Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 9Cb/110/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111226074
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Gazdag
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7111226074.13

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Branislavom Gazdagom v právnej veci žalobcu: ANTIK Telecom
s.r.o., so sídlom Čárskeho 10, 040 01 Košice, IČO: 36 191 400, zastúpený ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Rázusova 1, Košice 040 01, IČO:
36 588 725, proti žalovanému: Spoločnosť ľudí dobrej vôle, so sídlom Mäsiarska 13, 040 01 Košice,
IČO: 00 695 246, o zaplatenie 533,25 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 31,50 EUR do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 533,25 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 106,65 EUR od 15.05.2010 do
zaplatenia, zo sumy 106,65 EUR od 15.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 106,65 EUR od 15.07.2010 do
zaplatenia, zo sumy 106,65 EUR od 15.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 106,65 EUR od 15.09.2010
do zaplatenia. Žalobca zároveň požadoval náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že
žalobca ako poskytovateľ uzatvoril so žalovaným ako zákazníkom zmluvu č. 4/0037/0001 [11794] o
poskytovaní služieb v sieti Internet s miestom poskytnutia služby Mäsiarska 13, 010 01 Košice, 0.
poschodie na dobu neurčitú podľa ust. § 269 ods. 2 ObZ. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli
podľa ust. § 273 ObZ Všeobecné zmluvné podmienky, podľa ktorých bol žalovaný povinný riadne a
včas uhrádzať žalobcovi ako poskytovateľovi pripojenia dojednanú odplatu za podmienok stanovených
zmluvou a podľa aktuálneho cenníka poskytovateľa, a to na základe daňového dokladu - splátkového
kalendára dodaného žalovanému žalobcom. Podľa tohto splátkového kalendára bol žalovaný povinný
platiť mesačný paušál vo výške 106,65 EUR, a to najneskôr do 15. dňa príslušného kalendárneho
mesiaca. Napriek tomu, že žalobca riadne zrealizoval pripojenie žalovaného k sieti Internet a splnil si
všetky povinnosti vyplývajúce z vyššie označenej zmluvy, žalovaný si neplnil povinnosť spočívajúcu v
pravidelnom uhrádzaní mesačného paušálu. Žalovaný vôbec neuhradil žalobcovi mesačné paušály za
mesiac apríl 2010 až august 2010, čo spolu predstavuje sumu 533,25 EUR.

Súd vydal vo veci dňa 19.10.2011 platobný rozkaz, č.k. 29Rob/120/2011-26, proti ktorému podal
žalovaný v zákonnej lehote odpor.

Žalovaný v odpore uviedol, že približne od januára 2010 dochádzalo k čoraz častejším výpadkom
internetu v kanceláriách jeho zamestnancov, a preto sa obracali na žalobcu so sťažnosťami a žiadosťami
o nápravu, a to jednak prostredníctvom ich internetovej stránky ako aj prostredníctvom telefonickej
linky. Na základe hlásení žalovaného technici žalobcu pravidelne navštevovali kancelárie žalovaného,

pričom problém s poskytovaním internetových služieb pretrvával aj niekoľko dní, čo znemožňovalo výkon
práce zamestnancov žalovaného. Až na základe sťažností žalovaného na neustále výpadky internetu,
žalobca tento problém zdôvodnil, tým že vysielač, ktorý zabezpečoval signál internetového pripojenia
pre žalovaného bol nútený zrušiť, pričom náhradný vysielač má veľmi slabý signál. Na zmenu vysielača,
ani na možné problémy so signálom žalovaný nebol vopred upozornený, aj zdôvodnenie problémov bolo
poskytnuté žalovanému až po jeho urgenciách. Nakoľko žalobca nebol schopný poskytnúť žalovanému
plnohodnotné a riadne pripojenie do siete internet podľa zmluvy, bolo technikom žalobcu približne v
mesiaci marec - apríl žalovanému odporučené zmeniť poskytovateľa internetových služieb. Na základe
tohto odporúčania žalovaný ukončil so žalobcom zmluvu o poskytovaní internetových služieb. Dôvodom
ukončenia zmluvy bola skutočnosť, že žalobca nebol schopný riadne poskytovať plnenie podľa zmluvy,
čím porušil ustanovenia zmluvy podstatným spôsobom, čo zakladá právo na odstúpenie od zmluvy.
Napriek tomu, že žiadosť o ukončenie nie je označená ako Odstúpenie od zmluvy, z jej formulácie jasne
vyplýva, že je potrebné ju považovať za odstúpenie od zmluvy. Žalobca mal žiadosť posudzovať ako
odstúpenie od zmluvy, keďže jednak z ich komunikácie a jednak zo samotnej povahy veci muselo byť
zrejmé, že na ďalšom trvaní zmluvy pri sústavných problémoch súvisiacich s poskytovaním internetových
služieb na ďalšom trvaní zmluvy nebude mať žalovaný záujem. Keďže žalobca neposkytoval riadne
plnenie v zmysle zmluvy o poskytovaní internetových služieb, nie je dôvod ani na úhradu požadovaného
mesačného paušálu.

Rozsudkom zo dňa 11.12.2012, č.k. 9Cb/110/2014-119 súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 533,25
EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 106,65 EUR od 15.05.2010 do zaplatenia,
zo sumy 106,65 EUR od 15.06.2010 do zaplatenia, zo sumy 106,65 EUR od 15.07.2010 do zaplatenia,
zo sumy 106,65 EUR od 15.08.2010 do zaplatenia, zo sumy 106,65 EUR od 15.09.2010 do zaplatenia
a na náhradu trov konania.

V rozsudku súd uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že medzi
žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový vzťah na základe Zmluvy č. 4/0037/0001 [11794] o
poskytovaní služieb v sieti Internet s miestom poskytnutia služby Mäsiarska 13, 010 01 Košice, 0.
poschodie na dobu neurčitú podľa ust. § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom
znení zo dňa 19.08.2004. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol v období od 19.08.2004 do
31.08.2010 žalovanému pripojenie do siete Internet a splnil si taktiež všetky povinnosti vyplývajúce
zo zmluvy, čím žalobcovi vznikol nárok na úhradu pravidelných mesačných poplatkov za pripojenie.
Žalovaný však mesačné paušály za poskytnuté služby za mesiace apríl 2010 až august 2010 žalobcovi
neuhradil, čím sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením dlžných súm. Z uvedeného dôvodu má
žalobca právo na úroky z omeškania voči žalovanému vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
jednotlivého pravidelného mesačného poplatku do zaplatenia. Súd pri svojich úvahách ohľadom právnej
relevancie procesnej obrany žalovaného dospel súd k záveru, že táto nie je dôvodná, nakoľko
žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal opodstatnenosť jeho nároku na odstúpenie od zmluvy, pričom
súd zároveň poukázal na skutočnosť, že list žalovaného zo dňa 31.05.2010, doručený žalobcovi
dňa 03.06.2010 a nazvaný Ukončenie zmluvy o poskytovaní služieb, nemožno podľa jeho obsahu
posudzovať ako odstúpenie od zmluvy. Na základe uvedeného začala plynúť žalovanému 3-mesačná
výpovedná lehota, v dôsledku ktorej došlo k 31.08.2010 k zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným. Žalovaným uvádzaná argumentácia ohľadne nízkej kvality služieb poskytovaných žalobcom
neobstojí, nakoľko žalovaný bol v zmysle Reklamačného poriadku povinný nedostatočnú kvalitu
poskytovaných služieb reklamovať písomne, pričom v prípade výpadkov v poskytovaní služieb zo strany
žalobcu mal žalovaný nárok iba na zníženie ceny poskytovaných služieb v prípade, že si zľavu uplatní
u žalobcu písomne do troch mesiacov po obnovení poskytovania služieb.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nezabezpečil od žalobcu nevyhnutné dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností - záznamy telefonickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným
a akceptoval námietku žalobcu, že tieto záznamy už žalobca nemá. Ďalej súd prvého stupňa dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože podstatou sporu nebol zánik zmluvného vzťahu dohodou,
ale zrušením zmluvy z dôvodu prekážok na strane žalobcu, ktorý porušil svoju zákonnú povinnosť
informovať žalovaného vopred o zmene technických podmienok a túto situáciu riešiť podľa zákona o
komunikáciách. V prejednávanej veci sa nejednalo o uplatnenie práv podľa reklamačného poriadku,
ale žalovaný nahlásil poruchu, ktorá však nebola odstránená, žalovaný nebol vyrozumený o spôsobe
riešenia poruchy, bol len informovaný o tom, že žalobca túto službu nie je technicky schopný pre

