokončené, pričom vo vzťahu ani k jednej z týchto stavieb nebolo doposiaľ vydané kolaudačné
rozhodnutie, a teda odporca nie je aj s poukazom na § 76 ods. 1 Stavebného zákona oprávnený užívať
predmetné stavby (tieto by bol oprávnený užívať až na základe kolaudačného rozhodnutia). Iba na
doplnenie súd poukazuje na to, že pokiaľ odporca odvodzoval svoje právo užívať priestory v rodinnom
dome od údajného súhlasu navrhovateľky uvedeného v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia

zo dňa 15.12.2009 vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/107/2009 (v zmysle ktorého
navrhovateľka uviedla, že „odporca nech do rozhodnutia vo veci samej užíva iba ostatné priestory“),
tak aj v prípade, ak by uvedené bolo možné chápať ako udelenie určitého súhlasu s užívaním časti
priestorov v rodinnom dome, na ktoré sa nevzťahovalo nariadené predbežné opatrenie, je potrebné
uviesť,žetentosúhlasboljednoznačneodvolanýpodanímnávrhunazačatiekonaniavsúdenejveci,ako

aj vyjadrením samotnej navrhovateľky na pojednávaní zo dňa 17.10.2011, na ktorom sa navrhovateľka
jednoznačnevyjadrila,žeonažiadnysúhlassovstupomnapredmetnépozemkyodporcovinikdynedala.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že námietky odporcu spočívajúce v práve vstupu na
predmetné pozemky titulom odvodeného bývania v rodinnom dome, resp. užívania nadstavby rodinného
domu, prípadne novostavby hospodárskej budovy, nie sú dôvodné.

Pokiaľ odporca svoje právo vstupu na pozemky odvodzoval od jeho práva stretávať sa so svojím, v
súčasnosti už plnoletým, synom S. J., súd dospel k záveru, že vzhľadom na vek spoločného syna
účastníkov konania, a to, že odporca momentálne nie je oprávnený vstupovať do obývateľných častí
rodinného domu súp. č. XXXX, nemôže tento dôvod zakladať odporcovi oprávnenie vstupovať na

predmetné pozemky. Odporcovi nič nebráni, aby sa so synom S. stretával mimo uvedených pozemkov.Rovnako súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku odporcu ohľadne potreby vstupu na uvedené
pozemky za účelom kŕmenia psa, keď pes rozhodne nie je takým predmetom práva, ktorý by bol viazaný
na konkrétnu lokalitu alebo miesto.

Ako čiastočne dôvodnú námietku súd však vzhliadol námietku odporcu ohľadne vstupu za účelom
nevyhnutnej údržby a obhospodarovania novostavby hospodárskej budovy postavenej na pozemku
parcela KN „C“ č. 8102/2, keď podľa názoru súdu, ako aj s poukazom na závery znaleckého dokazovania
znalcom Ing. Pavlíkom, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že vykazuje charakter samostatnej stavby a

nie príslušenstva, resp. súčasti hlavnej veci. Z charakteru samotnej hospodárskej budovy jednoznačne
vyplýva, že sa jedná o samostatnú stavbu, ktorá neplní doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe k rodinného
domu súp. č. XXXX. Táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede syna účastníkov O. J., ktorý poukázal na
to, že predmetná novostavba mala slúžiť na ďalšie bývanie a garáže. Súd dospel k záveru, že vôľou
účastníkovkonaniabolozhotoviťsamostatnúvec,ktorájetakfyzicky,akoajfunkčneoddelenáodhlavnej
veci, a ktorá v rámci dispozičného riešenia má jednoznačne plniť úlohy kladené na samostatnú vec, a

to tak v otázke bývania, ako aj garážovania vozidiel.

S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že predmetná novostavba hospodárskej budovy
vykazuje znaky samostatnej stavby a úmyslom účastníkov konania pri realizácii predmetnej stavby
bolo vybudovanie samostatnej stavby, ktorá nie je súčasťou ani príslušenstvom rodinného domu vo

výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Keďže predmetná novostavba hospodárskej budovy vykazuje
charakter samostatnej stavby, ktorú nadobudli účastníci konania za trvania manželstva, patrí táto stavba
do BSM a práva a povinnosti účastníkov konania ako bývalých manželov k predmetnej stavbe sa s
poukazom na § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka do vyporiadania BSM riadia ustanoveniami
zákona upravujúcimi vzťahy medzi manželmi za trvania BSM (viď R 42/1972). Na základe uvedeného,

keďže v súčasnosti prebieha konanie o vyporiadanie BSM a je aj v záujme odporcu, aby nedošlo
k nejakému znehodnocovaniu predmetnej hospodárskej budovy, dospel súd k záveru, že odporca je
oprávnený vstupovať za účelom nevyhnutnej údržby a obhospodarovania predmetnej hospodárskej
budovy na pozemok parcela KN „C“ č. 8102/2, na ktorom je predmetná stavba postavená, pričom tak,
ako to vyplynulo z vyjadrenia splnomocneného zástupcu navrhovateľky, vstup do tejto stavby je z ulice

možný cez pozemok 8102/2. Z uvedeného dôvodu súd potom uznal dôvodnosť obrany odporcu ohľadne
vstupu na uvedené dva pozemky (parc. č. 8102/1 a 8102/2), avšak iba v limitovanom rozsahu, a to
za účelom nevyhnutnej údržby a obhospodarovania predmetnej hospodárskej budovy. Pokiaľ odporca
poukázal na to, že on predmetnú hospodársku budovu využíva ako sklad, súd opätovne poukazuje na
to, že predmetná hospodárska budova nie je doposiaľ skolaudovaná, čo bráni jej užívaniu. Súčasne

je potrebné zdôrazniť, že právom vstupu na susedný pozemok v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho
zákonníka nemožno rozumieť trvalé právo prechodu alebo prejazdu cez tento pozemok (viď rozhodnutia
publikované pod č. R 50/1985, R 3/1988 a R 59/1992). V uvedenom prípade, ak mal odporca v úmysle
užívať predmetnú stavbu nad rámec nevyhnutného obhospodarovania, resp. údržby, nič mu nebránilo
podať návrh na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo však

neučinil.

