Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 14, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/124/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212485
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6912212485.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO 35 807 598 zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO 36 864 421 proti odporkyni Slovenská republika - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie č. 13, Bratislava, IČO 00 166 073 o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na súd návrh, v ktorom žiadal, aby súd medzitýmnym rozsudkom vyslovil,

že odporkyňa zodpovedá za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Rimavská Sobota a následne rozsudkom zaviazal odporkyňu na zaplatenie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil tým, že v exekučnom konaní Okresný súd v
Rimavskej Sobote nerozhodol v zákonnej lehote 30-tich dní od doručenia žiadosti oprávneného na
zmenu súdneho exekútora, keďže k rozhodnutiu došlo po uplynutí zákonnej lehoty. Na základe tejto
skutočnosti si navrhovateľ uplatňoval jednak majetkovú škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi tým, že
okresný súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o žiadosti na zmenu exekútora, ktorá majetková

škoda súvisí s nákladmi, ktoré vynaložil navrhovateľ vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o zmenu exekútora a rozhodnutím o tejto
žiadosti. Ďalej si navrhovateľ uplatňoval náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Podľa navrhovateľa na
základe nesprávneho postupu súdu boli ohrozené legitímne očakávania navrhovateľa a došlo k vzniku

rizík v súvislosti so zánikom povinného, k zmareniu účelu exekučného konania pre stratu kontaktu s
povinným, k insolvencii povinného, kde vzhľadom na neskoré rozhodnutie súdu navrhovateľ nemohol v
časaefektívneuskutočniťradinýchkrokovsmerujúcichkzabezpečeniuvymožiteľnostijehopohľadávky.
Tento zásah do zákonných nárokov navrhovateľa vyvolal u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich
orgánov, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a
rovnosť v spoločnosti a taktiež vyvolal stratu zisku z vytvorených podnikateľských plánov navrhovateľa.
Odporkyňa žiadala návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť, poukazovala na tú skutočnosť,

že navrhovateľ nesplnil ani procesné podmienky konania, keďže dostatočným spôsobom svoj návrh
dôkazne nepodporil, podľa odporkyne jeho návrh je zmätočný, nie je jasný titul nároku na náhradu
škody. Podľa odporkyne navrhovateľ si riadne neuplatnil svoj nárok formou predbežného prerokovania
nároku na základe písomnej žiadosti. Pokiaľ ide o hmotnoprávne nároky navrhovateľa, odporkyňapoukazuje na to, že aj po podaní žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do obdobia, keď bolo
rozhodnuté o tejto žiadosti, pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony v rámci exekúcie, a tým pádom
nemôže dôjsť na strane oprávneného k vzniku škody, kde pokiaľ ide o konštatovanie prieťahov v

konaní, táto kompetencia je zverená do právomoci ústavného súdu a nie všeobecných súdov. Nie
každý prieťah v konaní možno hodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Podľa odporkyne navrhovateľ
škodu žiadnym spôsobom nepreukázal, požaduje len paušálne sumy. Čo sa týka nemajetkovej ujmy,
podľa odporkyne navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť
náhrada za túto ujmu v peniazoch s prihliadnutím na dobré mravy a na poškodenú osobu, kde poukázala

na to, že obchodné praktiky navrhovateľa sú všeobecne vnímané negatívne vzhľadom na existenciu
neprijateľných zmluvných podmienok v úverových zmluvách. Odporkyňa taktiež vzniesla námietku
premlčania prípadného nároku na náhradu škody navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica
13NcC/329/2012 zo dňa 15. 10. 2012, obsahom pripojeného spisu 1Er/729/2004, vyjadrením odporkyne
a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ si uplatňoval na odporkyni náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala
vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v exekučnom konaní, kedy
bola povinnosť tohto súdu rozhodnúť o žiadosti na zmenu exekútora do 30-tich dní od doručenia návrhu
oprávneného, a keďže okresný súd v tejto zákonnej lehote nerozhodol, rozhodol až po uplynutí tejto
lehoty, následkom tohto nesprávneho úradného postupu vznikla navrhovateľovi škoda a uplatňoval si

zároveň aj nemajetkovú ujmu.
Podľa§3ods.1písm.d)Zákonač.514/2003Z.z.vzneníplatnomkudňupodanianávrhuštátzodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo trestnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred

predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s
príslušným orgánom.
Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1, 2 a 3 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch
sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom

žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.
Podľa § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku platného v čase podania návrhu na exekúciu oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný

súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30-tich dní odo dňa doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Súd v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň vykonaním
exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom
súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený.
Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ si uplatnil u odporkyni na základe žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku nárok na náhradu škody a nárok na nemajetkovú ujmu, kde nedošlo
zo strany odporkyne ani k čiastočnému plneniu týchto nárokov navrhovateľa, kde vzhľadom na tú
skutočnosť, že od podania návrhu na súd navrhovateľom uplynula už lehota viac ako 6 mesiacov, preto
niejejpotrebnézisťovaťkonkrétne,kedytakátožiadosťnapredbežnéprerokovanienárokubolapodaná,keďže určite už uplynula 6-mesačná lehota na prípadné plnenie zo strany odporkyne, a keďže k tomu
nedošlo, mohol sa navrhovateľ domáhať uspokojenia svojho nároku na súde v zmysle § 16 ods. 1
Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu.

Navrhovateľ si uplatňoval svoj nárok na náhradu škody s nárokom na nemajetkovú ujmu na základe tej
skutočnosti, že v konkrétnom exekučnom konaní nerozhodol okresný súd v zákonnej 30-dňovej lehote o
žiadosti na zmenu súdneho exekútora, a tým došlo ku vzniku škody na strane navrhovateľa na základe
nesprávneho úradného postupu súdu.
V predmetnej exekučnej veci súd zistil, že v konaní, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod číslom

1Er/729/2004 oprávnený podal návrh na exekúciu dňa 12. 03. 2004 a súdny exekútor podal žiadosť o
udelenie poverenia dňa 18. 03. 2004. Oprávnený podal žiadosť o zmenu exekútora dňa 02. 11. 2009,
kde okresný súd rozhodol o zmene exekútora uznesením zo dňa 14. 06. 2010. Okresný súd uznesením
zo dňa 07. 12. 2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodov nedostatkov v
exekučnom titule. Toto rozhodnutie bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
30. 05. 2012.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že i keď oprávnený podal návrh na zmenu exekútora, pôvodný
súdny exekútor stále pokračuje vo výkone exekúcie, robí procesné úkony smerujúce k vymáhaniu
pohľadávky a tieto úkony robí až do rozhodnutia o zmene exekútora a do obdobia, kým nie je zaslaný
exekučný spis novému exekútorovi. Preto aj keď exekučný súd nerozhodne v zákonom stanovenej
lehote, tým, že pôvodný exekútor vykonáva úkony v rámci exekúcie až do rozhodnutia o zmene

exekútora, nemôže vzniknúť na strane oprávneného škoda v súvislosti s oneskoreným rozhodnutím o
zmeneexekútora.Podruhésamotnáexekúcianemalavskutočnostianiprebehnúť,keďžeexekúciabola
vyhlásená za neprípustnú a bola zastavená z dôvodu nedostatkov v exekučnom titule, ktoré rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť, keďže bolo potvrdené rozhodnutím krajského súdu.
Na základe tejto skutočnosti je možné konštatovať, že navrhovateľ nepreukázal jednu zo zákonných

podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu škody, prípadne nároku na nemajetkovú ujmu, a
to vznik škody, a tým pádom v ďalšom konaní sa súd nezaoberal skúmaním otázky, či existuje príčinná
súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, prípadne nemajetkovej
ujmy na strane navrhovateľa.
Pokiaľ by na strane navrhovateľa mala vzniknúť škoda, prípadne nemajetková ujma na základe

