Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. júl 2015

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/18/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615010043
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Piusová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2015:2615010043.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Máriou Piusovou v trestnej veci proti obž. I.. I. T. pre zločin

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom v Senici dňa 23. júla 2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
I.. I. T., nar. XX.X.XXXX v Smoleniciach, trvale bytom A., U. W. XXXX/X, na slobode,

uznáva sa vinný, že

dňa 09.06.2014 v čase od 10.50 h do 10.53 h v Jablonici bez súhlasu vlastníkov a užívateľov rodinného
domu č. XXX vošiel cez nízku neuzamknutú bránku na vstupný dvor, oboma rukami sa zavesil na riadne
uzamknutú dvojkrídlovú plechovú bránu nachádzajúcu sa vo dvore rodinného domu č. XXX, ktorého
vlastníkmi sú U. F., nar. XX.XX.XXXX a Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX, pričom ako bol zavesený na bráne, tak

sa bývalej svokre Ľ. F.B. vyhrážal slovami: „Ty stará piča, suka, zabijem ťa!“, preto sa Ľ. F. zo strachu
uzamkla vo vnútri domu. Následne I.. I. T.Ý. zliezol z brány a túto vykopol, prešiel k zadným uzamknutým
vstupným dverám rodinného domu, do ktorých začal kopať a búchať, potom sa presunul cez plechovú
bránu pred rodinný dom na vstupný dvor, kde pravou rukou za použitia sily najskôr na jednom z okien
rozbil sklenenú výplň a potom taktiež pravou rukou za použitia sily poškodil na vedľajšom okne vonkajšiu
plastovú žalúziu, pričom takéto agresívne správanie a vyhrážanie sa obvineného I.. I. T. sa neustále
opakuje a stupňuje, preto Ľ. F. v strachu o život zavolala na tiesňovú linku 158. Poškodením brány, okna
a žalúzie spôsobil U. F., nar. XX.XX.XXXX a Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom T. XXX, škodu

vo výške 58 €,

t e d a

- neoprávnene vnikol do obydlia iného, čin spáchal závažnejším spôsobom konania - násilím a

prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku,
- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na
chránenej osobe - osobe vyššieho veku,

čím spáchal

- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.,- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

Za to sa
odsudzuje

podľa § 194 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. a/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák.,

§ 38 ods. 2 Tr. zák., na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa ukladá probačný dohľad počas skúšobnej doby v trvaní 2 /dva/ roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. a/ Tr. zák. ukladá sa povinnosť nepriblížiť sa k poškodeným U. F., nar.
XX.XX.XXXX a Ľ. F., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom T. č. XXX, na vzdialenosť kratšiu ako 5 /päť/ metrov
a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodených počas skúšobnej doby probačného dohľadu.

Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obvinený, ktorému bol uložený probačný dohľad povinný strpieť nad sebou

kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zák. je obžalovaný povinný v skúšobnej dobe zúčastniť sa na
psychologickom poradenstve.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Senica č. U. XXX/XX/XXXX zo dňa 11.2.2015
prejednal súd trestnú vec proti obž. I.. I. T. pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1, ods. 2 písm. a/, b/, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul obžalovaného, vypočul svedkov - poškodených Ľ. F. a U. F.,
ďalej vypočul svedkov U. F. ml., J. Q., J. Q. a Mgr. J. D., vykonal konfrontáciu svedkyne poškodenej
Ľ.E. F. a obžalovaného, a tiež konfrontáciu svedka poškodeného U. F. st., U. F. ml. a aj svedkyne J.
Q. s obžalovaným, prečítal znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného a vypočul znalkyňu
MUDr. R. L., prehral zvukový záznam zo systému ReDat, prečítal a oboznámil listinné dôkazy, náčrtok a

fotodokumentáciu miesta činu, odpis z registra trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, správy
o povesti obžalovaného, a oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovanýkuskutku,ktorýsamukladiezavinuuviedol,ževčaseod10.50hod.a25sek.do10.51hod.
a 50 sek. bol v Jablonici pred rodinným domom, ktorého vlastníkmi sú Ľ. a U. F., jeho bývalí svokrovci.
Obžalovaný bol presvedčený, že sa v dome nachádza jeho syn, ohľadom ktorého v tom čase prebiehalo
konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Obžalovaný sa pokúšal zazvoniť na pootvorenú

bránku, asi pol metra vysokú, vedúcu na vstupný dvor domu. Následne vošiel do vstupného dvora a
videl, že sa tam nachádzajú cudzí ľudia nepatriaci k rodine F.B., konkrétne videl pani Q. a tiež J. Q.,
ktorého vtedy poznal len z videnia. Zo vstupného dvora ďalej viedla vysoká plechová brána, ktorá bola
zatvorená, či aj uzamknutá, to obžalovaný nevedel. Obžalovaný sa pokúšal vyskočiť pred tú bránu, aby
videl, čo je za ňou vo dvore, no bola privysoká. Z diaľky sa preto rozbehol, vyskočil na bránu a chytil

sa jej vrchnej časti za tu navarené ostnáče, a pozeral do dvora. Dvor bol až na psa prázdny, len asi na
sekundu zazrel pani F., ako sa mihla pri vstupných sklených dverách a pripadalo mu, akoby niekoho
strčila dovnútra. Ako obžalovaný visel na tej bráne, tak hlasno zakričal „kde schovávaš môjho chlapca“,
a bol tam ešte jeden nevhodný výraz ako dôsledok narušených vzťahov medzi obžalovaným a rodinou
F.. Brána, na ktorej obžalovaný visel, sa pod jeho váhou mierne pootvorila, na čo hneď zaútočil pes a

