Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214205449
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214205449.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v právnej veci žalobcu: S. R.,

L.. X. L. XXXX, J. XXX XX K. D., L. E. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Tamásom Puskásom,
advokátom, AK so sídlom 929 01 Dunajská Streda, Alžbetínske námestie 1203, proti žalovanej: R. L.,
L.. XX.I. XXXX, J. XXX XX Š., K. XXXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Múčkom, advokátom, AK
so sídlom 930 30 Rohovce 100, o zaplatenie istiny 11.666,66 Eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 11.666,66 Eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaním na tunajší súd zo dňa 5.marca 2014 domáha rozhodnutia, ktorým by bola žalovaná

zaviazaná k zaplateniu sumy 11.666,66 Eur. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že medzi predávajúcimi:
I. G., R. L., C. R. S. S. R. a kupujúcimi bola dňa X. I. XXXX uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej
boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Š., evidované na LV č. XXXX ako rodinný dom
so súp. č XXX, pozemok parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX C.X a pozemok
parc. č. XXX - záhrady o výmere XXX C.X. Predmetné nehnuteľnosti sa nachádzali v podielovom
spoluvlastníctve vyššie menovaných osôb, pričom spoluvlastnícky podiel žalovanej a I. G. bol vo výške
1/6-ine a 3/16-ine k celku a spoluvlastnícky podiel žalobcu a C. R. vo výške 1/16-ine a 1/12-ine k

celku. Podľa tvrdenia žalobcu, napriek skutočnosti, že kúpna cena bola uhradená v celej výške, a to za
účelom zjednodušenia realizácie predaja uvedených nehnuteľností na bankový účet žalovanej, žalobca
doposiaľ neobdržal od žalovanej na neho pripadajúcu časť kúpnej ceny v celkovej výške 11.666,66 Eur.
Žalobca má za to, že po prijatí peňažných prostriedkov od kupujúceho vznikla žalovanej povinnosť vydať
ďalším spoluvlastníkom, vrátane žalobcu, na nich pripadajúcu časť kúpnej ceny určenej podľa výšky ich
spoluvlastníckych podielov. Žalobca ďalej tvrdí, že vyzval žalovanú listom zo dňa 7. januára 2014 na
úhradu bezdôvodného obohatenia, avšak žalovaná požadovanú sumu žalobcovi neuhradila.

Súd žalobu doručil v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku žalovanej, ktorá
sa k žalobe vyjadrila vo svojom podaní, ktoré došlo súdu dňa 21. marca 2014 v tom smere, že žiada
žalobu zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko tvrdenia žalobcu sa podľa jej názoru nezakladajú na pravde.
Vo svojom vyjadrení uvádza, že došlo k predaju v žalobe vymedzenej nehnuteľnosti, pričom dedičský
podielnavrhovateľaaC.R.zhodnepredstavovalhodnotuspoluvlastníckehopodieluoveľkosti1/12-inaa
1/16-ina k celku. Na dedičskom podiele C. R. viazli dlhy v celkovej výške 25.621,46 Eur, ktoré bolo nutné
vysporiadať z kúpnej ceny. Podľa tvrdenia žalovanej, nakoľko v osobách dedičov C. R. a S. R. sa jedná

o bratov a vzhľadom na skutočnosť, že suma záväzkov a dlhov viaznucich na predmetnej nehnuteľnosti
na strane C. R. prevyšovala hodnotu dedičského podielu C. R. a S. R., v celkovej výške dlhov 25.621,46
Eur, pričom na dedičské podiely prichádzalo do úvahy vyplatiť sumu rovnajúcu sa dvojnásobku sumy
11.666 Eur, bola suma 25.621,46 Eur vyplatená na hodnotu C.Á. R.. Následne došlo medzi dedičmi kdohode, že sumu pripadajúcu na dedičský podiel navrhovateľa uhradí podľa ich vzájomnej dohody jeho
brat C. R., ktorý svoj záväzok voči svojmu bratovi, t.j. navrhovateľovi uznal a zaviazal sa na jeho úhradu.
Žalovaná vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že vo veci nie je pasívne legitimovaná.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na 28.novembra 2014, na ktoré sa dostavili účastníci konania, ich
právni zástupcovia ako aj svedkovia, C.. G. L.É., L.. X.L. XXXX, I. G., L.. XX. V. XXXX a C. R., L.. X.
C. XXXX.
Žalobca na pojednávaní sa vyjadril v tom smere, že predmetnú nehnuteľnosť zdedil po matke, pričom
pozostalí dedičia sa dohodli, že túto nehnuteľnosť predajú. Spoločne podpisovali aj kúpnu zmluvu, v

