Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/485/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114228724
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2114228724.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou: JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, proti odporcovi: E. T., nar. XX.X.XXXX, bytom K. E.
XXX, zastúpenému advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, so sídlom Bratislava, Zámocká 36, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Bratislava, Fedinova

9, IČO: 42 260 086, zastúpeného spoločnosťou: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Sasinkova
6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 2.330,73 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 11C/22/2015-65 zo dňa 7.5.2015 - v časti o náhrade trov konania
vedľajšiemu účastníkovi, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov konania vedľajšiemu
účastníkovi p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
na trovách právneho zastúpenia vo výške 70,82 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh (v celom rozsahu) zamietol, navrhovateľa zaviazal
zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 244,33 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporcu a navrhovateľovi zároveň uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia v sume
480,83 Eur a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám jeho právneho zástupcu.

Rozhodnutie v napadnutej časti o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka odôvodnil s použitím
ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 93 ods. 4 O.s.p., keď vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na
strane úspešného odporcu, priznal voči neúspešnému navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho
zastúpenia v sume 480,83 Eur za 3 úkony právnej služby á 101,25 Eur (prevzatie a príprava právneho
zastúpenia, vyjadrenie zo dňa 19.3.2015, účasť na pojednávaní dňa 7.5.2015) podľa § 10 ods. 1 vyhl.č.

655/2004 Z.z.; t.j. 303,75 Eur, režijný paušál pri úkonoch právnej služby: 3x 8,39 Eur, podľa § 16 ods.
3 vyhl.č. 655/2004 Z.z.; t.j. 25,17 Eur, cestovné výdavky za cestu na pojednávanie a späť dňa 7.5.2015
osobným motorovým vozidlom (Bratislava - Trnava a späť; 104 km; spotreba 8,5 L/100 km; cena PHM
1,222 Eur/L, sadzba 0,183 Eur/km) - t.j. 29,83 Eur, náhrada za strata času pri ceste na pojednávanie
a späť dňa 7.5.2015 za 3 polhodiny á 13,98 Eur, t.j. 41,94 Eur, spolu celkom vo výške 400,69 Eur
+ 20% DPH (právny zástupca vedľajšieho účastníka preukázal, že je platiteľom DPH), spolu v sume

480,83 Eur. Súd vedľajšiemu účastníkovi priznal pri ceste na pojednávanie náhradu za stratu času iba
za 3 polhodiny, a nie za uplatnené 4 polhodiny, nakoľko pre účely zistenia straty času sa čas predúkonom právnej služby a po tomto spočítava, pretože cieľom náhrady za stratu času cestou do miesta
poskytnutia úkonu právnej služby mimo sídla advokáta a späť je nahradiť celkový čas, ktorý advokát
strávil počas cesty pre tento účel. Cesta pritom trvala spolu 80 minút, čo predstavuje 3 polhodiny straty

času. Súd pritom poukazuje aj na uznesenie ÚS SR č.k. IV. ÚS 311/2013-7 zo dňa 30. mája 2013, v
zmysle ktorého „nie je v rozpore so znením predmetného ustanovenia ani s jeho účelom, ak okresný súd
v tejto veci dospel k záveru, že pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, sa čas strávený na miesto výkonu úkonu právnej služby a čas strávený späť neposudzuje
samostatne, teda ako dva samostatné časové úseky, ale posudzuje sa ako celkový čas, ktorý advokát

strávil cestou v súvislosti s poskytnutím úkonu právnej služby mimo svojho sídla.“. Pokiaľ ide o samotné
právovedľajšiehoúčastníkananáhradutrovkonania,súdjetohonázoru,ženárokvedľajšiehoúčastníka
je oprávnený, nakoľko v konaní podporoval odporcu a vystupoval na strane odporcu, ktorému právo na
náhradu trov konania vzniklo, nakoľko bol v konaní úspešný. Zároveň súd považoval trovy právneho
zastúpenia vzniknuté vedľajšiemu účastníkovi za účelne vynaložené trovy, keď vedľajší účastník, tak
ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má nesporne právo dať sa v konaní zastupovať