obžalovaný zoskočil z brány a snažil sa ju zavrieť, bál sa, že by mu pes mohol pohrýzť ruku. Do tohodruhého dvora potom obžalovaný už vôbec nevošiel a vracal sa naspäť von, prišiel k prvému oknu a
počul, ako pani F. volá políciu. Na to obžalovaný povedal, že nič iné neviete robiť, len volať políciu a
zmrzačovať mi chlapca, a mierne dlaňou buchol na prvú žalúziu, ktorá bola spustená dole. Potom išiel

spätne okolo druhého okna vo vstupnom dvore, kde už obžalovaný naschvál buchol do okna a poškodil
na ňom žalúziu, okno sa pritom nerozbilo. Potom obžalovaný pokračoval von a počul, ako sa začala
zdvíhať žalúzia na prvom okne a okno sa začalo otvárať, obžalovaný si myslel, že je to pani F., ale bol
to U. F. ml. Obžalovaný pristúpil k oknu a najmenej 20x sa opýtal, kde je jeho chlapec. Počas tohto
zacítil tupý náraz do chrbta, ktorý ho odsotil a on sa ľavou rukou chytil jedného rámu okna a druhou

dlaňou priamo okna, na ktoré fakticky spadol, a vtedy sa od rozbitého skla poranil na tepne pravej
ruky. Obžalovaný nevidel, kto a čím ho sotil, zacítil len tupý predmet. Dostal sa do šoku, videl na okne
množstvo svojej krvi, musel si chytiť tepnu a utekať z dvora von hľadať pomoc. Nikto ho v tom momente
nezaujímal, ani svedkovia, ľavou rukou riadil auto a pridržiaval si tepnu, našťastie len škrabnutú a nie
úplne prerezanú. Obžalovaný uviedol, že si nie je vedomý ničoho z toho, čo sa mu kladie za vinu, teda
že by porušil domovú slobodu poškodených, on do domu F. nešiel bezdôvodne, ale sa domnieval, že

sa tam nachádza jeho syn, ktorého zbavili svojprávnosti, s čím sa obžalovaný nemôže zmieriť. Do roku
2008 obžalovaný s F. žiadne spory nemal, potom sa však rozviedol s ich dcérou, ktorá sa presťahovala
do Senice a nechcela mu maloletého syna dávať, huckala ho proti nemu a robila to na ťažko chorom
dieťati. Podľa obžalovaného nie je pravdou, že by sa poškodenej F. vyhrážal slovami ty stará piča, kurva,
suka, zabijem ťa, musel by byť dement, keby povedal, že zabijem ťa. F. sa vo svojom dome nikdy necítili

ohrození, oni vždy hneď volajú políciu. Obžalovaný nebol pri zadných uzamknutých vchodových dverách
rodinného domu, lebo tam bol pes, ktorého sa bál. Nedovolil by si kopať a búchať do dverí, akurát rozbil
sklenenú výplň tak, ako už uviedol. Nebolo to však úmyselné, úmyselne len buchol na žalúziu druhého
okna. Čo sa týka búchania a kopania do brány, to nie je pravda, museli by sa tam nájsť nejaké stopy.
Pokiaľ ide o poškodený zámok, tak dva dni pred týmto skutkom mali F. vo dvore zlodeja, ktorý tam vnikol

tak, že vyvalil bránu, a to bol ten poškodený zámok.

Svedkyňa poškodená Ľ. F. k veci uviedla, že bolo asi pred jedenástou hodinou do obeda, kedy išla do
záhrady a počula strašný buchot, treskot a štekot psa priviazaného z kríža na vodítku vnútorného dvora.
Svedkyňa hneď usúdila, že je to obžalovaný, bol v amoku a vykrikoval ty stará piča, suka, zabijem ťa.

Svedkyňa uviedla, že pri dvore majú jednu veľkú plechovú bránu, ktorá sa nachádza za malou nízkou
bránou, ktorá ohraničuje ich súkromný pozemok od verejného priestranstva. Kým svedkyňa dobehla k
veľkej bráne, na ktorej majú zvrchu navarený roksor s presahom dovnútra 20 cm tak, aby pes nevyskočil,
videla obžalovaného, ako čupel navrchu železnej brány a pripravoval sa na skok. nikto iný v tom čase na
dvore nebol. Vtedy vyšiel zozadu z domu manžel svedkyne, lebo počul rev a krik, a zakričal na svedkyňu,

aby išla rýchlo dovnútra. Hneď potom zamkol dvere a aj za nimi nasledujúce látkové dvere a už počuli
buchot, treskot, ako do nich obžalovaný kopal. Svedkyňa nevidela, ako obžalovaný vstúpil do zadného
dvora, lebo boli zamknutí v dome, s manželom boli vo veľkom strese, svedkyňa sa bála a chytila mobil
a vytočila 158. Kým telefonovala, obžalovaného už videla pod žalúziou prvého okna, a vtedy dobehol
syn U. F. ml. a vytiahol žalúziu, aby ju obžalovaný nerozbil, a následne videla, ako obžalovaný pravou

rukou praskol dvakrát do okna a potom sa pozrel na ruku, ktorá mu krvácala, spravil s rukou pohyb
nadol a pokračoval ďalej, a praskol rukou do druhého okna, kde bola roleta spustená a túto poškodil. Na
okne zostali krvavé stopy, bol to úder zavretou päsťou. Svedkyňa nevedela uviesť, ako dlho to trvalo,
pričom následne prišla polícia, ktorú volala, bola stále v šoku a bosá. Polícia videla stopy na zadných
dverách, išlo o biele prachové otlačky nôh po obuvi. Po príchode policajtov videla svedkyňa na schodoch

