Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. december 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/85/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112213427
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112213427.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouMgr.AnnouVargovouvprávnejvecinavrhovateľa:K.J.,X..XX.XX.XXXX,

L. J., J. X, právne zastúpený: JUDr. František Komka, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 27 proti
odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava,
Župné námestie 13 o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

konanie v časti o zaplatenie náhrady za stratu na zárobku 5.000,- Eur zastavuje,

odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 3.795,86 Eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania z
dlžnej sumy od 11.04.2012 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,

v prevyšujúcej časti návrh zamieta,

o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu 02.05.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady škody a
nemajetkovej ujmy titulom zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov titulom nezákonného
rozhodnutia o väzbe. Dôvodil, že na základe uznesenia Krajského súdu Prešov sp.zn. 3Tpo 1004/07-36

zo dňa 13.11.2007 bol podľa § 72 ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vzatý
do vyšetrovacej väzy, ktorá začala u neho plynúť dňa 03.11.2007 od 19:15 hod. do 06.11.2007 do 12:10
hod.aod13.11.2007od13:30hod.do10.04.2008,kedyboluznesenímKrajskéhoprokurátoravPrešove
sp.zn. F. XX/XX zo dňa 10.04.2008 prepustený z väzby ihneď na slobodu. Rozsudkom Okresného
súdu Prešov sp.zn. 2T 60/2009-849 zo dňa 21.06.2010 bol navrhovateľ ako obžalovaný oslobodený
spod obžaloby Krajského prokurátora v Prešov, ktorý ju podal dňa 03.04.2009 pre skutok uvedený
vo výroku rozsudku, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť 07.07.2010. Pred podaním žaloby na súd postupoval navrhovateľ
podľa us. § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a podal na príslušný orgán - Ministerstvo spravodlivosti
SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku listom zo 06.10.2011. Ministerstvo spravodlivosti SR
listom z 02.04.2012 navrhovateľovi oznámilo, že žiadosti nevyhovuje z dôvodu nesplnenia zákonných
predpokladov a žiadosť posúdilo ako nedôvodnú. Navrhovateľom uplatnený nárok pozostáva z :

1. náhrady za stratu na zárobku za obdobie od 03.11.2007 do 06.11.2007 a od 13.11.2007 do 10.04.2008

(celková dĺžka väzby 152 dní), mesačne a 1.000,- Eur, za 5 mesiacov spolu 5.000,- Eur,
2. náhrada nákladov a trov obhajoby vyúčtovaná faktúrou z 14.12.2010 na sumu 4.274,54 Eur (§ 18
ods. 1 cit. zák.),
3. zaplatenie nemajetkovej ujmy (§ 17 ods. 2,4 cit. zák.),výška nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prechádzajúci kalendárny rok
(2011) predstavovala sumu 786,- Eur, pričom za každý aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody
prináleží 1/30 tejto mzdy (26,20 Eur) za celkový počet strávených dní vo väzbe 152 dní výška

nemajetkovej ujmy teda predstavuje 3.982,40 Eur.

Trestné stíhanie pre navrhovateľa predstavovalo hlboký a vážny zásah do jeho mena, osobnej cti
a slobody a vyvolalo mnohé negatívne dopady na jeho osobný a rodinný život. Trestné stíhanie a
väzba ho hlboko poškodili v živote, zasiahlo to do jeho osobnej slobody a okrem práva na osobnú

slobodu garantovaného v čl. 17 ods. 1 Ústavy SR spôsobilo aj obmedzenie a porušenie jeho práva na
rešpektovanie a ochranu súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti tak,
ako je to garantované v čl. 19 ods. 1,2 Ústavy SR. Okrem vyššie špecifikovaných náhrad si žalobca
uplatnil aj náhradu trov konania za predbežné prerokovanie nároku z uplatňovanej sumy (13.256,94 Eur)
za 2 úkony - prevzatie a príprava zastúpenia, písomná žiadosť po 286,93 Eur + 7,63 Eur režijný paušál
+ 58,91 Eur DPH, spolu 706,94 Eur. Navrhovateľ si tak voči odporcovi uplatnil náhradu 13.963,88 Eur,

istinu s 9 %-ným úrokom z omeškania ročne za obdobie od 08.07.2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia a náhradu trov konania.

Odporca v písomnom stanovisku súdu doručenom 11.06.2012 navrhol žalobný návrh zamietnuť v celom
rozsahu a navrhovateľovi nepriznať náhradu trov konania. Odporca namieta nesplnenie predpokladu

vzniku práva na náhradu škody rozhodnutím o väzbe, pretože navrhovateľ si väzbu zavinil sám.
Zavinenie obvineného na vzatie do väzby v zmysle § 8 ods. 6 zák. č. 514/2003 Z.z. znamená, že jeho
zavinené konanie (aspoň vo forme nevedomej nedbanlivosti) bolo dôvodom na podanie a vyhovenie
návrhu na vzatie do väzby (napr. NS ČR 25Cdo 3038/2006). Vyplýva to z uznesenia KS v Prešove sp.zn.
3Tpo 1004/2007-36 zo dňa 13.11.2007, ktorým bolo zrušené uznesenie OS Prešov sp.zn. oTp 103/07

zo dňa 06.1.12007 o prijatí písomného sľubu obvineného a vzal navrhovateľa do väzby „vzhľadom
na doterajší život obvineného“ s poukázaním na to, že navrhovateľ v predchádzajúcom období počas
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom
Okresného súdu Prešov sp.zn. 1T 35/04 zo dňa 27.12.2004, sa dopustil trestnej činnosti, za ktorú mu bol
uložený trest odňatia slobody trestným rozkazom OS Prešov sp.zn. 4T 16/06. Krajský súd v Prešove tak

dospel k záveru, že navrhovateľ nerešpektuje rozhodnutia súdov a nie je na mieste prijať jeho písomný
sľub, pričom zároveň vymedzil dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ zák. č. 301/2005 Z.z. TP, čím si z
pohľadu odporcu svojim zavineným konaním vo vzťahu k predchádzajúcim rozhodnutiam súdov väzbu
zavinil sám a tak mu právo na náhradu škody nevzniklo. Ďalej sa odporca napriek vznesenej námietke
vyjadril k uplatnenému nároku na náhradu škody a uviedol, že navrhovateľ relevantným spôsobom

nepreukázal nárok na náhradu za stratu na zárobku, preto sa tento nárok javí byť nedôvodným. K nároku
nanáhradunákladovatrovobhajobynamietalnepredloženiedokladuoúhrade,ďalejpoukázalnarozpor
medzi uplatneným nárokom vrámci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody u odporcu vo
výške 4.247,54 Eur a žalobou uplatnených 4.274,54 Eur, čím odporca namietal časť požadovaného
rozdielu presahujúceho sumu 4.247,54 Eur ako neprerokovaných predbežne. Zaoberajúc sa však