zmysle ktorej kúpna cena mala byť vyplatená žalovanej, ktorá následne mala rozdeliť kúpnu cenu vo
výške podielov spoluvlastníkov. Súhlasil s tým, aby kúpna cena bola vyplatená žalovanej, nakoľko jej
ako príbuznej, t.j. tete dôveroval. Žalovaná ho v júli 2012 navštívila a oznámila mu, že nebude jeho podiel
vyplatený, nakoľko žalovaná vyplatila exekúciu za jeho brata. Žalobca zdôraznil, že nikdy nedal súhlas
nato,abyodporkyňatakýmtospôsobomnarábalasjehodedičstvom.Dodal,žepredmetnúnehnuteľnosť
predávali štyria, pričom kúpna cena bola rozdelená tak, že I. G. bolo vyplatených 30.000 Eur, žalovaná si

ponechala 30.000 Eur, C. R. bolo vyplatených 25.000 Eur na exekúciu a on nedostal nič. Žalobca ďalej
poukázal na skutočnosť, že medzi ním a žalovanou nebola uzavretá žiadna dohoda ohľadne časti kúpnej
ceny pripadajúcej na žalobcu, teda či ich môže použiť na úhradu dlhov pána C. R.. Rovnako nebola
uzatvorená žiadna dohoda týkajúca sa nevyplatenia podielu z nehnuteľností. Žalobca však uviedol, že
existovala dohoda o uznaní dlhu C. R., ktorá však mu bola podsunutá v čase, keď mu bolo oznámené,

že jeho podiel z kúpnej ceny nebude vyplatený. Mal za to, že nakoľko mu z dedičského podielu nebolo
vyplatené nič, ani nemohol požičať bratovi sumu, ktorá sa v predmetnej dohode uvádza.
Žalovaná na pojednávaní uviedla, že na zdedenej nehnuteľnosti viazli exekúcie C. R., ktoré sa postupne
objavovali. Iba ona sa snažila riešiť danú vec, a keď našla kupujúceho, tak najprv musela vyplatiť
exekúcie, a to vo výške 25.621,46 Eur, pričom táto suma prevyšovala podiel C. R., keďže jeho podiel

mal byť vo výške 11.666,66 Eur. Zdôraznila, že musela vyplatiť exekúcie ešte pred zaplatením kúpnej
ceny, nakoľko bez toho by nebolo možné predať nahnuteľnosť. Vzhľadom na tieto skutočnosti, dedičia
sa pri prerokovaní rozdelenia výnosu z odpredaja pozostalej nehnuteľnosti dohodli, že C. R. má vyplatiť
žalobcovi sumu 11.447,91 Eur. Žalovaná potvrdila, že žiadna dohoda nebola podpísaná medzi ňou a
žalobcom.

Svedok, C.. G. L., L.. X.L. XXXX, bytom O. XXXX/X, Š. uviedol, že má znalosť o predmetnej veci, pričom
sa jedná o pozostalosť po jeho babke. Žalovaná je jeho matkou, on sám je právnik a on vypracoval
kúpnu zmluvu. Na nehnuteľnosti viazali dlhy, pričom kupujúci trvali na výmaze týchto dlhov, preto bolo
nutné riešiť najprv exekúcie. Žalovaná, teda jeho matka, C. R. S. I. G. sa dohodli, že dlhy zaplatí on, t.j.
svedok C.. L. S. I. G.. Žalobca sa o nehnuteľnosť nezaujímal. Následne sa dohodli, že pozostalým bude