žalovaného zabezpečiť. Preto bol žalovaný toho názoru, že žalobca žiada uhradiť za službu, ktorú
žalovanému nedodával a nebol schopný dodať pre prekážky na strane žalobcu, čím by vznikol žalobcovi
neoprávnený majetkový prospech. Ďalej poukázal na to, že žalobca uplatnil svoj nárok na základe
neprijateľných zmluvných podmienok vo formulárovej zmluve o pripojení, do ktorej nemal žalovaný
možnosť zasahovať, žalobca zneužil svoje postavenie, čím porušil práva žalovaného podľa Zákona
o ochrane spotrebiteľa. Preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je nesprávne, lebo prvostupňový súd
nezobral do úvahy škodu, ktorá konaním žalobcu vznikla žalovanému a to, že zo strany žalobcu došlo k
porušeniu povinnosti vopred informovať žalovaného o zmene technických podmienok na poskytovanie
pripojenia do sieti internet. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu
zamietol ako nedôvodnú.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za
vecne správny a navrhuje ho potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa vykonal potrebné dokazovanie,
správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Žalobca poukázal na to, že telefonické
rozhovory z roku 2010 už nemá, pretože ich archivuje len po dobu 6 mesiacov a preto ich nemohol
predložiť súdu. Nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalovaného v odvolaní, že predmetný zmluvný vzťah
vznikol z dôvodov prekážok na strane žalobcu, pretože zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania zanikol
k 31.8.2010 uplynutím trojmesačnej výpovednej doby na základe písomnej žiadosti žalovaného zo dňa
31.5.2010. Poukázal na to, že zo strany žalobcu nedošlo ku zmene zmluvných podmienok, žalovanému
poskytoval služby v rozsahu a kvalite uvedenej v čl. III bod 2 písm. b) všeobecných zmluvných
podmienok a to až do ukončenia zmluvy. Ak žalovaný poukázal v odvolaní na technické problémy
s pripojením, tak tieto technické problémy nevznikli na strane žalobcu ale na strane žalovaného,
ktorý nevedel sprístupniť strechu budovy za účelom výmeny technológie, ktorá by zrýchlila internetové
pripojenieVýmena technológii sa neuskutočnila v dôsledku nesprístupnenia strechy budova zo strany
žalovaného. Keďže takéto sprístupnenie strechy žalovaný nevedel zabezpečiť, pracovník žalobcu
informoval žalovaného o potrebe podať výpoveď čo najskôr z dôvodu plynutia trojmesačnej výpovednej
lehoty. Ďalej žalobca uviedol, že ak žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že podmienky vo formulárovej
zmluve neobstoja, že žalovaný neuviedol, ktoré konkrétne podmienky neobstoja v teste proporcionality
a nekonkretizoval ako žalobca zneužil svoje postavenie a aké práva žalovaného boli v dôsledku toho
porušené. Preto neobstojí tvrdenie žalovaného o akýchkoľvek neprijateľných zmluvných podmienkach.
Žalovaný až v odvolacom konaní pristúpil k takejto obrane o neprijateľných podmienkach, čím odňal
žalobcovi možnosť obhájiť dôvodnosť uplatneného nároku v rámci dokazovania vykonaného súdom
prvého stupňa. Preto žalobca považuje túto obranu žalovaného za účelovú.

Uznesením zo dňa 28.08.2013, č.k. 4Cob/55/2013-145 Krajský súd v Košiciach napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd zistil z obsahu zmluvy č.
4/0037/0001 o poskytovaní služieb v sieti Internet, ktorú uzatvorili účastníci konania dňa 19.8.2004, že
touto zmluvou sa žalobca ako poskytovateľ pripojenia zaviazal poskytnúť žalovanému ako zákazníkovi
pripojenie do siete internet na adrese Mäsiarska 13, Košice. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú za
dohodnuté mesačné splátky vo výške 3 213,00 Sk ( 105,65 EUR ). Odvolací súd považoval za dôvodné
tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, ak predmetný
vzťah účastníkov konania neposudzoval ako spotrebiteľský vzťah. Súd má skúmať to, či prejednávanú
vec nemá posudzovať ako spotrebiteľský vzťah bez toho aby účastníci konania boli povinní túto
právnu kvalifikáciu súdu navrhovať. Súd zistil z obsahu stanov žalovaného, že žalovaný je neziskovou
organizáciou, je dobrovoľným združením občanov za účelom poskytovania humanitárnej pomoci ľuďom,
ktorý pre svoj trvalý, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zmenu statusu svojho postavenia, alebo
iné sociálne postihnutie, nie sú schopní sami sa o seba postarať a svoju činnosť vykonáva podľa
zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný je spotrebiteľom v
zmysle ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z., pretože ako dobrovoľné združenie občanov
predmetné služby - pripojenie k sieti internet používa pre svoje osobnú potrebu a pre potreby združených
občanov v spoločnosti žalovaného. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec
nesprávne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka a to § 269 ods. 2 ako nepomenovanú
zmluvu. Prejednávanú vec mal posudzovať ako spotrebiteľský vzťah podľa ustanovení §§ 52 až 54
Občianskeho zákonníka a ustanovení Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože toto
konanie o uplatnení práv zo spotrebiteľskej zmluvy bolo začaté 27.9.2011, preto podľa § 29 zákona č.
250/2007 Z.z. sa na toto konanie, ktoré bolo začaté po 30.6.2007 vzťahujú ustanovenia tohto zákona.
Keďže súd prvého stupňa vec neposudzoval podľa ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, vôbec sa
nezaoberal ustanoveniami § 4 ods. 1 písm. h) zákona, podľa ktorých je žalobca ako poskytovateľ služieb

povinný zabezpečiť poskytovanie služby spôsobom, ktorý umožňuje jej riadne a bezpečné použitie. V
konaní bolo preukázané zhodným tvrdením účastníkov konania, že pripojenie žalovaného k sieti internet
bolo problematické, žalobca nevedel zabezpečiť dostatočný signál na mieste poskytovania služieb -
Mäsiarska 13, Košice, a to v čase, keď už zmluva bola uzatvorená a takéto problematické pripojenie sa
vyskytlo potom ako došlo v marci 2008 k zrušeniu uzla na Priemyselnej banke, ako vyplynulo z výpovede
svedka Ing. Mariána Sabola, vedúceho služieb bezdrôtových pripojení u žalobcu na pojednávaní dňa
11.12.2012. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že problémy s pripojením u žalovaného aj u ostatných
klientov pripojených z uzla na ul. Idanskej sa sporadicky objavovali v roku 2008, 2009 a 2010 z dôvodu
obsadenosti voľného frekvenčného kanálu a technici žalobcu museli nájsť voľný frekvenčný kanál a
zabezpečiť novú technológiu, čo bolo nutnou podmienkou funkcie bezdrôtových technológií. Svedok
taktiež uviedol, že zo zápisu technika žalobcu vyplýva, že žalovaný telefonicky reklamoval pomalosť
internetu, načo žalobca doporučil žalovanému, aby dal výpoveď, pretože sa nedá zlepšiť kvalita služieb,
ak nezabezpečí sprístupnenie strechy budovy v ktorej sídli.