sumou uplatnenou aj vrámci predbežného prerokovania vo výške 47.247,54 Eur (z pohľadu odporcu
môže ísť aj o pisársku chybu) odporca namietal, že fotokópie príjmových pokladničných dokladov
bez ďalšieho dostatočne nepreukazujú, že k úhrade uvedenej sumy skutočne došlo. Odporca pritom
poukázal na dátum vyhotovenia príjmového pokladničného dokladu č. XXXXXXX na sumu 3.747,54
Eur dňa 03.10.2011 len 3 dni pred dátumom vyhotovenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody (06.10.2011), čo môže naznačovať, že bol vyhotovený účelovo. Aj v prípade preukázania
reálne uhradených trov obhajoby podľa faktúry nie je preukázané, že k započítaným úkonom právnej
služby skutočne došlo, že sa úkonov obhajca skutočne zúčastnila a že vyčíslenie trov obhajoby je
v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb. Potrebné je tiež dôsledne diferencovať, ktoré úkony boli vyvolané rozhodnutím o

väzbe a je možné ich označiť za účelné vzhľadom na povahu a výsledok, len náklady vynaložené na
takéto úkony obhajoby sú potom v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, resp. s rozhodnutím
o väzbe. Odporca namietal opodstatnenosť nároku navrhovateľ na náhradu nákladov a trov obhajoby
v požadovanej výške 4.274,54 Eur. Ďalej si navrhovateľ uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
3.982,40 Eur odkazom na ust. § 17 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z.. V tejto súvislosti odporca poukázal

na to, že prvoradou povinnosťou navrhovateľa je preukázať vznik nemajetkovej ujmy a nielen uvádzať
všeobecné formulácie ako ho trestné stíhanie a väzba hlboko poškodili v živote. Odporca má za
to, že navrhovateľ vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s väzbou nepreukázal. Posledným nárokom
navrhovateľa je náhrada trov konania vo výške 706,94 Eur za predbežné prerokovanie nároku, pričomodkazom na ust. § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že náklady na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody nie je možné zahrnúť pod trovy konania, ktoré prípadná náhrada škody
zahŕňa. Navrhovateľ navyše nepreukázal, že k úhrade týchto trov skutočne došlo. V neposlednom

rade sa odporca nestotožňuje ani s datovaním omeškania podľa návrhu navrhovateľa stanoveným na
deň 08.07.2010, teda deň po právoplatnosti rozsudku OS Prešov. K omeškaniu však môže dôjsť až po
uplynutí 6-tich mesiacov od doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pretože skôr štát nemôže o vzniku škody vedieť a nemôže sa tak dostať do omeškania. to sa týka len
skutočnej škody, nie priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože toto rozhodnutie závisí

od posúdenia súdom a výška od úvahy súdu. Prípadné omeškanie vo vzťahu k náhrade nemajetkovej
ujmy vzniká až po uplynutí lehoty na plnenie vyplývajúcej z rozhodnutia súdu.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov D. M., H.
J., spisovým materiálom Okresného súdu Prešov sp.zn. 2T 60/09 , 1T 35/04, 4T 16/06, fakturáciou
podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v právnej veci 2T 60/09, príjmovým pokladničným dokladom č. XXXXXXX,

žiadosťou navrhovateľa zaslanou odporcovi o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
oznámením odporcu navrhovateľovi o vybavenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, písomnými stanoviskami oboch sporových strán, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

UznesenímOkresnéhoriaditeľstvaPZ, Úradjustičnejakriminálnejpolície,odborjustičnejpolíciePrešov
začal dňa 03.11.2007 trestné stíhanie za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., lebo
zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že dňa 03.11.2007 v čase okolo 00:30 hod. v Prešove, v obytnom
bloku na ul. U. Č.. XX doposiaľ nezistený páchateľ na prízemí chytil zozadu K. H., tu bývajúcu, za ústa a
povedal jej, aby bola ticho, lebo inak ju zabije, držiac ju za vlasy zozadu ju vyviedol na medziposchodie

3. až 4. poschodia, kde ju zvalil na zem, povedal jej aby bola ticho, lebo ak zakričí, vyberie nôž z vrecka
a zabije ju a následne jej vyzliekol nohavice, silonky a nohavičky a i napriek jej odporu a obrane na nej
proti jej vôli vykonal súlož a pri odchode jej povedal, že ak o tom niekomu povie, nájde si ju a zabije
ju, pričom týmto konaním jej nespôsobil žiadne zranenie. Uznesením zo dňa 04.11.2007 podľa § 206
ods. 1 Tr. por. vyšetrovateľ OR PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Odbor justičnej polície Prešov

začal stíhanie K. J. (navrhovateľa) za zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. z dôvodov
vyššie popísaných. Podaním zo dňa 05.11.2007 na Okresnú prokuratúru v Prešove bol daný podnet na
vzatie do väzby obvineného. Dôvodmi návrhu na vzatie do väzby bolo to, že obvinený (navrhovateľ)
trestným rozkazom zo dňa 27.12.2004 sp.zn. 1T 35/04 bol odsúdený na 22 mesiacov s podmienkou
na 3 roky a trestným rozkazom zo dňa 13.09.2006 bol odsúdený nepodmienečne na 18 mesiacov a

podmienečne prepustený 12.01.2007 z VTOS so skúšobnou dobou na 36 mesiacov. Z uvedeného malo
byť zrejme, že pokračuje v trestnej činnosti aj v podmienečnom prepustení, čím naplnil dôvody väzby
v § 71/1c/TP, pri spáchaní aj po spáchaní skutku sa poškodenej vyhrážal zabitím v prípade oznámenia
skutku. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Prešove podal návrh na vzatie do väzby pod sp.zn. 0Tp
103/07. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Tpo 1004/07 bolo zrušené uznesenie Okresného

súdu Prešov sp.zn. OTp 103/07 zo dňa 06.11.2007, ktorým bol prijatý písomný sľub obvineného K.
J. a tento bol prepustený zo zadržania, zároveň mu bol uložený dohľad probačného a mediačného
úradníka s povinnosťou oznámiť každú zmenu miesta pobytu a s uložením ďalších obmedzení vo vzťahu
k používaniu alkoholických nápojov a priblíženiu sa k poškodenej. Krajský súd podľa § 72 ods. 1 Tr. por.
z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zobral obvineného K. J. do väzby od 03.11.2007.

Zároveňpísomnýsľubobvinenéhoneprijal.Vodôvodneníuzneseniauviedol,žepopreskúmanídoposiaľ
zabezpečených dôkazov v prípravnom konaní, ako aj oboznámení pripojených rozhodnutí vzťahujúcich
sa na doterajší spôsob života obvineného si rozhodnutie Okresného súdu neosvojil. Poukázal na
to, že trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp.zn. 1T 35/04 zo dňa 27.12.2004 bol obvinený
(navrhovateľ) uznaný vinným zo spolupáchateľstva trestného činu krádeže podľa § 9 ods. 2, § 247 ods.