vyplatená kúpna cena vo výške ich podielu až po započítaní vyplatenej exekúcie. Nakoľko C.Š. R. boli
vyplatené dlhy vo vyššej výške ako jeho podiel v nehnuteľnosti, dohodli sa, že podiel žalobcu vyplatí
C. R.. Svedok tvrdil, že on vypracoval aj dohodu o uznaní dlhu z 15.júla 2013, ktorú podpisovali obaja
účastníci, t.j. žalobca a C. R. pred ním, aj za prítomnosti žalovanej. Svedok sa nevedel vyjadriť k otázke,
prečo na súdu predloženej dohode o uznaní dlhu z 15. júla 2013 figuruje jedine podpis žalobcu. Uviedol,

že nemá vedomosť o ďalšej dohode medzi žalovanou a žalobcom, avšak existuje čestné vyhlásenie
C. R. a dohoda o uznaní dlhu medzi žalovanou a C. R. a dohoda o uznaní dlhu medzi I. G. S. C. R..
Svedok dodal, že má vedomosť o tom, že C. R. rovnako neplnil na základe vyššie uvedených dohôd
ani žalovanej, ani I. G..
Svedok, I. G., L.. XX.V. XXXX, bytom N. O. XX/XX, Š. na súdnom pojednávaní uviedol, že je bratom

žalovanej a strýkom žalobcu, pričom o predmetnej veci je informovaný. Po smrti ich matky sa dohodli
predať nehnuteľnosť, avšak nakoľko tam boli dlhy synovca C. R., najprv potrebovali vyplatiť tieto dlhy. On
sám poskytol 7.000 Eur na vyrovnanie dlhov, s tým, že túto sumu dostane z kúpnej ceny späť. C. R. sa
zaviazal, že vyplatí žalobcu. Svedok rovnako zdôraznil, že žalobca bol na všetkých jednaniach dedičov
prítomný. Najprv požiadali C. R. na vyplatenie dlhov, avšak ten uviedol, že nemá na to a má plnú hlavu z

iných starostí, preto sa rozhodli so svedkom C.. G. L., že tieto dlhy vyplatia oni s tým, že všetci podieloví
spoluvlastníci súhlasili s vyplatením exekučných dlhov, resp. nikto to nenamietol. Žalobca sa vytancoval
od exekučných dlhov a mal za to, že s tým nemá nič spoločné, je to záležitosť jeho brata. Svedok mal
vedomosť o tom, že C. R. podpisoval dohodu o uznaní dlhu a zaviazal sa vyplatiť svojho brata, žalobcu.
Svedok, C. R., L.. X.C. XXXX, bytom P. L. M. Č.. XXX uviedol, že účastníkov konania pozná, na strane

žalovanej je jeho teta a na strane žalobcu jeho brat. K veci sa vyjadril tak, že mal dlžoby, ktoré sa preniesli
na jeho tetu a strýka. Vie, že dlhuje svojmu bratovi sumu 11.666,66 Eur a dohodol sa s ním, že tento
dlh uhradí. Zatiaľ však nič nespláca, lebo je na úrade práce, pričom žiadnu nehnuteľnosť nevlastní. Keď
bude mať, potom zaplatí. Svedok uznal, že existuje písomná dohoda o uznaní dlhu uzavretá medzi níma žalobcom, pričom ide o dohodu, ktorá sa zakladala aj do súdneho spisu. Nedostal síce pôžičku vo
výške 11.407,41 Eur ako sa to uvádza v dohode, ale vie, že toľko peňazí by mal zaplatiť svojmu bratovi.
Žalovaná vo svojom záverečnom návrhu došlým súdu dňa 2. decembra 2014 opätovne zdôraznila,

že podanú žalobu považuje za nedôvodnú a požaduje ju zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie ne jej strane. Má za to, že požadovanú sumu má žalobcovi zaplatiť ďalší podielový
spoluvlastník, a to C. R. v zmysle dohody o uznaní dlhu, ktorej existenciu potvrdili aj svedkovia C.. G.
L. S. I. G.. Nakoľko suma exekučných záložných práv predstavovala vyššiu sumu ako hodnota jeho
podielu, boli na ich úhradu použité aj peňažné prostriedky, ktoré mali byť uhradené žalobcovi. Podľa