Pokiaľ odporca odvodzoval svoje právo vstupu na predmetné pozemky od skutočnosti, že nadstavba
rodinného domu súp. č. XXXX patrí do BSM, súd sa nestotožnil s jeho právnou ani skutkovou
argumentáciou. Pre posúdenie dôvodnosti predmetnej námietky odporcu bolo podľa názoru súdu

rozhodné, že predmetná nadstavba rodinného domu sa nachádza v rodinnom a nie bytovom dome,
keď na prípadné nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nadstavbe bolo potrebné aplikovať
ustanovenie § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R 4/2006, v zmysle ktorého nadobudnutie vlastníckeho
práva spracovaním cudzej nehnuteľnej veci (stavby) je možné iba v prípadoch, kedy sa rekonštrukciou

stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú, že touto
činnosťou sa zhotoví nová nehnuteľná vec (stavba). Z uvedeného vyplýva, že nemôžu nadobudnúť
vlastníctvo spracovaním len súčasti (podkrovia) a pod. cudzej stavby. Nadobudnutie vlastníckeho práva
spracovaním cudzej nehnuteľnej veci však zrejme môže mať praktický význam iba v prípadoch, keď
sa rekonštrukciou stavby vykonajú také zmeny jej základných stavebných prvkov, že nepochybne

ide o vytvorenie novej veci (stavby). Nadobudnutie vlastníctva k „spracovanej“ stavbe je možné,
len pokiaľ pôvodná stavba zanikla, pričom za zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú
deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného
podlažia (porovnaj napr. R 29/1999). Z ustanovenia § 120 OZ vyplýva, že prístavba (nadstavba) aniiné stavebné zmeny (a už vôbec nie stavebné opravy a úpravy) zásadne nemenia nič na vlastníctve
nehnuteľnejveci(porovnajnapr.R29/1989).Vkonanínebolomedziúčastníkmisporné,žebyvykonaním
nadstavby mala pôvodná stavba rodinného domu zaniknúť, ale práve naopak, bolo preukázané, že

nadstavba rodinného domu bola realizovaná na už existujúcich nadzemných podlažiach predmetného
rodinného domu. V intenciách vyššie uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn.
22 Cdo/254/2000, ktoré sa zaoberá momentom vzniku stavby ako veci v právnom slova zmysle, keď
podľa tohto rozhodnutia vznik stavby nie je totožný s jej stavebnou dokončenosťou, a preto z tohto
pohľadu nie je rozhodujúce vydanie kolaudačného rozhodnutia (pozn. uvedené možno vztiahnuť na

vyššie špecifikovanú novostavbu hospodárskej budovy). Na druhej strane rozhodujúcim pre vymedzenie
bytu podľa českej súdnej praxe je právoplatné rozhodnutie stavebného úradu o povolení užívania stavby
(viď napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26 Cdo/400/2000). V intenciách vyššie uvedeného súd poukazuje
aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/32/2007 zo dňa 20.03.2008, podľa ktorého rozhodujúcim pre
otázku, či v konkrétnom prípade ide o byt, ktorý podlieha režimu zákona č. 182/1993 Z. z., je kolaudačný
stav, a nie stav faktický, t. j. spôsob užívania miestností ako súboru miestností. V tomto smere súd

poukazujeajnarozhodnutiepublikovanépodč.R87/2003,vzmyslektoréhopojmovýmznakombytuako
predmetu občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 2 Občianskeho zákonníka je účelové určenie
miestností, ktoré byt tvoria na trvalé bývanie, dané právoplatným rozhodnutím stavebného úradu.
Existencia takéhoto rozhodnutia je predpokladom toho, aby určité miestnosti mohli byť predmetom
občianskoprávnych vzťahov ako byty. Na zdôraznenie a doplnenie vyššie uvedených záverov súd

opätovne poukazuje na to, že rozhodným pre posúdenie otázky, či predmetná nadstavba rodinného
domu súp. č. XXXX je bytom, resp. rozostavaným bytom spôsobilým byť samostatným predmetom
práva, bolo zodpovedanie otázky, či na predmetnú nadstavbu možno vztiahnuť ustanovenia zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, pričom
súd dospel k záveru, že predmetný zákon sa vzťahuje iba na byty nachádzajúce sa v bytovom dome.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6M Cdo/16/2010 z 20.12.2011, podľa
ktorého ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. na prvom mieste pozitívne vymedzuje spôsob
a podmienky nadobudnutia ktorých bytov a nebytových priestorov zákon upravuje. Výslovne uvádza,
že musí ísť o byty a nebytové priestory v bytovom dome. Tým, že ďalej do svojej pôsobnosti zaraďuje
aj úpravu práv a povinností vlastníkov bytových domov, v podstate bližšie špecifikuje, byty v akom

dome má na mysli. Bezpochyby sú nimi len byty v dome, ktorý buď už vykazuje znaky bytového
domu, alebo je spôsobilý na to, aby bol v súlade so zákonom pretransformovaný na bytový dom a
mohol vykazovať znaky pre tento dom stanovené zákonom. Z uvedených dôvodov potom argumentácia
právneho zástupcu odporcu o vzniku rozostavaného bytu v nadstavbe rodinného domu neobstojí,
nakoľko ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, na danú nadstavbu rodinného domu nemožno

aplikovať ustanovenia Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Na základe uvedeného
potom vlastníctvo k nadstavbe predmetného rodinného domu ako bytu nemohlo vzniknúť ani na základe
zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe (navyše účastníci konania ani len netvrdili, že
by takáto zmluva bola medzi nimi uzatvorená). Iba na doplnenie v tejto súvislosti súd poukazuje na
to, že zmluva o výstavbe, či nadstavbe uzatvorená podľa Zákona o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov neprichádza do úvahy vtedy, ak sa niekoľko osôb, alebo budúcich spoluvlastníkov budovy
rozhodne vybudovať dom do podielového spoluvlastníctva podľa Občianskeho zákonníka, alebo ak
títo spoluvlastníci realizujú v dome, ktorý nespĺňa charakter bytového domu zmenu dokončenej stavby
vo forme prístavby, nadstavby a pod. Fakticky pôjde buď o rodinný dom alebo inú nebytovú budovu,
ktorá nespĺňa kritériá stanovené týmto zákonom na to, aby sa na ňu jeho režim aplikoval (bližšie viď