2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci
podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. a s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák., za čo mu Okresný
súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na
skúšobnú dobu 3 rokov. Tento trestný rozkaz vo vzťahu k obvinenému sa stal právoplatným 25.01.2005,
koniec skúšobnej doby je stanovený na 25.01.2008. Z uznesenia Okresného súdu Prešov sp.zn.- 4PP

7/06 zo dňa 12.01.2007 vyplýva, že odsúdený K. J. bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody uloženému trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 13.09.2006 sp.zn. 4T 16/06
v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu bola uložená skúšobná doba podmienečného
prepustenia v trvaní 36 mesiacov. Z uvedených rozhodnutí tak vyplýva, že obvinený z trestnej činnosti,ktorá mu je kladená za vinu sa mal dopustiť počas behu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia,
ako aj skúšobnej doby podmienečného prepustenia. Z týchto rozhodnutí je nesporné, že obvinený
neakceptuje rozhodnutia okresného súdu, keď mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne,

resp. bol podmienečne prepustený z výkonu trestu a počas skúšobnej doby je dôvodne podozrivý, že
sa dopustil ďalšieho trestného činu. Táto skutočnosť nedáva záruku, aby obvinený na slobode aj za
použitia písomného sľubu, ochranného dohľadu probačného a mediačného úradníka, ako aj za uloženia
ďalších povinností sa nedopúšťal trestnej činnosti. Uznesením Krajskej prokuratúry v Prešove F. XX/
X8 z 10.04.2008 bol obv. K. J. prepustený ihneď z väzby na slobodu. Prokurátor Krajskej prokuratúry

v Prešove podal dňa 03.04.2009 na Okresný súd Prešov obžalobu na obvineného K. J. pre spáchanie
zločinuznásilneniapodľa§199ods.1Tr.zák..OkresnýsúdPrešovrozhodolrozsudkomdňa21.06.2010
a oslobodil obžalovaného K. J. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1
Tr. zák. z dôvodu, že skutok nie je treným činom. V odôvodnením rozsudku okresný súd poukázal na
nezrovnalostivovýpovediachpoškodenej,najejsamotnésprávanie,akoajďalšiedôkazyprivyšetrovaní
trestného činu súd viedli k závažným pochybnostiam, kde bolo na mieste použiť jednu zo základných

zásadtrestnéhokonania„indubioproreo“apretosúdobžalovanéhospodobžalobyoslobodil.Rozsudok
nadobudol právoplatnosť 07.07.2010.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Prešov č.k. 1T 35/04-446 zo dňa 27.12.2004 súd zistil, že obvinení
okrem iných aj K. J. boli uznaní vinnými, konkrétne K. J. spolu s J. D. z trestného činu krádeže vlámaním

dňa 01.12.2003, 05.12.2003 a sám K. J. z trestného činu výtržníctva spôsobom, že dňa 15.12.2003
napadol E. H. tak, že ho udrel dvakrát do oblasti tváre päsťou ruky, k zraneniu poškodeného však
nedošlo. Teda obvinený K. J. si spoločným konaním prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, čin
spáchal vlámaním a spôsobil tak škodu nie malú, spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil
tak škodu nie nepatrnú a dopustil sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol

iného. Menovaný spáchal spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. trestný čin krádeže podľa §
247 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. v jednočinom súbehu s trestným činom poškodzovania
cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. a trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák., za čo mu
bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov, výkon ktorého mu súd podmienečne
odložil na skúšobnú dobu troch rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 25.01.2005. Z trestného

rozkazu Okresného súdu Prešov č.k. 4T 16/06-431 zo dňa 13.09.2006 súd zistil, že trestným rozkazom
boli obvinení okrem iných aj K. J. uznaní vinnými, že dňa 25.01.2006 vykonali krádež vlámaním do
pohostinstva spôsobom v trestnom rozkaze popísaným a spôsobili škodu, rovnako tak dňa 07.02.2006
po predchádzajúcom dohovore vykonali krádež vlámaním a spôsobili škodu krádežou aj poškodením
zariadenia a krádež vlámaním vykonali aj 06.03.2006, pričom obvinení okrem iných K. J. boli trestným

rozkazom OS Prešov sp.zn. 1T 35/04 zo dňa 27.12.2004 odsúdení k podmienečným trestom odňatia
slobody pre trestný čin krádeže. Obvinenému K. J., ktorý si spoločným konaním prisvojil cudziu vec, čin
spáchal vlámaním, spôsobil väčšiu škodu a bol za taký čin v predchádzajúcich 24-mesiacov odsúdený,
spoločným konaním poškodil cudziu vec a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu a spáchal
aj prečin krádeže v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1

Tr. zák. formou spolupáchateľstva, za čo mu súd uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18-tich
mesiacov a pre výkon uloženého trestu ho zaradil do Ústavu na výkon testu s minimálnym stupňom
stráženia. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 04.10.2006. Dňa 12.01.2007 okresný súd rozhodol
o podmienečnom prepustení K. J. rozhodnutím sp.zn. 4PP 7/06 so skúšobnou dobou na 36 mesiacov.

Z faktúry vystavenej Advokátskou kanceláriou JUDr. František Komka dňa 14.12.2010 pre odberateľa
K. J. splatnou do 29.12.2010 súd zistil, že faktúrou fakturoval právny zástupca odmenu za poskytnutie
obhajoby v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov sp.zn. 2T 60/09 za právne úkony realizované
od 04.11.2007 do 21.06.2010 spolu vyčíslené na 3.345,29 Eur, režijný paušál 259,89 Eur, DPH 19 % zo
sumy 3.345,29 Eur + 35,53 Eur = 642,36 Eur. Súčet odmeny 4.247,54 Eur. K zaplateniu 3.747,54 Eur

po odpočítaní zálohy 500,- Eur. Podľa pokladničného dokladu č. 0243597 vo fotokópii (súdu predložený
v origináli k nahliadnutiu) bolo navrhovateľom vyplatených 3.747,54 Eur dňa 03.10.2011.