konštatovania zbytočných prieťahov v konaní, je potrebné uviesť, že v právomoci okresného súdu nie
je konštatovať, že v danej veci došlo k prieťahom v konaní, keďže toto oprávnenie konštatovať túto
skutočnosť môže len ústavný súd na základe sťažnosti oprávnenej osoby. V tejto súvislosti je potrebné
poukázať aj na judikatúru Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru (ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, II. ÚS 57/01). Pojem zbytočné prieťahy je
pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne, s ohľadom na konkrétne
okolnosti veci sa postup štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré
by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods. 2 Ústavy (I. ÚS 63/00).

Nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľko mesiacov, ešte nemusí zakladať porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 42/01). V tejto súvislosti je potrebné poukázať
na to, že navrhovateľ podáva hromadne v rámci celej Slovenskej republiky niekoľko tisíc až desiatok
tisíc návrhov na exekúciu na základe exekučných titulov - rozhodcovských rozsudkov, a tým defacto
znemožňuje rozhodnúť súdom v primeraných lehotách, pričom návrhy na exekúciu podáva opakovane

aj po tom, ako boli právoplatne judikované okolnosti, že navrhovateľom používané exekučné tituly
obsahujúneprijateľnépodmienkyapreichrozporsozákonomsažiadostiovydaniepovereniazamietajú.
Tým zo strany navrhovateľa dochádza k šikanóznemu výkonu práva, keďže hromadnými podaniami
znefunkčňuje súdy, čoho následkom je to, že súdy nemôžu vydávať rozhodnutia v primeraných lehotách,
ktorú skutočnosť vlastne spôsobuje samotný navrhovateľ a túto situáciu zneužíva tým, že podáva

návrhy na náhradu škody voči štátu za nesprávny úradný postup súdov. Takýto šikanózny výkon práva
nemôže požívať súdnu ochranu, keďže navrhovateľ chce ťažiť zo situácie, ktorú sám svojím konaním
a podnikateľskými aktivitami spôsobil.
Vzhľadom na to, že na strane navrhovateľa nedošlo k vzniku škody v súvislosti s postupom okresného
súdu v rámci exekučného konania a súd nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným prieťahom pri

rozhodovaní o žiadosti na zmenu súdneho exekútora, ktoré by zakladali právo navrhovateľa na náhradu
škody, prípadne nemajetkovú ujmu, súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Len okrajovo na
záver súd podotýka, že navrhovateľ v konaní doposiaľ ani nepreukázal vznik majetkovej škody na jeho
strane, keďže túto škodu kvalifikoval len ako paušálne náhrady vo forme výdavkov, ktoré sú súčasťoubežnéhochoduspoločnosti,kdenepreukázalžiadnymidôkazmi,ktorénákladysúvisiasbežnýmchodom
spoločnosti a ktoré náklady navyše navrhovateľ musel vynaložiť v súvislosti s prípadným nesprávnym
postupom okresného súdu. Pokiaľ ďalej ide o prípadnú nemajetkovú ujmu na strane navrhovateľa,

taktiež len okrajovo súd podotýka, že v návrhu navrhovateľ zamieňa psychickú ujmu, ktorá mala byť
spôsobená osobám oprávneným konať za navrhovateľa a ujmou, ktorá mala byť spôsobená samotnému
navrhovateľovi ako právnickej osobe, kde tieto skutočnosti sa nemôžu zamieňať, lebo ujma spôsobená
fyzickým osobám a právnickej osobe sa musí opierať o iné predpoklady.
Pokiaľ odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení vzniesla námietku premlčania nároku navrhovateľa,

súd sa touto námietkou osobitne nezaoberal, keďže došlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľa z iných
dôvodov.
Keďže odporkyňa, ktorá mala úspech v konaní, si trovy konania uplatnila, ale nevyčíslila, súd jej právo
na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo

dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p.

Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.