žalovanej uvedené skutočnosti potvrdil aj sám svedok, C. R. na pojednávaní, kedy uviedol, že žalobcovi
dlhuje sumu 11.666,66 Eur, ktorá mala vzniknúť úhradou jeho pohľadávok. Žalovaná má za to, že C.
R. nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami na základe ktorých by mohol svojho brata, žalobcu
vyplatiť. Z toho dôvodu sa žalobca prostredníctvom podanej žaloby domáha výplaty podielu z kúpnej
ceny od žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia, avšak tieto peňažné prostriedky boli hradené jeho
bratovi C. R. z titulu výplaty jeho dlhov.

Žalobca vo svojom záverečnom návrhu došlým súdu dňa 3. decembra 2014 poukázal na výsledky
vykonaného dokazovania, a to na skutočnosť, že žalobca bol podielovým spoluvlastníkom rodinného
domu so súp. č. XXX a priľahlého pozemku vedenom na LV č. XXXX pre katastrálne územie Š. v
podiele 1/12-ina a 1/16-ina k celku, ako aj na skutočnosť že predmetná nehnuteľnosť bola predaná

za kúpnu cenu XX.XXX R.. Uhradením celej kúpnej ceny žalovanej, vznikla jej povinnosť uhradiť
ostatným spoluvlastníkom na nich pripadajúcu časť kúpnej ceny podľa výšky ich spoluvlastníckeho
podielu. Žalovaná teda mala povinnosť plniť žalobcovi. Žalobca má za to, že žalovaná sa nevysporiadala
s otázkou, či v danom prípade došlo k zmene v osobe dlžníka, keď tvrdí, že dlh zanikol z dôvodu,
že C. R. sa zaviazal zaplatiť tento dlh žalobcovi. Ak mal C. R. nastúpiť na miesto žalovanej s tým,

že C. R. bude jediným dlžníkom voči žalobcovi, tak mal s tým súhlasiť aj žalobca, pričom v zmysle
§ 531 ods. 3 Občianskeho zákonníka zmluva o prevzatí dlhu by mala mať písomnú formu. Žalobca
tvrdí, že takáto dohoda uzavretá nebola a rovnako nebol v konaní preukázaný ani súhlas žalobcu ako
veriteľa s prevzatím dlhu. Podľa názoru žalobcu dohodu o uznaní dlhu medzi žalobcom a C. R. resp.
jednostranné čestné vyhlásenie C. R. nie je možné považovať podľa ich obsahu za zmluvu o prevzatí

dlhu. Nakoľko záväzok žalovanej pre uvedené skutočnosti nezanikol, žalobca má za to, že pasívna
legitimácia žalovanej je daná. Ďalej žalobca poukazuje na skutočnosť, že v predloženej dohode o uznaní
dlhu sa nehovorí o prevzatí dlhu alebo o pristúpení k záväzku, ale o uznaní dlhu zo zmluvy o pôžičke.
Navyše zmluva o pôžičke, o ktorej sa hovorí v dohode o uznaní dlhu je reálnou zmluvou, kde na platnosť
savyžadujeodovzdaniefinančnýchprostriedkov.Keďžekreálnemuodovzdaniufinančnýchprostriedkov

nedošlo, nie je možné hovoriť o platnej zmluve o pôžičke, preto je dohoda o uznaní dlhu absolútne
neplatná. Žalobca zdôrazňuje, že nikdy nedal súhlas na to, aby z jeho peňazí boli vyplatené dlhy C. R..
Všetky podklady boli vyhotovené vopred svedkom C.. L., pričom žalobca bol na predmetnom stretnutí
postavený pred hotovú vec, že z kúpnej ceny nedostane nič. Žalobca úvahu žalovanej, podľa ktorej na
zánik záväzku postačuje ústne vyjadrenie C. R. považuje za absurdnú, ktorá je navyše v rozpore s §

