Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. január 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8408010257
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8408010257.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.01.2016, v trestnej
veciobžalovanéhoV.K.prezločinznásilneniapodľa§199ods.1,ods.2písm.a/Tr.zák.ainéoodvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu H. zo dňa 15.10.2015, sp. zn. 7T XXX/XX, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obž. V. K..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil obžalovanému V. K., pri nezmenenom výroku o vine a
ochrannom opatrení v rozsudku Okresného súdu H. zo dňa 11.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu Prešov sp. zn. XTo 6/11, právoplatným dňa 14.4.2011, podľa § 199 ods. 2 Tr. zák., s použitím
§ 37 písm. h/, m/ Tr. zák., § 38 ods. 2,5 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 41 ods. 2 Tr.
zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 14 rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm.

b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, zároveň podľa § 42 ods.
2 Tr. zák. zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu H. sp. zn. 6T XXX/XX zo dňa 10.11.2008,
právoplatnom dňa 10.11.2008, ktorým mu podľa § 242 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 bol za
trestný čin sexuálneho zneužívania a iné uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 a pol roka
so zaradením pre jeho výkon do II. NVS.

Proti tomuto rozsudku, teda čo do výroku o treste, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice
o hlavnom pojednávaní, podal obžalovaný odvolanie, ktoré neskôr sám, ako aj prostredníctvom svojho
obhajcu odôvodnil. V písomných dôvodoch svojho odvolania obžalovaný uviedol, že podľa jeho názoru
súd prvého stupňa nerešpektoval nález Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval, že asperačná zásada
v časti ukladania trestu nad jednu polovicu upravenej trestnej sadzby nie je v súlade s Ústavou SR.
Tvrdil, že do budúcna chce viesť riadny život, chce byť so svojou rodinou. Poukázal na to, že trest

odňatia slobody vykonáva už od r. 2008, počas výkonu trestu sa správal dobre, preto aj bol preradený
do minimálneho stupňa stráženia, avšak príslušníci ZVJS zneužívali svoju právomoc, a preto vďaka nim
má disciplinárne tresty. Poukázal na to, že po psychickej stránke sa necíti byť v poriadku, preto mu aj
psychiatrička predpísala lieky na ukľudnenie. Ďalej uviedol, že prežíva pocity krivdy. V podstate z týchto
dôvodov žiadal, aby bol krajský súd k nemu zhovievavý a odpustil mu z jeho trestu.

Prostredníctvom svojho obhajcu ešte namietal, že v pôvodnom rozsudku mu bol uložený trest odňatia
slobody za použitia tzv. asperačnej zásady vyplývajúcej z ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 14 rokov,
tedatrestnasamejdolnejhraniciupravenejtrestnejsadzby,pričomsúdvpôvodnomkonanínepovažoval
ani za potrebné použiť ust. § 38 ods. 5 Tr. zák.. Ďalej poukázal na to, že nálezom Ústavného súdu
SR sp. zn. PL.ÚS 106/2011 zo dňa 28.11.2012 bol vyslovený nesúlad § 41 ods. 2 Tr. zák. v texte za
bodkočiarkou, požadujúceho, aby súd ukladal páchateľovi trest nad jednu polovicu upravenej trestnej

sadzby. S Ústavou SR. V tejto súvislosti potom namietal, že v novom konaní mu, podľa jeho názoru,
bol uložený trest odňatia slobody výrazne nad dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, ato bez toho, aby boli v obnovenom konaní zistené, či preukázané nejaké nové podstatné skutočnosti,
ktoré by uloženie takéhoto trestu odôvodňovali a súd prvého stupňa takéto nové podstatné okolnosti ani
v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Ďalej namietal, že aj keď mu súd prvého stupňa uložil v

obnovenom konaní rovnaký trest vo výmere 14 rokov, použitím ust. § 38 ods. 5 Tr. zák. porušil zásadu
vyplývajúcu z ust. § 405 písm. b/ Tr. por., teda zákaz zmeny k horšiemu, pretože v pôvodnom konaní
toto ustanovenie použité nebolo a bez jeho aplikácie je trestná sadzba v jeho prípade vo výmere od 7 do
20 rokov. Poukázal na to, že aj pri použití § 38 ods. 5 Tr. zák. by trestná sadzba u neho predstavovala
rozsah od 11 do 20 rokov, čo znamená, že trest vo výmere 14 rokov, ukladaný v prejednávanej veci po