susedu Q.. Svedkyňa mala veľký strach a bála sa o svoj život, obžalovaný nemal vstup povolený a nikto
ho tam nevolal, syn obžalovaného vôbec v dome nebol. Pes bol v čase incidentu uviazaný na vodítku,
ktoré malo asi 1,2 m a nemohol sa k veľkej bráne priblížiť, po chodníku sa dalo okolo neho prejsť. Malá
bránka nebola zamknutá, druhá brána zamknutá bola a pred vstupom obžalovaného nebola poškodená,
poškodila sa až tým, ako s ňou obžalovaný lomcoval, keď na ňu liezol, čo svedkyňa nevidela priamo, len

počula kopanie a lomcovanie. Počas incidentu nikto, ani manžel a ani syn svedkyne z domu nevyšiel,
báli sa a zostali za zamknutými dverami. Pokiaľ obžalovaný tvrdí, že mali predtým v dome zlodeja, je
to nezmysel. Obžalovaný sa svedkyni škaredo, oplzlo vyhrážal, vrátane toho, že ju zabije. Svedkyňa z
toho mala veľké obavy o svoj život a má ich dodnes, obžalovaného sa bojí.

Svedok poškodený U. F. k veci uviedol, že sa v čase incidentu nachádzal v dome, počul buchot na
bránu a vyšiel von, obžalovaný bol už vylezený na vnútornej bráne vysokej 2,3 m, jednu nohu mal už
na ich polovičke. Manželka svedka bola v záhrade, tak jej utekal naproti, báli sa o život, a preto sa
rýchlo skryli v dome a zamkli oboje dvere. Obžalovaný nemal na ich pozemok povolený vstup, pretomanželka volala políciu a tým sa to začalo. Obžalovaný búchal na bránu a lomcoval ňou, až ju vykopol.
Svedok ho videl vylezeného na tej bráne, a keď sa s manželkou schovali, tak počul buchot, že sa
mu bránu podarilo vykopnúť a dostať sa až k zadným vchodovým dverám, na ktoré kopal, lebo boli

tiež zamknuté. Samotné vykopnutie brány obžalovaným svedok nevidel, no brána bola zamknutá a
jazýček z nej mohol vyskočiť len tak, že sa s ňou silou lomcovalo, a tak došlo k jej vylomeniu, brána
predtým poškodená nebola. Syn, ktorý bol hore a počul búchanie, zišiel dole a vytiahol roletu na 1/3,
to zrejme obžalovaného ešte viac nahnevalo, okno sa následne rozbilo a zostala tam krv, lebo sa
obžalovaný zranil. Obžalovaný pokračoval k ďalšiemu oknu, tam buchol do rolety a rozbil dve lišty.

Samotné vyhrážanie sa išlo takpovediac mimo svedka, bol celý v strese, registroval však nadávky a
krik, a tiež hlas obžalovaného. Tvrdenie obžalovaného, že ho niekto zozadu sotil tupým predmetom, nie
je pravdivé. V dome bol svedok, manželka a syn U., a nikto z nich počas incidentu z domu nevyšiel.
Toto sa stále opakuje, že obžalovaný napáda poškodených, bolo to viackrát aj priestupkovo riešené.
Manželka sa bojí ísť aj do Senice. Obžalovaný sa nevie ovládať a rieši veci takýmto spôsobom, bol
akoby mimo, keď bol na tej bráne. Pes bol uviazaný 4 m od veľkej brány na dvore, ale vodítko až k

bráne nesiahalo, pes sa nemohol k obžalovanému dostať a ani sa nedostal, bol uviazaný, mal náhubok a
ozubenú reťaz okolo krku. Svedok uviedol, že videl, ako došlo k rozbitiu obloka, bol vtedy na chodbe, na
treťom schodíku a videl, ako obžalovaný okno rozbil, lebo je na prízemí a roleta bola vytiahnutá do 1/3.
Keď prišli policajti, vonku ani na ulici nebol nikto, a nie je pravdou, že by mali predtým v dome zlodeja.

Svedok U. F. ml. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne so svojou výpoveďou z prípravného
konania. Uviedol, že domov prišiel asi o 10.30 hod., jeho rodičia boli vtedy vo dvore za železnou bránou,
pričom prechádzali aj do domu. Svedok išiel dovnútra na poschodie do svojej izby, a následne asi o
10.50 hod. počul z dvora veľký krik. Podľa hlasu spoznal obžalovaného a ihneď zišiel na prízemie, kde
našiel rodičov, ako zamykali zadné dvere domu. Povedali mu, že je tam obžalovaný, že sa snaží dostať

dovnútra a chce im ublížiť, pričom rodičia svedka boli viditeľne rozrušení a vyľakaní. Svedok počul, ako
niekto búcha a kope na železnú bránu vo dvore, na čo sa presunul na schodište a jasne videl, že ide o
obžalovaného, ktorý sa vzápätí s krikom rozbehol oproti železnej bráne a jedenkrát do nej kopol nohou,
v dôsledku čoho sa krídla brány otvorili. Obžalovaný prešiel cez bránu a asi o 10 sekúnd svedok začul,
ako niekto búcha na zadné drevené dvere domu, pričom to musel byť obžalovaný, keďže nikto iný na