531 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, žalobca vyslovil, že trvá
v plnom rozsahu na svojom návrhu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a oboznámením sa so
žalobou a listinnými dôkazmi, a to najmä Kúpnou zmluvou (č.l. 6-10), Výzvou na zaplatenie dlhu -
pokusom o zmier (č.l. 12), Vyjadrením žalovanej (č.l. 42-43), Výpisom z listu vlastníctva zo dňa 26.júla

2012 (č.l. 44-45), Čestným vyhlásením (č.l. 46), Dohodou o uznaní dlhu (č.l. 67-68), Dohodou o uznaní
dlhu (č.l. 69-70) a zistil nasledovný skutkový stav:
Z Kúpnej zmluvy (č.l. 7-11) uzatvorenej dňa 7. júna 2013 vyplýva, že predávajúci: X. I. G., X. R. L., X.
C. R. S. X. S. R. sa dohodli s kupujúcimi o predaji nehnuteľnosti, vedenej Správou katastra K. D., t.j.
Okresným úradom K. D., katastrálny odbor, okres K. D., obec Š., k. ú. Š., zapísanej na LV č. XXXX ako

rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parcely registra „C“, č. parcely XXX a pozemok
parcely registra „C“, č. parcely XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX C., pozemok parcely
registra „C“, č. parcely XXX - záhrady o výmere XXX C.. V zmysle Článku II. predávajúci a kupujúci
stanovili vzájomnou dohodou kúpnu cenu na sumu 80.000 Eur, pričom predávajúci 1., 3., a 4. svojim
podpisom udelili súhlas s uhradením kúpnej ceny v prospech uvedeného účtu predávajúceho 2.

Z čestného vyhlásenia (č.l. 46) vlastnoručne podpísaného C. R., L.. X. C. XXXX vyplýva, že C. R.
čestne vyhlásil prevzatie sumy 25.621,46 Eur na svoj podiel (o veľkosti 1/16-iny a 1/12-iny k celku) na
nehnuteľnosti v súvislosti s úhradou exekučných titulov viaznucich na tejto nehnuteľnosti.ZDohodyouznanídlhu(č.l.67-68)uzatvorenejdňaXX.I.XXXXS.R.akoveriteľomaC.R.akodlžníkom
je zrejmé, že dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi vo výške 11.447,91 Eur, ktorý vznikol titulom pôžičky.
Dlžník vyhlásil, že peňažné prostriedky vo výške 11.447,91 Eur od veriteľa prijal a ďalej vyhlásil, že

uznáva svoj záväzok čo do dôvodu a výšky. Predmetná dohoda je vlastnoručne podpísaná veriteľom,
t.j. žalobcom, absentuje však podpis dlžníka, t.j. C. R..
Z Dohody o uznaní dlhu (č.l. 69-70) uzatvorenej dňa 15. júla 2013 R. L. ako veriteľom a C. R. ako
dlžníkom je zrejmé, že dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi vo výške 962,81 Eur, ktorý vznikol titulom
pôžičky. Dlžník vyhlásil, že peňažné prostriedky vo výške 962,81 Eur od veriteľa prijal a ďalej vyhlásil,

že uznáva svoj záväzok čo do dôvodu a výšky. Predmetná dohoda je vlastnoručne podpísaná veriteľom,
žalovanou a dlžníkom, C.M. R..
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa§39Občianskehozákonníka,platnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelomodporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje

zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 493 Občianskeho zákonníka, záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ
tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 493 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako
dlžník na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému dlžníkovi,
alebo tomu, kto dlh prevzal.

