Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 8C/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115201167
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6115201167.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica pred sudcom JUDr. Romanom Reištetterom v právnej veci navrhovateľa

T. T. Z. Z.. F.. P.., so sídlom C. XXX, G., IČO: XX XXX XXX, v konaní zastúpenom Mgr. Henrichom
Schindlerom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887
481, proti odporcovi O. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. XX, N. N., toho času bytom Š. X (X. A..
Z.), N. N., o zaplatenie 258,37 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 188,63 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne zo sumy 173,63 Eur od 09. 01. 2014 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 7,59 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 27,58 Eur právnemu zástupcovi navrhovateľa Mgr. Henricha Schindlera, advokáta,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23. 01. 2015 domáhal zaplatenia sumy 258,37 Eur s
príslušenstvom.Vnávrhuuviedol,žedňa13.12.2013uzavrelsodporcomRámcovúzmluvuoposkytnutí

spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „rámcová
zmluva“) a zároveň zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“), na základe
ktorých navrhovateľov poskytol odporcovi úver vo výške 150,00 Eur. Predpokladom uzavretia zmluvy a
rámcovej zmluvy bola registrácia odporcu ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa
za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený
požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným účtom. Rámcová zmluva a zmluva nadobudli účinnosť
dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami. V prípade navrhovateľa bol súhlas vyjadrený

zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru a
návrhu zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas
kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný navrhovateľom prostredníctvom elektronickej pošty. Odporca
sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť čiastku vo výške 258,37 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru
a celkových nákladov za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 43,37 Eur. Odporca
nevrátil navrhovateľovi dlžnú sumu riadne a včas. Navrhovateľ písomnými výzvami vyzval odporcu na
úhradu jeho záväzku, v dôsledku čoho si navrhovateľ uplatňuje aj náhradu skutočne vynaložených

nákladov v celkovej výške 65,00 Eur. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ domáhal zaplatenia 258,37
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 193,37 Eur odo dňa 09. 01. 2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania.Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 06. 03. 2015 uviedol, že odporcovi poskytol sumu vo výške
150,00 Eur. Zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku tým, že odporca sa ako spotrebiteľ registroval u navrhovateľa. Suma

43,37 Eur predstavuje poplatok za poskytnutie úveru. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov
v zmluve neodzrkadľuje reálnu hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko jej výpočet
predpokladá ročný základ súčasnej hodnoty čerpaných prostriedkov. Odporca sa zaviazal splatiť
navrhovateľovi dlh v lehote nepresahujúcej tri mesiace od pripísania prostriedkov na jeho účet. Suma
65,00 Eur predstavuje personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady za telefonické

výzvy, SMS a e - mailové správy, písomné výzvy a ďalšie náklady vynaložené navrhovateľom. Vzhľadom
na uvedené považuje navrhovateľ svoj nárok za odôvodnený v celom rozsahu.

Postupom podľa § 115a ods. 2 O. s. p. súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže sa
jedná o drobný spor. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými
navrhovateľom a zistil tento skutkový stav:

Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ uzavrel s odporcom rámcovú zmluvu a
zmluvu. Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 150,00 Eur. Podľa zmluvy
mal navrhovateľ poskytnúť odporcovi úver v požadovanej výške najneskôr nasledujúci pracovný deň
po uzavretí zmluvy. Odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi sumu vo výške 193,37 Eur. Zmluva bola

uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru dňa 08. 01. 2014. V zmluve bola uvedená aj ročná
percentuálna miera nákladov vo výške 406,20 %. Ďalšie náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. o), p), t),
u), w) a x) zákona o spotrebiteľských úveroch boli uvedené v rámcovej zmluve, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou bola zmluva. V rámcovej zmluve bolo dohodnuté, že úver je bezúročný, ale v prípade
omeškania budú klientovi účtované aj náklady spojené s vymáhaním poskytnutého úveru, a to vo výške

15,00 Eur, 10, 00 Eur, 10,00 Eur a 30,00 Eur (čl. IV. bod 5 rámcovej zmluvy).

Dňa13.12.2013poskytolnavrhovateľodporcovisumuvovýške150,00Eur,očomnavrhovateľpredložil
výpis z účtu, a do dňa podania návrhu odporca navrhovateľovi nič nezaplatil.

