Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/423/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511208015
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2511208015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku v právnej veci navrhovateľa: maloletý L. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K., O. č. XXXX/XX, zastúpený zákonnými zástupcami - otec: B. G., nar. XX.XX.XXXX
matka: W. G., nar. XX.XX.XXXX, právne zastúpení advokátom: JUDr. Petrom Peružekom, AK so sídlom
Hlohovec, Cintorínska 1, proti odporcovi: Materská škola, Vinohradská 7, Hlohovec, so sídlom Hlohovec,
Vinohradská 7, IČO: 37 838 679, o náhradu za bolesť a iné, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Piešťany zo dňa 12. februára 2015, č.k. 9C/120/2011-266, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
zaplatenia istiny vo výške 6.615,45 eur titulom náhrady za bolesť, sumy 6.579,30 eur titulom náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, sumy 760,25 eur titulom náhrady nákladov spojených s liečením
vrátane cestovného, sumy 399,06 eur titulom nákladov na vypracovanie znaleckého posudku a sumy
252 eur titulom náhrady mzdy keď o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 144 ods. 1 písm. o), § 152 písm. c),

§ 153 ods. 1 písm. c) Školského zákona č. 245/2008 Z.z., § 7 ods. 1, 2 Vyhlášky MS SR č. 306/2008 o
materskej škole, § 214 ods. 1, 2, 3 Zákonníka práce, § 420 ods. 1,2,3, § 415 keď vecne svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že zhodnými tvrdeniami účastníkov konania mal súd za preukázané, že dňa 14.09.2009
približne o 11.00 hod. došlo na školskom dvore materskej školy v Hlohovci, v alokovanej triede na
Pribinovej ulici 69, u maloletého k zraneniu, čím došlo u maloletého k vzniku škody. Maloletý utrpel
zlomeninu dolného konca pažnej kosti ľavej ruky, v dôsledku ktorej má obmedzenú pohyblivosť ľavého
lakťového kĺbu ľahkého stupňa, obrnu lakťového nervu vľavo a tiež pooperačné rozsiahle keloidné

jazvy v oblasti lakťového kĺbu vľavo. V predmetnom konaní bolo medzi účastníkmi sporné tvrdenie
navrhovateľa, že zo strany odporcu došlo k porušeniu právnej povinnosti vykonávať náležitý dohľad
nad maloletým, nakoľko dozerajúce učiteľky nevenovali zrejme dostatočnú pozornosť deťom, ktoré
sa hrali v tom čase na školskom dvore. P. učiteľka T. mala v zmysle tvrdení maloletého telefonovať,
maloletý bol ponechaný bez priameho dozoru a kontroly učiteliek. Uvedené tvrdenia odporca poprel,
a preto dôkazné bremeno preukázania týchto skutočností zaťažovalo navrhovateľa, ktorý však na
ich preukázanie nenavrhol vykonať akékoľvek dokazovanie. Preto súd tieto skutočnosti nemal za

preukázané. Navrhovateľ pritom nespochybňoval skutočnosť, že v čase úrazu bol dodržaný najvyšší
počet detí v triede - 22 v triede pre 4-5 ročné deti a počet pedagogických pracovníkov 3. Navrhovateľ tiež
namietal, že učiteľky mohli, resp. mali predvídať riziko úrazu, ktoré pri takýchto prípadoch je vysoké. K
tomuto tvrdeniu súd uvádza, že práve umiestnením žinenky pod preliezku učiteľky vykonali opatrenie nazaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí zabraňujúce vzniku poškodenia ich zdravia. Súd dopĺňa,
že v danom prípade skákanie z preliezky nie je žiadnym spôsobom takou nebezpečnou činnosťou, ktorá
by mala byť pedagogickým zamestnancom maloletým deťom zakázaná, pričom preliezky v areáloch