zástupcom, ktorého si zvolí, a ktorým môže byť aj advokát, a to bez ohľadu na to, za akým účelom
vedľajšíúčastníkvznikolačisúvjehoradochzastúpenéosobysprávnickýmvzdelaním,atospoukazom
na už vyššie citované ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p., § 24 O.s.p., ako aj ustanovenie § 47 ods. 2 a
3 Ústavy SR. Zároveň išlo o účelne poskytnuté úkony právnej služby, keď išlo jednoznačne o úkony
smerujúce k ochrane práv odporcu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, výlučne v časti tretej výrokovej vety, ktorou bolo
rozhodnuté o náhrade trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Navrhovateľ sa podaným odvolaním
domáhal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia neprizná. Argumentoval tým, že napadnutý výrok je v rozpore s

procesnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania. Zdôraznil, že z hľadiska
výsledku predmetného konania vedľajší účastník nemá vo vzťahu k úspechu či neúspechu v tomto
konaní žiadny vzťah, keďže z právneho predpisu nevyplýva žiadny spôsob vyrovnania vzťahu medzi
odporcom a vedľajším účastníkom, teda z rozhodnutia vo veci samej mu neplynie žiadne právo, či nárok.
Vzhľadom na to nie je možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade

trov konania vedľajšieho účastníka, lebo ten vo veci samej ne/úspech nemal. Postavenie vedľajšieho
účastníka sa rozhodnutím vo veci samej logicky nezmenilo a preto aplikácia § 142 ods. 1 O.s.p. je
vylúčená. Z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti o
náhrade trov konania. Otázka účelnosti vstupu vedľajšieho účastníka je odlišná od účelnosti právneho
zastúpenia vedľajšieho účastníka. Procesný úspech odporcu nezávisel od intervencie vedľajšieho

účastníka.Užsamotnýsúdskúmazmluvyospotrebiteľskomúverezhľadiskaneprijateľnýchpodmienok,
obligatórnych náležitostí a premlčania ex offo. Rovnako je potrebné ako neprehliadnuteľné zdôrazniť,
že odporca bol riadne a plnohodnotne právne zastúpený zvoleným advokátom, čo jasne deklaruje
neúčelnosť a nadbytočnosť vstupu akéhokoľvek spotrebiteľského združenia. Pre nespornosť podotýka,
že týmto nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia ako takého, ale účelnosť nákladu na toto

zastúpenie. Ak už raz zákonodarca priznal nejakému subjektu (spotrebiteľskému združeniu) určité
osobitné postavenie aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádza z logického predpokladu, že
tento subjekt bude odborný, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. V
súvislosti s posúdením účelnosti trov právneho zastúpenia spotrebiteľského združenia poukazuje aj
na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení sp. zn. 6MCdo 5/2013. Pre úplnosť poukázal

na novelu Občianskeho súdneho poriadku účinnú od 1.1.2015, v zmysle ktorej súčasťou oznámenia
o vstupe vedľajšieho účastníka do konania musí byť aj súhlas účastníka popri ktorom sa zúčastňuje
v konaní a v čase rozhodnutia sporu písomný súhlas odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania preukázaný nebol. Navrhovateľ uzavrel, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a) v spojení § 221 ods. 1 písm. h) a podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.