povolení obnovy konania, je trestom výrazne nad dolnú hranicu takto upravenej trestnej sadzby, a to bez
toho, aby boli zistené nové skutočnosti, ktoré by viedli súd k takémuto rozhodnutiu a bez toho, aby takéto
skutočnosti vyplývali z odôvodnenia napadnutého rozsudku. V podstate z týchto dôvodov považoval
uložený trest za nesprávny a neprimerane prísny. Záverom uviedol, že už počas doterajšieho výkonu
trestu si dostatočne uvedomil nesprávnosť svojho doterajšieho života, kedy sa opakovane dopúšťal
trestnej činnosti a už doterajší výkon trestu bol preňho dostatočným ponaučením, po vykonaní trestu by

sa chcel vrátiť k svojej rodine, pomáhať jej, a to najmä svojej 15-ročnej dcére a novonarodenej vnučke.
V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a uložil mu miernejší
trest pri dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia

§ 317 ods. 1 Tr. por., (podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.) a dospel k nasledovným záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu.

Plynie z neho, že prihliadal najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov, vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4
Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.

Aj pri opätovnom rozhodovaní o treste po povolení obnovy konania vo výroku o treste prvostupňový

súd správne zistil, že obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený negatívne, pričom v odpise registra
trestov z obdobia pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti má desať záznamov, čo znamená, že v
desiatich prípadoch sa do rozporu so zákonom už dostal, pre rôznu trestnú činnosť najmä majetkového
charakteru a v jednom prípade aj pre trestný čin sexuálneho násilia podľa § 242 ods. 1 Tr. zák. (zák.
č. 140/1961 Zb.) a aj keď v dvoch prípadoch sa na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, fikcia

neodsúdenia, z hľadiska hodnotenia osoby obžalovaného, na skutočnosť, že aj v týchto prípadoch
sa trestnej činnosti dopustil, nemá vplyv. Rovnako tak za zmienku stojí, že v siedmich prípadoch mu
bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, no ani opakovaný výkon trestu odňatia slobody ho
od páchania ďalšej trestnej činnosti neodradil. Okrem uvedeného z oboznámeného spisu Okresného
súdu H. sp. zn. X T 134/2006 vyplýva, že obžalovaný bol v uvedenej veci vo väzbe od 27.03.2006 do

22.02.2008, kedy bol z výkonu väzby pre uplynutie jej maximálne možnej dĺžky trvania prepustený, no
trestnej činnosti v prejednávanej veci sa dopustil už 20.03.2008, teda ani nie jeden mesiac po tom, čo
bol z dvojročného výkonu väzby prepustený.

Zo správ Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody K. zo dňa 29.7.2015

a 4.12.2015 vyplýva, že obžalovaný sa vo výkone väzby nespráva v súlade so zákonom o výkone
väzby, bol upozorňovaný na porušovanie ústavného poriadku, a to na povinnosť správať sa slušne
a disciplinovane, za neslušné správanie bol dňa 14.7.2015 disciplinárne potrestaný pokarhaním,
disciplinárneodmenenýnebol,odr.2009dor.2012bolštyrikrátdisciplinárneodmenený,vnasledujúcom
období od r. 2013 sa jeho správanie výrazne zhoršilo, za čo bol deväťkrát disciplinárne potrestaný za

rôzne porušenia nariadení a predpisov, fyzické konflikty a vulgárne správanie.

Uvedené skutočnosti potom naznačujú, že obžalovaný má ľahostajný prístup k dodržiavaniu všeobecne
záväzných a všeobecne akceptovaných noriem správania sa, pričom pravidlá správania sa nebolschopný dodržiavať ani v ústave na výkon trestu odňatia slobody, čo vo svojom súhrne svedčí o
nepriaznivej prognóze nápravy obžalovaného.

Z vyššie uvedených údajov je potom zrejmé, že obžalovanému priťažovalo, že v minulosti už bol za
trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) ako aj skutočnosť, že spáchal viac trestných činov (§ 37
písm. h/ Tr. zák.). Žiadne poľahčujúce okolností ani krajský súd nezistil. U obžalovaného teda zjavne
prevažovali priťažujúce okolnosti.