Podľa § 493 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s
veriteľom, stane sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.
Podľa § 493 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou
formou.
Podľa § 493 ods. 1 Občianskeho zákonníka, námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže

uplatniť aj osoba, ktorá dlh prevzala.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že žalobca aj žalovaná boli podielovými
spoluvlastníkmispolusI.G.aC.R.nehnuteľnosti,nachádzajúcejsavkatastrálnomúzemíŠ.,evidovanej
na LV č. XXXX ako rodinný dom so súp. č. XXX, pozemok parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX C.X a pozemok parc. č. XXX - záhrady o výmere XXX C.X. Uvedenú nehnuteľnosť účastníci
konania nadobudli titulom dedenia, pričom spoluvlastnícky podiel žalovanej a I. G. predstavoval 1/6-

inu a 3/16-iny k celku a spoluvlastnícky podiel žalobcu a C. R. 1/16-inu a 1/12-inu k celku. Podieloví
spoluvlastníci sa rozhodli predmetnú nehnuteľnosť predať a za tým účelom uzatvorili dňa X. I. XXXX
s kupujúcimi kúpnu zmluvu, v ktorej stanovili kúpnu cenu na sumu 80.000 Eur. Uvedená suma mala
byť uhradená v dvoch častiach prostredníctvom bezhotovostného bankového prevodu v prospech účtu
žalovanej. Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že predmetná suma bola zo strany kupujúcich

uhradená v dohodnutej výške. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, v okamihu uhradenia celej kúpnej
ceny kupujúcimi vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť ostatným podielovým spoluvlastníkom na nich
pripadajúcu časť kúpnej ceny podľa výšky ich spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná teda sa dostala do
postavenia dlžníka a mala vyplatiť žalobcovi, t.j. veriteľovi sumu 11.666,66 Eur. Z obsahu súdneho spisu,a to najmä z výpovedí účastníkov konania a svedkov vyplýva, že žalovaná de facto peňažné prostriedky
v uvedenej výške žalobcovi nevyplatila.
Z obsahu súdneho spisu súd ďalej zistil, že na spoluvlastníckom podiele C. R. viazli dlhy, pričom celková

výška týchto dlhov predstavovala sumu 25.621,46 Eur, teda sa jednalo o sumu, ktorá prevyšovala
hodnotu spoluvlastníckeho podielu C. R., nakoľko na jeho podiel by mala pripadnúť suma 11.666,66
Eur. C. R. nebol schopný vyplatiť dlhy, preto sa žalovaná snažila riešiť uvedenú situáciu s ďalšími
spoluvlastníkmi. Ešte pred predajom vyššie vymedzenej nehnuteľnosti sa žalovaná dohodla so svojim
synom C.. G. L. a ďalším podielovým spoluvlastníkom I. G., že vyplatia oni dlhy C. R. v celkovej výške

25.621,46 Eur. Žalobca sa na vyplatení dlhov svojho brata, C. R. nepodieľal, podľa jeho tvrdenia preto,
lebo o vyplatení dlhov ani nevedel, podľa žalovanej a svedkov preto, lebo sa o nehnuteľnosť nezaujímal
a mal za to, že s exekučnými dlhmi svojho brata nemá nič spoločné.

Po predaji nehnuteľnosti sa žalovaná so svojim synom C.. G. L. a s podielovým spoluvlastníkom I. G.
dohodla, že jednotlivým podielovým spoluvlastníkom bude vyplatená kúpna cena vo výške ich podielu

až po započítaní vyplatenej exekúcie. Ďalej sa dohodli, že nakoľko C.M. R. boli vyplatené dlhy vo vyššej
výške ako je jeho podiel v nehnuteľnosti, sumu pripadajúcu na podiel žalobcu uhradí jeho brat C. R..
Vzhľadom na uvedené, syn žalovanej ako právnik vypracoval Čestné vyhlásenie (č.l. 46) v ktorom C. R.
čestne vyhlásil, že prevzal sumu 25.621,46 Eur na svoj podiel na nehnuteľnosti v súvislosti s úhradou
exekučných titulov viaznucich na tejto nehnuteľnosti, dohodu o uznaní dlhu uzatvorenú dňa 15. júla 2013

medzi veriteľom S. R., t.j. žalobcom a C. R. (č.l. 67-68) a dohodu o uznaní dlhu uzatvorenú dňa 15. júla
2013 medzi veriteľom R. L.É. (č.l. 69-70), t.j. žalovanou a C. R.. Podľa tvrdenia svedka, C.. G. L. bola
uzatvorená aj dohoda o uznaní dlhu medzi I. G. ako veriteľom a C. R. ako dlžníkom, avšak táto dohoda
súdu predložená nebola. Obsahom predmetných dohôd je vyhlásenie dlžníka, že uznáva svoj dlh voči
veriteľovi, tento dlh vznikol titulom pôžičky, pričom dlžník finančné prostriedky od veriteľa prijal, ktorú

skutočnosť potvrdzuje svojim vlastnoručným podpisom.