Odvolací súd k týmto zisteniam udal, že podľa § 2 písm. k) zákona č. 250/2007 Z.z. žalobca ako
poskytovateľ služieb nezabezpečil pre žalovaného pripojenie do siete internet v bežnej kvalite, teda v
takej kvalite, ktorá zabezpečuje zachovanie všetkých podstatných vlastností služby očakávanej zo strany
žalovaného ako spotrebiteľa. Bolo preukázané, že v čase vzniku predmetného zmluvného vzťahu v
roku 2004 žalobca poskytoval žalovanému pripojenie do siete internet bezproblémovo, problémy nastali
v roku 2008, keď nastala situácia, že došlo k obsadeniu frekvenčného kanálu a bolo potrebné nájsť
voľný frekvenčný kanál, aby žalovanému bola poskytovaná služba v požadovanej kvalite. Znamená
to, že nastala zmena v okolnostiach poskytovania služieb na strane žalobcu, ak sám žalobca - jeho
pracovníci doporučili žalovanému aby dal výpoveď zo zmluvy, z čoho vyplýva, že sám žalobca
nemal záujem na takomto ďalšom trvaní zmluvného vzťahu, ktorý bol problematický a bola potrebná
opakovaná oprava. Takéto doporučenie zo strany žalobcu pre žalovaného možno kvalifikovať ako
klamlivú obchodnú praktiku podľa § 8 ods. 1 písm. e) zákona č. 250/2007 Z.z., pretože žalovaný ako
spotrebiteľ urobil rozhodnutie a písomným podaním z 31.5.2010 ukončil zmluvu o poskytovaní služieb
výpoveďou, čím žalobca spájal ďalšiu povinnosť žalovaného platiť poplatky za služby aj počas plynutia
trojmesačnej výpovednej lehoty, aj keď v skutočnosti bola potreba výmeny alebo opravy technológie
potrebnej pre poskytovanie služieb internet a túto potrebu výmeny alebo opravy žalobca zneužil na to,
že doporučil žalovanému dať výpoveď zo zmluvného vzťahu, namiesto toho, aby žalobca a žalovaný
ukončili predmetný zmluvný vzťah dohodou, ak žalobca nedokázal žalovanému poskytnúť v bežnej
kvalite a v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007
Z.z., predmetné služby.

Odvolací súd preto podľa § 221 ods. 1 písm. h) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
( ďalej len „O.s.p.“ ) zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, pretože súd vec nesprávne právne posúdil,
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, tým, že na
prejednávanú vec neaplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Úlohou súdu prvého stupňa malo byť v ďalšom konaní opätovne prejednať vec a posúdiť,
či žalobca ako poskytovateľ služieb neporušil ustanovenia týchto zákonných ustanovení na ochranu
spotrebiteľa a či jeho uplatnená pohľadávka na zaplatenie poplatkov za užívanie internetu v sieti Internet
za predmetné obdobie apríl - august 2010 nie je nekalou obchodnou praktikou, alebo klamlivým konaním
vo vzťahu k žalovanému ako spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom účastníkov konania a svedkov
a zistil tento skutkový stav:

Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 19.08.2004 č. 4/0037/0001 [11794] o poskytovaní služieb v sieti
Internet s miestom poskytnutia služby Mäsiarska 13, 010 01 Košice, 0. poschodie na dobu neurčitú
podľa ust. § 269 ods. 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení (ďalej len „zmluva“),
neoddeliteľnou súčasťou ktorej boli aj Všeobecné zmluvné podmienky ( ďalej len „VZP“ ). Na základe
uvedenej zmluvy žalobca zrealizoval pripojenie žalovaného k sieti Internet a poskytol mu služby s tým
súvisiace. Žalovaný sa v zmluve zaviazal platiť za poskytnuté služby žalobcovi pravidelný mesačný
poplatok podľa aktuálneho cenníka v čase pripojenia, teda vo výške 3.213,- Sk ( 106,65 EUR ) so

splatnosťou do 15. dňa v aktuálnom mesiaci. Žalovaný mesačný poplatok za poskytnuté služby riadne
uhrádzal, pričom posledný riadne uhradený mesačný poplatok bol poplatok za mesiac marec 2010.

Z listu žalovaného zo dňa 31.05.2010 súd zistil, že žalovaný vypovedal daným dňom zmluvu o
poskytovaní služieb v sieti Internet č. 4/0037/0001(11794) zo dňa 19.08.2004. Žalovaný uviedol, že podľa
telefonickej informácie A.. H. R. nie je žalobca z technických dôvodov schopná zabezpečiť dohodnuté
služby v požadovanej kvalite. Nakoľko kvalita bola dlhodobo nevyhovujúca a spôsobovala žalovanému
vážne prevádzkové problémy a ekonomické škody, bol nútený zabezpečiť pripojenie internetovej site
náhradným riešením. Z uvedených dôvodov žalovaný požiadal o zánik zmluvy bez výpovednej lehoty.

Z listu žalobcu zo dňa 03.06.2010 súd zistil, že žalobca zaslal k výpovedi zmluvy stanovisko, v ktorom
uviedol, že žalovaný podpisom zmluvy súhlasil so všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu,
kde sa okrem iného hovorí aj o 3 mesačnej výpovednej lehote začínajúcej 1. dňom nasledujúceho
mesiaca po doručení žiadosti druhej strane. Žalobca ďalej uviedol, že žalovanému bola ponúknutá
výmena technológie pre zrýchlenie internetového pripojenia. Nakoľko žalovaný technikom žalobcu
nevedel zabezpečiť prístup na strechu pre umiestnenie technológie, výmena nebola uskutočnená.
Žalobca zamietol žiadosť o ukončenie zmluvy bez výpovednej lehoty a potvrdil zánik zmluvného vzťahu
medzi účastníkmi konania s dodržaním 3 mesačnej výpovednej lehoty k 31.08.2010. Zároveň žalobca
s predmetným listom doručil žalovanému aj „ukončenie zmluvy“ zo dňa 03.06.2010, v ktorom taktiež
uviedol, že zmluvu považuje na základe VZP článok VI, odstavec 3 za ukončenú ku dňu 31.08.2010.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.02.2012 žalobca súdu oznámil, že od 19.08.2004 žalobca
poskytoval žalovanému všetky služby, ku ktorým sa zmluvne zaviazal, a to až do 31.08.2010, kedy
došlo k ukončeniu zmluvy uplynutím výpovednej doby. Žalobca má za to, že pokiaľ žalovaný nebol
spokojný s funkčnosťou poskytovaných služieb mal postupovať v súlade s ust. čl. III, bodu 3 písm. c)
a písm. d) VZP a uplatniť si reklamáciu služieb osobne alebo osobou ním splnomocnenou, prípadne
požiadať o zľavu z pravidelného užívateľského poplatku, čo však nikdy neurobil. K ukončeniu zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným došlo na základe výpovede zmluvy zo strany žalovaného listom
zo dňa 31.05.2010, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 03.06.2010. Pracovník žalobcu odpovedal
žalovanému listom zo dňa 03.06.2010, ktorým potvrdil zánik zmluvného vzťahu výpoveďou. V tomto liste
žalobca zároveň vysvetlil žalovanému, že mu bola ponúknutá modernizácia technológie pre zrýchlenie
internetového pripojenia, ktorým by došlo ku skvalitneniu poskytovaných služieb. Nakoľko však žalovaný
nedokázal zabezpečiť prístup na strechu, výmena sa nemohla uskutočniť. Žalobca odvolávajúc sa na
ust. čl. VI, bod 3 VZP, preto zamietol žiadosť žalovaného o ukončenie zmluvy bez výpovednej lehoty
a potvrdil zánik zmluvného vzťahu s dodržaním 3-mesačnej výpovednej lehoty k 31.08.2010. Žalobca
pripojenie do siete Internet žalovanému v žalovanom období poskytoval, za čo bol žalovaný povinný
žalobcovi riadne a včas uhrádzať mesačné paušály vo výške 106,65 EUR. Žalovaný však v období
od apríla 2010 do augusta 2010 neuhradil žalobcovi mesačné poplatky za poskytnuté služby v celkovej
výške 533,25 EUR.

