Decision was made at the court Okresný súd Lučenec
Judgement was issued by JUDr. Elena Petrusová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 2C/48/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213204797
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Petrusová
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2014:6213204797.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Elenou Petrusovou v právnej veci navrhovateľa
Orange Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák,
Bollová a spol., Advokátskou kanceláriou so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, proti odporcovi
K. Á., O.. XX.XX.XXXX O. V. C. P. XX, t. č. neznámeho pobytu, zastúpenému opatrovníčkou X. P.,
súdnou tajomníčkou Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Košice, Park Angelinum 2,
IČO: 42326923 zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom Košice, Park Angelinum
2, o zaplatenie sumy 387,42Eur istiny s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 216,42 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 216,42 Eur od 28.10.2011 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.
o d ô v o d n e n i e :
Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 387,
42 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9, 50 % ročne z dlžnej sumy od 28.10.2011 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania, z titulu nezaplatenej ceny poskytnutých služieb a náhrady škody.
V návrhu navrhovateľ uviedol, že s odporcom uzavrel Zmluvy o pripojení č.R., ktorej neoddeliteľnou
súčasťou boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb,
ako aj Dodatok k Zmluve o pripojení. V zmysle tejto zmluvy vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá
umožňovala odporcovi využívať ním poskytované telekomunikačné služby. K SIM karte bolo priradené
účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.V návrhu navrhovateľ ďalej uviedol, že škoda mu vznikla za
odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia C5-03 vo výške 171,00 Eur. Uvedená
škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia
a jeho akciovou cenou, ide o škodu, ktorú mu spôsobil odporca tým, že získal mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatkov sa
zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok
zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.
Zároveň sa domáhal zaplatenia sumy 216,42 Eur za obdobie od 06/2011 do 08/2011 s tým, že za
predmetné obdobie odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb.
Vzhľadom na to, že hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000
Eur, podľa ust. § 200ea ods. 1 O. s. p. predmetná právna vec je drobným sporom. Preto súd podľa ust.§ 115a ods. 2 O. s. p. nenariaďoval vo veci pojednávanie a podľa ust. § 156 ods. 3 O. s. p. oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Účastníci, ani právny zástupca
navrhovateľa sa na verejné vyhlásenie rozsudku neustanovili. Preto súd podľa ust. § 156 ods. 1 O.
s. p. vyhlásil rozsudok.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ a odporca uzavreli Zmluvu o pripojení
č.R., v zmysle ktorých navrhovateľ vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá umožňovala odporcovi
využívať navrhovateľom poskytované telekomunikačné služby, ktorým bolo priradené účastnícke
telefónne čísla XXXXXXXXXX. V prípade porušenia zmluvných povinností sa odporca v čl. 2 bod
2.5 Dodatku zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 171,-Eur. Navrhovateľ vystavil
odporcovi za obdobie od 06/2011 - 09/2011 faktúry č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 08.07.2011 na
sumu 156,12 Eur, č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 17.06.2011 na sumu 19,00 Eur, č.XXXXXXXXXX
splatnú dňa 06.08.2011 na sumu 1,33 Eur, č.XXXXXXXXXX splatnú dňa 06.08.2011 na sumu 35,99 Eur,
č.XXXXXXXXXX splatnú dňa 09.09.2011 na sumu 3,98 Eur.
Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.
Podľa ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách,
podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ktorej vyúčtovanie
doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí
pri vyúčtovaní vyúčtovaných služieb.
Podľaustanovenia§494Občianskehozákonníka,zplatnéhozáväzkujedlžníkpovinnýniečodať,konať,
niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.
Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona. Podaným návrhom sa
navrhovateľ domáhal zaplatenia ceny za poskytnuté telekomunikačné služby, ktoré poskytol odporcovi
a to vo výške 216,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne . V konaní mal nesporne
preukázané, že účastníci uzavreli Zmluvu o pripojení spolu s dodatkom k tejto zmluve dňa 02. 06.
2011 a na základe tejto zmluvy odporca využíval služby navrhovateľa, avšak za tieto riadne nezaplatil
a preto za obdobie od júna 2011 do augusta 2011 mu vznikol dlh v celkovej výške 216,42 Eur. Ani
potom, ako sa navrhovateľ pokúsil pokusom o pokonávku o zaplatenie žalovanej sumy zo dňa 13. 10.
2011, kedy oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr, odporca za poskytnuté služby nezaplatil ,
preto si potom navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania z dlžnej sumy od 28. 10. 2011, po uplynutí lehoty
na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku. Súd preto potom uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi uvedenú sumu, keďže mal za to, že odporca ako dlžník má povinnosť z platného
záväzkového vzťahu podľa ustanovenia § 494 Občianskeho zákonníka zaplatiť navrhovateľovi cenu
služby a navrhovateľ ako veriteľ je oprávnený to od neho požadovať a keďže sa odporca dostal
do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, vznikol navrhovateľovi aj nárok na zaplatenie úroku
z omeškania a to v súlade s návrhom navrhovateľa, teda po uplynutí lehoty, ktorá bola odporcovi
poskytnutá na dodatočné plnenie. Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 216,42 Eur
istiny ako cenu za poskytnuté služby a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne v zmysle ustanovenia §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z.Podaným návrhom sa navrhovateľ zároveň domáhal náhrady škody vo výške rovnajúcej sa
rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia v
celkovej výške 171,- Eur ako paušalizovanej náhrady škody. V tejto súvislosti mal súd preukázané, že
rozsudkom Okresného súdu v Prešove z 13. 08. 2010 č. k. 17C/23/2010-65 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove z 29. 06. 2011 č. k. 2Co/137/2010 bola zmluvná pokuta rovnakého významu
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Citované ust. § 53a ods. 1 Obč. zákonníka, zakazuje
dodávateľovi používal zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú.
Takáto zmluvná podmienka je neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, pričom sa jedná
o absolútnu neplatnosť. Jej ďalším používaním dodávateľ, v tomto prípade navrhovateľ, vytvára
protiprávny stav zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v
priamom rozpore so zákonom. Zákaz používania, vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu, sa
týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, preto sa nemôže
jednať len o čiastočnú neplatnosť zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného
zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej
pokuty podľa ust. § 545a Obč. zákonníka, sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou
odpredaného mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, vo výške 171,-
Eur s tým, že v danom prípade sa podľa navrhovateľa jedná o škodu vzniknutú porušením povinností
odporcu. Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa vyplýva, že sa predmetnej škody domáha
z dôvodu porušenia povinností odporcu zotrvať s ním v zmluvnom vzťahu , preto nárok navrhovateľa
na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka ako tzv. všeobecnú
občianskoprávnu zodpovednosť. Predpokladom vzniku všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti
je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a
zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť jednak z porušenia zmluvných
alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže
však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú
zodpovednosť. Ustanovenie § 420 Obč. zákonníka možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je však nevyhnutné
kumulatívne spojenie všetkých štyroch uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich,
zodpovednosť za škodu nie je daná. V danej veci dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa. Zo strany
navrhovateľa však nebolo v konaní ničím preukázané, že došlo k splneniu už prvému predpokladu,
a to k protiprávnemu úkonu zo strany odporcu. Navrhovateľ totiž nepreukázal, že odporca nezotrval
s ním v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov a nepreukázal ani to, že by došlo k ukončeniu
zmluvy niektorým spôsobom uvedeným vo Všeobecných obchodných podmienkach. Potom podľa ust.
§ 40 ods.2 Obč. zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ v danej veci nepreukázal písomné ukončenie písomne uzavretých
zmlúv, mal súd za to, že odporca svoj záväzok zotrvať s navrhovateľom v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov
splnil a preto nie je daný už prvý predpoklad vzniku škody. Okrem toho pokiaľ ide o vznik škody,
uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j.
peniazmi. Je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou
spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať, s ohľadom na pravidelný beh veci. Podľa tvrdenia navrhovateľa,
škoda mu vznikla ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia,
odpredaného odporcovi a jeho akciovou cenou. Podľa názoru súdu, ani v prípade, keby aj bol zo
strany odporcu splnený predpoklad protiprávneho úkonu, k vzniku škody navrhovateľovi by nedošlo,
pretože za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento
predáva mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi
skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia tak nie je následkom
(tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu
medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa
reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného
vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože
tento za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu. Vzhľadom nauvedený záver súdu, nebol teda splnený ani tretí predpoklad pre vznik škody, pretože aj v prípade
preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po určitú dobu,
dôvodom navrhovateľom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa, ako uplatnenia škody, by nebol
tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny. Z
týchto dôvodov súd považoval návrh navrhovateľa aj v časti o zaplatenie sumy 171,- Eur s
príslušenstvom ako náhrady škody za nedôvodný, preto potom súd návrh navrhovateľa zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci mal každý z
účastníkov úspech len čiastočný, preto potom súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
právo. Súd sa nestotožnil s právnym názorom vedľajšieho účastníka o jeho práve vstúpiť do súdneho
konania týkajúceho sa len v časti týkajúcej sa náhrady škody. Vedľajší účastník vstupuje do konania na
stranu konkrétneho účastníka, pričom má rovnaké práva a povinnosti, ako samotný účastník. Účelom
jeho vstupu je ochrana práv takéhoto účastníka. Je v rozpore s účelom vedľajšieho účastníctva, pokiaľ
vedľajší účastník zahlási svoj vstup len do časti predmetu konania, pričom uzná, že vo zvyšku predmetu
konania účastník nie je v práve. To platí aj v prípade, že predmetom súdneho konania sú dve alebo
viaceré spojené právne veci. Keďže vedľajší účastník zdieľa v súdnom konaní úspech či neúspech
účastníka, na strane ktorého vstúpil, musí sa aj pri rozhodovaní o náhrade trov zohľadňovať úspešnosť,
či neúspešnosť účastníka v konaní. Pokiaľ je teda účastník v konaní čiastočne neúspešný, v tom istom
rozsahu je neúspešný aj vedľajší účastník. V predmetnej veci mal každý z účastníkov úspech len
čiastočný, preto potom súd rozhodol tak, žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva na tunajší súd písomne v 5 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu
ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.