Valachovič, M., Grausová, K., Cirák, J. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Komentár.
Praha: C.H. Beck, 2012, s. 1133). Na doplnenie súd poukazuje na legálnu definíciu bytového domu
uvedenú v § 2 ods. 2 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého bytovým domom
sa na účely tohto zákona rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na
bývanie a má viac ako tri byty, a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených

týmto zákonom vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné zariadenia tohto
domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Na rozdiel
od povedanej definície bytového domu, rodinným domom podľa § 43b ods. 3 zákona č. 50/1976 Z. z.
je budova určená predovšetkým na rodinné bývanie so samostatným vstupom z verejnej komunikácie,
ktorá má najviac tri byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 151 ods. 3 O. s. p., a to tak, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka. Má za to, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V konaní došlo k vadám, ktoré

majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Poukazuje na to, že nesúhlasila so znaleckým
dokazovaním. Považuje ho za právne nedôvodné a nehospodárne, okrem toho vôbec nesúvisiace s
predmetom sporu, čím odporca chcel iba účelovo predlžovať celé súdne konanie. Opakovane pritom
na pojednávaní márne poukazovali na dôkaz, judikát - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
2Cdo 122/2007 zo dňa 30.06.2008, ktorým súd posúdil otázku zásadného významu a vyslovil názor,

odkedy možno považovať bytovú jednotku za spôsobilú byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Z
citovaného judikátu možno vyvodiť jednoznačný záver Najvyššieho súdu SR, že sa tak môže stať jedine
právoplatným rozhodnutím stavebného úradu. Medzi základné procesné zásady a záruky spravodlivého
procesuvsúdnomkonanípatrízásadanáležitéhozisteniaskutkovéhostavubezdôvodnýchpochybností
v rozsahu potrebnom na riadne a spravodlivé rozhodnutie v prejednávanej veci. Dokazovanie je
zákonom upravený postup súdu pri zisťovaní skutkového stavu a dôkazné prostriedky v O. s. p. sú

vymedzené v § 125 až § 131. Poukazuje na znenie ust. § 127 ods. 4 O. s. p. V tejto súvislosti
poukazuje na stanovisko stavebného úradu zo dňa 25.07.2011, kde je uvedené, že charakteristiku
stavebného objektu SO-02 udáva už jej samotný názov „Novostavba hospodárskej budovy“, t. j. jedná sa
o nebytovú budovu - sklad, vzhľadom na to, že viac ako polovica využiteľnej podlahovej plochy je podľa
stavebného povolenia určená na nebytové účely - skladovanie. Pre odstránenie pochybností tunajšieho

súdu požiadali stavebný úrad o odborné stanovisko ku dňu 04.12.2008, z ktorého vyplýva, pokiaľ ide
o prístavbu, nadstavbu a stavebné úpravy rodinného domu, ako aj novostavbu hospodárskej budovy,
nikde nevznikli žiadne nové bytové jednotky. Dôkaz súdu predložili. Tiež poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR č. k. 1 M Obdo V 11/2008-678 zo dňa 28. januára 2010. Nadriadenému súdu iba
pripomínajú, že prvostupňový súd už dňa 19.04.2011 vydal rozsudok vo veci o vypratanie nehnuteľnosti

č. k. 3C 107/2009 s tým, že rozhodol, že odporca je povinný vypratať rodinný dom súp. č. XXXX do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel tiež k záveru, že rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve
navrhovateľky a nepatrí do bezpodielového vlastníctva účastníkov konania. Prvostupňový súd v tomto
konaní taktiež úplne ignoroval a nebral vôbec zreteľ na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline o právnej
ochrane navrhovateľky pred potencionálnym násilím odporcu, čo je vyjadrené v stále platnom uznesení

o predbežnom opatrení zo dňa 19. januára 2010, sp. zn. 8Co/13/2010. Navrhovateľka ďalej vyjadruje
názor, že súd prvého stupňa sa dostatočne nevyporiadal s otázkami pre znalca, ktorého ustanovil súd
bez vypočutia účastníkov. Všetky 3 otázky jednoznačne považuje iba za účelové a právne irelevantné.
Poukazuje tiež na priebeh konania o vyporiadanie BSM účastníkov, ako aj poukazuje na postup
prvostupňového súdu vo veci zloženia preddavku odporcom na trovy znaleckého dokazovania. Pokiaľ

ide o samotné dokazovanie, v tomto uznesení o nariadení znaleckého dokazovania v súdenej veci boli
odpísané iba 3 otázky a skoro už 3 roky staré z konania o vyporiadanie BSM účastníkov, pridaná bola
ešte jedna, úplne nelogická a úplne nadbytočná otázka. Pritom iba nazretím do platného stavebného
povolenia sa dá ľahko zistiť, že je tam uvedené, čo stavba obsahuje a tak zodpovedanie tejto skutkovej
otázky si nevyžaduje žiadne osobitné odborné znalosti. Je pritom úplne logické, že každý suterén

musí mať aj má samostatný základ spojený so zemou. Určiť vzdialenosť sa dá rovnako úplne ľahko,
odmeraním. So súdenou vecou to však nemá žiadnu súvislosť. Znalecký posudok 008/2015 zo dňa
23.01.2015, ktorý vypracoval Ing. Jozef Pavlík, jednoznačne konštatuje, že nikde nevznikli samostatné
bytové jednotky a vzdialenosť novostavby hospodárskej budovy od rodinného domu je 5,70 m po 5,98
m. Súd podľa názoru navrhovateľky postupoval nekorektne. Nedôsledne sa riadil v priebehu celého