Ministerstvo financií Slovenskej republiky pravidelne zverejňuje súhrnné informácie o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi (č. l. 66 spisu). Za štvrtý štvrťrok 2013 bol vážený
priemer priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov za všetky typy spotrebiteľských úverov
vo výške 17,49 %.

Predmetom konania bola zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 13. 02.
2014, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver. Zmluva bola uzavretá prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri
finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku“). Účelom bolo poskytnutie finančných prostriedkov.

Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých
mesačných splátkach. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane poskytovateľa
(navrhovateľa) je podnikateľ a na strane príjemcu služieb (odporcu) ide o fyzickú osobu. Z hľadiska
povahy subjektov ide o vzťah občianskoprávny.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to naprospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,

kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej

miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia
vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší
forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

Podľa § 1a ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel
uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

Podľa § 1a ods. 5 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka sumy alebo percentá vypočítané podľa tohto nariadenia vlády sa
zaokrúhľujú na dve desatinné miesta nahor.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov
nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú
podľa osobitného predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a
súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu
sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.

Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý
sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú

formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.Podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku na účely tohto
zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej
služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. e) zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku na účely tohto
zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického
kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä
elektronická pošta, telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku dodávateľ môže použiť
na ponuku finančných služieb spotrebiteľovi prostriedky diaľkovej komunikácie umožňujúce priamu
komunikáciu len s jasným a zrozumiteľným súhlasom spotrebiteľa, alebo ak proti ich použitiu spotrebiteľ
výslovne nenamieta; tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitného zákona. Automatický telefónny volací
systém a fax môže dodávateľ použiť len s predchádzajúcim súhlasom spotrebiteľa.

V konaní bolo nesporné, že účastníci dňa 13. 12. 2014 uzavreli spotrebiteľskú zmluvu (v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka) o poskytnutí úveru vo výške 150,00 Eur s poplatkom za poskytnutie
úveru vo výške 43,37 Eur so splatnosťou úveru dňa 08. 01. 2014, teda v lehote splatnosti kratšej ako
tri mesiace od poskytnutia úveru. Zmluva bola uzavretá v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa pri

finančných službách na diaľku. Ďalej nebolo sporné ani to, že odporca skutočne čerpal úver vo výške
150,00 Eur a odporca ani nespochybnil, že by poskytnuté finančné prostriedky vrátil navrhovateľovi.

Navrhovateľ v zmluve uviedol, že celkové náklady predstavujú poplatok za poskytnutie úveru vo výške
43,37 Eur, avšak nie je konkretizované, aké reálne náklady navrhovateľovi vznikli. Pokiaľ by v tejto

sume boli zahrnuté aj úroky (čo nie je možné zistiť), tak zmluva mala obsahovať aj výšku úrokovej
sadzby, aj keď je uvedené, že sa úver poskytuje ako bezúročný, a v tom prípade by nebola splnená
zákonom stanovená podstatná náležitosť a úver by sa považoval za bezúročný a bez poplatkov. V
prípade, že by súd akceptoval, že ide iba o poplatok za poskytnutie úveru, tak jeho výška v sume
43,37 Eur by bola v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 53 ods.

6 Občianskeho zákonníka. Percentuálne predstavuje tento poplatok vo výške 43,37 Eur pri úvere vo
výške 150,00 Eur splatnom do jedného mesiaca odplatu za poskytnutie úveru vo výške 28,91 % z
poskytnutej sumy, čo ročne predstavuje 346,92 %. Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedený
v zmluve (406,20 %) predstavuje údaj, o koľko spotrebiteľ preplatí poskytnutý úver za jeden rok. Je
zrejmé, že tieto údaje sú v zjavnom nepomere k poskytnutej sume a lehote splatnosti a v rozpore

s dobrými mravmi. Občiansky zákonník však predpokladá aj zaplatenie odplaty za poskytnutie úveru
spotrebiteľovi. Súd preto mohol priznať navrhovateľovi odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov
len v takej výške, aby bola v súlade s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s
ustanovením § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka najviac do výšky dvojnásobku priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov

podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, čo by podľa zverejnených údajov ministerstva
financií predstavovalo výšku 35,58 %, teda ešte vyššiu odplatu, ako bola dohodnutá. Priznanie takejto
odplaty by bolo v rozpore s dobrými mravmi, pretože ide o nepomer práv medzi navrhovateľom a
odporcom v neprospech odporcu. Podľa názoru súdu však navrhovateľovi patrí odplata za poskytnutie
finančných prostriedkov, pretože je to jeho predmetom podnikania, čoho cieľom je dosahovanie zisku.