Z vyjadrenia žalovaného, doručeného tunajšiemu súdu faxovým podaním dňa 16.04.2012 a doplneným
predložením jeho originálu dňa 23.04.2012, súd zistil, že podľa vyjadrenia vedúceho oddelenia WiFi A..
H.X. R., nebol žalobca z technických príčin schopný na danom mieste poskytovať internetové pripojenie
v potrebnej kvalite. Nakoľko zmena poskytovateľa internetových služieb nebola pre žalovaného
výhodná a znamenala dodatočné náklady, žiadal zástupca žalovaného o zabezpečenie náhradného
technického riešenia. Takúto možnosť však žalobca z technických dôvodov odmietol. K tvrdeniu
žalobcu o možnosti uplatniť reklamácie alebo žiadať zľavu, žalovaný uviedol, že pre jeho činnosť je
funkčné internetové pripojenie veľmi dôležité, a preto nemohol možnosť zľavy z mesačného poplatku v
prípade často sa opakujúcich dlhodobejších výpadkov internetového pripojenia akceptovať. Frekvencia
volaní žalovaného na zákaznícku linku poukazuje aj na časté výjazdy technikov žalobcu do kancelárií
žalovaného. Na základe telefonátov na zákaznícku linku žalobca poslal na preverenie servisných
technikov, ktorí po príchode do kancelárie žalovaného zmerali intenzitu signálu aktuálneho vysielača.
Samotný technik sa v tom čase vyjadril, že intenzita signálu internetového pripojenia je veľmi slabá,
a preto má žalovaný problém s pripojením. Podľa informácií žalovaného tento problém súvisel s
prebiehajúcou rekonštrukciou bývalého hotela Slovan a naviac tam boli ďalšie skutočnosti, o ktorých
ho žalobca neinformoval. Na základe týchto skutočností žalobca ponúkol žalovanému možnosť prijímať
signál z iného vysielača internetového signálu. Prijímač tohto signálu však musel byť umiestnený
na streche budovy. Žalovaný je 3/4 vlastníkom budovy, v ktorej sídli a prevádzkuje svoje činnosť. S

vlastníkom 1/4 podielu, ktorý užíva časť 2. nadzemného podlažia je žalovaný v sporovom konaní a v
dôsledku toho má s ním celkovo zlé vzťahy. V dôsledku toho žalovaný nemá prístup na strechu budovy
a nebol preto z objektívnych dôvodov schopný zabezpečiť pracovníkom žalobcu prístup na strechu
budovy za účelom inštalácie technológie žalobcu. Žalobca o probléme s prístupom na strechu budovy
vedel od začiatku, teda od času, kedy sa uzatvárala zmluva o poskytovaní internetového pripojenia.
Žalobca v dôsledku vzniknutej situácie nebol schopný riadne poskytovať plnenie podľa zmluvy, čím
porušil ustanovenia zmluvy podstatným spôsobom, čo v zmysle ust. § 345 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodný zákonník zakladá právo na odstúpenie od zmluvy. Odstúpením od zmluvy zanikajú všetky
práva a povinnosti strán zmluvy. Napriek tomu, že žiadosť o ukončenie nie je označená ako Odstúpenie
od zmluvy, z jej formulácie jasne vyplýva, že je potrebné ju považovať za odstúpenie od zmluvy. V
prípade, že by nenastali problémy na strane žalobcu, pre ktoré nebol schopný plniť svoje záväzky
podľa zmluvy, nemal by žalovaný dôvod zmluvu ukončovať. V súvislosti so zmenou poskytovateľa
internetových služieb vznikli žalovanému nezanedbateľné náklady, ktoré súviseli jednak s technickým
vybavením, ako aj s publicitou organizácie. Vzhľadom na vznik problému s prijímaním internetového
signálu poskytovaného žalobcom, ktorý bol primárne spôsobený na strane žalobcu, žalovaný očakával,
že žalobca korektným prístupom akceptuje jeho žiadosť o okamžité skončenie zmluvy o poskytovaní
internetových služieb bez výpovednej lehoty.

Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 24.05.2012 súd zistil, že žalobca
neeviduje žiadne reklamácie zo strany žalovaného a žalovaný si neuplatnil ani mesačné zľavy z
poplatkov.
Z prednesu Júliusa Staška, člena predstavenstva žalovaného ( ďalej len „zástupca žalovaného“ ), na
pojednávaní konanom dňa 30.10.2012 súd zistil, že platby, ktoré mali byť poskytnuté, neboli poskytnuté
z toho dôvodu, že žalobca nebol schopný zabezpečiť služby a neoznámil vopred, že nie je schopný tieto
služby zabezpečiť. Potvrdili to trikrát pracovníci žalobcu, ktorí boli na mieste, bolo to riešenie v rámci
reklamácie a žalovanému 3 dni nešiel internet. Žalovaný ako humanitárna organizácia s medzinárodnými
projektmi je závislý na internetovom pripojení. O probléme provider evidentne vedel, prvé čo bolo, že
technici na mieste začali merať signál z pripojeného bodu a uviedli, že presmerovali prípojný bod a z tohto
dôvodu by bolo potrebné umiestniť anténu na iné miesto. Žalovaný nevedel zabezpečiť iné miesto na
budove. Následne technikom, ktorí boli na mieste, navrhli, aby skúsili komunikovať s majiteľmi ostatných
budov, ohľadne umiestnenia antény a technici potom prišli s tým, že sa zmenila frekvencia a na to
nemôžu poskytnúť službu. Odporučili zástupcovi žalovaného, aby sa obrátil na Ing. Sabola, ktorý potvrdil,
že nie sú schopní zabezpečiť službu a odporučil odstúpenie od služby. Zástupca žalovaného ďalej
uviedol, že internetové pripojenie žalovanému riadne fungovalo na pôvodnú anténu, a to až do doby,
kedy sa začalo s rekonštrukciou hotela Slovan. V tom čase začali problémy s prenosom internetového
signálu. Následne technici žalobcu zamerali signál s tým, že ako jediné miesto, kde bolo možné fyzicky
osadiť anténu stanovili bod na budove ul. Mäsiarska č. 13 v Košiciach, pričom na tomto mieste novú
anténu aj osadili. Zástupca žalovaného poukázal na skutočnosť, že žalobca si zaznamenáva telefonické
rozhovory, pričom z nich jednoznačne vyplýva, že žalovaný reklamoval kvalitu poskytovaných služieb.

Z prednesu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 30.10.2012 súd zistil, že žalobca
archivuje telefonické rozhovory len po dobu 6 mesiacov, pričom v zmysle reklamačného poriadku je
potrebné reklamáciu podať v písomnej forme.

Z výsluchu svedka A.. Y. O., bývalého ekonóma žalovaného, na pojednávaní konanom dňa 11.12.2012
súd zistil, že v minulosti dochádzalo k problémom v internetovom pripojení zabezpečovanom žalobcom.
Nakoľko však žalovaný nebol schopný zabezpečiť prístup na strechu budovy, v ktorej sídli, žalobca
žalovanému oznámil, že nie je schopný zabezpečiť bezdrôtové pripojenie internetového signálu. Jednalo
sa o obdobie roku 2009, ako aj o skoršie obdobia.