Okrem toho z odpisu registra trestov je ďalej zrejmé, že obžalovaný bol rozhodnutím Okresného súdu
H. sp. zn. X T 91/00 zo dňa 19.06.2000 uznaný vinným z trestného činu pohlavného zneužívania podľa
§ 242 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.), ktorý v súlade s ust. § 437 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 300/2005
Z.z) vykazuje znaky zločinu, čo znamená, že obžalovaný v prejednávanej veci opätovne spáchal zločin.

Súd prvého stupňa rovnako tak správne zistil, že obžalovaný sa skutku v prejednávanej veci dopustil

(20.03.2008) skôr ako bol v inej jeho trestnej veci (Okresného súdu H. sp. zn. X T 134/2006) vyhlásený
odsudzujúci rozsudok (10.11.2008), ktorým bol uznaný vinným z trestného činu sexuálneho zneužívania
podľa § 242 ods. 1 Tr. zák. (zák. č. 140/1961 Zb.), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere
šesť a pol roka so zaradením pre jeho výkon do II. nápravnovýchovnej skupiny, preto prvostupňový súd
dospel k správnemu záveru, že obžalovanému je nutné v súlade s ust. § 42 ods. 1 Tr. zák. uložiť súhrnný

trest, teda trest za trestné činy spáchané v prejednávanej veci, ako aj trestné činy, zo spáchania ktorých
bol uznaný vinným rozsudkom vo veci sp. zn. 6 T XXX/XXXX, za súčasného zrušenia výroku o treste
v uvedenej veci postupom podľa § 42 ods. 2 Tr. zák..

Aj v súčasnosti teda v konaní po povolení obnovy konania, je potrebné aj naďalej konštatovať, že

obžalovanému bolo nutné ukladať trest za tri zločiny, a teda pri ukladaní trestu bolo nevyhnutné v
súlade s ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. použiť tzv. asperačnú zostrovaciu zásadu, aj keď samozrejme
zohľadňujúc spomínaný nález Ústavného súdu a zákonom stanovenú trestnú sadzbu najprísnejšie
trestného trestného zločinu vo výmere od 7 do 15 rokov upraviť zvýšením jej hornej hranice o jednu
tretinu, t.j. na úroveň 20 rokov.

A keďže obžalovaný sa v prejednávanej veci opätovne dopustil zločinu, napriek tomu, že za zločin už raz
bol v r. 2000 právoplatne odsúdený, bolo nutné zákonom stanovenú trestnú sadzbu upraviť aj podľa § 38
ods. 5 Tr. zák., teda dolnú hranicu zvýšiť o jednu polovicu z rozdielu medzi jej hornou a dolnou hranicou,
keďže súčasné použitie aj ust. § 38 ods. 4 Tr. zák. (prevaha priťažujúcich okolností) je vylúčené, na

úroveň 11 rokov.

Vzhľadom na to, že obžalovanému aj v novom konaní po povolení obnovy konania bol uložený trest vo
výmere 14 rokov, teda trest rovnaký ako v pôvodnom konaní, použitie ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., ktoré
v pôvodnom konaní použité nebolo, nie je, podľa názoru krajského súdu, porušením zásady zákazu

v neprospech obžalovaného, keďže k zhoršeniu postavenia obžalovaného uložením toho istého trestu
nedošlo. V pôvodnom konaní by súčasné použitie aj asperačnej zásady v pôvodnom znení, aj ust.
§ 38 ods. 5 Tr. zák. znamenalo ešte ďalšie zvyšovanie dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej
sadzby upravenej použitím asperačnej zásady. V súčasnosti v konaní po povolení obnovy konania, keď
použitie asperačnej zásady nepredstavuje úpravu aj dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby,

použitím ust. § 38 ods. 5 Tr. zák. sa dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby zvyšuje len raz a
aj to na úroveň nižšiu ako by bolo tomu v prípade použitia asperačnej zásady v pôvodnom znení, použitie
len jedného pravidla, majúceho za následok len jedno zvýšenie dolnej hranice zákonom stanovenej
trestnej sadzby, aj to na nižšiu úroveň, ako tomu bolo v pôvodnom konaní, pri uložení rovnakého trestu
nemôže predstavovať zhoršenie postavenia obžalovaného a tým ani rozhodnutie v jeho neprospech.