materských škôl sú bežným náradím. Hoci k zraneniu maloletého došlo zoskokom z preliezky, nemožno
túto skutočnosť považovať za porušenie právnej povinnosti odporcom, keďže uvedenú činnosť maloletý
vykonával pod dozorom učiteliek p. Q. a T. v rámci každodenného pobytu detí vonku obsahujúceho
pohybové aktivity v rámci školského dvora v zmysle Školského poriadku. Uvedenú bežnú pohybovú
aktivitu nemožno považovať za nevhodnú, keďže je v materských škôlkach bežne vykonávaná. Jej

vykonávanie nemožno pritom nemožno považovať za porušenie tzv. všeobecnej prevenčnej povinnosti
upravenej v § 415 Občianskeho zákonníka, keďže odporca ako zodpovedný subjekt predpokladajúc
možnosť zranenia detí zabezpečil podloženie žinenky. Navrhovateľ ďalej namietal, že došlo k porušeniu
právnej povinnosti odporcom okamžitým neprivolaním lekárskej pomoci, resp. neposkytnutím prvej
pomoci. Odporca uvedené tvrdenie spochybnil. Uviedol, že maloletý sa sťažoval na bolesť, učiteľky
nezistili žiadne znateľné závažné poranenie, s rukou nehýbali, maloletý nebol v bezvedomí, neboli

tam znaky otvorenej zlomeniny, resp. krvácania, do 10 minút prišiel jeho otec a prevzal ho s tým, že
ho sám osobne zoberie na ošetrenie, a teda nebolo dôvodné privolať záchrannú službu. Vykonaným
dokazovaním znaleckým posudkom č. 11/2011 vyhotovenom znalcom MUDr. Ľubošom Klementom
z 08.04.2011 mal súd za preukázané, že zranenia svojím charakterom bezprostredne neohrozovali
maloletého poškodeného na živote, hoci ho svojím spôsobom ohrozovali na strate zdravia v zmysle

poškodenia funkcie a práce ľavej hornej končatiny. Oznámením výsledku šetrenia podania Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou z 25.02.2013 mal sú za preukázané, že skorým zásahom
zdravotníckeho personálu boli priame poúrazové komplikácie promptne riešené, zvládnuté, a tým
následky tohto rozsiahleho zranenia boli maximálne eliminované - poškodenému aj napriek včasnému
ošetreniu a operačným zásahom, ktoré utrpel úrazom, zostali trvalé následky. Následnosti, ktoré

viedli k vzniku určitého neurologického deficitu nemožno nikomu zosobniť, nakoľko takéto postupné
neurologické zhoršovanie pri danom type zlomeniny je skôr typické pre zavzatie periférneho nervu do
jazvy a kalusu, teda do hojacej sa kosti, čomu sa jednoducho nedá predísť. Na základe uvedeného preto
súd dospel k záveru, že povaha zranenia maloletého si nevyžadovala privolanie rýchlej zdravotníckej
pomoci, a preto ani týmto (ne)konaním nedošlo k porušeniu právnej povinnosti odporcu. Preto súd

v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že zo strany zamestnancov
odporcu nedošlo k porušeniu akejkoľvek povinnosti, ktorá by bola v príčinnej súvislosti so zranením
maloletého, berúc pritom na zreteľ aj charakter predškolského zariadenia, kde presný spôsob správania
sa učiteľov a žiakov nemôže byť taxatívnym spôsobom popísaný. Súd tiež dopĺňa, že v predškolskom
zariadení sú umiestňované deti útleho veku, u ktorých je zrejmé že ich motorika týkajúca sa držania

tela, chôdze a pohybu nie je ešte na takej úrovni ako je tomu u dospelého človeka. V zmysle súdnej
praxe použitie § 415 OZ (tzv. generálna prevencia) pritom prichádza do úvahy v prípadoch, ak tu
nie je konkrétna právna úprava, vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje (v
prejednávanej veci neexistuje presný výpočet povinností pedagogického zamestnanca pri organizácii
hry detí). Zároveň podľa § 441 OZ platí, že ak bola škoda spôsobená výlučne zavinením poškodeného