Medzi účastníkmi konania ostala spornou otázka, či záväzok žalovanej voči žalobcovi zanikol. Žalovaná
mázato,žepovinnosťplniťsumupripadajúcunapodielžalobcumáC.R..Žalobcavšaktvrdí,žezáväzok
žalovanej nikdy nezanikol.

Podľa § 120 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom
konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží
zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich

tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho
účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon
určujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,pokiaľjeurčovaný

výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť

svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom,
tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba.
Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,
potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie
bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak

v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa
hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje

jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané,
jednak nositeľa dôkazného bremena (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo
253/2007).V prejednávanej veci mal žalobca preukázať, že žalovaná mu sumu vo výške 11.666,66 Eur pripadajúcu
na jeho spoluvlastnícky podiel nevyplatila, hoci túto sumu prevzala, pričom záväzok žalovanej žiadnym
spôsobom nezanikol. Súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že

žalovaná kúpnu cenu vo výške 80.000 Eur prevzala. Rovnako nebola sporná ani suma pripadajúca na
podiel žalobcu, t.j. suma vo výške 11.666,66 Eur. Po vykonanom dokazovaní ďalej možno jednoznačne
vysloviť aj to, že žalovaná žiadne peňažné prostriedky žalobcovi neodovzdala, svoj dlh žalobcovi
nesplnila. Súd teda skúmal, či záväzok žalovanej nezanikol pre iné skutočnosti, najmä pre splnenie
inému ako žalobcovi, resp. z dôvodu prevzatia dlhu bratom žalobcu.

Podľa tvrdenia žalovanej, ona poskytla peňažné prostriedky, teda splnila svoj dlh C. R., o tejto
skutočnosti predložila súdu aj čestné vyhlásenie od menovaného, ktorý následne aj uznal svoj dlh
voči žalobcovi. V rámci konania však bolo jednoznačne dokázané, že žalovaná poskytla peňažné
prostriedky C. R. bez súhlasu žalobcu a iba oznámila žalobcovi, že mu bude plniť namiesto nej brat
žalobcu. Samotná skutočnosť, že žalobca sa o predávanú nehnuteľnosť nezaujímal, nevyjadril sa k

jednotlivým dokumentom, ešte bez všetkého neznamená, že súhlasil s tým, aby žalovaná nakladala s
jeho spoluvlastníckym podielom podľa svojho vlastného uváženia, teda aby žalovaná svojvoľne určila,
že vzhľadom na „dobré rodinné vzťahy“ medzi žalobcom a C. R. a s poukazom na skutočnosť, že
suma záväzkov C. R. prevyšovala hodnotu jeho podielu z kúpnej ceny, bude podiel žalobcu vyplatený
prostredníctvom úhrady dlhov svojho brata C. R..

Súd ďalej skúmal, či k zániku záväzku žalovanej nedošlo prevzatím dlhu bratom žalobcu, pričom sa
stotožnil s názorom žalobcu podľa ktorého, k prevzatiu dlhu v danom prípade nedošlo, a to vzhľadom na
skutočnosť, že nedošlo k uzavretiu písomnej dohody o prevzatí dlhu medzi žalovanou ako pôvodným
dlžníkomaC.R.akonovýmdlžníkom.Rovnakovpriebehukonanianebolpreukázanýanisúhlasžalobcu

ako veriteľa s prevzatím dlhu.