konania ust. § 100 O. s. p., nerešpektoval ust. § 153 ods. 2 O. s. p., ako aj neriadil sa ust. § 154 O. s. p.
Navrhovateľka zásadne nesúhlasí s druhou časťou výroku rozhodnutia, kde súd uviedol „...s výnimkou
vstupu na pozemky parcela KN „C“ č. 8102/1 a 8102/2, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností
vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom pre k. ú. a obec V. na LV č. XXX len
za účelom nevyhnutnej údržby a obhospodarovania budovy nezapísanej na LV, postavenej na pozemku

parcela KN „C“ č. 8102/2...“, pretože takáto výnimka nebola pri vykonanom dokazovaní odporcom ani
súdom ničím odôvodnená ani preukázaná. Žiadny ústny prednes sa nemôže považovať za dôkaz. Preto
pokiaľ ide o výpoveď syna účastníkov O. J., túto považujú za právne irelevantnú a nemôže sa v žiadnom
prípade považovať za preukázaný dôkaz. Absolútne navrhovateľka nesúhlasí s tvrdením a názorom
súdu, že hospodárska budova jednoznačne vykazuje charakter samostatnej stavby. Predložené listinné

dôkazyjednoznačnepreukázali,žehospodárskabudovajepríslušenstvorodinnéhodomuaaniznalecký
posudok nikde neuvádza, že ide o samostatnú stavbu a nie príslušenstvo. Práve opak je pravdou,
znalecký posudok dokazuje, že hospodárska budova nie je samostatnou stavbou. Poukazujú na to, že
odstup stavieb upravuje vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., v zmysle ktorej§ 6 ods. 3, ak je medzi rodinnými domami voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako
7 m. Žiada, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť zdržať
sa konania, ktorým vstupuje pešo, autom alebo akýmkoľvek iným spôsobom na pozemky parcela KN

„C“ č. 8101/1, 8101/2, 8102/1, 8102/2, 8103, 8104, 8105/1 a 8106/1, ktoré všetky sú zapísané v katastri
nehnuteľností vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom pre k. ú. a obec V. na
LV č. XXX, a to do 3 dní od právoplatnosti výroku rozsudku.

Voči citovanému rozsudku podal odvolanie aj odporca. Rozsudok podľa odporcu nie je správny,

pretože súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné a zjavne
zasahujúce do princípu právnej istoty. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je zjavne nepreskúmateľné,
nakoľko z neho nie je zrejmé, prečo nezohľadnil vytvorenie samostatnej bytovej jednotky v 3.
nadzemnom podlaží, ako reagoval na § 3 ods. 16 a § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z.
a ani ako sa vyporiadal s písomným prejavom navrhovateľky z 15.12.2009, ktorým priznala odporcovi

právo na bytovú náhradu a súhlasila s tým, aby užíval časť rodinného domu, ktorý stojí na dotknutých
pozemkoch, resp. na základe akých úvah a akého hodnotenia dôkazov dospel k záveru o obmedzení
navrhovateľavprávenavrhovateľa.Nepreskúmateľnosťnamietanéhorozhodnutiavyplývaajzozistenia,
že súd neprerušil dané konanie, hoci to bolo stranou odporcu navrhované z dôvodu prebiehajúceho
konania o vyporiadanie BSM účastníkov, pričom ide o prekážku konania, na ktorú mal súd ex lege

prihliadať. Otázky povahy novovytvorenej bytovej jednotky sú pritom meritom konania o vypriadanie
BSM a v inom konaní tieto otázky nie je možné riešiť, nakoľko to potiera princíp právnej istoty. Konajúci
súd zasiahol do práva na spravodlivé súdne konanie, nakoľko nevyhovel návrhu odporcu na výsluch
znalca, ktorý v danej veci spracoval znalecký posudok, a to aj napriek tomu, že znalec nezaujal v
znaleckom posudku stanovisko, či v 3. nadzemnom podlaží vznikol rozostavaný byt v zmysle § 3 ods. 16

zákona č. 182/1993 Z. z. Výsluch znalca k uvedenej otázke právne významnej bol dôležitý pre ustálenie
skutkového stavu veci. Súd sa odklonil od návrhu na začatie konania, pretože pokiaľ ide o obmedzenie
vstupu na pozemky parcelu č. 8102/1 a 8102/2, navrhovateľka v návrhu požadovala úplný zákaz vstupu
na tieto pozemky zo strany odporcu. Súd nebol oprávnený variovať návrh na začatie konania, a preto ak
zistil, že odporcovi nemožno brániť vstupovať do stavby v jeho vlastníctve stojacej na týchto pozemkoch,

bolo jeho povinnosťou návrh v tejto časti zamietnuť, nie obmedziť odporcu na právach tak, ako to nikdy
navrhovateľka nežiadala. Súd teda v danom konaní návrhovej povahy rozhodol nad rámec návrhu,
čo je neprípustné a zasahujúce do princípu rovností strán. Okrem toho v danej veci bolo rozhodnuté
predčasne, pretože doteraz prebieha konanie o uloženie povinnosti vysťahovať sa z rodinného domu
navrhovateľky. Ak nebolo ukončené konanie o vypratanie odporcu z tohto rodinného domu, v ktorom

odporcovi vzniklo právo bývania a navrhovateľka doteraz neposkytla odporcovi náhradné bývanie,
potom je nesporné, že odporca disponujúci právom bývania v rodinnom dome navrhovateľky musí
disponovať aj právom vstupu na pozemky, na ktorých tento dom stojí. Konkurujúce konanie prebieha
pred Okresným súdom Ružomberok pod sp. zn. 3C 107/2009. Nemožno nepoukázať, že pôvodný
rodinný dom navrhovateľky bol za trvania manželstva kompletne zrekonštruovaný, pričom z prostriedkov

patriacich do BSM účastníkov bolo na uvedenú rekonštrukciu použitých niekoľko miliónov slovenských
korún. V rámci rekonštrukcie pritom nebol prestavaný len pôvodný dom a pôvodná bytová jednotka, ale
došlo k vybudovaniu novej, aj keď zatiaľ len rozostavanej bytovej jednotky v 3. nadzemnom podlaží.
Súdna prax už dospela k záveru, že nehnuteľnosti možno deliť aj horizontálne a byt je samostatnou
vecou v právnom slova zmysle. Predmetný rodinný dom má 2 bytové jednotky, na čo súdne rozhodnutie