nesie si ju sám, čo platí aj v prípade, že škoda vznikla následkom konania poškodeného, ktorému pre
nedostatok schopnosti ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky (v prejednávanej veci pre nízky
vek maloletého - navrhovateľa) nebolo možné pričítať zavinenie (napr. R 3/1984 alebo Najvyšší súd ČR,
sp.zn. 25Cdo 1184/2006). S poukazom na uvedené súd tiež uvádza, že v zmysle uvedeného preto ani
nemohlo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti odporcom tým, že zákonní zástupcovi maloletého neboli

oboznámení so Školským poriadkom na r. 2009/2010. Súd tiež dopĺňa, že ani dodatočné dopĺňanie,
resp. upravovanie záznamu o registrovanom školskom úraze, nereálnosť časového sledu udalostí vo
vyjadrení odporcu, nie je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení takou právne relevantnou
skutočnosťou, ktorá by mala vplyv na vznik zodpovednosti odporcu na škode, ktorú maloletý navrhovateľ
utrpel. Súd má pritom za to, že v danom prípade ide o poškodenie zdravia u maloletého náhodou, ktorá

postihla, keďže ako už súd uviedol, že odporca nemal žiadnym konkrétnym spôsobom (zákonom, resp.
inou právnou normou) upravené povinnosti ako riadiť hru detí v materskej škole. Preto bolo možné
vychádzať pri skúmaní povinností odporcu iba zo všeobecnej prevenčnej povinnosti, ktorá podľa názoru
súdu porušená nebola, pretože nie je možné, aby v škôlke každé dieťa pri sebe malo učiteľa, ktorý by
riadil do najmenších podrobností jeho činnosť, čo by tiež podľa názoru súdu nezabezpečovalo, že tento

učiteľ by bol schopný zabrániť dieťaťu v akomkoľvek páde, ktorý sa udeje v zlomku sekundy. Na základe
uvedeného sa súd prihliadajúc na zásadu hospodárnosti konania ďalšími atribútmi vzniku zodpovednosti
za škodu nezaoberal, pričom s prihliadnutím na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia dospel
k záveru, že zo strany odporcu nedošlo k vzniku jeho zodpovednosti za škodu, ktorá navrhovateľovivznikla, a preto súd návrh zamietol. Súd v závere uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal
konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň
nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,

č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).Odporca mal v konaní vo veci plný
úspech, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom neuplatnil, a ani
mu akékoľvek v tomto konaní nevznikli.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom

svojho právneho zástupcu a žiadal, aby odvolací súd v zmysle ust. § 221 O.s.p. zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa zo dňa 12.02.2015 a vec mu vrátil na nové konanie, keď si zároveň uplatnil náhradu
trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.
1 O.s.p.. Navrhovateľ má za to, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, keď toto tvrdenie vyvodzuje z toho, že otázka nejakej žinenky nebola žiadnym
spôsobom preukázaná, nakoľko so záznamom o registrovanom školskom úraze sa manipulovalo,
takže nemôže byť hodnoverným dôkazom o tom, ako prebehol jednoznačne uvedený školský úraz
navrhovateľa. Poukázal pritom na znalecký posudok, stranu 16 a začiatok strany 17 kde je uvedené
„ o tom, že poškodený pravdepodobne spadol z výšky, akou môže byť poschodová posteľ, hojdačka

alebo preliezačka svedčí jednak to, že sila násilia na hlavu, hornú končatinu bola výrazná, tým, že došlo
k zlomenine kosti paže v dolnej časti nad lakťom vľavo a jej posunu do nepriaznivého postavenia, ale
i to, že násilie vyvolalo poškodenie i mäkkých štruktúr, ktoré vydržia značné násilie, lebo sú pružné,
poddajné a vysokému násiliu schopné svojimi vlastnosťami odolať“. Na inom mieste je uvedené, že „ je
teda vysoko pravdepodobné že maloletý poškodený padol z preliezačky a menej pravdepodobné že