K prevodu dlhu podľa ustanovenia § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza na základe zmluvy
o prevzatí dlhu medzi pôvodným dlžníkom (preberateľom dlhu) s tým, že záväzok pôvodného dlžníka
zanikne v momente, keď na takéto prevzatie dlhu dá veriteľ súhlas. Obsahom takejto dohody musí byť

nepochybne záväzok intercedenta voči doterajšiemu dlžníkovi, že preberá jeho dlh. Zmluva o prevzatí
dlhu sa po svojom uzavretí stáva účinnou až súhlasom veriteľa. Bez takéhoto súhlasu nevyvoláva
zamýšľané právne účinky. Súhlas veriteľa musí byť určitý a zrozumiteľný, pričom súhlas možno dať
akýmkoľvek spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosť o tom, že veriteľ s prevzatím dlhu súhlasí (R
68/1996).

Akoužbolouvedenévyššie,žiadnapísomnádohodaoprevzatídlhumedzižalovanouaC.R.neexistuje.
Žalovaná predložila iba čestné vyhlásenie vlastnoručne podpísané menovaným, v ktorom ten čestne
vyhlásil, že prevzal sumu vo výške 25.621,46 Eur. K prevzatiu dlhu však nemôže dôjsť na základe
jednostrannéhoprávnehoúkonupreberateľadlhu.Jepravdou,žeC.R.uznalsvojzáväzokajnasúdnom

pojednávaní, avšak ani takéto vyhlásenie nepovažuje súd za postačujúce na zánik záväzku žalovanej,
nakoľko samotné jednostranné vyhlásenie nového dlžníka (hoci urobené v písomnej forme), že dlh
preberá, nemôže mať za následok zmenu v osobe dlžníka, a to ani keby s tým veriteľ preukázateľne
súhlasil (Ro VS v Prahe z 26.10.1995, sp. zn. 5 Cmo 43/1994).

Súd ďalej preskúmal aj predloženú dohodu o uznaní dlhu uzatvorenú dňa XX.I. XXXX medzi žalobcom
a C. R., v ktorej C. R. uznal svoj záväzok voči veriteľovi, t.j. žalobcovi vo výške 11.447,91 Eur, s tým,
že dlh mal vzniknúť titulom pôžičky, pričom dlžník uznal aj prevzatie finančných prostriedkov vo výške
11.447,91 Eur od veriteľa, t.j. žalobcu, ktorú skutočnosť potvrdzuje svojím vlastnoručným podpisom.
Súd poznamenáva, že vlastnoručný podpis dlžníka na dohode nefiguruje. Dohodu podpisoval jedine

veriteľ, teda žalobca. Navyše v priebehu konania bolo preukázané, že žalobca nedostal od žalovanej
žiadne finančné prostriedky a rovnako žiadne peňažné prostriedky fyzicky svojmu bratovi neodovzdal.
Uvedené potvrdili aj účastníci konania ako aj svedkovia. Keď potom nedošlo k odovzdaniu peňažných
prostriedkov veriteľom C. R., nemohlo dôjsť ani k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi nimi. Pre uzavretie
zmluvy o pôžičke sa síce nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo

konkludentným spôsobom, avšak podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia
zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť
dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí) a nakoľko táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom),
k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ kodovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (viď napr.
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 98/2000, sp.zn. 25 Cdo 695/2003, 25
Cdo 696/2003). Keď potom právny vzťah z pôžičky medzi žalobcom a jeho bratom nevznikol, tak

ani brat žalobcu nemohol uznať neexistujúci záväzok a rovnako nemohol ani uznať prevzatie takých
finančných prostriedkov, ktoré mu de facto odovzdané neboli. Súd aj v prípade predmetnej dohody
o uznaní dlhu súhlasil s názorom žalobcu, že táto dohoda podpísaná jedine žalobcom je absolútne
neplatná. Z uvedeného teda vyplýva, že ani podpísaním dohody o uznaní dlhu žalobcom nezanikol dlh
žalovanej voči žalobcovi.

Súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalovaná v priebehu konania
nepreukázala, že jej záväzok voči žalobcovi zanikol, preto súd rozhodol tak, že je povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 11.666,66 Eur, t.j. sumu pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel žalobcu.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd

na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,

súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho
počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť,
že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie §
166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní
plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., z ktorého vyplýva, že v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov
uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).