nereaguje a už vôbec sa s touto okolnosťou nevysporadúva. Navyše v tomto smere nevykonal žiadny
dôkaz. Súd nereaguje na ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, podľa ktorého vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda
b) na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe. V danom prípade vydané stavebné
povolenie ako dôkaz jasne a úplne jednoznačne deklaruje realizáciu nadstavby, ktorá je jednou z foriem

nadobudnutia vlastníctva či spoluvlastníctva bytu. V danej veci nebol spor o to, že daná nadstavba
bola realizovaná spoločne za trvania manželstva. Vybudovanie bytu nad rodinným domom v rámci
nadstavby neodporuje žiadnemu právnemu predpisu. Ustanovenia upravujúce bytové domy sa použijú
v týchto prípadoch analogicky. Zápis 2 bytov v rámci jedného domu nie je v rozpore ani s praxou
katastrov nehnuteľností. Stavba rodinného domu navrhovateľky je uzavretá aj strešnou konštrukciou,

aj obvodovými stenami, a to aj v časti 2. nadzemného podlažia, kde je vybudovaný zatiaľ rozostavaný
byt, ktorý má privedené všetky médiá, pričom skutočnosť, že zatiaľ nie sú urobené deliace vnútorné
priečky z pohľadu definície rozostavaného bytu, nič neznamená. Navyše moderné bývanie sa vyznačuje
otvorenosťou priestoru a byt nemusí byť členený vnútornými priečkami. Aj preto nič nebránilo prijaťprvostupňovému súdu záver, že v 2. nadzemnom podlaží vznikol rozostavaný byt, pričom je nesporné,
že sa tak stalo za trvania manželstva, a preto ide o rozostavaný byt patriaci vlastnícky aj odporcovi.
Základnousúčasťouvlastníckehoprávajeprávovecdržať,čosapristavbáchabytochrealizujevstupom

do nehnuteľnosti, resp. rozostavaného bytu. Preto realizáciou tohto práva nemožno až do ukončenia
sporu o vyporiadanie BSM upierať. Na požadovanom určení nebol právny záujem nielen preto, že
odporcanauvedenépozemkypočaskonanianevstupoval.Absenciuprávnehozáujmunapožadovanom
určení osvedčuje aj písomné podanie navrhovateľky tvoriace súčasť súdneho spisu OS Ružomberok sp.
zn. 3C 107/2009, na ktoré odporca poukazuje. Podľa odporcu na vydanie požadovaného rozhodnutia

nebolisplnenézákonompredpokladanépodmienky.Vdanomprípadeideoužívanienehnuteľnosti,resp.
jej časti na základe spoluvlastníckeho vzťahu a práva bývania. Odporca má právo aj na hospodársku
budovu, ale aj na rozostavaný byt, a to ho užívať nielen ako bývalý manžel navrhovateľky, ktorému
nebola poskytnutá bytová náhrada, ale aj ako otec spoločných detí účastníkov. V rodinnom dome
navrhovateľky navyše žije spoločný syn, ktorý si má právo pozvať na návštevu aj svojho otca. Na
vyslovenívýroku,ktoréhosadomáhalanavrhovateľka,niejepretovdanejvecinaliehavýprávnyzáujem.

Navrhovateľka zjavne účelovo uplatnila návrh na začatie konania vyššie opísaným spôsobom, čím
obchádza existenciu nevysporiadaného BSM. Žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,
že návrh na začatie konania zamietne a odporcovi prizná náhradu trov konania.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uvádza, že súd prvého stupňa sa náležite vyporiadal

so všetkými námietkami a návrhmi odporcu, a to s výnimkou odvolacieho dôvodu navrhovateľky, kedy
priznal vstupovať odporcovi na pozemky za účelom údržby a obhospodarovania hospodárskej budovy.
S týmto výrokom nemôže súhlasiť a navrhuje úplný zákaz vstupu na všetky pozemky navrhovateľky,
pretože tzv. údržbu zabezpečí navrhovateľka sama a termín obhospodarovania je neurčitý a vágny.
Pokiaľ odporca poukazuje na nevyporiadanie sa s ust. § 13 ods. 16, toto ani neexistuje a nie je zrejmé,

čo tým odporca myslel, § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 182/1993 Z. z. sa vôbec na tento prípad nedá
aplikovať. So všetkými výhradami odporcu sa tunajší súd náležite vysporiadal. Všetky návrhy a námietky
náležite vyhodnotil. Na strane 12 napadnutého rozsudku je podrobne odôvodnené, prečo argumentácia
právnehozástupcuodporcuovznikurozostavanéhobytuvnadstavberodinnéhodomuneobstojí.Ďalším
zdôvodovúdajnejnepreskúmateľnostipodľaodporcumábyť,prečosúdkonanienaichnávrhneprerušil.

Poukazujú na to, že to nariadil odvolací Krajský súd v Žiline. Odporca ďalej namieta, že súd sa odklonil
od návrhu, keď mal návrh zamietnuť a nie variovať. Odporca tak vôbec vo výroku rozsudku nevidí,
že navrhovateľka bola vlastne úspešná v plnom rozsahu. Súd prvého stupňa stanovil iba výnimku,
s ktorou však navrhovateľka nemôže súhlasiť. Poukazuje na vyjadrenia v zápisnici o pojednávaní
zo dňa 12.09.2011, z ktorej vyplýva, že odporca toho času nemá žiadny právny vzťah k danej

nehnuteľnosti. Katastrálny úrad je úrad, ktorý vydáva LV. Trvalé bydlisko odporcovi bolo zrušené dňom
17.12.2009. Jedinou disponentkou so stavebným povolením je navrhovateľka. Hospodárska budova
podľa stavebného povolenia je nebytový priestor. Žiadne dôvody na prerušenie konania neexistujú.
Úplne zavádzajúce a nepravdivé je poukazovanie odporcu na údajný súhlas navrhovateľky, aby odporca
užíval časť rodinného domu. Navrhovateľka poukazuje na závery znaleckého posudku Ing. Jozefa