spadol pri chôdzi alebo behu alebo z postele ktorá ležala na zemi. Ďalej navrhovateľ poukázal na to, že
v zázname o registrovanom školskom úraze je uvedené na jednej strane ktorá je aj dopisovaná že dieťa
pri zoskoku bolo už na zemi, keď na druhej strane tohto záznamu je uvedené, že dieťa sa pošmyklo
na rebríku neudržaním váhy tela pri doskoku. V danom prípade je toho názoru, že ak bol rozpor medzi
znaleckým posudkom ako listinným dôkazom a iným listinným dôkazom mal súd uvedené skutkové

zistenia popísať a vyhodnotiť čo však neurobil, a len sa pridŕžal tvrdenia odporcu a bagatelizoval úpravy
tohto záznamu. Súd nevyhodnotil uvedené rozporné tvrdenia dvoch listinných dôkazov, čím založil
vadu rozhodnutia v tom, že rozsudok je arbitrárny, nezdôvodniteľný a jednostranne kopírujúci tvrdenie
odporcu. Ďalej navrhovateľ uviedol, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia zákona keď v predmetnom
odôvodnení síce uviedol, že na posudzovaný prípad sa nemôže použiť ust. § 214 Zák. č. 311/2001

Z.z. ale prvostupňový súd si nedopatrením nevšimol že Zákonom č. 184/2009 Z.z. s účinnosťou od
01.09.2009 ( predmetný úraz bol 14.09.2009 ) bol nahradený práve novelou Zákona č. 245/2008 Z.z.
o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde
v ustanovení § 144 ods. 1 písm. o) cit. zákona je uvedené: „ dieťa alebo žiak má právo na náhradu
škody ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto ustanovenie sa

nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu“. Dieťaťom podľa ustanovenia § 2 písm. a) Školského
zákona je fyzická osoba ktorá sa zúčastňuje na výchovnovzdelávacom procese v materskej škole. Je
nepochybné, že pohybové aktivity pri ktorých došlo k úrazu súviseli so vzdelávaním a výchovou, čo
korešponduje s ustanovením § 28 ods. 1 Školského zákona. Otázku škody mal za preukázanú nielen
prvostupňový súd, ale aj odporca, ktorý len spochybňoval okolnosť, že za ňu zodpovedá. Následne súd

vedúc sa nesprávnymi právnymi úvahami rozoberal ustanovenia všeobecného právneho predpisu a to
ustanovenia § 415, 420 ods. 1, § 420 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka a nie príslušné ustanovenia §
144 ods. 1 písm. o) Školského zákona.

K odvolaniu navrhovateľa zaslal písomné vyjadrenie odporca v ktorom uviedol, že žiada odvolací súd

aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď je toho názoru, že súd prvého stupňa sa
riadne vysporiadal so všetkými dôkazmi, všetky skutočnosti riadne vyhodnotil a právne normy správne
aplikoval, keď vo veci aj správne rozhodol. Uviedol, že priebeh vzniku úrazu bol dostatočne preukázaný
v konaní pred súdom prvého stupňa, keď išlo o súčasť pohybových aktivít detí v rámci cvičenia na
preliezačke pričom výška zoskoku bola približne 0,5 metra. Tohto cvičenia sa zúčastnilo viacero detí

danej triedy pričom v takýchto prípadoch sa z dôvodu bezpečnosti vždy používa žinenka. Možné rozpory
ktoré vznikli pri vypracúvaní záznamu o úraze v materskej škole, boli robené iba v dobrej viere pani
učiteľky za účelom úpravy formálnych chýb a nie v snahe meniť vznik a priebeh úrazu a tento fakt bol
súdu riadne vysvetlený. Z tohto hľadiska v odvolaní uvádzaný rozpor medzi znaleckým posudkom, ktorýpredložil navrhovateľ a obsahom záznamu o registrovanom školskom úraze v skutočnosti nič nemení
na okolnostiach vzniku a priebehu úrazu. V danom prípade je rozhodujúce, že k úrazu došlo pri zoskoku
z preliezky v rámci pohybovej aktivity, čo nikto nespochybnil. Učiteľky ktoré nad deťmi vykonávali

