Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914214723
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914214723.1

Rozhodnutie

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa:
CETELEM SLOVENSKO a.s. so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpeného
JUDr. Helenou Strachotovou, advokátkou so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7 proti odporcovi: X. W.,
Y..Č.. XXXXXX/XXXX, I. O. Y. W., I. X, I..č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou Elenou
Kubišovou, tajomníčkou tunajšieho súdu o zaplatenie sumy 830,30 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 776,60 Eur spoločne úrokom z
omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 776,60 Eur od 16.10.2013 až do zaplatenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti sa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 14.10.2014 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 830,30 Eur
spoločne so zmluvným úrokom vo výške 39 % ročne zo sumy 763,44 Eur od 02.10.2013 do zaplatenia
a úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 830,30 Eur od 03.10.2013 do zaplatenia, a tiež
trov konania.

Dôvodom podania návrhu bola tá skutočnosť, že odporca, ako úverový dlžník, nesplatil navrhovateľovi,
ako úverovému veriteľovi, cenu úveru, ktorý mu bol poskytnutý vo výške 819,83 Eur na nákup
spotrebného tovaru na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.01.2013.

Nakoľko nebolo možné zistiť pobyt odporcu, na ktorom by sa tento v skutočnosti zdržiaval, ustanovil súd
odporcovi opatrovníčku. Opatrovníčka sa k návrhu navrhovateľa nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.01.2013,
históriou úveru, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.10.2013, kópiou
vrátenej zásielky adresovanej odporcovi, Potvrdením o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa
05.05.2015, Potvrdením o prijatí splátky úveru zo dňa 05.05.2015, Prehľadom nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky a Prehľadom priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých v eurách

rezidentom eurozóny za rok 2013.

Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 17.01.2013 (ďalej len "úverová zmluva") ako aj z písomného
vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 06.05.2015 (ďalej len "špecifikácia žalovaného nároku") súd zistil, že
odporcovi bol zo strany navrhovateľa poskytnutý úver vo výške 819,83 Eur, pričom odporca bol povinný
zaplatiť navrhovateľovi cenu za poskytnutý úver v 20 splátkach počnúc splatnosťou prvej splátky dňa

15.02.2013 a končiac splatnosťou poslednej splátky dňa 15.09.2014, pričom výška mesačnej splátkybez poistenia predstavovala sumu 56,39 Eur a výška mesačnej splátky s poistením predstavovala sumu
58,27 Eur (56,37 Eur + 1,88 Eur = 58,27 Eur).
V úverovej zmluve bola dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 46,80 %, ročná

úroková sadzba vo výške 39 %, celková čiastka k zaplateniu vo výške 1.127,80 Eur (bez poistného) a
poplatokzapoistenievovýške3,33%(čozosumy1.127,80Eurpredstavuje37,60Eur,resp.zjednotlivej
splátky úveru v sume 56,39 Eur predstavuje 1,88 Eur).

Z histórie úveru, zo špecifikácie žalovaného nároku a z potvrdenia o odfinancovaní peňažných

prostriedkov zo dňa 05.05.2015 súd zistil, že odporcovi bol dňa 22.01.2013 poskytnutý úver vo výške
819,83 Eur, pričom celková cena úveru vrátane poistného predstavovala sumu 1.165,40 Eur, ktorá
pozostávala:
- zo sumy poskytnutého úveru vo výške 819,83 Eur,
- zo sumy úverových úrokov v celovej výške 307,97 Eur,
- zo sumy poistného vo výške 37,60 Eur.

Z návrhu navrhovateľa, z histórie úveru a z potvrdenia o prijatí splátky úveru zo dňa 05.05.2015 súd zistil,
že v priebehu trvania zmluvného vzťahu došlo zo strany odporcu ku porušovaniu zmluvnej povinnosti
včas a riadne uhrádzať splátky úveru, pričom odporca uhradil dňa 09.03.2013 navrhovateľovi prvú
úverovú splátku a poistné, spolu vo výške 58,27 Eur (splatné dňa 15.02.2013). Ostatné splátky úveru

a poistného už odporca navrhovateľovi neuhradil.

Z listiny zo dňa 10.10.2013 označenej ako "Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č.
XXXXXXXXXXXXXX" súd zistil, že navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť predmetného úveru ku
dňu 02.10.2013 a vyzval odporcu ku úhrade dlžnej sumy vo výške 830,30 Eur pozostávajúcej z úverovej

istiny v sume 763,44 Eur, z dlžných úrokov, poplatkov a poistného spolu v sume 13,16 Eur a z nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 53,70 Eur.