dvore vtedy nebol. Po chvíli buchot ustal, a vtedy svedok opätovne zazrel obžalovaného, ako sa vrátil
cez železnú bránu a postavil sa pred okno, za ktorým svedok stál, a najmenej dvakrát udrel do okna
rukou.Niktopritomobžalovanéhodooknanesotil,alehotentosvojímúderomrozbilsám.Vtomčaseboli
svedkovi rodičia vnútri v dome v blízkosti svedka. Obžalovaný sa po úderoch do okna chytil za ruku, ktorú
mal trochu krvavú, a svedok celkom vytiahol dovtedy len do polovice okna povytiahnutú roletu a zakričal

na obžalovaného, že čo robí a nech s tým prestane. Obžalovaný sa spýtal na svojho syna, na čo mu
svedok oznámil, že ten v dome nie je a nech im dá pokoj. Chvíľu ešte obžalovaný niečo kričal a následne
odišiel preč. Okrem rozbitého okna zostala poškodená aj zatiahnutá plastová žalúzia na druhom okne
nachádzajúcom sa na verande, a tiež veľká plechová brána, na ktorej bol vyhnutý uzamykací jazýček.
Svedok súčasne potvrdil, že matka mu už viackrát povedala, že sa obžalovaného bojí, že jej ublíži.

K výpovedi z prípravného konania svedok U. F. ml. dodal, že obžalovaný bol vo dvore domu jeho rodičov,
a to v prednom a aj v zadnom dvore a počul, ako kopal do zadných vchodových dverí domu, pričom do
zadného dvora sa mohol dostať len cez veľkú vchodovú bránu, ktorá bola vykopnutá. Vykopnutie brány
svedok priamo videl, urobil to obžalovaný tak, že sa rozbehol k tejto bráne a nohou ju vykopol, pričom

pred incidentom bola brána v poriadku. Svedok počul, ako obžalovaný vykrikoval oplzlé nadávky, ale ani
to nevnímal, lebo u obžalovaného to nebolo ojedinelé, vždy, keď k nim po rozvode s jeho sestrou prišiel,
tak nadával. Svedok potvrdil, že jeho rodičia majú z obžalovaného strach, aj počas incidentu mali z neho
strach a zamkli sa v dome. Na dvore sa v tom čase nikto okrem obžalovaného nenachádzal, manželka
svedkabolavtedydomanahornomkoncisdcérouasvedoknechcel,abysadotohomontovala.Rozbitie

okna svedok videl na vlastné oči, rozbil ho obžalovaný, po druhom okne obžalovaný buchol päsťou a
poškodil žalúziu. Nie je pravda, že by obžalovaného niekto sotil a spadol by na okno.

Svedkyňa J. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala zhodne so svojou výpoveďou z prípravného
konania, kedy uviedla, že dňa 9.6.2014 prišla domov z práce asi okolo 11.00 hod. Pri vystupovaní

z auta videla, ako vedľa dvora susedy F. zaparkovalo auto a vystúpil z neho obžalovaný. Svedkyňa
išla do vnútra svojho domu a následne z domu videla, ako obžalovaný vyskakoval na druhú bránu vo
dvore F. a stále pritom kričal a nadával na pani F., správal sa agresívne. Obžalovaný najskôr s bránou
lomcoval, potom do nej kopal, až sa mu ju podarilo otvoriť. Brána bola určite zamknutá, lebo videla, žesa obžalovanému nedala otvoriť. Obžalovaný vošiel dovnútra dvora, po chvíli sa však vrátil a búchal
päsťami do okien domu, jedno z nich aj rozbil a na druhom buchol do vonkajšej žalúzie. Celý čas niečo
kričal a následne z dvora odišiel, celé to netrvalo viac ako päť, desať minút. Svedkyňa nikoho iného

okrem obžalovaného vo dvore nevidela, a ani z domu F. nikto nevyšiel.

K výpovedi z prípravného konania svedkyňa J. Q. dodala, že prišla na obed domov a videla
obžalovaného, ako stojí pri dome F. a hneď išiel dovnútra, vošiel cez malú bránku na pozemok a potom
prešiel k ďalšej bráne, vysokej cez dva metre, vyskakoval, búchal a kopal do nej, potom sa na ňu zavesil

a rukami sa vytiahol hore, následne znovu zoskočil dole a potom ju nohou vykopol. Čo bolo za bránou
už svedkyňa nevidela, počula len štekať psa a potom už len videla, ako obžalovaný odtiaľ vyšiel, rukou
rozbil jedno okno a potom aj druhé, lebo videla, že buchol do tých okien a počula, že zarinčalo sklo. Prvé
okno, ktoré rozbil, nemalo žalúziu spustenú celú, na druhom bola spustená žalúzia celá. Obžalovaný
počas tohto incidentu kričal na adresu pani F., hnusne tam vykrikoval ty stará piča a podobne, no či aj
slovo zabijem povedal, to si svedkyňa nevšimla. Svedkyňa potvrdila, že sa F. sťažujú, že si nevedia s

obžalovaným rady, boja sa ho, svedkyňa sama videla, že bol takýto agresívny pri ich návšteve, nestalo
sa to po prvý raz. Svedkyňa nevidela, že by v blízkosti domu poškodených bola ešte nejaká iná osoba
okrem nej, a kto bol vnútri v dome, to nevedela. Všetko sledovala zo svojej obývačky z okna, odkiaľ k F.
dobre vidí, nie však za železnú bránu. Keď ona išla domov, na ulici nikto nebol. Q. z videnia síce pozná,
ale ho tam nevidela, okrem nej počas incidentu pred domom nikto nebol. Svedkyňa bola z toho, čo sa

deje, v šoku, obžalovaný kričal a búchal do brány. Svedkyňa nevidela, že by mal obžalovaný nejakú
zbraň, a takisto nevidela, že by obžalovaného niekto zozadu sotil alebo udrel, podľa nej pri obžalovanom
v čase rozbitia okien nebol nikto. Pokiaľ ide o to, že by sa niekto pred predmetným incidentom pokúsil
F. okradnúť, o tomto by svedkyňa vedela, pozná F. 30 rokov a boli by jej to povedali, o ničom takom
však nevie.

Svedok J. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne so svojou výpoveďou z prípravného konania.
Svedok uviedol, že sa dňa 9.6.2014 pohyboval na bicykli v obci Jablonica na ulici B., kde čakal na
rohu na kamaráta. Svedok si všimol, ako obžalovaný autom prišiel pred rodinný dom F. a zastavil.
Svedok sa tiež šiel otočiť na koniec ulice, okrem obžalovaného a susedy Q. si nikoho ďalšieho nevšimol.

O problémoch obžalovaného s rodinou F. vedel, preto zastavil opodiaľ a sledoval, čo sa bude diať.
Obžalovaný išiel k malej bránke rodinného domu, kde chvíľu stál a zdalo sa, že zvoní. Potom vošiel
dovnútra a pri druhej, vysokej bráne začal vyskakovať, akoby chcel dnu vidieť, následne sa na bránu
zavesil a vytiahol sa hore, aby videl za bránu. Asi tam niekoho zbadal, lebo začal kričať, kde má svojho
chlapca, a následne sa brána pootvorila a obžalovaný zoskočil na zem a zostal stáť pred bránou. Bolo

počuť štekot psa a obžalovaný akoby sa zľakol. Odchádzal od brány a pozeral do bočných okien so
stiahnutými žalúziami, dlaňou do nich - do každej jedenkrát udrel. Na jednom z nich sa začala žalúzia
zdvíhať a obžalovaný kričal, kam mu dali chlapca, nejaký mužský hlas mu na to čosi odpovedal. Potom
sa otvorila veľká plechová brána a vybehol odtiaľ postarší pán, asi pán F., lebo nikto taký ďalší tam
zrejme nebýva, ktorý nejakou rúčkou sotil obžalovaného zozadu do chrbta. Ten mal zdvihnuté obe ruky,

ako nimi počas rozhovoru rozhadzoval, takže nimi do okna buchol. Okno sa asi rozbilo, lebo si svedok
všimol, že obžalovanému tečie z jednej ruky krv. Po zhliadnutí tohto konfliktu odišiel svedok z miesta
činu preč.

K výpovedi z prípravného konania svedok J. Q. ďalej dodal, že stál presne oproti domu F. a z domu Q.

ho nebolo vidieť, lebo sú tam veľké tuje, a vlastne sa ani nechcel dať vidieť, aby nemal opletačky, sedel
na bicykli a kryl sa v kríkoch, potom sa posúval ďalej, aby mal výhľad. Po dlhšom čase sa potom stretol
s obžalovaným a pýtal sa ho na tento incident, a obžalovaný ho požiadal, či ho môže uviesť ako svedka.
Svedok uviedol, že osoba, ktorá sotila obžalovaného v oblasti krížov do okna s nejakým neznámym
predmetom, prišla spoza brány z priestoru domu F.. Svedok počul počas incidentu nejaké nadávky, nie

však slová „zabijem ťa“, obžalovaný sa pýtal najmä na svojho chlapca. Na ulici videl svedok jednak
obžalovaného a pani Q., a v húštine bol potom B. so psom, ktorého tam svedok pôvodne hľadal.

Svedok Mgr. J. D. k veci uviedol, že preveroval oznámenie viac než pred rokom s T. B., okolo obeda
dostali oznámenie, že na linku 158 volala pani F., že má nejaký problém a že je u nich pán T., preto išli na

miesto na zákrok. Po príchode na miesto sa pred domom nikto nenachádzal, zvonením alebo trúbením
upozornili, že sú tam a skontaktovali sa s poškodenou, nakoľko mali zavretú bránu. Nebol dôvod tam
vstupovať, lebo nebolo vidno, že by tam bol problém, následne ich poškodená pustila na pozemok a
vysvetlila, že tam bol pán T., s ktorým má dlhodobé problémy, a ukázala, že má poškodené žalúzie,pričomsivšimli,žesútamstopyponeznámejtekutine,pravdepodobnepokrvi.PaniF.imešteukazovala
v zadnej časti dvere do rodinného domu, kde sa mal pán T. nachádzať, dvere neboli poškodené, resp.
nie moc, a nachádzali sa vo dvore za železnou bránou. Čo konkrétne mal obžalovanými s dverami robiť,

si svedok nespomínal, a nepamätal si ani na to, či niečo na železnej bráne zistili, je to už dlhá doba.
U susedov klopali na rodinný dom po ľavej strane, kde im otvorila suseda, ktorá uviedla, že počula
nejaký hluk a s vecou nechce nič mať. Poškodená hovorila, že má obavu, lebo má zlé skúsenosti s
pánom T. a bojí sa ho. Na oknách domu si svedok všimol, že boli stiahnuté žalúzie a boli poškodené
neznámym predmetom, tzn. že boli niečím prerazené. Na rozbité okno si svedok nepamätal. Počas

zákroku svedok a jeho kolega ako členovia hliadky prišli do kontaktu s poškodenou F. a susedou, na
rodinných príslušníkov F. si svedok nepamätal. Na pozemku pani F.Á. bolo zviera - pes, štekal tam.
Na poškodenej bolo viditeľné, že sa bojí, bola rozrušená a rýchlo rozprávala. Žiadny svedkovia na ulici
neboli.

Vykonanými konfrontáciami svedkov poškodených a svedkov s obžalovaným sa súdu nepodarilo

odstrániť rozpory vo výpovediach jednotlivých osôb, ktoré tak zotrvali na svojich vyjadreniach a
tvrdeniach.

Zo znaleckého posudku MUDr. R. L. a MUDr. V. Ž. o duševnom stave obžalovaného súd zistil, že
obžalovanýjeosobnosťousrysmiemočnejnestálosti,netrpelanetrpívšakpsychickýmochorením,ktoré

by a priori znižovalo jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. V čase činu obžalovaný vedel a mohol
ovládať svoje konanie, afekt, v ktorom konal, nebol patologický. Pre silené afekty má obžalovaný mierne
zníženú všeobecnú vierohodnosť výpovedí týkajúcich sa konfliktných situácií, vrátane inkriminovaného
incidentu. V konfliktoch a afektoch sa môže obžalovaný správať impulzívne a slovne agresívne, fyzická
agresivita je menej pravdepodobná, aj keď ju nemožno vylúčiť. Najzávažnejším problémom života

obžalovaného bol a je podľa záverov znaleckého posudku pokračujúci boj o získanie kontaktu a vplyvu
na jeho syna.

NasúdeznalkyňazodboruzdravotníctvoapsychiatriaMUDr.R.L.vypovedala,žesapridržiavazáverov,
ktorévyplynulizpodanéhoznaleckéhoposudkuauviedla,žeobžalovanýjeemočneinstabilnáosobnosť,

je výbušný, húževnatý, bojuje až do krajností, aj keď sa ukazuje, že je v nevýhode, nevzdáva sa, a
o svojej pravde je presvedčený, pričom jeho pravda znie, že nikto nemá právo zbaviť ho otcovského
citu a on ho bude do smrti realizovať a bojovať až do posledného dychu. Obžalovaný je silne citovo
rozrušený už niekoľko rokov, jeho syn je jeho trauma, ktorá ho sprevádza už od jeho narodenia. Vo
výchove syna sa udiali zlé veci, lebo na nej obžalovaný neparticipoval a dochádzalo tam k opakovaným

súbojom o dieťa a o jeho výchovu medzi matkou, svokrou a obžalovaným. Dá sa konštatovať, že
v čase, kedy došlo k predmetnému incidentu, sa obžalovaný nachádzal v silnom citovom rozrušení
motivovanom tým, že sa asi pred rokom dozvedel, že syn je autista. V tom čase sa zároveň vyskytlo
súdne konanie, kde sa riešila otázka svojprávnosti jeho syna, a tieto udalosti spolu vyvíjali na neho
veľký tlak. Navyše sa obžalovaný nachádzal v časovej tiesni, lebo súd o zbavenie svojprávnosti jeho

syna sa mal konať o jeden, dva dni neskôr, a preto išiel do domu v Jablonici. Syn obžalovaného je
jeho najslabšia stránka a otázky, ktoré sa ho týkajú, ho veľmi rozrušujú. Samotné duševné zdravie
obžalovaného však nie je narušené, obžalovaný len chcel zachrániť svojho syna a bol v silnom citovom
rozrušení. Práve syn bol motívom jeho konania, najmä vnútorné presvedčenie obžalovaného, že sa jeho
synovi deje krivda a že mu treba pomôcť. Toto vysvetľuje celé jeho konanie, obžalovaný sa domnieva,

že musí synovi pomôcť a takýto bol výsledok. Žiadna duševná choroba ani porucha, ani závislosť na
alkohole u obžalovaného zistené neboli. Vo svojom reálnom živote sa neprezentuje ako násilník ani ako
agresor, jeho interpersonálne vzťahy k iným osobám s výnimkou jeho syna a jeho matky a svokrovcov
sú úplne primerané. V zaujatí pomôcť synovi si potom obžalovaný uvedomuje, že miestami aj prekračuje
zákon, ale prevláda u neho jeho ochranársky pud a nemá zachovanú mieru pre posúdenie správnosti

svojho konania. Chýba mu tu kritický odstup, prevláda silná citová emócia, a vtedy môže mať skreslené
spomienky na priebeh konkrétnej situácie a môže zlyhať jeho racionálna kontrola. Keď išiel situáciu
riešiť, stratil záujem o to, aby sa nedopustil nejakého trestného činu, syn mu bol oveľa prednejší. Mal
zníženú ovládaciu schopnosť do podstatnej miery vo vrchole toho afektu, ale nebola vymiznutá, pričom
rozpoznávacia schopnosť bola plne zachovaná, to všetko však nie ako dôsledok duševnej choroby,

ale ako dôsledok emočne instabilnej osobnosti, u ktorej afektíva môže byť veľmi silná, dramatická, aj
s takýmito trestnoprávnymi alebo priestupkovými riešeniami. Obžalovaný nemá problémy v bežnom
živote, ale má závažné najslabšie miesto svojho života a to otázka zdravia a vývinu jeho syna. Na vrchole
afektov má potom slabšiu schopnosť triediť situácie, slabšie si ich pamätať, a tým je vierohodnosť jehoopisu týchto situácií mierne znížená. Situáciu vníma skreslene a inak ako druhá strana, treba však
zároveň povedať, že obžalovaný vie, že na vrchole afektov má konanie a správanie také, že to vyúsťuje
doprávnychproblémovapriestupkov.Užcelédvedesaťročiasavediesúbojojednodieťa,pričomtakéto

stresové situácie sa nevyskytli prvýkrát a navyše sa postupom času stávajú ešte silnejšími. Obžalovaný
vie, že podobné situácie vedú k jeho afektívnemu správaniu, no vždy bol vedený vôľou, že to dieťa musí
zachrániť.

Zo zvukového záznamu zo systému ReDat zo dňa 9.6.2014 súd zistil, že svedkyňa poškodená Ľ. F.

ohlásila polícii, že obžalovaný im rozbíja dvere, dom a okná, pričom z hlasu poškodenej bolo evidentne
cítiť veľký stres a strach.

Na základe výsledkov dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní uznal súd obž. I.. I. T. za
vinného zo zločinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/, ods. 3 písm. a/
Trestného zákona a z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného

zákona, nakoľko bolo preukázané, že neoprávnene vnikol do obydlia iného a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - násilím a prekonaním prekážky, ktorej účelom bolo zabrániť vniknutiu, a zároveň
voči chránenej osobe - osobe vyššieho veku, a rovnako bolo preukázané, že sa inému vyhrážal smrťou
takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, pričom čin spáchal na chránenej osobe - osobe
vyššieho veku.

Vina obžalovaného bola preukázaná najmä výpoveďami svedkov poškodených Ľ. F. a U. F. staršieho,
ako aj výpoveďou svedkyne J. Q.. Súd mal preukázané, že obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia
- vnútorného dvora poškodených manželov F. a to tak, že neuzamknutou malou bránou oddeľujúcou
verejné priestranstvo od dvora poškodených vošiel na vnútorný dvor poškodených a následne po zistení,

že veľká železná brána, nachádzajúca sa ďalej vo dvore, je uzamknutá, na túto liezol, lomcoval s ňou a
kopaldonejdovtedy,ažsabránavylomilaapoškodilsajejuzamykacímechanizmus.Týmsaobžalovaný
dostal za túto bránu až k zadným vchodovým dverám do rodinného domu, pričom tieto boli rovnako
zamknuté, nakoľko poškodení F. počuli krik a buchot obžalovaného a bežali sa ukryť do domu. Keď na
búchanie a krik obžalovaného mu nikto dvere neotvoril, vrátil sa obžalovaný cez železnú bránu späť

na dvor do priestoru medzi malou a veľkou bránou, kde uvidel za oknom syna poškodených U. F. ml.,
a následne rukou, resp. rukami buchol do tohto okna tak, že sa okno rozbilo, a rovnakým spôsobom,
teda úderom rukou, potom poškodil tiež stiahnutú žalúziu vedľajšieho okna. Počas celého tohto konania
obžalovaný kričal a hanlivo nadával na poškodených spôsobom, ktorý u nich vzbudil dôvodnú obavu,
nakoľko podobné správanie obžalovaného sa neudialo prvýkrát a poškodená Ľ. F. v strachu o svoj

život volala na tiesňovú linku 158, pričom bola evidentne rozrušená, v strese a bála sa, čo potvrdzuje
jednak zvukový záznam z tiesňového hovoru na linku 158, a jednak výpovede svedkov, okrem iného
aj príslušníka policajnej hliadky, ktorý na mieste preveroval volanie poškodenej. Obžalovaný síce tvrdil,
že sa poškodeným nevyhrážal priamo zabitím, no nadávky a zvýšený hlas až krik, v spojení s fyzickou
agresiou zo strany obžalovaného, boli podľa názoru súdu dostatočne spôsobilé vzbudiť u poškodených

dôvodnú obavu, a to ak aj nie priamo z usmrtenia, tak minimálne z ťažkej ujmy na zdraví, resp. z inej
ťažkej ujmy.

Priebeh udalostí tak, ako ich opísali svedkovia poškodení a ich syn U. F. ml., mal súd preukázaný tiež
z výpovede svedkyne J. Q., susedy, ktorá sa v čase skutku vracala z práce domov a celé konanie,

pokiaľ sa toto odohrávalo v priestore medzi malou a veľkou bránou na dvore poškodených, priamo
sledovala zo svojho domu. Podľa obžalovaného sa na mieste činu, konkrétne na ulici pred rodinným
domompoškodených,nachádzaleštesvedokJ.Q.,ktorýtambolúdajnečakaťnasvojhokamarátaD.B.,
pričom svedok Q. na pojednávaní vypovedal zhodne s výpoveďou obžalovaného. Okrem obžalovaného
a samotného svedka však Q. na mieste činu nikto iný nevidel, a nikto okrem nich ani nepotvrdil, že by bol

obžalovaný v čase rozbitia okna a žalúzie rodinného domu poškodených niekým napadnutý. Navyše,
súdnaznalkyňanapojednávanísúduvypovedala,žespôsob,akýmobžalovanývnímasituáciesúvisiace
srodinouF.ajehosynom,môžebyťskreslenýavčasevypätýchsituácií,akouboloajpredmetnékonanie
obžalovaného, má obžalovaný oslabenú schopnosť tieto situácie triediť a pamätať si ich. Súd sa preto
priklonil k priebehu udalostí tak, ako ich opísali ostatní svedkovia a samotní poškodení, s tým, že sám

obžalovaný napokon uznal, že sa celý incident skutočne odohral, hoci inak, než tvrdia poškodení, a že
to z jeho strany bol posledný výkrik zúfalstva, aby sa už raz a navždy vyriešilo, čo sa deje s jeho synom.
Práve syn obžalovaného je totiž jeho hlavným motívom, keď po rozvode obžalovaného s exmanželkou,
dcérou poškodených, obžalovaný nemal možnosť dostatočne participovať na výchove syna, u ktoréhobol zistený autizmus, čo obžalovaný neustále kladie za vinu okrem iného aj poškodeným ako svojim
bývalým svokrovcom. V dôsledku toho vznikajú medzi obžalovaným a rodinou poškodených konfliktné
situácie,kedysaobžalovanýdostávadoafektívnehosprávaniaastrácasajehotriezvypohľadnavlastné

správanie, ktoré v zúfalej snahe ochrániť, až zachrániť svojho syna prerastá do protiprávneho konania.