Navrhovateľom uhradené trovy obhajoby pozostávajú z fakturácie nasledovných úkonov: 04.11.2007 -
prevzatie a príprava obhajoby a 73,96 Eur, 04.11.2007 - účasť pri výsluchu obvineného a 73,96 Eur,

06.11.2007 - účasť pri rozhodovaní o vzatí do väzby a 73,96 Eur, 13.11.2007 - obhajoba pri verejnom
zasadnutí a 73,96 Eur, 27.11.2007 - návšteva v ÚVV a 73,96 Eur, 19.12.2007 - návšteva v ÚVV a 73,96
Eur, 21.12.2007 - preštudovanie vyšetrovacieho spisu a 73,96 Eur, 04.01.2008 - návšteva v ÚVV a
79,07 Eur, 21.01.2008 - preštudovanie vyšetrovacieho spisu a 79,07 Eur, 30.01.2008 - návšteva v ÚVVa 79,07 Eur, 18.02.2008 - účasť pri výsl. H.. P. a 79,07 Eur, 21.02.2008 - návšteva v ÚVV a 79,07 Eur,
05.03.2008 - návšteva v ÚVV a 79,07 Eur, 12.03.2008 - preštudovanie vyšetrovacieho spisu a 79,07
Eur, 19.05.2008 - účasť pri výsluchu R.. H. a 79,07 Eur, 22.05.2008 - účasť pri výsluchu B.. H. a 79,07

Eur, 22.05.2008 - účasť pri výsluchu H.. V. a 79,07 Eur, 22.05.2008 - účasť pri výsluchu Y.. H. a 79,07
Eur, 23.05.2008 - účasť pri výsluchu S.. J. a 79,07 Eur, 23.05.2008 - účasť pri výsluchu G.. K. a 79,07
Eur, 23.05.2008 - účasť pri výsluchu obvineného a 79,07 Eur, 26.05.2008 - účasť pri výsluchu R.. H..
J. a 79,07 Eur, 29.05.2008 - previerka výpovede obvineného, účasť pri výsluchu R.. H. a výsluhu R..
E. 2 x a 79,07 Eur, 30.05.2008 - účasť pri výsluchu H.. P. a 79,07 Eur, 14.08.2008 - ohliadka miesta

činu a 79,07 Eur, 17.10.2008 - účasť pri výsluchu znalca H.. D. a 79,07 Eur, 21.10.2008 - účasť pri
výsluchu sv. G.. Z. a 79,07 Eur, 03.11.2008 - účasť pri konfrontáciách: H. - H., H. - V., V. - H., H. - H. 3 x a
79,07 Eur, 14.11.2008 - účasť pri výsluchu J.. H.R. a 79,07 Eur, 24.11.2008 - účasť pri výsluchu H.. P. a
79,07 Eur, 11.11.2008 - rekonštrukcia prípadu a 79,07 Eur, 18.12.2008 - preštudovanie vyšetrovacieho
spisu a 79,07 Eur, 10.06.2009 - obhajoba pri verejnom zasadnutí a 86,93 Eur, 25.11.2009 - obhajoba pri
hlavnom pojednávaní a 86,93 Eur, 24.02.2010 - obhajoba pri hlavnom pojednávaní účasť 2 x a 90,17

Eur, 03.05.2010- obhajoba pri hlavnom pojednávaní a 90,17 Eur, 21.06.2010 - obhajoba pri hlavnom
pojednávaní a 90,17 Eur.
Režijný paušál (7 x 5,91) + (29 x 6,31) + (2 x 6,95) + (3 x 7,21) Eur, a 259,89 Eur.
DPH 19 % zo sumy 3.345,29 Eur + 35,53 Eur , a 642,36 Eur.
Súčet odmeny a 4.247,54 Eur .

Zálohy a 500,- Eur.
K plateniu a 3.747,54 Eur.

Z pripojeného spisového materiálu sp.zn. 2T 60/2009 súd zistil, že právnym zástupcom fakturované
trovy za uskutočnené úkony obhajoby zodpovedajú realizovaným úkonom s výnimkou úkonu dňa

21.12.2007 štúdium spisu (č.l. 164 trestného spisu), ktorého sa právny zástupca nezúčastnil. Súd tiež
zistil nezrovnalosť v označení úkonu dňa 14.11.2008 - výsluch J.. H., ktorý sa však uskutočnil 24.11.2008
a ktorého sa právny zástupca zúčastnil.

Právny zástupca navrhovateľa si vyčíslil náhradu trov konania vychádzajúc z ust. § 12 ods. 3 písm.

b/ (základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby pri trestnom čine, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje 5rokov a neprevyšuje 10 rokov je 1/8
výpočtového základu). 1/8 výpočtového základu v roku 2007 bola 2.228,- Sk (73,96 Eur), v roku 2008
2.382,- Sk (79,07 Eur), v roku 2009 86,93 Eur a v roku 2010 90,70 Eur. Výška uplatneného režijného
paušálu vychádza z ust. § 16 ods. 3 cit. Vyhlášky a je vo výške 1/100 výpočtového základu za každý

úkon právnej služby. 1/100 výpočtového základu v roku 2007 bola 178,- Sk (5,91 Eur), v roku 2008
190,- Sk (6,31 Eur), v roku 2009 6,95 Eur a v roku 2010 7,21 Eur.

Podľa potvrdenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Prešov vykonal JUDr.
František Komka návštevy odsúdeného K. J. v dňoch 27.11.2007, 19.12.2007, 04.01.2008, 30.01.2008,

21.02.2008 a 05.03.2008.

Listom zo dňa 06.10.2011 požiadal navrhovateľ odporcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, ktorý si uplatnil vo výške 26.853,08 Eur pozostávajúci z náhrad za stratu na zárobku 5.000,- Eur,
náhrada nákladov a trov obhajoby 4.247,54 Eur a zaplatenie nemajetkovej ujmy 16.596,96 Eur.

Oznámením zo dňa 02.04.2012 oznámil odporca, že žiadosti nevyhovuje z dôvodu, že podľa jeho
názoru neboli splnené zákonné predpoklady vzniku nároku na náhradu škody, preto žiadosť posúdil ako
nedôvodnú.

Navrhovateľ vo výpovedi uviedol, že nič si nezapríčinil sám, po práci išli s chlapcami na pivo a bola tam
aj ona (zrejme poškodená), s ktorou potom išli na schodisko. Niektoré veci si nepamätá, snažil sa ich
vytesniť. Na druhý deň opäť išiel po práci na pivo do krčmy a tam ho čakal policajt. Uviedol, že chce
len to, aby mu bolo vyplatené čo mohol zarobiť . Predtým pracoval za mzdu cca 25.000,- Sk, o čom ale
nemá papiere. Z práce musel odísť, pretože ostatní mali také divné reči, primitívne pohľady, tak odišiel.

Keď ide napr. cez víkend na diskotéku, tie pohľady vie vycítiť a nechce, aby došlo k nejakej bitke, k
nejakému ublíženiu na zdraví. Ešte uviedol, že peniaze si musel na právnika požičať od príbuzných,
považuje to za vyhodené peniaze, keďže nič nespáchal.Na preukazovanie nároku straty na zárobku súd vypočul svedka Gabriela Cicoňa, ktorý zamestnávanie
navrhovateľapotvrdil.Ďalejsasúdvýpoveďousvedkazaoberaťnebude,pretoževtejtočastinavrhovateľ
v zastúpení právnym zástupcom zobral žalobný návrh späť na pojednávaní dňa 03.12.2013 o zaplatenie

5.000,- Eur so súhlasom odporcu. Súd konanie v časti o zaplatenie 5.000,- Eur zastavil (§ 96 ods. 1,3
O.s.p.).