dozor svoje povinnosti neporušili a dozor nezanedbali. Išlo skôr len o nešťastnú náhodu, ktorá sa pri
aktivitách tohto typu nedá niekedy vylúčiť. Príčiny vzniku zdravotného poškodenia a škody na zdraví
podľa ich názoru spočívali v ďalšom postupe pri riešení tohto úrazu. Tieto skutočnosti súd prvého stupňa
dostatočne uviedol vo svojom odôvodnení. Odporca je toho názoru, že príčinu vzniku zdravotného
poškodenia spočívali predovšetkým v tom, že riadne zistenie rozsahu poškodení a adekvátna liečba

boli navrhovateľovi poskytnuté pomerne neskoro. Navrhovateľ bol operovaný v Bratislave až večer,
pričom od prevozu do nemocnice uplynul dlhý čas. Ďalej odporca uviedol, že súd prvého stupňa správne
poukázal vo svojom rozhodnutí na ust. § 144 ods. 1 písm. o) Školského zákona ktoré ustanovenie však
iba uvádza jedno z práv dieťaťa a ďalšie otázky náhrady škody tento zákon nerieši. Ako súd podrobne
rozoberá v ďalšom odôvodnení rozsudku otázku náhrady škody, táto sa ďalej spravuje ustanoveniami
všeobecného právneho predpisu a teda § 420 a nasledujúce Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti

uviedli, že navrhovateľ ustanovenie § 144 ods. 1 písm. o) Školského zákona v konaní pred súdom
prvého stupňa vôbec nepoužil a preto nechápu, prečo ako odvolací dôvod to uvádza vo svojom odvolaní.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania ( § 201 a § 204 ods. 1 O.s.p. ) proti rozhodnutiu proti ktorému je

tento opravný prostriedok prípustný ( § 201 a § 202 O.s.p. ) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti ( § 205 ods. 1 O.s.p. ) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody ( § 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p. ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania(§214ods.2O.s.p.),keďdeňvyhláseniarozsudkubolzverejnenýminimálne5dnívopred

na úradnej tabuli súdu ( § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. ) a v elektronickej podobe na webovej
stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli ( § 21 ods. 2 Vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel
k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 ods. O.s.p.

Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh navrhovateľa ktorým sa domáha zaplatenia
sumy 6.615,45 eur titulom náhrady za bolesť, sumy 6.579,30 eur titulom náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, sumy 760,25 eur titulom náhradu nákladov spojených s liečením vrátane
cestovného, sumy 399,06 eur titulom náhrady nákladov na vypracovanie znaleckého posudku, a sumy
252 titulom náhrady mzdy.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol a v závislom výroku o náhrade trov konania.

Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorým

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec
aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vynaložil, s

poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé
písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len
nasledovné:

Navrhovateľ - maloletý L. G., v konaní zastúpený zákonnými zástupcami a to jeho rodičmi sa návrhom
zo dňa 21.06.2011 doručeným súdu dňa 22.06.2011 domáhal zaplatenia vyššie uvedených nárokov z
dôvodu, že dňa 14.09.2009 sa mu na školskom dvore materskej školy, ktorú navštevuje okolo 11.00 hod.
prihodil úraz. Z návrhu ďalej vyplýva, že maloletý spadol z detskej preliezky, zhruba z výšky 1,5 metra,

pričomsizlomilľavúruku.Utrpelfraktúrudolnéhokoncaramennejkosti.Počasuvedenéhoúrazubolapri
preliezke pani učiteľka - F. T., ktorá nedávala pozor na maloletého keď telefonovala čím zanedbala svoje
povinnosti. Taktiež po páde maloletého ihneď neprivolala lekársku pomoc, avšak zatelefonovala jeho
rodičom, ktorým uviedla, že dieťa spadlo z preliezky a asi si udrelo ruku. Rodičia po okamžitom príchodedo školy, zobrali maloletého za detským lekárom, následne bol prevezený do chirurgickej ambulancie
v Trnave a neskôr do Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. Doteraz u maloletého
dieťaťa (ľaváka)pretrvávajúzdravotnénásledky,nakoľkodošlokpoškodeniunervu,vdôsledkučohomá