Z výsluchu svedka A.. H. R., vedúceho služieb bezdrôtových pripojení u žalobcu, na pojednávaní
konanom dňa 11.12.2012 súd zistil, že v marci 2008 došlo k zrušeniu uzla na Priemyselnej banke
( z ktorého prijímal dovtedy žalovaný signál ), v dôsledku čoho došlo k nainštalovaniu novej antény
smerujúcej na uzol na Idanskej ulici, z ktorej žalovaný prijímal od marca 2008 signál internetového
pripojenia. Podľa poznámok technikov žalobcu sa na bezdrôtovom pripojení na Mäsiarskej 13 v
Košiciach vyskytovali problémy krátkodobého charakteru, ktoré boli technikmi odstránené, pričom
najviac porúch sa vyskytovalo v súvislosti s mailovými schránkami. Problémy pre žalovaného, ako aj
ostatných klientov prepojených s uzla na Idanskej sa sporadicky objavovali v roku 2008, 2009, 2010.

Dôvodom problémov žalovaného s internetovým pripojením bola obsadenosť voľného frekvenčného
kanálu, pričom v rámci opravy museli technici žalobcu nájsť voľný frekvenčný kanál. Dôvodom
neuskutočnenia výmeny technológie u žalovaného za novú bola nemožnosť prístupu na najvyšší bod
budovy v sídle žalovaného, odkiaľ by bol viditeľný nový vysielací uzol vo voľnom frekvenčnom pásme
5 GHz. Takúto výmenu žalobca uskutočnil v roku 2010 až 2011 približne u 4 tisíc svojich klientov.
Z vyjadrenia svedka súd ďalej zistil, že on osobne robil zápis v roku 2010 z dôvodu, že kvalita
žalobcom poskytovaných služieb žalovanému nevyhovovala a zlepšenie kvality služieb žalobca nevedel
zrealizovať, pričom žalovaného osobne informoval o potrebe podania výpovede z dôvodu plynutia 3-
mesačnej výpovednej lehoty. Uvedená skutočnosť vyplynula aj zo záznamov žalobcu, ktoré predložil na
pojednáaní dňa 11.12.2012

Zo záznamu žalobcu o hovoroch na zákaznícku linku žalobcu súd zistil, že telefonicky boli zo strany
žalovaného od apríla 2008 nahlásené viaceré problémy s internetom. Dňa 17.03.2010 bol nahlásený
problém so slabým internetom, ktorý trval už týždeň, a v daný deň nešiel internet vôbec.

Žalobca v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 11.04.2014, uviedol, že sa nemôže stotožniť s
tvrdením, že ako poskytovateľ služieb podľa ust. § 2 písm. k) zákona č. 250/2007 Z.z. nezabezpečil pre
žalovaného pripojenie do siete internet v bežnej kvalite, teda v kvalite, ktorá zabezpečuje zachovanie
všetkých podstatných vlastností služby očakávanej zo strany žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca na
základe zmluvy č. 4/0037/001 ( 11794 ) o poskytovaní služieb v sieti Internet uzatvorenej so žalovaným,
poskytol žalovanému od 19.08.2004 na adrese Mäsiarska 13, Košice pripojenie do siete internet v bežnej
kvalite v súlade s citovaným ust. § 2 písm. k) zákona č. 250/2007 z.z. a to aj v období od marca 2008,
keď v dôsledku zrušenia uzla na budove Priemyselnej banky, žalovaný prijímal signál internetového
pripojenia z uzla na Idanskej ulici. Skutočnosť, že žalobca nemohol vykonať výmenu technológie, a to
pre technické problémy na strane žalovaného, ktorý nevedel sprístupniť strechu budovy žalobcovi, nie je
zmenou v okolnostiach poskytovania služieb na strane žalobcu. Žalobca poskytoval žalovanému služby
v rozsahu a kvalite uvedenej v zmluve, v súlade s čl. III bodu 2 písm. b) VZP, a to až do skončenia zmluvy,
t.j. 31.08.2010, zo strany žalobcu k zmene zmluvných podmienok nedošlo. Nie je preto pravdivým
tvrdenie, že žalobca nemal záujem na ďalšom trvaní zmluvného vzťahu, ktorý bol problematický a bola
potrebná opakovaná oprava. Naopak žalobca aktívne hľadal spôsob, ako zrýchliť internet žalovaného,
ktorého rýchlosť, napriek tomu, že zodpovedala uzavretej zmluve a VZP, už žalovanému nevyhovovala,
mal k dispozície riešenie a to výmenu technológie, avšak žalobca čoby poskytovateľ služby nie je
oprávnený si vynútiť prístup na strechu nehnuteľnosti, ktorej nie je vlastníkom, preto pracovník žalobcu
informoval žalovaného o potrebe podať výpoveď čo najskôr, z dôvodu plynutia 3-mesačnej výpovednej
lehoty. Žalobca má za to, že jeho doporučenie pre žalovaného nemožno kvalifikovať ako klamlivú
obchodnú praktiku podľa ust. § 8 ods. 1 písm. e) zákona č. 250/2007 Z.z., pretože sám žalobca
informoval žalovaného vo vzťahu k nemožnosti vykonať výmenu technológie o plynutí 3-mesačnej
výpovednej lehoty pri podaní výpovede. Skutočnosť, že výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť
prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede druhej zmluvnej strane, a to,
že platby podľa zmluvy budú v prípade ukončenia zmluvy účtované v plnej výške za každý kalendárny
mesiac, v ktorom bola služba ešte poskytovaná a následne odpojená, vyplýva aj z čl. VI VZP. Žalobca
má z vyššie uvedených dôvodov, za to, že ako poskytovateľ služieb neporušil zákonné ustanovenia na
ochranu spotrebiteľa, na základe uzatvorenej zmluvy so žalovaným, poskytol žalovanému v období od
19.08.2004 do 31.08.2010 pripojenie k sieti internet a plnil si všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,
čím mu vznikol nárok na úhradu pravidelných mesačných poplatkov za pripojenie za obdobie apríl až
august 2010 v celkovej výške 533,25 EUR.

Právny zástupca žalobcu, na pojednávaní dňa 15.04.2014, uviedol, že právne posúdenie, či žalovaný je
spotrebiteľom alebo nie, ponecháva na úvahe súdu. V prípade, že žalovaný je spotrebiteľom, má za to,
že žalobca neporušil zákon o ochrane spotrebiteľa, jeho konanie nie je možné kvalifikovať ako klamlivú
obchodnú praktiku podľa ust. § 8 ods. 1 písm e) zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca zabezpečil
pre žalovaného pripojenie k sieti v kvalite, podľa ust. § 2 písm. k) zákona o ochrane spotrebiteľa.
Má zato, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca poskytoval žalovanému služby v
súlade so zmluvou č. 4/0037/0001, ktorú uzavrel so žalovaným dňa 19.8.2004 a v súlade so zákonom
o elektronických komunikáciách platným v čase uzavretia zmluvy aj v súlade so zákonom o ochrane
spotrebiteľa. Žalobca poskytoval služby v rozsahu a v kvalite uvedenej v zmluve v súlade s článkom 3,
bod 2 písmeno d) VZP a to až do skončenia zmluvy. Bola deklarovaná rýchlosť internetu a tá rýchlosť
bola podľa zmluvy zachovaná.

Zástupca žalovaného, na pojednávaní dňa 15.04.2014, uviedol, že je občianskym združením a poskytuje
právnu, sociálnu, psychologickú a vzdelávaciu pomoc osobám, ktorí nevedia pre nejaký hendikep sa
o seba postarať. To je hlavná náplň jeho činnosti. Internet mu neslúžil pre podnikateľskú činnosti,
ale bol nevyhnutný pre fungovanie organizácie, nakoľko žalovaný je napojený na štátnu správu a na
medzinárodné organizácie.

