Rozsudok Judgement was issued on Thursday, April 2, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/33/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113233175
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113233175.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu:

CPROFI CREDIT Slovakia, s.r.o, Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 47233516, právne zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Anna Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti žalovanej:
R. Č., X.. XX.X.XXXX, L. Y. S. XXXX/XX, XXXXX Ž., v konaní o zaplatenie 830,40 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.10.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému (ďalej
tiež „žalovanej“) zaplatenia 830,40 Eur so zmluvnou pokutou vo výške 0,065 % denne a s úrokom

z omeškania vo výške 3,275 % ročne z konkrétne vyčíslených súm (rôzne základy výpočtu tohto
príslušenstva pokrývajúce obdobie od 11.10.2010, napokon zo sumy 830,40 Eur za obdobie od 6.8.2013
do zaplatenia) a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.8.2010 žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o revolvingovom
úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej 810,- Eur, žalovaná sa zaviazala úver splácať v
42 splátkach vo výške 43,40 Eur. Na základe žiadosti žalovaného sa žalobca so žalovaným dohodli
na odklade splátok č. 7, 8, 9, 14 a tieto sa žalovaný zaviazal zaplatiť ako splátky č. 43, 44, 45, 45.

Žalovaný sa dostal do omeškania už so splatením splátky č. 2, napokon splatila úver iba v časti vo výške
992,40 Eur, úver sa stal 14.3.2012 splatným a žalobca sa domáha plnenia podľa stavu úverového účtu
žalovaného k tomuto dňu. Žalobca sa domáha zmluvných pokút podľa § 14 ods. 14.1 zmluvy vo výške
0,065% denne a aby výška zmluvnej pokuty a úroku z omeškania neprevyšovala priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa zák. č. 129/2010 Z.z. pred vznikom
omeškania o viac ako 10%, žalobca sa domáha zákonného úroku z omeškania iba vo výške 3,275 %
ročne. Pokiaľ úrok z omeškania a zmluvná pokuta dosiahnu 810,- Eur, narastať bude ďalej iba úrok z

omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 830,40 Eur do zaplatenia.

Žalovaná sa vo veci samej písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie riadne vyzvaná.

Podaním zo dňa 1.4.2014 sa žalobca argumentačne vyjadril tak, že odmieta výpočet podľa internetovej

kalkulačky, o ktorej nemožno počítať, či výpočet realizuje spôsobom určeným v zákone, a odmieta, že
ide v tomto prípade o obchádzanie zákona. Predmetná zmluva zodpovedá zmluvnej voľnosti zmluvných
strán, úlohou práva nie je vytvárať mantinely pre hospodársky život. Revolving je vypovedateľný,
to znamená, že veriteľ aj dlžník môžu zrušiť jeho poskytnutie. Nie je jasné, v čom má dochádzaťk obchádzaniu § 497 Obchodného zákonníka, nie je obchádzaním zákona také dojednanie, ktoré
predstavuje opakované poskytnutie úveru, lebo žiaden zákon nikde neustanovuje, že nie je možné
opakovane poskytnúť úver, inak zovšeobecnene každá zmluva o kreditnej karte je obchádzaním

zákona, lebo z právneho hľadiska ide o revolvingový úver. Nie je zjavné, z akého hľadiska mieni súd
posúdiť uplatnenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré nie je priamo aplikovateľnou normou, ale
interpretačným pravidlom. Odplata za úver nepresahuje obmedzenie podľa § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka, údajmi, ktoré sú z hľadiska ich vytvárania najbližšie „odplate obvykle požadovanej na
finančnom trhu“, sú údaje zverejnené Ministerstvom financií SR pre platné zmluvy o spotrebiteľskom

úvere uzatvorené od 16.5.2010 do 5.8.2010 a podľa nich žalovanému bola poskytnutá odplata vo výške
76 %, odplata v zmluve o revolvingovom úvere by uvedenú hodnotu nezvyšovala.

Pojednávania konaného dňa 2.4.2014 sa právne zastúpený žalobca, ani žalovaná nezúčastnili a za
týchto okolností súd prejednal vec v neprítomnosti účastníkov.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil:

Z listiny zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru zo dňa 12.8.2010 súd zistil, že žalobca predložil
žalovanej ako dlžníkovi Žiadosť / Zmluvu zmluvy o revolvingovom úvere, podľa obsahu ktorej (v časti
„schválený úver“) veriteľ poskytol dlžníkovi úver - úverový limit vo výške 810,- Eur. Dlžník sa zaviazal
splatiť úver v 42 mesačných splátkach vždy do 10. dňa v kalendárnom mesiaci, jednotlivo vo výške
43,40 Eur.