problémy s písaním a inými úkonmi. Navrhovateľ je toho názoru, že učiteľky boli povinné ihneď privolať
lekársku pomoc alebo mu prvú pomoc poskytnúť, keď je toho názoru, že dozor zo strany učiteliek nebol
vykonávaný dostatočne. V danom prípade došlo k porušeniu povinnosti vykonávať náležitý dohľad nad
maloletými deťmi, nakoľko dozerajúce učiteľky nevenovali zrejme dostatočnú pozornosť deťom, ktoré
sa hrali v tom čase na školskom dvore. Taktiež došlo k porušeniu povinnosti, keď nebola ihneď privolaná

lekárska pomoc resp. nebola poskytnutá prvá pomoc.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce
z ustanovenia § 132 O.s.p. v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval
podľa aplikácie právnych predpisov a daný právny vzťah správne posúdil ako návrh navrhovateľa na

zaplatenie žalovanej istiny titulom náhrady škody.

Súd prvého stupňa správne zhodnými tvrdeniami účastníkov konania mal za preukázané že dňa
14.09.2009 približne o 11.00 hod. došlo na školskom dvore Materskej školy v Hlohovci u maloletého
k zraneniu a v čase zranenia boli pri preliezkach prítomné pani učiteľky Q. a T.. Súd ďalej správne

konštatoval, že došlo k vzniku škody u maloletého jeho zranením, keď utrpel zlomeninu dolného konca
pažnej kosti ľavej ruky v dôsledku čoho má maloletý obmedzenú pohyblivosť ľavého lakťového kĺbu
ľahkého stupňa, obrnu lakťového nervu vľavo a tiež pooperačné rozsiahle keloidné jazvy v oblasti
lakťového kĺbu vľavo. Ďalej sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení ohľadne skutočností, že dozerajúce učiteľky nevenovali

dostatočnú pozornosť deťom, ktoré sa v tom čase hrali na školskom dvore, keď učiteľka T. mala
v zmysle tvrdení maloletého telefonovať a na preukázanie týchto tvrdení nenavrhli vykonať žiadne
dokazovanie, preto súd správne konštatoval, že uvedené skutočnosti nemal za preukázané. Ďalej súd
prvého stupňa správne konštatoval, že ak navrhovateľ namietal, že učiteľky mohli resp. mali predvídať
riziko úrazu, ktoré pri týchto prípadoch je vysoké, tak v danom prípade práve umiestnením žinenky pod

preliezku učiteľky vykonali všetky opatrenia na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zabraňujúce
vzniku poškodenia ich zdravia. Hoci k zraneniu maloletého došlo zoskokom z preliezky, nemožno túto
skutočnosť považovať za porušenie právnej povinnosti odporcom, keďže uvedenú činnosť maloletý
vykonával pod dozorom učiteliek pani Q. a T., v rámci každodenného pobytu detí vonku obsahujúceho
pohybové aktivity v rámci školského dvora v zmysle školského poriadku. Uvedenú bežnú pohybovú

aktivitu nemožno považovať za nevhodnú, keďže je v materských škôlkach bežne vykonávaná. Jej
vykonávanie, nemožno pritom považovať za porušenie tzv. všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej
v § 415 Občianskeho zákonníka, keďže odporca ako zodpovedný subjekt predpokladajúc možnosť
zranenia detí zabezpečil podloženie žinenky.

Ďalej súd prvého stupňa konštatoval, že ak navrhovateľ namietal, že došlo k porušeniu právnej
povinnosti odporcu tým, že okamžite neprivolal lekársku pomoc resp. neposkytol prvú pomoc
maloletému navrhovateľovi, tak v danom prípade sa aj odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého
stupňa, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že týmto nekonaním odporcu, došlo k vzniku škody
u odporcu, keď navyše v konaní ani nebolo preukázané, že by išlo protiprávne konanie. Keďže učiteľky