Vypočutá svedkyňa H. J., matka navrhovateľa, vo výpovedi uviedla, že od smrti manžela syn žil s ňou
a je to dobrý syn. prispieval jej na domácnosť podľa možností. Svedkyňa neverí tomu, čoho sa mal

dopustiť.Takétokonanievždyodsudzoval,pretoneverí,žebytospáchal.Povzatínavrhovateľadoväzby
to bolo veľmi ťažké, okolie sa k nej správalo inak ako predtým. Peniažkov bolo málo, musela jej pomáhať
rodina, preto je rada, že má syna doma, žije sa jej lepšie. Na položené otázky svedkyňa odpovedala, že
pred vzatím do väzby syn pracoval. Potvrdila stíhanie syna aj pred predmetnou väzbou, bola to mladícka
nerozvážnosť, ktorú ťažko znášala. Na ďalšiu otázku kedy konkrétne na ňu ľudia zazerali s poukázaním
na opakované stíhanie uviedla, že aj vtedy, keď bol vzatý do väzby za údajné znásilnenie. Syna má

rada, dobre spolu vychádzajú a snažila sa ho dobre vychovať. K „inému správaniu“ okolia svedkyňa
upresnila, že spočívalo v nepozdravení jej osoby, otáčaní sa za ňou , prípadne nekomunikovaní, no tiež
rozmýšľala nad tým, či to bolo vedomé, alebo ju len neregistrovali.

Navrhovateľ v zastúpení právnym zástupcom zotrval na ním prezentovaných argumentáciách s

odkazom na príslušné články Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 5 ods. 1 a 5
Dohovoru s odkazom na rozhodovaciu prax tak vnútroštátnych súdov, ako aj ESĽP a tiež s poukázaní,
na princíp právnej istoty ako súčasť práva na súdnu ochranu.

Odporca zotrval na argumentačnej línii neopodstatnenosti žalobného návrhu z dôvodu zavinenia väzby

vychádzajúc zo zdôvodnenia KS v Prešove, že „obvinený neakceptuje rozhodnutia okresného súdu“.
Ďalej považuje za nepreukázaný vznik majetkovej škody, úhrady nákladov a trov obhajoby, nakoľko tieto
nepreukázal presvedčivým spôsobom, keď to predložený príjmový pokladničný doklad nepreukazuje, o
relevanciisúpochybnosti,nakoľkodokladnemánáležitostiúčtovného dokladuaajsamotnévyúčtovanie
obsahuje úkony, ktoré neboli žiadnym spôsobom vyvolané rozhodnutím o väzbe, a nie je možné

označiť ich za účelné vzhľadom na povahu a výsledok. K náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch
odporca uviedol, že doposiaľ nebol produkovaný žiaden dôkaz preukazujúci vznik nemajetkovej ujmy,
resp. podmienok na jej priznanie v peniazoch. Tak vyjadrenie navrhovateľa, ako aj výsluch jeho
matky, svedkyne H. J., toto nepreukázal aj s poukázaním na to, že okrem väzobného stíhania v
čase od 03.11.2007 do 10.04.2008 už navrhovateľ predtým v októbri 2006 až január 2007 bol vo

výkone trestu odňatia slobody uloženého mu trestným rozkazom OS Prešov sp.zn. 4T 16/06 zo dňa
13.09.2006 a ak aj v období v roku 2007 došlo k akejkoľvek zmene správania či už voči navrhovateľovi,
alebo jeho matke, príčinou mohol byť pobyt vo výkone trestu odňatia slobody nie väzobné stíhanie,
pretože z tohto bol prepustený až v roku 2008 a matka navrhovateľa uvádzala rok 2007. Negatívny
následok väzobného stíhania na život navrhovateľa z pohľadu odporcu preukázaný nebol. K samotným

úkonom právnej služby odporca namietal návštevy v ÚVV v počte 6 úkonov, rozporoval uskutočnenie
úkonu spočívajúceho v preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 21.12.2007 s poukázaním na záznam
vyšetrovateľa z rovnakého dňa (č.l. 164 trestného spisu), v ktorom uvádza „dnešného dňa v čase o
9:00 hod. sa dostavil JUDr. Komka s tým, že sa preštudovania spisu nezúčastní, nakoľko urýchlene
musí odísť za klientom mimo Prešova a nevráti sa už do konca pracovnej doby.“ Zároveň si dohodol

iný termín preštudovania vyšetrovacieho spisu na 21.01.2008. V uvedený deň došlo k preštudovaniu
vyšetrovacieho spisu. Odporca rozporoval aj uskutočnenie úkonu právnej služby spočívajúceho v
preštudovaní spisu 12.03.2008 a výsluch poškodenej Mäsiarovej 14.11.2008. Vo vzťahu k uskutočneniu
jednotlivýchúkonovodporcanamietaspôsobvýpočtuodmenyza3úkonyprávnejslužbydňa23.05.2008
- účasť pri výsluchu S.. J., G.. K., obvineného. Uvedené 3 úkony nadväzujú za sebou a právny zástupca

si účtoval celkovo 2 x 79,07 Eur za výsluchy svedkov a 79,07 Eur za výsluch obvineného, pričom
výsluch S.. J. trval od 11:30hod. do 12.55 hod., výsluch G.. K. od 13:00 hod. do 14.20 hod. a výsluch
obvineného od 14:25 hod. do 14:45 hod.. Ide nepochybne o úkony za sebou nadväzujúce v trvaní od
11:30 hod. do 14:45 hod., pričom je na mieste aplikácia ust. § 14 ods. 1 písm. d/ Vyhlášky č. 655/2004. Za
predmetné právne úkony by tak právnemu zástupcovi patrila odmena za 2 začaté hodiny, teda 2 x 79,07

Eur. Odporca ďalej uvádza, že navrhovateľ si uplatnil právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím
o väzbe, ktorá trvala od 03.11.2007 do 06.11.2007 a od 13.11.2007 do 10.04.2008. Za škodu, ktorá
vznikla v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o väzbe možno považovať len uhradené trovy obhajoby
za úkony právnej služby, ktoré boli uskutočnené v čase trvania väzby, kedy bol daný dôvod povinnejobhajoby. Nepatria tam teda práve úkony uskutočnené po 10.04.2008 (deň prepustenia navrhovateľa na
slobodu), ďalej odporca namietal všetky úkony označené ako návšteva v ÚVV a úkony preštudovanie
vyšetrovacieho spisu v dňoch 21.12.2007, 21.01.2008, 12.03.2008, 18.12.2008, pretože vymenované

úkony právnej služby neboli žiadnym, spôsobom vyvolané rozhodnutím o väzbe pre neexistenciu vzťahu
príčinnej súvislosti.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1)Právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastníkkonania,ktorémuvznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

(2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním,
ako s účastníkom konania, konané malo byť.
(3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom
konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa § 6 ods. 1,2 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 8 ods. 5 písm. b/ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol
oslobodený spod obžaloby alebo

Podľa § 8 ods. 6 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci právo na náhradu škody nevznikne ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu

zavinila sama.