V zmluve bola oznámená:
poskytnutá čiastka úveru 810,- Eur, „celková čiastka na zaplatenie (úver + úroky za celú dobu čerpania
úveru)“ 1.822,80 Eur, „RPMN za úver“ 70,30 %, ročná úroková sadzba 70,01 %, „priemerná RPMN za
úver“ 51,49 %, ako aj:
„poskytnutá čiastka revolvingu“ 427,06 Eur, „celková čiastka na zaplatenie (revolving + úroky za celú

dobu čerpania revolvingu)“ 1.041,60 Eur, „ predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu“ 70,01 %,
ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %, „ročná úroková sadzba úrokov z omeškania“ 9%.
Neoddeliteľnou súčasťou žiadosti/zmluvy o revolvingovom úvere sú Zmluvné dojednania Zmluvy o
revolvingovom úvere Profi Credit Slovakia, s.r.o., uvedené malými písmenami na ocobitnej listine,
podľa obsahu ktorých najmä čl. 4 zakotvuje, že (ods. 4.1:) „Revolving je automatické poskytnutie

ďalšieho úveru (peňažných prostriedkov) Dlžníkovi vo výške uvedenej v bode 6 žiadosti (časť zmluvy
o schválenom úvere - pozn. súdu)“ ... „a oznámenú Dlžníkovi oznámením Veriteľa ...“, (ods. 4.2:) „V
prípade, že dlžník splatí vždy prvých ... 24 splátok pri úvere so splatnosťou 42 a 48 mesiacov, bude mu
za podmienky predchádzajúceho schválenia zo strany veriteľa úver automaticky navýšený, t.j. Veriteľ
poskytne Dlžníkovi revolving vo výške určenej podľa ods. 4.1“.

Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere Profi Credit Slovakia, s.r.o. obsahovali aj ďalšie
ustanovenia, najmä upravujúce sankcie podľa čl. 14 Zmluvných dojednaní, a to najmä v b. 14.1 zmluvnú
pokutu z dlžných súm vo výške 0,065 % denne (x 365 = 23,725 % ročne - pozn. súdu).

Z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena a z potvrdenia (čl. 17 - 18 spisu) súd zistil, že
žalovaná zaplatila na predmetný úver spolu 992,40 Eur.

Podľa § 34 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Právny úkon

je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Zmluvou

o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 499 ObZ Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák.
č. 129/2010 Z.z.“)
1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení
účinnom v súčasnosti Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 451 OZ
1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 52 OZ:

1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom v súčasnosti:1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom

sa nepovažujú za individuálne dojednané.
5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov

a lehotu splatnosti.
10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať
z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena o čiastočnom splnení dlhu pred začatím konania
vo výške 992,40 Eur. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia,
osobitnevovzťahukpostaveniužalovanémuakodlžníkovzospotrebiteľskéhoúveruazospotrebiteľskej

zmluvy podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany
žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa žalovanému ako spotrebiteľovi - nepodnikateľovi, navyše bola
predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená.

Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že žalovanej bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č.
129/2010 Z.z., ktorého základné náležitosti, príznačne počnúc dočasným prenechaním peňazí, upravuje
obchodný zákonník.

Súdzamietolžalobu,lebopovažujetakútozmluvuo„revolvingovom“úverepodľaskutkovooboznámenej
koncepcie žalobcu ako neplatnú podľa cit. ust. § 39 OZ pre obchádzanie zákona, s ohľadom na účel
zmluvy o úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa cit. ust.
§ 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z.. Obchádzanie zákona súd vidí v nedojednaní konečnej výšky
úveru, iba úverového rámca, pričom veriteľ poskytnutím úverového rámca vôbec nespravuje peniaze

dlžníka (na rozdiel od banky v prípade doplnkovej služby popri správe účtu klienta), v spojení s ďalším
obsahom predmetnej zmluvy, keď veľké množstvo ekonomicky významných zmluvných ustanovení
bolo uvedených s odkazom na Zmluvné podmienky napísané drobným písmom na osobitnej listine.
Podľa názoru súdu takto aj systematická podoba predmetnej zmluvy predstavuje vadu v prejave vôle
spotrebiteľa, ktorého právne aprobovaným záujmom pri uzatvorení tejto zmluvy bolo iba dočasné

preklenutie potreby peňazí.