nezistili žiadne znateľné závažné poranenie, s rukou nehýbali a maloletý nebol v bezvedomí, neboli tam
ani znaky otvorenej zlomeniny resp. krvácanie a do 10 minút prišiel jeho otec a prevzal ho s tým, že ho
sám osobne zoberie na ošetrenie, nebolo dôvodné privolať záchrannú službu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku vyhotoveného v tomto konaní

znalcom MUDr. Ľubošom Klementom z 08.04.2011 č. 11/2011, z ktorého jasne vyplýva, že zranenia
svojim charakterom bezprostredne neohrozovali maloletého poškodeného na živote, hoci svojim
spôsobomohrozovalinastratezdraviavzmyslepoškodeniafunkcieapráceľavejhornejkončatiny.Ďalej
je potrebné poukázať na Oznámenie výsledku šetrenia podania vypracovaného Úradom pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou zo dňa 25.02.2013, z ktorého vyplýva, že skorých zásahom zdravotníckeho

personálu boli priame poúrazové komplikácie promptne riešené, zvládnuté a tým následky tohto
rozsiahleho zranenia boli maximálne eliminované, keď poškodenému aj napriek včasnému ošetreniu
a operačným zásahom, ktoré utrpel úrazom, zostali trvalé následky. Ďalej je v tomto oznámení
konštatované, že následnosti, ktoré viedli k vzniku určitého neurologického deficitu, nemožno nikomuzosobniť, nakoľko takéto postupné neurologické zhoršovanie pri danom type zlomeniny je skôr typické
pre zavzatie periférneho nervu do jazvy a kalusu, teda do hojacej sa kosti, čomu sa jednoducho nedá
predísť.

Na základe uvedeného, preto správne súd prvého stupňa dospel k záveru, že povaha zranenia
maloletého si nevyžadovala privolanie rýchlej zdravotníckej pomoci a preto ani týmto nekonaním,
nedošlo k porušeniu právnej povinnosti odporcu. Zo strany odporcu nedošlo k porušeniu akejkoľvek
povinnosti,ktorábybolavpríčinnejsúvislostisozranenímmaloletého,berúcpritomnazreteľajcharakter

predškolského zariadenia, kde presný spôsob správania sa učiteľov a žiakov nemôže byť taxatívnym
spôsobom popísaný. Súd prvého stupňa tiež správne konštatoval, že ani dodatočné dopĺňanie
resp. upravovanie záznamu o registrovanom školskom úraze, nie je v zmysle citovaných zákonných
ustanovenítakouprávnerelevantnouskutočnosťou,ktorábymalavplyvnavznikzodpovednostiodporcu
na škode, ktorú maloletý navrhovateľ utrpel. Vzhľadom na skutočnosť, že súd nezistil, žeby na strane
odporcu došlo k porušeniu nejakej právnej povinnosti a teda k protiprávnemu konaniu, ktorý jeden z

atribútov musí byť splnený pri uplatnení náhrady škody z dôvodu prihliadnutia na zásadu hospodárnosti
konania sa ďalšími atribútmi vzniku zodpovednosti za škodu sa už nezaoberal.

Čo sa týka odvolacích námietok navrhovateľa ohľadne právneho posúdenia uplatneného nároku
navrhovateľa v prejednávanej veci, je odvolací súd toho názoru, že správne súd prvého stupňa

skonštatoval, že v danom prípade bolo potrebné aplikovať zákonné ustanovenia, ktoré boli platné a
účinné ku dňu vzniku nároku a teda kedy škoda vznikla t.j. ku dňu 14.09.2009. V danom prípade je
odvolací súd toho názoru, že správne súd prvého stupňa neaplikoval na uplatnený nárok navrhovateľa
ohľadne jednotlivých nárokov na náhradu škody Zákonník práce a to ustanovenie § 214 Zákonníka
práce nakoľko s účinnosťou od 01.09.2009 bolo na základe Zákona č. 184/2009 ustanovenie § 214

zrušené, keď úprava náhrady škody pôvodne zakotvená v ustanovení § 214 Zákonníka práce prešla
do Školského zákona č. 245/2008 Z.z. a to konkrétne do ustanovenia § 144 ods. 1 písm. o). V danom
prípade, ak navrhovateľ namietal, že zo strany súdu prvého stupňa došlo k nesprávnemu právnemu
posúdeniu, keď neaplikoval ustanovenie § 144 ods. 1 písm. o) citovaného zákona, ale aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka odvolací súd uvádza, že v tomto prípade došlo k správnemu

právnemu posúdeniu veci, pretože Zákonník práce upravoval právo na náhradu škody žiakom základnej
školy, žiakom stredných škôl, odborných učilíšť v ustanovení § 214 Zákonníka práce, ktoré stratilo
účinnosť ku dňu 31.08.2009 a následne bol tento nárok na náhradu škody upravený v citovanom zákone
č. 245/2008 Z.z., ktorý správne súd prvého stupňa aj vo svojom rozhodnutí uviedol, keď konštatoval, že
ide o jedno z práv dieťaťa, avšak jednotlivé atribúty vzniku nároku na náhradu škody nie sú upravené

v tomto Školskom zákone č. 245/2008 Z.z a preto je potrebné uplatniť Občiansky zákonník ako „lex
generalis“ a to ustanovenia § 415 a ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, s ktorým právnym
posúdením prvostupňového súdu sa odvolací súd aj stotožnil.

Čo sa týka odvolacej námietky navrhovateľa, že zo strany súdu prvého stupňa nedošlo k odstráneniu

nezrovnalostí ohľadne tvrdenia odporcu, že pri hre v materskej škôlke dňa 14.09.2009 bola použitá
žinenka, avšak zo znaleckého posudku vyplýva, že je vysoko pravdepodobné, že maloletý spadol z
preliezačky a je menej pravdepodobné, že spadol pri chôdzi alebo behu alebo z postele, ktorá ležala
na zemi, odvolací súd uvádza, že v danom prípade táto námietka odvolateľa nie je právne relevantná.V
tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadne nezrovnalosti v zistení skutkového stavu veci,

ktoré by mali viesť k tomu, že zo strany odporcu došlo pri úraze maloletého k porušeniu jeho právnych
povinností a ktoré by boli zároveň v príčinnej súvislosti so vznikom škody u maloletého. Aj zo znaleckého
posudku vypracovaného v konaní jednoznačne vyplýva, že k zraneniu došlo tak, že maloletý poškodený
spadol z preliezačky, keď aj zo záznamu odporcu vyplýva, že dieťa sa pošmyklo na rebríku neudržaním
váhy tela pri doskoku, čo nie je v priamom rozpore a teda nie je tam žiaden dôvod odstraňovať nejaké

nezrovnalosti ohľadne vzniku pádu pri danom konkrétnom úraze dňa 14.09.2009 v materskej škôlke.
Aj zo znaleckého posudku aj zo záznamu o registrovanom školskom úraze vyplýva, že maloletý spadol
z preliezačky a znalecký posudok žiadnym spôsobom nevylučuje, že toto zranenie sa nemohlo stať
aj dopadom maloletého na žinenku tak, ako to uviedol odporca. Odvolací súd ďalej konštatuje, že
navrhovateľ toto tvrdenie uviedol prvý krát až vo svojom odvolaní, keď počas celého konania pred

súdom prvého stupňa takéto tvrdenie neuviedol a preto súd prvého stupňa nemal ani dôvod vykonať
dokazovanie nad rámec účastníkmi navrhovaných a tvrdených dôkazov v zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p.Z vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu protiprávneho konania
odporcu a keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu sú podľa § 420 a nasl. Občianskeho
zákonníka u odporcu stanovené kumulatívne, čo znamená že v prípade nesplnenia, čo i len jednej

z nich nie je daná táto zodpovednosť, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je opodstatnené, lebo smeruje proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa ktoré spočíva na správnom
právnomzávere,ževdanejveciniesúsplnenépodmienkyprezodpovednosťodporcuzanavrhovateľom
uplatnenú škodu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil a z obsahu spisu

mu žiadne vyplývajú.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.