Odporca a vedľajší účastník odvolací návrh nepodali, k doručeného odvolaniu navrhovateľa sa písomne
vyjadril len vedľajší účastník, ktorý poukázal na to, že v konaní vystupoval na podporu odporcu, proti
ktorému podal navrhovateľ predmetný návrh. Podstatným pre právne posúdenie veci je, že nárok
uplatňovaný navrhovateľom nebol uplatňovaný dôvodne a postrádal akýkoľvek zákonný alebo zmluvný

podklad. Už pri zohľadnení základných skutkovoprávnych okolností tohto ako aj ďalších obdobných
konaní iniciovaných navrhovateľom je podľa jeho názoru nepochybné, že dôvodom zamietnutia návrhu
na začatie konania navrhovateľom aj v tomto prípade bola jeho aktivita. V konaní sa vyjadril na
podporu spotrebiteľa tým, že preukázal, že poskytnutý úver je bez poplatkový a bezúročný a tým pádomskutočnosť, že odporca - spotrebiteľ istinu úveru preplatil a tým pádom sa navrhovateľ na jeho úkor
obohatil. Po citácii § 93 ods. 2, 3, 4 O.s.p., § 3 ods. 4, § 5, § 25 ods. 1 Zákona o ochrane spotrebiteľa
uvádza, že je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov.

Prejednávaná právna vec je pritom typickým spotrebiteľským sporom. V kontexte uvádzaného považuje
stanovisko popierajúce význam právneho zastúpenia za účelové a zjavne nesprávne, ako aj odporujúce
zákonom SR a tiež predpisom Európskej únie. Bez právneho posúdenia veci a bez argumentácie
z jeho strany by v danom konaní bol odporca vo veci neúspešný obdobne ako boli neúspešní
mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal nezákonné nároky v prevažnej väčšine zo

spotrebiteľských zmlúv, ktoré naviac obsahovali aj neprijateľné podmienky. Nie je vylúčené, aby sa
ako vedľajší účastník nemohol dať právne zastúpiť a nemohol uplatniť jemu vzniknuté trovy. Osobitne
poukazuje na Nález Ústavného súdu SR č.k. IV.ÚS 84/2014-31 zo dňa 23.5.2014 ako aj na Nález
Ústavného súdu ČR zo dňa 25.3.2014 sp. zn. I.ÚS 3819/13. Ak teda Ústavný súd Českej republiky
dospel k záveru, že trovy právneho zastúpenia je nutné považovať za účelne vynaložené aj v prípade,
ak sa samotný advokát dá v konaní pred súdom právne zastúpiť iným advokátom, potom je zrejmým

porušením ústavných princípov vedľajšieho účastníka, keď konajúci súd v tomto konaní nepriznal
vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania spočívajúce z trov právneho zastúpenia. Vo
svojom vyjadrení v prejednávanej veci konkretizoval relevantné sumy finančných prostriedkov, vyčíslil v
percentuálnom vyjadrení odporcu za poskytnutie úveru a uviedol konkrétne údaje zo zmluvy, na základe
ktorejnavrhovateľuplatňujesvojenároky.Pokiaľbysaajpripustilnázorohľadomšablónovitéhopodania,

viedlo by to opäť k absurdnému záveru, že v prípadoch, kedy sú žalovaného nároky vyplývajúce z
rovnakých zmlúv/zmluvných klauzúl, kedy v týchto zmluvách absentujú rovnaké náležitosti a kedy sú
v týchto zmluvách uvedené rovnaké neprijateľné zmluvné podmienky, by bolo potrebné na elimináciu
argumentov o šablónovosti hľadať synonymické výrazy, tvoriť vec s rovnakým významom, len s odlišnou
dikciou, nahrádzať jednotlivé argumenty inými, formou jednotlivých odsekov upraviť tak, aby nebolo

možné do nich vpisovať konkrétne údaje zo zmlúv podobne. Takýto záver je absolútne neprijateľný a
postráda racionálny podklad. Pokiaľ sa pozrieme na žaloby samotného navrhovateľa, zistíme, že nie
sú ničím, len formulárom, do ktorého sú vpísané stručné údaje, nakoľko navrhovateľ žaluje nároky z
rovnakých zmlúv. Spotrebiteľskému združeniu je však vyčítané, že jeho konkretizované a argumentačne
neporovnateľne bohatšie podania, nie žaloby navrhovateľa, sú šablónovité. Takýto názor je absolútne