Žalovaný v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 28.04.2014, uviedol, že k porušeniu zákona č.
351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách ( § 43 ods. 2 písm. c) zákona ) došlo opakovane nakoľko
žalobca neoznámil ( a to nielen v stanovenom termíne, ale vôbec ) podstatnú zmenu zmluvných
podmienok a neinformoval o práve odstúpiť od zmluvy bez sankcií. Technická zmena podmienok a
parametrov, ktorá znemožňuje poskytovanie služby je jednoznačne podstatnou zmenou. K tejto zmene
došlo výhradne zásahom žalobcu na technickom zariadení žalobcu.

Žalobca v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 05.05.2014, uviedol, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že po
zrušení vysielača signálu na budove Slovanu mal v januári 2010 problém s pripojením, žalobca uvádza,
že vysielač- router bol umiestnený na budove priemyselnej banky a bol zrušený v marci 2008, pričom od
marca 2008 k žiadnemu technickému problému vysielača, z ktorého prijímal signál žalovaný nedošlo. O
presmerovaní na uzol z Idanskej ulice, ku ktorému došlo dňa 11.03.2008, v dôsledku zrušenia vysielača
na budove Priemyselnej banky, bol žalovaný telefonicky informovaný. Tým, že žalovaný uhradil žalobcovi
jednotlivé mesačné platby za poskytované služby do marca 2010, v súlade s čl. II bod 4 písm. f) VZP
žalovaný potvrdil bezvadnosť plnenia prijatého do marca 2010 od žalobcu ako poskytovateľa služby.
Presmerovanie na iný prístupový uzol poskytovateľa, je zmenou smerovania toku dát z inej časti siete pri
zachovaní dohodnutých zmluvných podmienok. Počas trvania zmluvného vzťahu k zmene technických
parametrov nedošlo. Na základe zmluvy č. 4/0037/001 zo dňa 19.08.2004 o poskytovaní služieb v sieti
internet uzatvorenej medzi žalobcom ako poskytovateľom služby a žalovaným ako zákazníkom, bolo
dohodnuté pripojenie do garantovanej 64 kbit siete zdieľanej ostatnými účastníkmi. Žalobca poskytoval
žalovanému pripojenie k sieti internet v rýchlosti vyššej ako zmluvne garantovaná rýchlosť ( 64
kbit ), keďže žalobcom poskytovaná priemerná rýchlosť pripojenia bola z roka na rok vyššia, žalovaný
si na takýto „rýchlejší“ internet zvykol a pripojenie v roku 2010, napriek tomu, že presahovalo zmluvne
garantovanú rýchlosť, bolo podľa vyjadrenia žalovaného pomalé. Aj keď žalobca stále poskytoval
žalovanému rýchlosť pripojenia minimálne v rýchlosti zmluvne dohodnutej, v snahe vyhovieť požiadavke
žalovaného na rýchlejší internet, ponúkol žalovanému výmenu technológie, ktorú však žalobca z dôvodu
na strane žalovaného ( nesprístupnenie strechy ) nemohol realizovať. Žalobca na základe zmluvy
poskytoval žalovanému pripojenie do garantovanej 64kbit siete zdieľanej ostatnými účastníkmi počas
celej doby trvania zmluvného vzťahu, t.j. vo období od 19.08.2004 do 31.08.2010. K zániku zmluvy
z dôvodu prekážky na strane žalobcu nebol právny dôvod, nakoľko žalobca poskytoval žalovanému
služby v rozsahu a kvalite uvedenej v zmluve, v súlade s čl. III bod 2 písm. b) VZP a to až do skončenia
zmluvy. K postaveniu žalovaného ako spotrebiteľa žalobca uviedol, že podľa ust. § 2 písm. a) zákona č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky
alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov
svojej domácnosti. Vzhľadom k tomu, že na hmotnoprávne posúdenie, či je žalovaný spotrebiteľom
alebo nie je, je potrebné aplikovať zákon účinný v čase uzavretia zmluvy, t.j. 19.08.2004, žalobca mal
za to, že žalovaný nie je spotrebiteľom podľa zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, keďže
uvedený zákon toto postavenie priznáva len fyzickej osobe. Oproti doterajšej právnej úprave a nad
rámec úpravy smernice rady 2005/29/ES z 11.5.2005, podľa ktorých sa za spotrebiteľa považuje výlučne
fyzická osoba, došlo zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( s účinnosťou od 01.07.2007 )
k rozšíreniu pojmu „spotrebiteľ“ aj na právnickú osobu, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby
pre osobnú potrebu alebo potrebu príslušníkov svojej domácnosti ( § 2 písm. a) zákona č. 250/2007
Z.z. ). Podľa § 29 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, konania začaté do 30.06.2007 sa
dokončia podľa doterajších predpisov. Ani pri aplikácii ust. § 29 zákona č. 250/2007 Z.z. nemožno
dospieť k záveru, že v čase rozhodujúcom pre posúdenie právneho vzťahu, t.j. pri jeho vzniku, najmä
výkladu pojmu spotrebiteľ, je možné retroaktívne použiť jeho rozširujúcu definíciu zavedenú neskoršou
právnou úpravou, keďže uvedené ustanovenie má procesnoprávny charakter, a vzťahuje sa výlučne na
konanie a nemá vplyv na hmotnoprávne posúdenie právneho vzťahu. Ak má byť v intenciách záveru
krajského súdu však aplikovaná aktuálna právna úprava, tak ku dňu vydania meritórneho rozhodnutia vo
veci bude opäť platiť právna úprava, ktorá v súlade so súčasným európskym spotrebiteľským právom a
potrebou reštriktívneho výkladu pojmu spotrebiteľ, s účinnosťou od 01.05.2014 považuje za spotrebiteľa

len fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Žalobca zároveň uviedol, že žalovaný používal
službu internet na výkon svojej registrovanej činnosti, čo jednoznačne vyplýva aj z vyjadrenia samotného
žalovaného zo dňa 15.04.2012.

Zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 14.10.2014, uviedol, že žiada žalobu zamietnuť, žaloba
odporuje dobrým mravom, nakoľko celú situáciu spôsobil sám žalobca zmenami v technickom
zabezpečení prenosu signálu, ktorý svojvoľne uskutočnil dokonca dvakrát, pričom porušil zákon o
telekomunikáciách, čím žalovanému spôsobil značnú škodu a problémy. Naviac dôvod uvádzaný
žalobcom je fiktívny, nedošlo k vypovedaniu zmluvy, ale k odstúpeniu od zmluvy, presne k zrušeniu
zmluvy, nakoľko žalobca nebol schopný plniť zmluvu z dôvodu technických zmien na svojom zariadení,
resp. celom systéme a tieto zmeny uskutočnil sám žalobca. Žalovaný považuje konanie žalobcu za
klamlivú obchodnú praktiku, nakoľko v komunikácii so žalovaným uvádzal protichodné informácie a
zriadil náhradné spojenie napriek tomu, že už v tej dobe vedel, že sú na ňom problémy, ktoré nepostihujú
len žalovaného, ale aj ostatných účastníkov. Internetový signál nebol poskytovaný v kvalite, v ktorej bol
dojednaný. Pracovníci žalobcu pri oprave poruchy, neboli schopní túto odstrániť, lebo neexistoval signál
na prijímacej anténe, ak neexistuje signál tak nie je možný prenos. Sám žalobca uvádzal, že k týmto
zmenám došlo a tieto problémy tam boli.

Právny zástupca žalobcu, na pojednávaní dňa 14.10.2014, uviedol, že k ukončeniu zmluvy došlo na
základe podania žalovaného, ktoré žalobca posúdil ako výpoveď, jednalo sa o žiadosť o zrušenie zmluvy.
Jednalo sa o ukončenie zmluvy o poskytovaní služieb na čo žalobca reagoval potvrdením o zániku
zmluvného vzťahu výpoveďou, v ktorej uviedol, že spoločnosť, ako zmluvná strana zamieta žiadosť o
ukončenie zmluvy bez výpovednej lehoty a potvrdzujem, že medzi odporcom a našou spoločnosťou bol
zánik zmluvného vzťahu s dodržaním 3 mesačnej výpovednej lehoty k 30.10.2010.