Pavlíka. Poukazuje tiež aj na konanie prebiehajúce pred Okresným súdom Ružomberok sp. zn. 3C
107/2009, na doposiaľ vydané rozhodnutia a závery súdu v tomto konaní. Nesúhlasí tiež s tvrdením
odporcu,žedorekonštrukcierodinnéhodomunavrhovateľkyinvestovalzospoločnéhoniekoľkomiliónov
korún. Toto však nech preukazuje v konaní o vyporiadanie BSM. Navrhovateľka zotrvala na svojich
odvolacích návrhoch uvedených v odvolaní.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaných odvolaní
navrhovateľky a odporcu v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) napadnuté rozhodnutie postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s.
p. potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Rozhodnutie okresného súdu nebolo napadnuté v tej časti výroku okresného súdu, ktorým okresný súd
zamietol návrh navrhovateľky o uloženie povinnosti odporcu zdržať sa konania, ktorým by vstupoval

pešo, autom alebo akýmkoľvek iným spôsobom na pozemky KN „C“ č. 8105/2 a č. 8106/2 v k. ú. V.,
preto sa rozhodnutie odvolacieho súdu rozsudku tejto časti nedotýka.Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil.

Okresný súd vo svojom rozhodnutí rozsiahlym a vecne správnym spôsobom odôvodnil svoje skutkové a
právne závery. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením prvostupňového rozsudku
v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. Na tieto závery poukazuje, pričom nie je žiaduce, aby opakoval vecne
správne závery prvostupňového súdu, preto sa v ďalšom odvolací súd bude zaoberať len odvolacími
námietkami účastníkov, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

Odvolacie námietky účastníkov odvolací súd považuje za nedôvodné.

Na úvod odvolací súd poukazuje na odvolacie námietky obidvoch strán konania, ktoré sa dotýkajú
postupu v doposiaľ právoplatne neskončených konaniach týkajúcich sa rovnakých účastníkov
prebiehajúcich pred Okresným súdom Ružomberok o vypratanie bytu a o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Predmetom tohto odvolacieho konania nie je preskúmavanie postupu v
týchto konaniach. Zároveň odvolací súd nemôže vychádzať z neprávoplatných rozhodnutí súdov
vydaných v týchto konaniach.

Otázka prerušenia konania bola v súdenej veci opakovane riešená a právoplatne vyriešená. Z dôvodu,

že neboli zistené podmienky pre prerušenie konania, bolo povinnosťou prvostupňového súdu, ako
správne postupoval, vyriešiť viaceré otázky právneho režimu nehnuteľností vzniknutých za trvania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov konania prejudiciálne v rozsahu, v akom to bolo
potrebné pre prijatie právnych vzťahov vo vzťahu k predmetu konania v súdenej veci.

Súdjevsporovomkonaní,ktorýmsúdenávecnepochybneje,viazanýpodanoužaloboučodojejpetitua
skutkového vymedzenia. To však neznamená, že súd musí doslovne prevziať do výroku svojho rozsudku
petit navrhnutý účastníkom alebo takýto petit zamietnuť.

Súd v sporovom konaní nemôže prisúdiť viac, než čoho sa navrhovateľ domáha. Môže však prisúdiť

menej, ako sa to stalo v tomto prípade, keď súd obmedzil nárok navrhovateľky, ktorého sa v konaní
domáhala (aby sa odporca zdržal konania, ktorým vstupuje pešo, autom alebo akýmkoľvek iným
spôsobom na pozemky vo vlastníctve navrhovateľky), keď v čiastočnom rozsahu zistil dôvodnosť
vstupovania odporcu na vymedzené pozemky za účelom nevyhnutnej údržby a obhospodarovania
hospodárskej budovy, čo sa prejavilo aj v čiastočnom zamietnutí žaloby navrhovateľky.

Nie je dôvodná preto námietka účastníkov, že súd postupoval v rozpore s ust. § 153 ods. 2 O. s. p. a
prekročil návrhy účastníkov.

Navrhovateľka sa domáhala ochrany svojho nároku vlastníckou negatórnou žalobou v zmysle ust. §

126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vlastnícke právo je právom absolútnej povahy, ktoré pôsobí voči
všetkým tak, že mu zodpovedá povinnosť každého subjektu nerušiť oprávnený subjekt vo výkone jeho
práv k veci. Základnou podmienkou úspechu takejto žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu.
Je nespornou skutočnosťou, že navrhovateľka je vlastníčkou všetkých pozemkových nehnuteľností, na
ktoré bol odporcovi uložený zákaz vstupovať.

Samotná existencia vlastníctva ešte neznamená, že nárok navrhovateľky na požadovanú ochranu je už
tým samým opodstatnený. Odporca môže mať totiž právo na užívanie veci, resp. na zasahovanie do
vlastníctva žalobcu, ktoré prevažuje nad samotným vlastníckym právom a spôsobí, že navrhovateľ na
ochranu vlastníckeho práva nebude mať úspech. Tak by tomu bolo v prípade, keby odporca vykonával

oprávnenie, ktorého zákazu sa navrhovateľ domáha z vecného práva, z platnej zmluvy alebo z inej
právnej skutočnosti, ktorá by mu zakladala právo prechodu po predmetných pozemkoch.

Odporca však v zásade žiadne takéto právo, ktoré by ho v súlade s právnym poriadkom oprávňovalo
bez súhlasu navrhovateľky ako vlastníčky dotknutých pozemkov na tieto vstupovať a zdržiavať sa

neobmedzene, nepreukázal.

Skutočnosti,ktoréprodukovalodporcatakvprvostupňovom,akoajvodvolacomkonaní,niesúspôsobilé
viesť k záveru o právnej opodstatnenosti prípadného práva odporcu zdržiavať sa na pozemkoch vovlastníctve navrhovateľky neobmedzene. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ani prípadné
vlastnícke alebo spoluvlastnícke právo k stavbe neoprávňuje vlastníka vstupovať na pozemky, ktoré
sa nachádzajú vo vlastníctve iného subjektu. Takéto právo prechodu môže založiť iba vecné bremeno

alebo zmluva, na základe ktorej je vlastník takéto právo povinný trpieť. Odporca však netvrdil v konaní
žiadne skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali na vstupovanie na predmetné pozemky či už na základe
práva vecného bremena alebo iného záväzkového práva.