neudržateľný, nepodložený, neodôvodnený a v konečnom dôsledku na základe vyššie uvedeného
absurdný. Navrhuje preto odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a zároveň
priznať náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúceho z trov právneho zastúpenia vo výške 70,82
Eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom odvolania, teda výlučne v časti o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka
pri zohľadnení uplatnených odvolacích dôvodov (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Predmetnom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným odvolacími dôvodmi uplatnenými
navrhovateľom bolo posúdiť, či prvostupňový súd správne uložil navrhovateľovi zaplatiť vedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov konania.

V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, okrem iných i v zmysle zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa ods. 4 tohto

ustanovenia v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám
za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po
uvážení všetkých okolností.

Podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok

ustanovených zákonom. Podľa ods. 3 všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní.

Z ust. § 18 O.s.p. vyplýva, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd
je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.V zmysle § 24 O.s.p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Podľa §
25 ods. 1 O.s.p. potom ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

V zmysle účinného znenia § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich
zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zatupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena

správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Z vyššie citovaných ustanovení teda nesporne vyplýva, že vedľajší účastník, ktorý má v konaní rovnaké
práva ako účastník konania, pričom všetci účastníci v občianskom súdnom konaní majú rovnaké
postavenie a musia mať rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv, má nesporne právo dať sa v konaní
zastupovaťzástupcom,ktoréhosizvolí,ktorýmmôžebyťiadvokát.Zožiadnehozákonnéhoustanovenia

pritom nevyplýva, že by takéto oprávnenie vedľajší účastník nemal mať. Na základe vyššie uvedeného
potom odvolací súd uzatvára, že vedľajší účastník ako organizácia za účelom ochrany práv spotrebiteľa
má nesporne právo v konaní sa dať zastúpiť advokátom.

Nadväzne odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade zastúpenie vedľajšieho účastníka

advokátom bolo i účelné. Nie je možné sa stotožniť ani s námietkou, že úkony vedľajšieho účastníka
neobsahujú konkrétne argumenty týkajúce sa danej spornej veci. Naopak z vyjadrenia vedľajšieho
účastníka k doručenej žalobe zo dňa 19.3.2015 (za ktoré bola priznaná prvostupňovým súdom tarifná
odmena) vyplývajú konkrétne námietky a argumenty týkajúce sa práve predmetnej veci, je nesporné,
že vedľajší účastník sa pred spísaním podania s konkrétnymi okolnosťami danej veci oboznámil a vo

vyjadrení ich reflektuje.

Vedľajší účastník pritom vo svojom vyjadrení argumentuje právne odborne s odkazom na náležité
zákonnéustanovenia,vyvodzujeprávnezáveryvovzťahukdanejkonkrétnejveci.Odvolacísúdjepotom
toho názoru, že za popísaných okolností vznikol vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania

na trovách právneho zastúpenia za ním uplatnené úkony právnej služby, teda za prevzatie a prípravu
zastúpenia, predmetné písomné vyjadrenie vo veci samej a účasť na pojednávaní dňa 7.5.2015, na ktoré
bol súdom predvolaný. Vedľajšiemu účastníkovi tak podľa názoru odvolacieho súdu mala byť priznaná
náhrada trov konania za tri úkony právnej služby v rozsahu 480,83 Eur s prihliadnutím na to, že samotnú
výšku náhrady odvolateľ nenapadol a preto netvorila predmet prieskumu odvolacieho súdu.

Vzhľadom na námietku navrhovateľa v odvolaní sa žiada dodať, že úspech vedľajšieho účastníka v
konaní sa posudzuje podľa úspechu tej strany sporu, pri ktorej sa zúčastnil konania a ktorého záujmy
v konaní podporuje. Preto ak v danom konaní bol plne úspešný odporca, je potrebné pri rozhodovaní
o náhrade trov konania vychádzať tiež z plného úspechu vedľajšieho účastníka stojaceho na strane

odporcu. Pri vedľajšom účastníkovi - právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu, ktorým je odporca, ust. § 93 ods. 3 O.s.p. právny záujem na výsledku konania
nepožaduje.