Poskytovanie finančných prostriedkov bez odplaty (za predpokladu, že zmluva je platná a nie je
v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a osobitných zákonov) by v tomto prípade pre
navrhovateľa nemalo význam. Súd preto analogicky (podľa § 3a ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka) priznal
navrhovateľovi odplatu zodpovedajúcu trojnásobku úrokov z omeškania, t. j. 3 x 5,25 % = 15,75 %, čo

už súd považuje za primerané. Odmena navrhovateľa za poskytnutie finančných prostriedkov vo výške
150,00 Eur na dobu jedného mesiaca potom predstavuje sumu vo výške 23,63 Eur (15,75 % x 150,00
Eur).

Nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov si navrhovateľ uplatnil podľa článku IV. bod 5.

Rámcovej zmluvy, podľa ktorého mal za spracovanie a urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane
vypracovania prvej upomienky nárok na celkové náklady vo výške 15,00 Eur, druhej a tretej upomienky
vo výške 10,00 Eur a štvrtej upomienky vrátane prípravy prípadu na predanie externej inkasnej
spoločnosti vo výške 30,00 Eur. Súd má však za zo, že navrhovateľ preukázal náklady len v určitejčasti. Odporcovi zaslal celkom štyri upomienky, čím mu však nemohli vzniknúť náklady vo výške 65,00
Eur (t. j. vyhotovenie štyroch listov a uhradenie poštovného). Súd priznal navrhovateľovi len sumu
vo výške 15,00 Eur, ktorá podľa názoru súdu odráža skutočne vynaložené náklady za vyhotovenie

všetkých upomienok a poštovného. Súd prihliadol na skutočnosť, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi
je platná a odporca túto skutočnosť nenamietal, pričom podpisom zmluvy prijal aj všeobecné podmienky
(Rámcová zmluva), kde bolo všetky poplatky jasne a zrozumiteľne dohodnuté. Možno pripustiť, že
odporca podmienky zmluvy nemohol ovplyvniť, avšak podľa názoru súdu nespôsobujú až takú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu, že by boli neplatné a

neprijateľnévcelomrozsahu.Jetotižnepochybné,žeodporcovibolizaslanéadoručenéštyriupomienky
a napriek tomu až po začatí konania začal odporca plniť svoj záväzok voči navrhovateľovi. Navrhovateľ
však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu vznikli poplatky za zasielanie SMS správ či telefonické
hovory.

Vzhľadom na uvedené súd priznal navrhovateľovi istinu vo výške 150,00 Eur, odplatu za poskytnutie

finančných prostriedkov vo výške 23,63 Eur a poplatky za upomienky vo výške 15,00 Eur, teda celkom
sumu vo výške 188,63. Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Čo sa týka úrokov z omeškania, v súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ich súd navrhovateľovi priznal

vo výške 5,25 % ročne zo sumy 173,63 Eur (t. j. istina vo výške 150,00 Eur + odplata vo výške 23,63
Eur) od 09. 01. 2014 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p., v zmysle ktorého ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny

z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal navrhovateľ úspech v rozsahu 73019 % (t. j. súd mu priznal sumu 188,63 Eur
z uplatnenej sumy vo výške 258,37 Eur). Odporca potom bol úspešný v rozsahu 26,99 %. Miera
úspechu navrhovateľa predstavuje 46,02 %. Z uvedenej miery možno priznať navrhovateľovi náhradu

trov konania. Navrhovateľ si uplatnil a vyčíslil trovy konania vo výške 16,50 Eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 59,92 Eur (2 x 21,57 Eur + 2 x režijný paušál á 8,39 Eur + 20 % DPH). Podľa miery
úspechu možno navrhovateľovi priznať trovy konania vo výške 7,59 Eur (t. j. 46,02 % x 16,50 Eur) a
trovy právneho zastúpenia vo výške 27,58 Eur (t. j. 46,02 % x 59,92 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu

považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a
podpis.

Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) v znení neskorších zákonov.

Banská Bystrica 25. 11. 2015