Ako už odvolací súd konštatoval, ani samotné vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo stavby nezakladá

oprávnenie prechádzať po pozemkových nehnuteľnostiach vo vlastníctve iného subjektu. Pokiaľ aj dôjde
k situácii, že z rôznych dôvodov vlastník alebo spoluvlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok (§
151o Občianskeho zákonníka). Takéto právo, právo vecného bremena spočívajúce v práve cesty cez
priľahlý pozemok, môže konštituovať iba súd, vzniká rozhodnutím súdu a pôsobí do budúcna. Odporca

sa teda mylne domnieva, že už so samotným spoluvlastníctvom k stavbe vzniká oprávnenie prechádzať
po priľahlom pozemku za účelom užívania stavby.

Z hľadiska obrany odporcu a ním uplatnených odvolacích námietok je potom irelevantné prejudiciálne
vyriešenie otázky spoluvlastníctva odporcu k stavbám vzniknutým za trvania BSM účastníkov, pretože

samotné takéto spoluvlastníctvo by nezaložilo právo odporcu vstupovať na predmetné pozemky
neobmedzene.

Vyriešenie otázky prípadného spoluvlastníctva odporcu k stavbe ako otázky prejudiciálnej je však
v danom prípade relevantné z hľadiska zákonného obmedzenia vlastníka susednej nehnuteľnosti

vyplývajúceho z ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka ukladajúceho vlastníkovi povinnosť umožniť
na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky. Občiansky zákonník tu vychádza
zo zásady, že výkon akýchkoľvek práv alebo povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných osôb a nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi. Tomuto cieľu slúži právna úprava susedských práv.

Ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravuje podmienky vstupu na susedný pozemok a povinnosť
vlastníka takýto vstup strpieť, resp. umožniť. V tomto prípade je však samotné vstúpenie, teda
prekročenie hranice pozemku, ale tiež pobyt na tomto pozemku obmedzený účelom vstupu. Ide o vstup
nevyhnutný na vykonanie údržby stavby, na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere, ktorý je viazaný

na jeho účel (t. j. údržbu na ňom stojacej stavby).

Okresný súd v napadnutom rozsudku správne vyjadril obmedzenie navrhovateľky ako vlastníčky strpieť
toto zákonné obmedzenie v prospech odporcu bez toho, aby upravoval bližšie podmienky tohto
obmedzenia. Takýto postup súdu(úprava podmienok obmedzenia) je možný, ale iba v prípade, že dôjde

k porušovaniu tohto práva a na návrh.

Navrhovateľka vo svojom odvolaní spochybňuje vyriešenie prejudiciálnej otázky bezpodielového
vlastníctva odporcu k stavbe hospodárskej budovy nezapísanej na LV postavenej na pozemku parcela
KN C č. 8102/2 v k. ú. V., majúc za to, že táto je v jej výlučnom vlastníctve, sledujúc režim hlavnej stavby,

príslušenstvo ktorej predstavuje.

Okresný súd vyriešil danú prejudiciálnu otázku správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu predmetná
hospodárska budova patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, účastníkov konania. Medzi
účastníkmi nie je sporné, že táto stavba bola postavená za trvania bezpodielového spoluvlastníctva

účastníkov zo spoločných prostriedkov.

Navrhovateľka spochybňuje záver súdu, že predmetná hospodárska budova netvorí príslušenstvo
rodinného domu. Závery okresného súdu sú však vecne správne.

Občiansky zákonník upravuje v § 121 ods. 1 všeobecne príslušenstvo veci. Príslušenstvo veci možno
charakterizovať týmito znakmi:
- príslušenstvom veci je samotná vec, ktorá však z hospodárskeho hľadiska slúži hlavnej veci,
- príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci,- príslušenstvo musí byť vlastníkom určené na trvalé užívanie s hlavnou vecou,
- príslušenstvo veci nestráca na svojej povahe, ak je súčasne odlúčené od hlavnej veci.

V súdenej veci nie je splnená podmienka, že príslušenstvo a hlavná vec patria tomu istému vlastníkovi.
Vlastnícky režim rodinného domu a hospodárskej budovy je iný, kým rodinný dom je nepochybne
vo vlastníctve navrhovateľky, ktorá ho získala dedením, teda mimo BSM, hospodárska budova bola
postavená počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo spoločných prostriedkov a jej
vlastnícky režim je iný.

Pokiaľ ide o charakter stavby ako hospodárskej budovy, v zásade z hľadiska hospodárskeho významu
môže hospodárska budova ako taká byť aj príslušenstvom hlavnej veci, ako aj vecou hlavnou. Tieto
skutočnosti závisia predovšetkým od rozhodnutia vlastníka veci, akým spôsobom sa rozhodne takúto
nehnuteľnosť, ktorá môže byť vždy samostatnou vecou, využívať, ale v zásade aj od dispozičného
riešenia takejto nehnuteľnosti. Vyžaduje sa pritom trvalé, nie len prechodné užívanie príslušenstva s

hlavnou vecou.

Z hľadiska odvolacích námietok odvolateľky odvolací súd udáva, že je irelevantné, či takáto stavba
obsahuje prevažne nebytové alebo bytové priestory a akým spôsobom bolo vydané stavebné povolenie.

Otázka, či ide o hlavnú vec alebo príslušenstvo veci, patrí do právomoci súdu, nie stavebného úradu.
V danom prípade hospodárskej budovy ide o viacúčelnú stavbu, ktorá z hľadiska hospodárskeho účelu
nebola určená na to, aby bola užívaná spoločne s rodinným domom, ktorý má taktiež vlastnú garáž,
sklad.