Súd ďalej uvádza, že obhajoba navrhla vo veci vypočuť tiež svedka D. B., ktorý sa mal údajne v
blízkosti miesta činu stretnúť so svedkom J. Q., svedok sa však na nariadené pojednávanie vo veci bez
ospravedlnenianedostavil,asúdvzhľadomnadostatočnepreukázanýskutkovýstavavykonanédôkazy

rozhodol o nevykonaní tohto výsluchu z dôvodu nadbytočnosti. Zároveň súd konštatuje, že trestné
činy obžalovaného nepovažoval za spáchané verejne, teda pred viac ako dvomi súčasne prítomnými
osobami, nakoľko súd nemal preukázanú prítomnosť svedkov J. Q. a D. B. na mieste činu, celý incident
sa odohral na súkromnom pozemku vo dvore rodinného domu poškodených a ich syna, ktorí boli zavretí
v dome, teda mimo verejného priestranstva, a tiež svedkyňa J. Q. sledovala vývoj udalostí, aj to nie
všetkých (za veľkú bránu dvora nevidela), zvnútra svojho bydliska.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obž. I.. I. T., bolo zistené, že obžalovaný je prihlásený k
trvalému pobytu na adrese A., U.. W. XXXX/X. Z odpisu registra trestov a z výpisu Ústrednej evidencie
priestupkov mal súd preukázané, že obžalovaný bol doteraz deväťkrát postihovaný v priestupkovom
konaní a dvakrát súdne trestaný, ostatné razy rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. XT/XXX/

XXXX zo dňa 21.12.2000, pre trestný čin podľa § 176 ods. 1 Tr. zák. k podmienečnému trestu odňatia
slobody vo výmere 6 mesiacov s osvedčením sa dňa 18.3.2002, a tiež trestným rozkazom Okresného
súdu Bratislava 5 sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 19.10.2007, pre trestný čin podľa § 279 ods. 1 Tr. zák.
k podmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov s osvedčením sa dňa 7.7.2010.

Pri rozhodovaní o uložení trestu a jeho výmery obž. I.. I. T. súd vychádzal z ustanovenia § 41 ods. 1
Tr. zák. o úhrnnom treste, pričom súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. a/ Tr. zák.,
teda že obžalovaný spáchal trestný čin v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, a zároveň jednu
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zák., teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov (dva).
Keďže súd nezistil prevahu poľahčujúcich ani priťažujúcich okolností, vychádzal pri ukladaní trestu zo

zákonom stanovenej trestnej sadzby vzťahujúcej sa na čin najprísnejšie trestný a to tri roky až osem
rokov (§ 194 ods. 3 Tr. zák.), a uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody na dolnej hranici jeho
výmery tri roky, s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu dva roky, a s uložením
probačného dohľadu počas skúšobnej doby.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil spôsob spáchania trestných činov obžalovaným a ich následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, najmä však tú skutočnosť, že silné citové rozrušenie, v ktorom obžalovaný
konal, bolo vystupňované spormi o výchovu syna obžalovaného, prebiehajúcimi už niekoľko rokov,
pričom v ostatnom živote, ktorý sa syna obžalovaného netýka, sa obžalovaný správa mierne a v

rámci všeobecných spoločenských noriem. Bol to práve strach obžalovaného a jeho silný ochranársky
pud voči synovi, ktorý spôsobil, že sa obžalovaný dopustil protiprávneho konania, nakoľko sa v
tejto oblasti života u obžalovaného prejavuje silná emočná nestabilita, ktorá mu sťažuje udržať jeho
konanie na spoločensky prijateľnej úrovni, pričom však v ostatných medziľudských vzťahoch vystupuje
nekonfliktným spôsobom. V dôsledku toho súd rozhodol tak, ako je uvedené v predchádzajúcom odseku

odôvodnenia, a zároveň rozhodol o uložení povinnosti obžalovanému zúčastniť sa v skúšobnej dobe
psychologického poradenstva, ako aj o povinnosti obžalovaného nepriblížiť sa počas skúšobnej doby
probačného dohľadu k poškodeným U. F. a Ľ. F. na vzdialenosť kratšiu ako päť metrov, a nezdržiavať
sa počas tejto doby v blízkosti ich obydlia. Súd mal pritom na zreteli predovšetkým snahu eliminovať
vznik vyhrotených situácií medzi uvedenými osobami a umožniť obžalovanému po psychickej stránke

zvládnuť vypäté situácie súvisiace s jeho synom.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Tr. por.). Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v

neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308 ods. 1, 2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj

proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), a to len
vo svoj prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Tr. por.),
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345 ods. 1 Tr. por.),

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods.
1 písm. c/ Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.),
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 45 ods. 1
Tr. por.).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.