Zástupca žalovaného následne, na pojednávaní dňa 14.10.2014 uviedol, že k ukončeniu zmluvného
vzťahu ho vyzval sám technický riaditeľ žalobcu. Podstatou problému je to, že žalobca nebol schopný
túto službu zabezpečiť, nespravil žiadne kroky k tomu, aby daný jav odstránil, čo považuje žalovaný za
závažné porušenie zmluvy. Vyjadrenie žalobcu, že mu nebol umožnený prístup na strechu považuje za
irelevantné, nakoľko existuje veľa možností a v prvom rade bol žalobca povinný preveriť, či vôbec existuje
technická možnosť tohto pripojenia, a to mohol uskutočniť zo svojho pripojenia bez prístupu na strechu.
Žalovaný tiež uviedol, že v prvom rade mu odporučili podať návrh na zrušenie zmluvy servisní pracovníci,
ktorí došli odstraňovať poruchu, ktorí telefonicky informovali technického riaditeľa žalobcu Ing. Sabola,
že nie je možné zachytiť signál a preto sa porucha nedá odstrániť. Následne Ing. Sabol povedal, že
nie sú schopní túto poruchu odstrániť a to potvrdili aj štatutári, spoločníci pracovníčke žalovaného. Na
základe toho žalovaný zaslal ukončenie zmluvy. Z toho je zjavné, že išlo o dôvody, ktoré boli na strane
poskytovateľa služieb, malo to byť bez výpovednej lehoty. Ustanovenie o trojmesačnej výpovednej lehote
sa javí neodôvodnené, za prvé ide o formulárovú zmluvu, za druhé je to reťazenie zmluvného vzťahu,
nakoľko, keď sú dôvody na zrušenie zmluvy, ktoré vznikli na strane poskytovateľa služieb nie je dôvod na
trojmesačnú výpovednú lehotu. Takýmto konaním žalobcu by došlo k neoprávnenému konaniu žalobcu,
pretože by mal príjem zo služieb ktoré, neposkytuje.

Právny zástupca žalobcu, na pojednávaní dňa 30.10.2014, uviedol, že žalobca ako telekomunikačný
operátor zabezpečuje signál tým, že pokrýva káblovým pripojením bytové domy a nepokryté miesta
bezdrôtovým pripojením. Problém pri distribúcii dát vzduchom sa rieši dvojako a to konfiguračne
a výmenou zariadenia. Počas celej doby trvania zmluvného vzťahu signál bol. Žalobca poskytoval
žalovanému rýchlosť pripojenia minimálne v rýchlosti zmluvne dojednanej. Žalobca v snahe vyhovieť
požiadavke žalovaného na ešte rýchlejší internet za situácie, keď konfiguračné metódy zlyhali, musel
vykonať výmenu technológie, ktorá sa bez prístupu na strechu budovy, ktorej spoluvlastníkom je aj
žalovaný, vykonať nedala. Podľa čl. 2, bodu 1 VZP o poskytovaní služieb v sieti internet bol žalobca
oprávnený za týmto účelom žiadať od žalovaného potrebnú súčinnosť. Žalovaný napriek žiadosti
žalobcu takúto súčinnosť žalobcovi neposkytol, v dôsledku čoho žalobca nemohol uskutočniť výmenu
technológie. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zo strany žalobcu nedošlo k podstatnej
zmene zmluvných podmienok a teda žalobca neporušil § 42 ods. 3 písm. e) zákona č. 610/2003 Z.z. o
elektronických komunikáciách, ktorý bol platný a účinný počas trvania zmluvného vzťahu. Žalobca po
celú dobu trvania zmluvného vzťahu poskytoval žalovanému pripojenie v sieti internet v bežnej kvalite
v súlade s § 2 písm. k) zákona o ochrane spotrebiteľa.

Zástupca žalovaného, na pojednávaní dňa 30.10.2014, uviedol, že skutočnosť, že v prenose absentoval
signál nebolo jeho zistenie, ale zistenie pracovníkov žalobcu, ktorí to zisťovali na mieste. Na základe
toho kontaktovali technického riaditeľa žalobcu, ktorému doslova povedali, že nie je prenosový signál.
Žalovaný nemal možnosť merať prítomnosť alebo neprítomnosť signálu. To, že pripojenie nebolo v
požadovanej kvalite dokazuje aj množstvo porúch. V poslednom konaní so žalobcom žalovaný nahlásil
poruchu a žalobca nepredložil žiaden protokol o odstránení poruchy. Bola to jeho povinnosť a nemôže
predložiť protokol, lebo poruchu neodstránil. Na základe tohto v rámci komunikácie technického riaditeľa
p. R. s prezidentkou žalovaného p. Z. doporučil zrušenie zmluvy, nakoľko nebol schopný splniť, resp.
zabezpečiť prenos signálu. Toto potvrdil aj p. R.. V prvom rade mohol žalobca zistiť zo svojho pripojeného
bodu konkrétne miesto umiestnenia antény na budove alebo v blízkosti budovy a to bol povinný
zabezpečiť v rámci vlastnej činnosti. Konkrétnu technickú realizáciu montáže antény na toto miesto
mohol zabezpečiť akýmkoľvek iným spôsobom - tých spôsobov je veľmi mnoho, je to výsuvná plošina,
výškoví pracovníci, sú tu externé firmy, ktoré robia takéto činnosti, evidentne žalobca takéto kapacity
nemá, lebo už pri montáži stavajúcej antény jeho pracovníci síce v dobrej vôli sa snažili vyriešiť problém,
ale porušili snáď všetky bezpečnostné predpisy a vystavili žalovaného riziku postihu ako majiteľa budovy.
V prípade, že žalobca takého kapacity nemá, mal zabezpečiť tieto kapacity dodávateľsky.

V zmysle Zmluvy č. 4/0037/0001 ( 11794 ) o poskytovaní služieb v sieti Internet podľa ust. § 269 ods. 2
zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení, sa zmluvné vzťahy medzi zmluvnými stranami
riadia Všeobecnými zmluvnými podmienkami zmluvy o poskytovaní služieb v sieti Internet, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy a ktoré sa zákazník zaväzuje rešpektovať.

Podľa ust. čl. IV, bod 3. VZP, poskytovateľ aj zákazník môžu zmluvu vypovedať aj bez uvedenia dôvodov,
najskôr však po uplynutí jedného celého kalendárneho mesiaca od nadobudnutia účinnosti zmluvy.
Výpovedná lehota je trojmesačná a začína plynúť od prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po doručení výpovede druhej zmluvnej strane.

Podľa § 43 ods. 1 prvá veta zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú aj všeobecné
podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len Občiansky zákonník ) v
znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( ďalej len „zákon o
ochrane spotr.“ ), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej
domácnosti.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci je povinný zabezpečiť predaj
výrobkov a poskytovanie služieb spôsobom, ktorý umožňuje ich riadne a bezpečné použitie.

Podľa ust. § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je
v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa ust. § 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ
nesmú klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo
dvojzmyselné údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných
podmienkach.

Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa ust. § 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa ust. § 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa, odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň
osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo
vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery
uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä
klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.

Podľa ust. § 8 ods. 1 písm. e) zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za
klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii,
ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek
spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto
informácia vecne správna vo vzťahu k potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy.