Podľa § 17 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)
(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.9)

Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom.

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.Navrhovateľ si uplatnil nárok v súlade s cit. zák. ust. zák. č. 514/2003 Z.z. účinný v čase vzatia
navrhovateľa do väzby (03.11.2007) u pasívne vecne legitimovaného subjektu - Slovenská republika, v

mene ktorej koná orgán na to oprávnený - Ministerstvo spravodlivosti SR. Je nesporné, že navrhovateľ
požiadal o predbežné prerokovanie nároku na úhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy v celkovej výške
26.853,08 Eur. Žiadosť bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená dňa 10.10.2011 a listom zo dňa
02.04.2012 bolo právnemu zástupcovi oznámené, že žiadosti nebolo vyhovené.

Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím ako zodpovednosti
objektívnej je súčasné, t.j. kumulatívne splnenie troch podmienok a to:

1. existencia nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu,
2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľná v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy a
3.príčinnásúvislosťmedziškodou/nemajetkovouujmouanezákonnýmrozhodnutím,alebonesprávnym

úradným postupom.

Zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných prostriedkov, smerujúcich proti
nezákonnému rozhodnutiu a zároveň predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo
zodpovednosti

Medzi účastníkmi konania neboli sporné skutkové okolnosti prípadu, sporný bol nárok navrhovateľa
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorý odporca považoval za nedôvodný. Podstatná
argumentácia odporcu spočívala v tom, že navrhovateľ si väzbu zavinil sám správaním, keď
nerešpektoval súdne rozhodnutia s poukázaním na to, že do väzby bol vzatý počas plynutia doby na

osvedčenie sa podmienečného odsúdenia a podmienečného prepustenia. S argumentáciou odporcu
sa súd nestotožnil, na uvedený právny prípad z pohľadu súdu nie je dôvodné aplikovať ust. § 8
ods. 6 písm. a/ zák. č. 514/2003 o zavinení si väzby. Vychádzajúc zo stanoviska NS ČSSR zo dňa
30.11.1977 zavinenie väzby predpokladá vždy určité konkrétne konanie obvineného, ktorým dal príčinu
na uvalenie väzby, ktoré musí byť aj fakticky preukázané. Pre posúdenie miery zavinenia navrhovateľa

na uvalení väzby je rozhodujúci zistený skutkový stav a konanie v čase pred rozhodnutím o väzbe,
neskôr vykonané dôkazy a novo zistené skutočnosti, ktoré vedú k prepusteniu z väzby, prípadne
i oslobodeniu spod obžaloby nemôžu mať vplyv na hodnotenie stavu veci v čase rozhodovania o
väzbe (uznesenie NS ČR 25 Cdo 2113/2006). Navrhovateľ bol vzatý do väzby rozhodnutím Krajského
súdu Prešov č.k. 3Tpo 1004/07 s odôvodnením, že „obvinený neakceptuje rozhodnutia okresného

súdu“, ktoré rozhodnutie odkazovalo na už zmienené podmienečné odsúdenie trestným rozkazom
č.k. 1T 35/04 a podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na základe trestného
rozkazu č.k. 4T 16/06, pričom v čase, keď bol dôvodne podozrivý zo spáchania zločinu znásilnenia
žiadna z podmienečných dôb neuplynula. V danom prípade je však potrebné poukázať na to, že
trestné činy za ktoré bol navrhovateľ právoplatne odsúdený, resp. podmienečne odsúdený boli na

úplne inom skutkovom základe - krádeže, výtržníctvo ako podozrenie zo zločinu znásilnenia. Súd je
toho názoru, že dôvodné zavinenie väzby by malo bezprostredne súvisieť so skutkom, pre ktorý bol
obvinený vzatý do väzby a nie odkazovať na jeho predchádzajúci život a s tým súvisiace dôvodné
obavy, ktoré sa v konečnom dôsledku ukázali ako neopodstatnené aj s poukázaním na výsledok
trestného konania a oslobodenie navrhovateľa spod obžaloby. Vychádzajúc z konkrétnych okolností

predmetného prípadu sa súd s argumentáciou odporcu nestotožnil, dospel k záveru, že navrhovateľ
si uvalenie väzby ani zotrvane v nej osobne nezavinil, naopak, u navrhovateľa došlo k vadnému
pozbaveniu osobnej slobody, čím boli dané podmienky zodpovednosti štátu za škodu. Túto skutočnosť
súd vyvodil z toho, že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove bol navrhovateľ vzatý do väzby odo
dňa 03.11.2007 do 06.11.2007 a od 13.11.2007 do 10.04.2008, z väzby bol navrhovateľ prepustený

uznesením Krajského prokurátora v Prešove F. XX/XX zo dňa 10.04.2008. Rozsudkom Okresného súdu
Prešov 2T 60/2009-849 zo dňa 21.06.2010 bol navrhovateľ spod obžaloby oslobodený. Rozhodnutie
o väzbe navrhovateľa možno považovať za nezákonné, pretože v prípade zákonom predpokladaného
následku, akým je v danom prípade oslobodenie spod obžaloby, patrí poškodenému náhrada škody,
resp. nemajetkovej ujmy. Takto zaradzuje takýto typ rozhodnutia zákon č. 514/20203 Z.z. v ust. § 3 ods. 1

písm.c/vspojenís§8ods.5písm.b/,čímdávapredpokladypreodškodnenienavrhovateľavsúvislostis
jeho vzatím do väzby. Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a
to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Z hľadiska výkladu teologického, vychádzajúceho zozmyslu a účelu právneho predpisu nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene tvrdeného zákonného
rozhodnutia), ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Systematickým a logickým
extenzívnym výkladom súdna judikatúra dospel k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania,

alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať
z toho, že občan čin nespáchal a trestné stíhanie voči nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu
škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia)
trestného stíhania je neskorší výsledok trestného stíhania (uznesenie NS SR 4Cdo 183/2009).

Súd preto posúdil rozhodnutie o vzatí navrhovateľa do väzby a o jeho trestnom stíhaní za nezákonné a
ďalej sa zaoberal uplatnenými nárokmi na náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Nárok na náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 03.11.2007 do 06.11.2007 a od 13.11.2007
do 10.04.2008 v celkovej výške 5.000,- Eur zobral navrhovateľ so súhlasom odporcu späť, preto bolo

dôvodné konanie v tejto časti zastaviť a ďalej sa týmto nárokom nezaoberať. (§ 96 ods. 1,3 O.s.p.)