Z odôvodnení rozhodnutí oboch súdov vydaných v pôvodnom konaní nie je možné nijakým spôsobom
vyvodiť, že by súdy dospeli k záveru, že obžalovanému je nutné ukladať trest na samej dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby, len použitie asperačnej zásady im bráni v uložení miernejšieho
trestu, presný opak vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vydaného v pôvodnom konaní,

z ktorého vyplýva, že trest ukladaný na samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby považuje za trest
skôr mierny. Skutočnosť potom, že obžalovanému bol v novom konaní po povolení obnovy konania
ukladaný trest nad dolnú hranicu, či už zákonom stanovenej alebo upravenej trestnej sadzby, keď v
pôvodnom konaní oba súdy nedospeli k záveru, že by obžalovanému bolo nevyhnutné ukladať trestna dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, nie je možné hodnotiť ako skutočnosť, ktorá by
zhoršovala postavenie obžalovaného, a tým ani za porušenie zásady zákazu rozhodnutia v neprospech
obžalovaného.

Napokon ani v prípade nepoužitia ust. § 38 ods. 5 Tr. zák., vzhľadom na okolnosti prípadu a
na osobu obžalovaného, by nebolo možné dospieť k záveru o potrebe ukladania trestu odňatia
slobody obžalovanému v nižšej výmere, než tomu bolo v pôvodnom konaní. Pri trestnej sadzbe od
7 do 20 rokov u obžalovaného, ktorý sa v minulosti v 10-tich prípadoch trestného činu, a to aj

trestného činu sexuálneho charakteru, už dopustil, bol opakovane vo výkone trestu odňatia slobody,
dopustil sa troch závažných zločinov, pričom v prospech obžalovaného nesvedčia žiadne poľahčujúce
okolnosti, obžalovaný doposiaľ neprejavil ľútosť nad svojím konaním, poškodenej sa nijakým spôsobom
neospravedlnil, naopak na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 13.8.2015 otcovi
poškodenej nadával a vyhrážal sa mu, čo svedčí skôr o jeho nekritickom postoji k spáchanej trestnej
činnosti, trest vo výmere 14 rokov, teda kdesi v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, nie je

možné považovať za trest neprimerane prísny. Obžalovaný, ako to vyplýva zo správ ústavu na výkon
trestuodňatiaslobody,nebolschopnýanivústavenavýkontrestuviesťriadnyživotvsúladespravidlami
výkonu, a preto jeho uistenie o tom, že už z doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody sa poučil a
jeho ďalší výkon už nie je potrebný, nie je možné považovať za presvedčivé, ktorému by bolo možné s
ohľadom na vyššie uvedené okolnosti uveriť.

Vzhľadom na to, že obžalovaný bol pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti opakovane vo výkone
trestu odňatia slobody za rôzne úmyselné trestné činy, rozhodnutie súdu prvého stupňa o jeho zaradení
pre výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
je správne (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.).

Pokiaľ obžalovaný v niektorých svojich podaniach namietal, že iným odsúdeným v konaní po povolení
obnovy konania v dôsledku použitia asperačnej zásady boli tresty zmiernené, k tomu je potrebné uviesť,
že krajskému súdu z jeho činnosti sú takéto prípady známe, spravidla ale išlo o páchateľov menej
závažných trestných činov a hlavne páchateľov, ktorí vo výkone trestu odňatia slobody svojím vzorným

správaním naozaj preukázali úprimnú snahu viesť riadny život, čo nie je prípad obžalovaného.

A napokon, pokiaľ obžalovaný pociťuje krivdu, že musí byť tak dlho vo výkone trestu odňatia slobody,
k tomu je potrebné uviesť, že spomínaný trest bol obžalovanému uložený za spáchanie závažných
trestných činov, teda obžalovaný sa do tejto situácie dostal sám svojím závažným protiprávnym konaním

a na tomto mieste považuje krajský súd za potrebné zamyslieť sa nad tým, akú krivdu musí pociťovať
poškodená, voči ktorej sa obžalovaný pri náhodnom stretnutí dopustil závažného konania popísaného
v rozhodnutiach, ktorými bola konštatovaná jeho vina.

Nezistiac teda dôvod pre zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia, krajský súd odvolanie

obžalovaného V. ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.