Uvedená stavba - hospodárska budova mala plniť viacero funkcií, keď ako už bolo uvedené, zahŕňa
garáž, sklady, ako aj priestory určené na prechodné bývanie. V tejto súvislosti aj s už spomenutým
judikátom Najvyššieho súdu ČR, rozhodnutie z 15.12.2005, sp. zn. 26Cdo 623/2005, ktoré vychádza
z rovnakej právnej úpravy, keď za príslušenstvo bytu nemožno považovať garáž, je vylúčené, aby
hospodárska budova vzhľadom na jej dispozičné riešenie a pestrosť využitia (garáž, sklad, prechodné

bývanie) bola považovaná za príslušenstvo rodinného domu vo vlastníctve navrhovateľky.

Nehnuteľnosť možno ako príslušenstvo kvalifikovať výnimočne, za podmienky funkčného prepojenia s
hlavnou vecou. Spravidla sú tak kvalifikované iba drobné stavby ako kôlňa, studňa, oplotenie, žumpa,
ktoré z hľadiska hospodárskeho účelu plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe. Za príslušenstvo sa

nepovažuje garáž, ak neplní doplnkovú funkiu k hlavnej stavbe, t.j. ak bola samostatne postavená,
komunikačne neprepojená.

Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že hospodárska budova netvorí príslušenstvo rodinného domu.

Odporca v odvolaní namieta vyriešenie prejudiciálnej otázky - vlastníctva k nadstavbe rodinného domu
súp. č. XXXX, majúc za to, že patrí do BSM. Ako už odvolací súd uviedol, odporca preceňuje vyriešenie
tejto prejudiciálnej otázky pre potreby súdenej veci, keď sa mylne domnieva, že samotné takéto
spoluvlastníctvo by ho oprávňovalo vstupovať na pozemky vo vlastníctve navrhovateľky, keď ako už súd
uviedol vyššie, mohlo by ho to oprávňovať iba na nevyhnutný vstup za účelom údržby nehnuteľnosti.

Okresný súd však postupoval pri vyriešení tejto prejudiciálnej otázky správne, a pokiaľ túto otázku
riešil, táto je v predmetnom konaní relevantná len z hľadiska prípadného obmedzenia navrhovateľky, z
hľadiska zákonného obmedzenia vyplývajúceho z ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Možno súhlasiť s vysloveným názorom odporcu, že byt je samostatným predmetom občianskoprávnych
vzťahov. Odporca sa však mylne domnieva, že samotná skutočnosť, že v rodinnom dome bola vytvorená
ďalšia bytová jednotka, zakladá vznik samostatného predmetu vlastníctva - bytu.

Pokiaľ ide o byt ako predmet občianskoprávnych vzťahov, jeho pojmové vymedzenie obsahuje § 2 ods.

1 zákona č. 182/1993 Z. z., ktorý špeciálny predpis sa na byt ako špecifický predmet občianskoprávnych
vzťahov vzťahuje. Rovnako uvedený právny predpis upravuje v § 4 ods. 1 tituly, na základe ktorých
vlastníctvo k bytu vzniká.Ako už súd konštatoval, samotná skutočnosť, že byt je predmetom občianskoprávnych vzťahov,
nevyplýva priamo z Občianskeho zákonníka, ale z tohto špeciálneho zákona. Aby mohla byť určitá
samostatná bytová jednotka považovaná za byt v právnom zmysle, musia byť splnené podmienky

citovaného zákona. V tejto súvislosti predovšetkým možno súhlasiť s právnym záverom vysloveným
súdom prvého stupňa, ktorý sa opiera o rozhodovaciu prax, že tento zákon sa nevzťahuje na byty v
rodinných domoch, keď výslovne uvádza, že upravuje spôsob a podmienky nadobúdania vlastníctva
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (čo je budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej
plochy určená na bývanie a má viac ako 3 byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok

ustanovených v tomto zákone vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné
častidomuaspoločnézariadeniatohtodomusúsúčasnevpodielovomspoluvlastníctvevlastníkovbytov
a nebytových priestorov - ide o legálnu definíciu § 2 ods. 2 citovaného zákona).

Legálnu definíciu bytu obsahuje ust. § 2 ods. 1 citovaného zákona, podľa ktorej bytom sa na účely tohto
zákonarozumiemiestnosťalebosúbormiestností,ktorésúrozhodnutímstavebnéhoúradutrvalourčené

na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako samostatné bytové jednotky.

Bytová jednotka, ku ktorej sa odporca domáha spoluvlastníckeho práva, nespĺňa podmienky
citovaného osobitného zákona, aby súd mohol konštatovať vznik bytu ako samostatného predmetu
občianskoprávnych vzťahov, majúceho samostatný právny režim bez ohľadu na vlastnícky režim

rodinného domu. Z hľadiska tohto vymedzenia nejde predovšetkým o samostatnú bytovú jednotku v
bytovom dome, ale v dome rodinnom, ktorá uvedenému režimu nepodlieha. V danom prípade nie je
daný ani jeden z titulov upravený v § 4 ods. 1 citovaného zákona. Pokiaľ odporca poukazuje na zmluvu
o nadstavbe, takáto zmluva, ako ju má na mysli ust. § 4 ods. 1 písm. b) zákona, uzatvorená medzi
odporcom a vlastníčkou domu nebola. Režim tejto zmluvy upravujú bližšie ust. § 21 až § 22 zákona

č. 182/1993 Z. z. a takáto zmluva podlieha vkladu do katastra nehnuteľností. Podstatou takejto zmluvy
však je, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru sa so stavebníkom dohodne, že nadstavbou bytu
alebo bytového domu sa vytvorí samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov - byt alebo nebytový
priestor.

Takáto situácia však v danom prípade, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci, nenastala.
Nadstavba rodinného domu súp. č. XXXX sa stala prírastkom hlavnej veci, teda rodinného domu, jeho
súčasťou a sleduje vlastnícky režim hlavnej veci. Nepatrí preto do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov - účastníkov konania.

Z uvedených dôvodov je rozsudok okresného súdu vecne správny a odvolací súd ho potvrdil.

Z dôvodu, že okresný súd si vyhradil rozhodnutie o trovách konania po právoplatnosti veci, rozhodne v
zmysle ust. § 224 ods. 4 O. s. p. aj o trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.