Ďalším nárokom uplatneným navrhovateľom je nárok na náhradu nákladov a trov obhajoby vyčíslený
v návrhu na 4.274,54 Eur. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou odporcu o účelovosti fakturovanej
odmeny za poskytnutie obhajoby právnym zástupcom navrhovateľa navrhovateľovi, pretože advokát

má nárok na odmenu a náhrady v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. predložená faktúra z pohľadu
súdu spĺňa náležitosti daňového dokladu a úhradu fakturovanej odmeny potvrdzuje pokladničný doklad
s číselným označením a pečiatkou advokáta. Údajná účelovosť vystaveného pokladničného dokladu
len tri dni pred vyhotovením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bez ďalšieho
neznamená, že k vyplateniu odmeny navrhovateľom právnemu zástupcovi nedošlo. Súd preto námietku

odporcu považoval za irelevantnú.

V roku 2007 fakturoval právny zástupca navrhovateľovi celkom 7 úkonov právnej služby, z ktorých
odporca namietal účelovosť uskutočneného právneho úkonu „návšteva v ÚVV v dňoch 27.11.2007,
19.12.2007 a preštudovanie vyšetrovacieho spisu 21.12.2007. Súd dal za pravdu odporcovi v tom, že

právny úkon dňa 21.12.2007 - štúdium spisu sa nerealizoval, ako na to súd poukázal v odôvodnení
vyššie. Za opodstatnenú považoval súd námietku neúčelnosti úkonu návšteva v ÚVV, keď právny
zástupca navštívil navrhovateľa v ÚVV dňa 27.11.2007 a 19.12.2007 bezprostredne po sebe, pričom
medzi týmito dvoma návštevami nebol uskutočnený žiadny iný procesný úkon v trestnom konaní, preto
mal o účelnosti týchto dvoch úkonoch pochybnosti a navrhovateľ opak nepreukázal. Súd preto priznal

náhradu len za 1 právny úkon návštevy v ÚVV. Spolu tak za rok 2007 zo siedmych právnych úkonov
priznal súd náhradu za 5 úkonov právnej služby x 73,96 Eur (hodnota 1 úkonu) = 369,80 Eur + 5 x 5,91
Eur (RP) = 29,55 Eur, spolu 399,35 Eur bez DPH.

V roku 2008 si právny zástupca vyúčtoval celkom 29 úkonov právnej pomoci, z ktorých odporca

namietal všetky úkony uskutočnené po 10.04.2008 z dôvodu ukončenia väzby, s čím si súd dovolí
nesúhlasiť, pretože navrhovateľ bol zastúpený advokátom až do právoplatného skončenia trestného
konania oslobodzujúcim rozsudkom, za čo si právny zástupca vyúčtoval odmenu a navrhovateľ bol
povinný túto právnemu zástupcovi uhradiť, čím mu nepochybne vznikla škoda. Navrhovateľ sa z pohľadu
súdu domáha náhrady škody nielen pre nezákonnú väzbu, ale tiež pre nezákonné trestné stíhanie,

ktorého nezákonnosť vydaním oslobodzujúceho rozsudku je nesporná a nárok na náhradu škody
vyplýva z ust. § 18 ods. 1, ktoré zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní,
v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie, alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení, alebo
rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavené osobnej slobody, alebo vykonané zadržanie a v konaní,
v ktorom bolo rozhodnutie zrušené, alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec

postúpená inému orgánu. Zákon teda nepochybne hovorí o konaní a toto skončilo až právoplatným
oslobodzujúcim rozsudkom. Z vyčíslených úkonov odporca namietal úkon návšteva v ÚVV v dňoch
04.01.2008, 31.01.2008, 21.02.2008 a 05.03.2008. Z týchto úkonov považoval súd za dôvodné 2
úkony v ÚVV dňa 30.01.2008 a 21.02.2008 s odôvodnením, že úkon 04.01.2008 nasledoval prakticky
po návšteve v ÚVV dňa 19.12.2007, pretože preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 21.12.2007 sa

neuskutočnilo. Takto opätovne vyvstala situácia, kedy právny zástupca navrhovateľa tohto navštívil v
ÚVV bez preukázateľného dôvodu, akým by bol procesný úkon v trestnom konaní. Obdobná situácia
je aj „návšteva v ÚVV“ v dňoch 21.02.2008 a 05.03.2008 bez uskutočnenia procesného úkonu medzi
návštevami,kedysúdpovažovalzaopodstatnenúlen1návštevu,ktorejpredchádzalaúčasťnavýsluchuH.. P.. Ďalej odporca namietal právny úkon „štúdium spisu“ dňa 12.03.2008, bližšie dôvody neuviedol,
preto súd na túto námietku neprihliadal. Ďalej odporca namietal spôsob vyúčtovania odmeny za 3 úkony
právnej služby uskutočnené dňa 23.05.2008 - účasť pri výsluchu S.. J., G.. K. a obvineného, kde si

vyúčtoval za výsluch svedkov 2 x 79,07 Eur a za výsluch obvineného 1 x 79,07 Eur, pričom výsluchy
trvali v intervale 11:30 hod. - 12:55 hod., 13:00 hod. - 14:20 hod. a 14:25 hod. - 14:45 hod.. Celkom
úkony na seba nadväzovali a trvali od 11:30 do 14.45 hod., preto je na mieste postupovať v zmysle ust.
§ 14 ods. 1 písm. d/ Vyhlášky č. 655/2004. Súd sa s námietkou odporcu stotožnil a za tieto právne
úkony akceptoval náhradu za 2, nie 3 právne úkony. Odporca tiež namietal úkon zo 14.11.2008 účasť

pri výsluchu poškodenej H., k čomu súd uvádza, že výsluch sa uskutočnil dňa 24.11.2008 v trvaní od
8:30 hod. do 10:45 hod., teda právny zástupca zrejme pisárskou chybou uviedol dátum 14.11.2008. Súd
akceptoval tento právny úkon, nakoľko mal vedomosť, že sa uskutočnil 24.11.2008 a totožný úkon si
právny zástupca neúčtoval aj 14.11.2008 aj 24.11.2008, len jedenkrát v nesprávne uvedenom dátume.
Posledným namietaným úkonom bol úkon zo dňa 18.12.2008 preštudovanie vyšetrovacieho spisu,
avšak ani s touto námietkou sa súd nestotožnil, nakoľko úkon je relevantný pred podaním obžaloby na

súd. Zohliadniac námietky odporcu súd za rok 2008 nepriznal 29 úkonov právnej pomoci, len 26 úkonov
x 79,07 Eur (hodnota 1 úkonu) = 2.055,82 Eur + 26 x 6,31 Eur (RP) = 164,06 Eur, spolu 2.219,88 Eur
bez DPH.

Za rok 2009 si právny zástupca vyúčtoval 2 úkony právnej pomoci, ktoré odporca konkrétne nenamietal,

len vrámci všeobecnej námietky, že dôvodné je zaoberať sa náhradou trov konania počas trvania väzby,
ktoré sú v bezprostrednej súvislosti so vznikom škody. Súd priznal za rok 2008 2 úkony právnej pomoci
x 86,93 Eur (1 úkon) = 173,86 Eur + 2 x 6,95 Eur (RP) = 13,90 Eur, spolu 187,76 Eur bez DPH.

Rovnako postupoval súd aj pri posudzovaní uplatnených trov za rok 2010 za totožného postoja odporcu

a priznal náhradu za 4 úkony x 90,17 Eur (1 úkon) = 360,68 Eur, režijný paušál, ktorý si však uplatnil
len za 3 úkony x 7,21 Eur (RP) = 21,63 Eur, spolu 382,31 Eur bez DPH.

CelkomsúdpriznalbezDPHnáhradutrovprávnehozastúpeniavsúlades§§12,14ods.1,§16Vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške

3.189,80 Eur bez DPH. 19 % DPH z uvedenej sumy predstavuje 606,06 Eur, čo spolu predstavuje sumu
3.795,86 Eur.

Navrhovateľ urobil predmetom konania aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorý vyčíslil na sumu
3.982,40 Eur a vychádzal pritom z ust. § 17 ods. 2, 4 zák. č. 514/2003 Z.z. odvíjajúc túto od výšky

nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok (2011)
táto predstavovala sumu 786,- Eur, pričom za každý aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody prináleží
1/30 tejto mzdy (26,20 Eur) a za celkový počet strávených dní vo väzbe 152 dní x 26,20 Eur výsledná
sumapredstavujenavrhovateľomuplatnenúnemajetkovúujmu.Vžalobnomnávrhunavrhovateľuviedol,
že samotné trestné stíhanie spojené s výkonom väzby, ktoré skončilo právoplatným oslobodzujúcim

rozsudkom predstavovalo hlboký a vážny zásah do jeho mena, osobnej cti a slobody a vyvolalo
mnohé negatívne dopady na jeho vlastný, osobný a rodinný život, trestné stíhanie a väzba ho hlboko
poškodili v živote, zasiahli do osobnej slobody a okrem práva na osobnú slobodu garantovaného
Ústavou SR spôsobilo aj obmedzenie a porušenie jeho práva na rešpektovanie a ochranu súkromného
a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti tak, ako sú garantované Ústavou SR.

Takéto zdôvodnenie odporca namietal ako všeobecné frázy bez preukázania ich pravdivosti. Konajúci
súd preto skúmal, či na strane navrhovateľa skutočne došlo k splneniu predpokladov odôvodňujúcich
priznanie nemajetkovej ujmy. Mal pritom na zreteli to, že väzba ako taká skutočne sama o sebe môže
znamenať pre poškodeného morálnu ujmu spojenú so zásadným zásahom do jeho osobnej integrity,
avšakdanáokolnosťnevediekautomatickémuzáveruotom,žejedanýnároknapriznanienemajetkovej

ujmy v uplatňovanej výške. Povinnosťou navrhovateľa v zmysle ust. § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z.z. bolo preukázať vznik nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života, ako aj to, že samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie tejto
vzniknutej ujmy. Vykonaným dokazovaním však súd nezistil, žeby pobyt vo väzbe navrhovateľ tak hlboko
zasiahol a mal dopad najmä v jeho osobnom a spoločenskom živote. V tejto súvislosti je potrebné

poukázať na to, že navrhovateľ pred vzatím do väzby dňa 03.11.2007 už bol právoplatne uznaný vinným
trestným rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 1T 35/04 zo dňa 27.12.2004 zo spolupáchateľstva
trestného činu krádeže v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci a trestným
činom výtržníctva, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 22 mesiacov, ktoréhovýkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov. Trestným rozkazom č.k. 4T 16/06 zo
dňa 13.09.2006 bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu krádeže vlámaním, za
čo bol uznaný vinný a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov a pre

výkon uloženého trestu bol zaradený na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Nemalo by byť
vážnejších pochybností, že s poukázaním na kriminálnu minulosť povesť navrhovateľa zrejme nebola
dobrá, a z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo preukázané, žeby vykonaná väzba, či trestné
stíhanie navrhovateľa vážnejšie zasiahli do jeho života. Ako vypovedal navrhovateľ, „divné pohľady“
na diskotéke, prípadne obzeranie sa za svedkyňou, matkou navrhovateľa, či nepozdravenie skutočne

nepreukazujú závažnosť zásahu v súkromnom, pracovnom, či spoločenskom živote navrhovateľa, i
v jeho spoločenskom uplatnení. Z uvedeným dôvodov súd nevyhovel návrhu v časti o zaplatenie
nemajetkovej ujmy v požadovanej výške 3.982,40 Eur.

Navrhovateľ si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania za predbežné prerokovanie nároku z
uplatňovanej sumy za 2 úkony právnej služby vrátane režijného paušálu a DPH, spolu 706,94 Eur, ktorú

súd taktiež s poukázaním na ust. § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. zamietol, nakoľko tento nárok je zo
zákona vylúčený.

Podľa § 517 ods. 1,2 OZ,
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej

lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., znenie účinné od 01.01.2009,
(1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
(2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je

to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka.

Súd priznal náhradu škody za trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 3.795,86 Eur tak, ako ich
vyššie vyšpecifikoval a v prevyšujúcej časti žalobný návrh zamietol s výnimkou zastavenia konania v
časti o zaplatenie 5.000,- Eur. Dôvodné bolo priznať aj úroky z omeškania, avšak nie tak, ako to žiadal
navrhovateľ, v tejto súvislosti dal za pravdu odporcovi v argumentácii, že štát sa ocitá v omeškaní s
poskytnutím náhrady škody márnym uplynutím 6-mesačnej lehoty, keď si poškodený nárok uplatnil u

príslušného ústredného orgán, v danom prípade u odporcu. Dňom nasledujúcim po uplynutí tejto lehoty
sa štát dostáva do omeškania a vzniká mu povinnosť zaplatiť poškodenému aj úrok z omeškania. Z
listinných dôkazov vyplýva, že žiadosť navrhovateľa na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody vychádzajúc z vyjadrenia odporcu (č.l. 8) mu bola doručená 10.10.2011, teda dňom nasledujúcim
po uplynutí 6-mesačnej lehoty, teda 11.04.2012 sa odporca dostal do omeškania a vznikla mu povinnosť

zaplatiť tiež úrok z omeškania vo výške 9 % ročne až do zaplatenia.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania rozhodne
v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.