Podľa ust. § 29 zákona o ochrane spotrebiteľa, konania začaté do 30. júna 2007 sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
záväzkový vzťah na základe Zmluvy č. 4/0037/0001 [11794] o poskytovaní služieb v sieti Internet s
miestom poskytnutia služby Mäsiarska 13, 010 01 Košice, 0. poschodie ( ďalej len „odberné miesto“ )
na dobu neurčitú zo dňa 19.08.2004. Odvolací súd pri prejednávaní odvolania proti rozsudku, ktorý
bol v konaní vydaný, dospel k záveru, že žalovaný je spotrebiteľ a od tohto právneho názoru sa súd
prvého stupňa nemôže v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 226 O.s.p. odchýliť. Odvolací
súd konštatoval, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania sa bude riadiť ustanoveniami Občianskeho
zákonníka aj zákona o ochrane spotrebiteľa. Úlohou súdu prvého stupňa bolo teda posúdiť daný vzťah
ako spotrebiteľský a následne skúmať či došlo k porušeniu zákona o ochrane spotrebiteľa. V zmysle
úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku v čase uzavretia zmluvy ( t.j. v znení účinnom
do 31.12.2007 ) spotrebiteľ nebol definovaný ako fyzická osoba. Žalovaný teda bol spotrebiteľ, nakoľko
pri uzavretí zmluvného vzťahu so žalobcom nekonal v rámci svojej obchodnej či podnikateľskej činnosti,

keďže ide o neziskovú organizáciu, dobrovoľné združenie občanov, ktorí pre svoj trvalý, dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav, zmenu statusu svojho postavenia, alebo iné sociálne postihnutie, nie sú
schopní sami sa o seba postarať a svoju činnosť a vykonáva podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní
občanov.

Na základe uzavretej zmluvy žalobca poskytoval v období od 19.08.2004 žalovanému pripojenie do
siete Internet. Od marca 2008 sa vyskytovali problémy s internetovým pripojením u žalovaného, ktoré
sa prehĺbili od januára 2010, čo viedlo k opätovným telefonickým reklamáciám pracovníkov žalovaného
na zákaznícku linku žalobcu a následne k opakovaným návštevám pracovníkov žalobcu na odbernom
mieste, kde bola zistená nedostatočná kvalita signálu. Problémy s internetovým pripojením súviseli so
zmenou uzla, z ktorého žalovaný do marca roku 2008 prijímal signál. Vzhľadom ku skutočnosti, že podľa
názoru technikov žalobcu bola nutná zmena umiestnenia prijímača, a to na streche nehnuteľnosti, kde
sa nachádzalo odberné miesto a prístup na strechu nebol zo strany žalovaného umožnený, pracovníci
žalobcu odporučili žalovanému vypovedať zmluvu. Vzhľadom na skutočnosť, že bolo zrejmé, že zo
strany žalobcu nedôjde k vykonaniu nápravy a kvalita poskytovaných služieb bude aj naďalej zhoršená,
žalovaný, keďže nemal naďalej záujem o služby žalobcu, ak boli poskytované v zhoršenej kvalite a
znemožňovali jeho riadnu činnosť, po odporúčaní pracovníkov žalobcu pristúpil k výpovedi zo zmluvy. Z
listu, v ktorom žalovaný zmluvu vypovedal, ale vyplýva, že žalovaný mal záujem na okamžitom skončení
zmluvy. V prípade výpovede zmluvy o poskytovaní služieb v zmysle VZP žalobcu plynie 3 mesačná
výpovedná lehota, teda žalobca odporučil žalovanému riešenie situácie, s ktorým spájal povinnosť
žalovaného platiť za služby poskytované žalobcom ďalšie tri mesiace.

Vykonaním dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že kvalita internetového signálu nebola najmä
od začiatku roka 2010 dostatočná, pričom zhoršenie kvality signálu nebolo spôsobené konaním na
strane žalovaného ( takáto skutočnosť nebola nikdy v konaní tvrdená ani preukázaná ) ale na strane
žalobcu, teda k zmene podmienok poskytovanie služieb došlo na strane žalobcu. Bolo preto povinnosťou
žalobcu zabezpečiť za týchto okolností nápravu a tvrdenie, že sa neuskutočnila z dôvodu znemožnenia
prístupu na strechu nehnuteľnosti, podľa názoru súdu neobstojí. Žalobca ako dodávateľ poskytoval a aj
naďalej poskytuje v Košiciach internetové pripojenie niekoľkým tisícom odberateľov a preto je rozumné
očakávať od neho určitú úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, teda žalobca mal a mohol navrhnúť
žalovanému iný spôsob riešenia vzniknutej situácie. Z uvedeného vyplýva, že žalobca postupoval voči
žalovanému v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, čím porušil ustanovenia zákona o ochrane
spotrebiteľa, keďže namiesto toho, aby riešil vzniknutú situáciu tak, aby žalovaný mohol naďalej využívať
jeho služby v požadovanej kvalite ( t.j. v takej, ako boli poskytované pred tým, než došlo k zmene v
okolnostiach poskytovania služieb ) odporučil žalovanému možnosť zmluvu vypovedať, s čím spájal
ďalšiu povinnosť, a to platiť za služby aj počas výpovednej lehoty. Je zrejmé, že žalobca nemal záujem
na ďalšom trvaní zmluvného vzťahu so žalovaným. Tu je potrebné uviesť, že pre žalovaného bolo
výhodnejšie, ak by žalobca vykonal nápravu a poskytoval služby opätovne v dostačujúcej kvalite, keďže
zo zmenou poskytovateľa internetových služieb mu vznikli ďalšie náklady.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo ku klamlivému konaniu, t.j.
žalobca nevykonal nápravu kvality poskytovaných služieb, ani nepristúpil k okamžitému ukončeniu
zmluvy ( ak už nemal záujem naďalej poskytovať služby žalovanému ), ale vybral si pre neho
„jednoduchšiu a výhodnejšiu“ možnosť a doporučil žalovanému možnosť podať výpoveď a na základe
podanej výpovede požadoval od žalovaného platbu za ďalšie tri mesiace. Žalobca sa voči žalovanému
dopustil klamlivého konania, keďže jeho konanie zapríčinilo podanie výpovede zo strany žalovaného,
s ktorým bola spojená ďalšia povinnosť, pričom bez doporučenia žalobcu, by žalovaný k výpovedi
nepristúpil. Konanie žalobcu, teda možno podľa názoru súdu posudzovať ako nekalú obchodnú praktiku.
V zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa nekalá praktika je zakázaná. Ak sa uplatňuje právo po použití
nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu uplatnenému právu. Výkon práv
okrem iného nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi ( § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka ) a o taký
prípad ide aj vtedy, ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky.

Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach,
posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žaloba nie je
dôvodná a preto ju vzhľadom na uvedené skutočnosti zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému
trovy konania vo výške 31,50 EUR, potrebné na úspešné bránenie práva. Trovy konania žalovaného
prestavujú zaplatený súdny poplatok za odpor proti platobnému rozkazu podľa zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ( položka 1a sadzobníka súdnych poplatkov,
ktorý tvorí prílohu zákona ).

Podľa ust. § 120 ods. O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Žalovaný si v rámci náhrady trov konania uplatnil trovy vo výške 229,68 EUR a to titulom právneho
poradenstva vo výške 179,28 EUR a titulom cestovného vo výške 50,04 EUR. Súd trovy cestovného
nepriznal, keďže žalovaný náklady na cestovné nepreukázal, iba konštatovanie, že mal cestovné
náklady nestačí, tieto skutočnosti je potrebné preukázať v súlade s ust. § 120 ods.1 O.s.p.. Súd zároveň
žalovanému nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, keďže žalovaný nebol v konaní zastúpený
právnym zástupcom. Náhrada trov právneho zastúpenia patrí účastníkovi, ktorý mal ustanoveného
zástupcu advokáta, ako vyplýva z ust. § 137 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )