Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/63/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215090
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712215090.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.09.2012 boli tunajšiemu súdu doručené písomné podania žalobcu zo dňa 17.09.2012 označené
ako ,,Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“, ktoré boli pôvodne vedené
súdom pod spisovými značkami 9C/63/2012, 8C/270/2012, 9C/64/2012, 9C/68/2012, 9C/69/2012,
9C/70/2012, ktorými sa žalobca domáha voči žalovanému náhrady škody vzniknutej mu nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Zvolen, pretože tento nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
v zákonom stanovenej lehote, keď zároveň rozhodol bez splnenia zákonných podmienok.
Nakoľko predmetom vyššie označených konaní sú obdobné veci a účastníci konania sú v týchto

konaniach totožní, súd rozhodol o spojení uvedených vecí na spoločné konanie, a to uznesením č.
k. 9C/63/2012-14 zo dňa 12.12.2012, pričom tieto konania sú vedené tunajším súdom pod spisovou
značkou 9C/63/2012.

Vo všetkých vyššie označených prípadoch žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil poukázaním na
skutočnosť, že ako osoba oprávnená podal u zvoleného exekútora návrh na vykonanie exekúcie, pričom
súd napriek tomu, že predmetná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala

si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby. Z tohto dôvodu mala žalobcovi
vzniknúť majetková škoda ako aj nemajetková ujma, ktorú si žalobca v žalobe vyčíslil.

V konaní začatom pod sp. zn. 9C/63/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 125,- Eur
a titulom nemajetkovej ujmy sumu 321,- Eur..

Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že žalobca v exekučnom konaní v postavení oprávneného
navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti
povinnému C. C.B., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EXXXXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 03.12.2008
poverením č. 5611 024937, ktorým žiadosti súdneho exekútora vyhovel. K rozhodnutiu o poverení tak
došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov).

Podľa žalobcu došlo zo strany súdu k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby, keď v príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu mala žalobcovi vzniknúť majetková škoda vo výške 125,- Eur,
ktorá mala pozostávať s nákladov vynaložených na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných

výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70 Eur, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40 Eur, náklady na administráciu listín a komunikáciu s
pôvodným súdnym exekútorom vo výške 50 Eur, nákladov na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15 Eur - celkovo teda mal žalobca vynaložiť

vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením
návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom a to výlučne vplyvom nesústredenej činnosti
exekučného súdu márne sumu požadovaných 175 Eur. Žalobca tvrdil, že táto suma by ho neťažila,
ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora by dodržal
zákonom stanovenú lehotu.

Žalobca si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 321,- Eur, ktorú odôvodnil tým, že
samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Vzniknutú ujmu žalobca odôvodnil tým, že nesprávnym úradným
postupom došlo k reálnemu ohrozeniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu
dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, pričom nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil
oprávnené záujmy žalobcu týmto rizikám: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo
riziko zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo riziko zmarenia

účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a neskorým ukončením procedúry exekučným súdom
nastalo riziko insolvencie povinného. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy vychádzal žalobca z doktríny
prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé,
ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t.j. cca 663,88 Eur.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 9C/64/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu
125,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 330,- Eur. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že
žalobca v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným
zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému S. M., nar. XX.XX.XXXX, vec
bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX XXXXX/XX. Súd rozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.03.2009 poverením č. 5611 025747, ktorým
žiadostisúdnehoexekútoravyhovel.Krozhodnutiuopoverenítakdošlopouplynutízákonomstanovenej
doby (omeškanie viac ako 6 mesiacov). Odôvodnenie žaloby žalobca postavil na obdobnom skutkovom
základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 9C/63/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 9C/68/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu
125,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 275,- Eur. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že
žalobca v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným
zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému E. C., nar. XX.XX.XXXX, vec
bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX XXXX/XX. Súd rozhodol o žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10.06.2009 poverením č. 5611 028139, ktorým
žiadostisúdnehoexekútoravyhovel.Krozhodnutiuopoverenítakdošlopouplynutízákonomstanovenej
doby (omeškanie viac ako 5 mesiacov). Odôvodnenie žaloby žalobca postavil na obdobnom skutkovom
základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 9C/63/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 9C/69/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu
125,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 330,- Eur. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že
žalobca v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným
zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému S. K., nar. XX.XX.XXXX, vec bolavedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX XXX/XX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 15.05.2009 poverením č. 5611 026450, ktorým žiadosti
súdneho exekútora vyhovel. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby

(omeškanie viac ako 6 mesiacov). Odôvodnenie žaloby žalobca postavil na obdobnom skutkovom
základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 9C/63/2012.
V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 9C/70/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu
125,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 385,- Eur. Z tvrdení obsiahnutých v žalobe vyplýva, že
žalobca v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným

zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému E. J., nar. XX.XX.XXXX, vec bola
vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX XXXX/XX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 20.04.2009 poverením č. 5611 026921, ktorým žiadosti
súdneho exekútora vyhovel. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby
(omeškanie viac ako 7 mesiacov). Odôvodnenie žaloby žalobca postavil na obdobnom skutkovom
základe ako v prípade konania vedeného pod sp. zn. 9C/63/2012.

Žalovaný sa k žalobám vyjadril prostredníctvom písomného podania zo dňa 03.04.2013, ktoré bolo
doručené tunajšiemu súdu dňa 09.04.2013. Žalovaný v ňom okrem iného poukázal na všeobecné
zákonné podmienky za splnenia ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci:

1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2) vznik škody,
3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Podľa žalovaného nie
je jasný predovšetkým titul nároku na náhradu škody.

Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní, žalovaný poukazuje na skutočnosť, že lehota 15 dní

stanovená zákonodarcom na poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ako ukázala súdna prax, lehota na poverenie exekútora je
výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným
titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Žalovaný ďalej uviedol, že z uznesenia
ústavného súdu SR z 3.marca 2011, č. k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.

októbra 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.septembra 2011 sp. zn.
3 Cdo/11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.marca 2011 sp. zn. 5Cdo/291/2010 okrem
iného vyplýva skutočnosť, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného
bez účasti spotrebiteľa ako aj preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá
v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Zároveň žalovaný poukázal aj na
to, že žalobca neuviedol aké konkrétne kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu v súvislosti
s prieťahmi, ktoré mal v konaní spôsobiť súd, nakoľko žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť
na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti a teda, že by existovalo právoplatné

rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa žalovaného preto nie je preukázaný nesprávny
úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov v kontexte ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov účinnom od 01. 01.2013 (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci“).

Rovnako tak žalovaný poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, z ktorého vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody

spôsobenej pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa
prijatiajehožiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody.Žalovanýzdôraznil,žežalobca
podal prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.04.2012 Vzhľadom naskutočnosť, že už dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené žaloby vo veci, žalovaný má za to, že
v tomto prípade sa jedná o predčasne uplatnený nárok na súde.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade materiálnej škody vo výške 125,- Eur žalovaný uviedol, že pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Podľa žalovaného žalobca
nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si žalobca uplatňuje, možno podľa žalovaného považovať
za hypotetické. K uvedenému presvedčeniu dospel žalovaný na základe tej skutočnosti, že žalobca v

žalobách neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.
z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je trvalé zmenšenie majetku poškodeného a ušlý
zisk predstavuje ušlý majetkový prospech, resp. nerozmnoženie majetku poškodeného, ktoré by bolo
možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti s ohľadom na pravidelný beh vecí.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu žalovaný upriamil pozornosť na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3 zákona

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci s tým konštatovaním, že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú v predmetnom konaní právne
irelevantné, pretože náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba
(bližšie pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011). Žalobca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít

apodnikateľskýchplánov“,aletietoniesúbližšiekonkretizované.Ďalejjepravdou,žežalobcapoukazuje
na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného zadosťučinenia za
zbytočné prieťahy, avšak poskytovanie finančnej satisfakcie nie je podľa žalovaného automatické a
podliehapodrobnémuskúmaniuprípaduzostranysúdu.Niejepretomožnévychádzaťzpaušálnejsumy
663,88 Eur, ktorá by mala byť priznaná za každý rok prieťahov. Ústavný súd Slovenskej republiky vo

svojej rozhodovacej činnosti prihliadal aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave alebo nie.
Pokiaľ však žalobca takýto prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej
ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného súdu SR, keď predseda príslušného súdu nemal ani len
teoretickú možnosť prípadnú nápravu zjednať. Napokon žalovaný poukazuje aj na nutnosť preukázania
toho,žekonštatovanieporušeniaprávaniejedostačujúcimzadosťučinenímvrámciuplatňovanianároku

na náhradu nemajetkovej ujmy, k čomu zo strany žalobcu taktiež nedošlo. Na základe uvedených
skutočností má žalovaný za to, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by bolo
dôvodné poskytovať jej relutárnu náhradu.

Podľa žalovaného nie je možné opomenúť ani povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu

úradnémupostupudôjsť,atoprizohľadnenípovahypodnikateľskejčinnostižalobcuapovedomí,ktoréje
okolo žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky
štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že
potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť žalobcu na trhu spotrebiteľských úverov.
Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných

konaní, ktoré žalobca inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so skutočnosťami uvádzanými v odôvodnení
podaného návrhu a oboznámením sa s obsahom exekučných spisov vedených tunajším súdom v
dotknutých konaniach a zistil tento skutkový stav:

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 27Er/718/2008 podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 31.10.2008 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
C. C., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 06667/08 zo dňa

29.07.2008. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 01.12.2008. Okresný súd poverením č. 5611 024937 zo dňa
03.12.2008 žiadosti súdneho exekútora vyhovel.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 25Er/21/2009 podal žalobca v postavení

oprávneného dňa 07.12.2008 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
S. M., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 08649/08 zo dňa
28.08.2008. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 09.01.2009. Okresný súd poverením č. 5611 025747 zo dňa
18.03.2009 žiadosti súdneho exekútora vyhovel.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 27Er/313/2009 podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 09.05.2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
E. C., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 13400/08 zo dňa
13.01.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 03.06.2009. Okresný súd poverením č. 5611 028139 zo dňa
10.06.2009 žiadosti súdneho exekútora vyhovel.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 27Er/77/2009 podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 18.11.2008 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
S. K., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 11265/08 zo dňa
18.11.2008. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 13.03.2009. Okresný súd poverením č. 5611 026450 zo dňa
15.05.2009 žiadosti súdneho exekútora vyhovel.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 23Er/230/2009 podal žalobca v postavení
oprávneného dňa 07.03.2009 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
E. J., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s. sp. zn. SR 09502/08 zo dňa
01.10.2008. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 03.04.2009. Okresný súd poverením č. 5611 026921 zo dňa
20.04.2009 žiadosti súdneho exekútora vyhovel.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu možno vykonať aj na podklade

vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom
v čase začatia konania, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo

jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení

účinnom v čase začatia konania, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci v kontexte s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami dospel súd k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, preto súd žalobu ako

nedôvodnú zamietol. Súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
kde je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretoževydanietohtopovereniamusíbyťvýsledkomnáležitéhopreskúmaniaexekučnéhotitulu,žiadosti
o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má povinnosť predovšetkým pred udelením
poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie

exekúcie. Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia do vydania poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci
vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Na tomto mieste
musí súd zdôrazniť aj tú skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom prípade došlo k porušeniu práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je vo výlučnej

kompetencii Ústavného súdu SR, ktorý túto otázku, aj s odkazom na jeho ustálenú judikaturu, skúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti daného prípadu vychádzajúc pritom z kritérii ako zložitosť
veci, správanie účastníka konania a samotný postup súdu. V nadväznosti na uvedené potom platí,
že v kompetencii súdu v rámci konania o náhradu škody podľa vyššie citovaného zákona nie je
preskúmavanie súdneho konania z hľadiska existencie prieťahov v konaní, ktoré by odôvodňovali

priznanie nárokov uplatnených podľa uvedeného zákona, nakoľko to prináleží iba Ústavnému súdu
SR na podklade ústavnej sťažnosti resp. predsedovi súdu na podklade sťažnosti účastníka konania na
prieťahy v konaní. V prípade opačného výkladu by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnenésúčasne preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov v konaní.
Záverom súd dodáva, že v tomto konaní súd nie je oprávnený konštatovať, že vo veci došlo k prieťahom.

Základnými zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú: a.) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, b.) vznik škody a c.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
je uvedeným zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3

ods. 2 predmetného zákona nemožno zbaviť. Z uvedeného potom vyplýva, že zo strany oprávneného
subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie (úmysel resp. nedbanlivost), ale postačuje preukázanie
skutočnosti, že vzniknutá škoda je výsledkom činnosti príslušného štátneho orgánu. Ústavný základ tejto
zodpovednosti je koncipovaný v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého, každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy
alebo nesprávnym úradným postupom. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupommáten,komubolatakýmtopostupomspôsobenáškoda.Škodousapritomrozumiemajetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
(úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné
vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky

toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Ďalej platí, že kauzálny nexus
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený a nie iba sprostredkovaný. V nadväznosti na to treba podotknúť, že pri
zisťovaní existencie príčinnej súvislosti je žiaduce upriamiť pozornosť na skúmanie toho, či v rámci
skutočností prichádzajúcich v danom prípade do úvahy ako príčina škody existuje taká skutočnosť,

s ktorou zákonodarca spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať potom za
následok vznik zodpovednosti podľa citovaného zákona iba vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom. A teda
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim t. j., ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Nakoľko súd dospel k jednoznačnému záveru, že na strane žalovaného, ktorý v danom prípade konal
prostredníctvom exekučného súdu, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu majúceho za následok
vznik škody, má súd za to, že v danej veci neexistuje ani právny základ a síce zodpovednosť odporcu
za škodu, v dôsledku čoho sa súd nezaoberal tak výškou škody ako aj majetkovej ujmy uplatňovanej

žalobcom.

Podobne, s analogickým odôvodnením súd zamietol nároky žalobcu aj v ostatných jedenástich veciach
spojených na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 9C/63//2012. Dôvody súdneho rozhodnutia sú
identické a právna argumentácia totožná s argumentáciou produkovanou/uvádzanou vo veci žalobného

návrhu s pridelenou sp. zn. 9C/63/2012. Vzhľadom k tomu, že žalobca právne relevantným spôsobom
nepreukázal vznik a výšku majetkovej škody ani v týchto prípadoch, súd žalobu zamietol aj v spojených
veciach.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko však zo súdneho spisu sp. zn. 9C/63/2012 má súd za preukázané, že žalovanému žiadne trovy
konania nevznikli, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
§ 41 ods. 2 písm. d) zák.č. 233/1995 Z. z.

§ 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.
§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 9 ods. 1 , 2 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.

§ 17 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta

O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).