K námietke navrhovateľa v odvolaní, že v danom prípade bol potrebný písomný súhlas hlavného

účastníka odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka v čase rozhodnutia sporu a priznania nároku na
náhradu trov konania je potrebné poukázať na to, že ust. § 93 ods. 3 veta druhá O.s.p., ktorý bol
zavedený novelu zák. č. 353/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2015 zakotvuje, že súčasťou oznámenia o
vstupevedľajšiehoúčastníka-právnickejosobyzaloženejalebozriadenejnaochranuspotrebiteľapodľa
osobitného predpisu, z vlastného podnetu, musí byť aj súhlas účastníka popri ktorom sa zúčastňuje

na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Zo znenia citovaného ustanovenia nesporne
vyplýva, že súhlas účastníka s účasťou vedľajšieho účastníka musí byť súčasťou oznámenia o vstupe.
Toto procesné ustanovenie môže byť preto účinné iba na vstup vedľajších účastníkov súdu doručených
od 1.1.2015, nemôže sa tak vzťahovať na vstup vedľajšieho účastníka, ktorý bol urobený pred týmto
dátumom. Žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku pritom neukladá pre prípad, že k vstupu

vedľajšieho účastníka došlo do 31.12.2014 dodatočné zabezpečenie súhlasu hlavného účastníka. Táto
otázka nie je ani osobitne upravená v prechodných ustanoveniach zák. č. 353/2014 Z.z. Absencia
súhlasu hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania preto v danom prípade nie je
prekážkou priznania náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ako to namieta navrhovateľ.Napokon ani námietka právneho zastúpenia odporcu v konaní a tým vylúčenie účelnosti vstupu
akéhokoľvek spotrebiteľského združenia do konania neobstojí, pretože nemá oporu v zákone.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd po vyčerpaní relevantných odvolacích
dôvodov uzatvára, že i vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.), zásadne vzniká právo na náhradu trov
konania, ak stojí na strane účastníka, ktorému vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 142

a nasl. O.s.p., pričom v rámci tejto náhrady mu vzniká i právo na náhradu trov právneho zastúpenia
advokátom za podmienky, že vstup vedľajšieho účastníka do konania a procesné úkony jeho advokáta
boli účelne vykonané na obranu práv účastníka, ku ktorému pristúpil.

Bolo preto dôvodné, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o náhrade trov
konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorou bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu

účastníkovi náhradu trov konania, ktorej samotné vyčíslenie a výška neboli odvolacími dôvodmi
napadnuté, s použitím § 219 O.s.p., potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný vedľajší účastník a preto jemu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ust. §
224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi.

Trovy vedľajšieho účastníka spočívajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby -
vyjadrenie k odvolaniu nie vo veci samej v zmysle § 14 ods. 3 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v účinnom znení (ďalej len cit.
vyhl.) v sume 50,625 Eur v zmysle § 10 ods. 1 a 2 cit. vyhl., k čomu je potrebné pripočítať v zmysle § 15

a § 16 ods. 3 cit. vyhl. tzv. režijný paušál vo výške 8,39 Eur a v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl. 20% DPH
vo výške 11,81 Eur. Celkové trovy advokáta vedľajšieho účastníka v odvolacom konaní tak predstavujú
sumu 70,82 Eur, ktorých náhradu zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho
právnehozástupcu(§149ods.1O.s.p.),dotrochdníodprávoplatnostirozhodnutia(§160ods.1O.s.p.).

Keďže odporca si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil (a
podľa obsahu spisu mu ani žiadne nevznikli), náhrada trov odvolacieho konania mu priznaná nebola.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.