Pokiaľ ide o žalovaný nárok navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 776,60 Eur, tak súd tento nárok
posúdil nasledovne:

Zo špecifikácie žalovaného nároku súd zistil, že žalovaná suma 830,30 Eur pozostáva:
- zo sumy 763,44 Eur, z toho
- suma 394,73 Eur predstavuje dlžné úverové splátky (vrátane úrokov z úveru, ale bez poistného)
splatné v mesiacoch 03/2013 až 09/2013, t.j. 7-krát po 56,39 Eur a
- suma 368,71 Eur predstavuje dlžnú úverovú istinu (bez úrokov z úveru a bez poistného) pôvodne

splatnú v mesiacoch 10/2013 až 09/2014, ktorej predčasná splatnosť nastala v dôsledku vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti v októbri 2013,
- zo sumy 13,16 Eur, ktorá predstavuje dlžné poplatky za poistenie splatné v mesiacoch 03/2013 až
09/2013, t.j. 7-krát po 1,88 Eur,
- zo sumy 53,70 Eur, ktorá predstavuje dlžné náklady spojené s uplatnením pohľadávky zo dňa

02.04.2013 vo výške 6,90 Eur, zo dňa 15.04.2013 vo výške 11,90 Eur a zo dňa 02.05.2013 vo výške
34,90 Eur.

Z návrhu navrhovateľa súd zistil, že odporca neuhradil navrhovateľovi dlžné úverové splátky vo výške
763,44 Eur a dlžné poplatky za poistenie vo výške 13,16 Eur, spolu 776,60 Eur, na ktorých zaplatenie

sa v úverovej zmluve zaviazal, a ktoré si navrhovateľ voči nemu uplatňuje dôvodne.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd žalovaný nárok navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy
776,60 Eur ako dôvodný priznal.

Pokiaľ ide o žalovaný nárok navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 53,70 Eur, tak súd tento nárok posúdil
nasledovne:
Z Prehľadu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (položkovite) vyplýva, že
- suma 6,90 Eur predstavuje poštové náklady vo výške 0,52 Eur, telekomunikačné služby vo výške 0,47
Eur, mzdové náklady vo výške 4,05 Eur a ostatné režijné náklady (na kancelárske priestory, odpisy IT

a zariadení, software) vo výške 1,87 Eur,
- suma 11,90 Eur predstavuje poštové náklady vo výške 0,80 Eur, telekomunikačné služby vo výške 0,80
Eur, mzdové náklady vo výške 7,07 Eur a ostatné režijné náklady (na kancelárske priestory, odpisy IT
a zariadení, software) vo výške 3,22 Eur,- suma 34,90 Eur predstavuje poštové náklady vo výške 2,35 Eur, telekomunikačné služby vo výške 2,35
Eur, mzdové náklady vo výške 20,74 Eur a ostatné režijné náklady (na kancelárske priestory, odpisy IT
a zariadení, software) vo výške 9,45 Eur.

V špecifikácii žalovaného nároku navrhovateľ uvádza, že žalovaný nárok vo výške 53,70 Eur reálne
predstavuje náhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, ktoré vznikli v dôsledku porušenia
zmluvnej povinnosti odporcom, pričom ide o náklady zo dňa 02.04.2013, 15.04.2013 a 02.05.2013.

Súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že sa v dňoch 02.04.2013, 15.04.2013 a
02.05.2013 doručovali odporcovi nejaké listiny, ktoré by predstavovali poštovné náklady navrhovateľa,
resp. že sa v uvedených dňoch vykonali telefonáty odporcovi, prípadne inému (vo veci relevantnému)
subjektu, ktoré by predstavovali telekomunikačné náklady navrhovateľa, resp. že v uvedených dňoch
vznikli nejaké nadštandardné náklady navrhovateľa
technického, kancelárskeho alebo personálneho charakteru, ktoré by inak (nebyť porušenia zmluvných

povinnosti odporcom) nevznikli.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 53,70 Eur ako
nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o žalovaný nárok navrhovateľa v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania, tak súd tento nárok
posúdil nasledovne:
Súd priznal navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 776,60 Eur (a
nie zo sumy 830,30 Eur) od 16.10.2013 (a nie od 03.10.2013) až do zaplatenia, nakoľko považoval za

preukázanú len sumu 776,60 Eur a súčasne považoval za preukázaný ako prvý deň omeškania odporcu
s úhradou zosplatneného úveru deň 16.10.2013, pričom ku tomuto dňu bola platná základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,50 %, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov podľa
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 8,50 %.
Nárok na úrok z omeškania priznal súd navrhovateľovi až od 16.10.2013 z toho dôvodu, že oznámenie o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 10.10.2013 sa v zmysle bodu 7., časť 3. úverovej zmluvy
považuje za doručené odporcovi dňa 15.10.2013, a preto sa odporca mohol do omeškania s úhradou
vyčísleného dlhu v tomto oznámení dostať najskôr nasledujúceho dňa, t.j. 16.10.2013.
Podľa bodu 7., časť 3. úverovej zmluvy sa oznámenia určené do vlastných rúk odporcu považujú za
doručené dňom, kedy bola zásielka (adresovaná na bydlisko označené odporcom) vrátená naspäť

navrhovateľovi ako nedoručená s uvedením poznámky, že adresát je neznámy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z
omeškania ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľideožalovanýnároknavrhovateľavčastitýkajúcejsaúroku zúveru(vúverovejzmluveoznačený
ako "zmluvný úrok"), ktorý si navrhovateľ uplatnil zo sumy 763,44 Eur (tvorenej súčtom súm 394,73 Eur
a 368,71 Eur), tak súd tento nárok posúdil nasledovne:
Keďže v sume 394,73 Eur sú zahrnuté aj úroky z úveru prináležiace k 7 splátkam úveru za obdobie
od 03/2013 do 09/2013, a navrhovateľ aj napriek tomu žiada úrok z úveru z celej tejto sumy, tak súd

konštatuje, že takýto nárok nemožno považovať za dôvodný, pretože navrhovateľ vlastne žiada nielen
úroky z nesplatenej časti úveru, ale aj duplicitné úroky z úrokov z úveru.

Keďže zostatok úverovej istiny v sume 368,71 Eur (pôvodne splatný v období od 10/2013 do 09/2014)
bol predčasne zosplatnený v októbri 2013, súd vychádzajúc z ustaľujúcej sa súdnej praxe má za to,

že úroky z úveru patria navrhovateľovi len do mimoriadneho zosplatnenia úveru s tým, že odporcovi
následne vzniká povinnosť platiť len úroky z omeškania, nie však aj nové úroky z úveru.
Úrok z úveru (tzv. zmluvný úrok) predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa,
ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a dosahovať zisk. Absentujúci zisk
pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav

výhody splátok je obvyklý a odôvodňuje
nárok veriteľa na úroky ako ceny za dočasne obetované peniaze, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v
záujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobekapitalizovanejodplatyzískanejzaceléobdobiepostupného
splácania úveru, a teda výhody splátok.Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. Veriteľ týmto svojim úkonom navodzuje stav, v ktorom má právo okamžite získať späť celú sumu

požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva
na dispozíciu s istinou, a tým aj obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už spotrebiteľ v postavení
dlžníka nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata
straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul užívať peňažné prostriedky veriteľa, niet

dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej
držby peňažných prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý
a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom
vynútenia povinnosti plniť a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu
nevrátil. Súd takýto stav nemôže v žiadnom prípade akceptovať, pretože by tým toleroval založenie
hrubej nadvlády a nerovnováhy veriteľa voči spotrebiteľovi.

V súvislosti s výškou úrokov z úveru v sadzbe 39 % ročne je potrebné konštatovať aj tú skutočnosť, že
dohoda o takejto výške úrokov je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože je v
rozpore s dobrými mravmi.
Rozpor s dobrými mravmi predstavuje taký stav, keď dohodnuté úroky za úver presiahnu priemernú

mieru úrokov požadovaných peňažnými ústavmi za spotrebiteľské úvery, aktuálnu v čase uzavretia
úverovej zmluvy.
Z prehľadu priemerných úrokových mier z úverov poskytnutých rezidentom eurozóny za rok 2013 súd
zistil, že v januári 2013 bola pri spotrebiteľských úveroch dojednaných na obdobie od 1 do 5 rokov
priemerná úroková miera 11,97 % ročne.

Ak sa v prejednávanej úverovej zmluve uvádza pri úrokoch z úveru údaj o 39 % sadzbe ročne, tak má
súd za to, že priemerná úroková miera aktuálna v čase uzavretia úverovej zmluvy bola prekročená o
viac ako 225 %!, a preto súd dospel k záveru o jej rozpore s dobrými mravmi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa úrokov z úveru ako

nedôvodný zamietol.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na
účely toho zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.

Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., sa zmluvou o spotrebiteľskom
úvere rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a

spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013, keďže úverová
zmluva bola uzavretá dňa 17.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Dobré mravy sú pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej
sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Právne vzťahy postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práv
a povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku
(ex tunc) voči každému. Z takéhoto právneho úkonu nenastanú právne následky, a to ani dodatočným
schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej
vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex offo) z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu
neplatnosti dovolal.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho

účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Účelom tohto procesného
nástrojajeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedyurčitáskutočnosťvýznamná

podľa

hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom, že táto skutočnosť nenastala.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1/ O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000,- Eur, od
toho okamihu, ide o drobný spor.

Účastníkom konania súd náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p., a to vzhľadom
na pomer ich úspechu v konaní, keďže navrhovateľ bol v konaní úspešný len v rozsahu 53 % a odporca
len v rozsahu 47 %.
Súd do základu pre výpočet podielu úspechu účastníkov konania zahrnul okrem žalovanej istiny vo

výške 830,30 Eur aj žalované úroky z úveru vo výške 39 % zo sumy 763,44 Eur od 02.10.2013 do
dňa vyhlásenia rozsudku, t.j. do 26.11.2015, ktoré predstavujú sumu 641,16 Eur (830,30 + 641,16 =
1.471,46).

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Rimavskej Sobote, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak si odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť
domáhať sa svojich nárokov proti odporcovi prostredníctvom exekúcie.