Účelom zmluvy u úvere podľa cit. ust. § 497 ObZ, ako aj osobitne zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa cit. ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. je dočasné preklenutie potreby použitím cudzích

peňazí. Samotný pojem „revolvingový úver“ použitý v predmetnej zmluve je ekonomickým pojmom,
a podľa v súčasnosti už nevystopovateľných poznatkov získaných v rámci vzdelania sudcu tradične
znamená úver použitý na splatenie predchádzajúceho úveru a je typický pre poskytovanie úverov
podnikateľom, ktorí vzhľadom na mieru dohľadu veriteľa môžu dostať nový úver za nových, spravidlauž výhodnejších podmienok a za týchto podmienok môžu dlhodobo hospodáriť aj s kauzálne cudzími
peniazmi. V súčasnosti už sudca (prakticky podľa prednostných výsledkov internetového vyhľadávania
hesla „revolvingový úver“) zaznamenal revolvingový úver ako novodobý finančný produkt spočívajúci

na základe jedného prejavu vôle v poskytnutí úverového rámca dlžníkovi, t.j. ohraničený výhradne tzv.
úverovým rámcom, obdobne ako ponúkol žalobca, ale s tým, že predovšetkým banky naďalej definujú
tento finančný produkt ako určený podnikateľom. Na rozdiel od toho keď veľké množstvo subjektov
(väčšina podľa prednostných výsledkov internetového vyhľadávania hesla „revolvingový úver“) ponúka
takto koncipované úvery aj nepodnikateľom - spotrebiteľom, podľa názoru súdu tieto obchádzajú zákon,

a to bez ohľadu na ich dominanciu, fakticky až s dopadom na ich stanovovanie noriem správania v
súčasných pomeroch, lebo nedodržiavajú zásadu, že spotrebu je možné zásadne vykonávať iba z
vlastných peňazí, zatiaľ čo úver musí predstavovať výnimočný spôsob financovania spotreby.

Predmetná zmluva obsahuje v čl. 9 Zmluvných podmienok možnosť jednostrannej vypovedateľnosti,

navyše zmluvu na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú
činnosť, možno vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka podľa § 582
Občianskeho zákonníka. Lenže ani to podľa názoru súdu nie je okolnosť, ktorá by právne aprobovala
zmluvu o revolvingovom úvere podľa skutkovej koncepcie žalobcu, lebo naopak podľa názoru súdu
nie je v súlade s účelom cit. ust. § 497 Obchodného zákonníka, aby úverová zmluva predložená

spotrebiteľovi bola podľa tejto koncepcie uzatvorená na dobu neurčitú, príznačne keď samotné splatenie
„predchádzajúceho“ úveru do určitej miery, by automaticky viedlo k ďalšiemu úveru v marketingovom
záujme veriteľa, ktorý môže dosiahnuť zisk z ďalších jeho peňazí, práve u dlžníka, ktorý sa svoj dlh
snaží splatiť.

Je pravdou, že žalobca rozlišuje „úver“ a „revolvingový úver“ podľa svojej skutkovej koncepcie, ale podľa
názoru súdu ani toto rozlíšenie neumožňuje oddelenie neplatnej časti zmluvy od platnej, lebo zmluva
bola predložená iba k jednému prejavu vôle spotrebiteľa a aj pôvodne poskytnutý úver vo výške 810,-
Eur je označený ako poskytnutie úverového rámca.

Navyše je vhodné dodať, že pravidlom pri poskytnutí spotrebiteľského úveru je podanie informácie
o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), a to podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001
Z.z. pod následkom bezodplatnosti a bezúročnosti zmluvy o úvere. Podľa názoru súdu oznámenie

RPMN má obdobný význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za
100 gramov alebo 100 mililitrov, preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva
ani povinnosti, jej riadne oznámenie v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov by bolo
významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Pokiaľ tu v zmluve je uvedená
RPMN 69,06 %, sudcovi pri príprave na pojednávanie s oporou v špecializovanej kalkulačke za

predpokladu dojednania iba pôvodného úveru na 42 splátok pri pravidelnej mesačnej splatnosti vyplynul
vo výške 70,01 % obdobnej, ako je úroková sadzba oznámená veriteľom vo výške 70,02%. Rozdiely vo
výpočte môžu byť dané nepravidelnosťou v mesačnej splatnosti úveru vzhľadom na dátum poskytnutia
peňazí, ale zásadne RPMN nemôže byť nižšia, než aká vyplýva zo záväzného ustanovenia, ktoré
má predstavovať. Vzhľadom na zložitosť výpočtu RPMN podľa zákona konkrétny údaj o RPMN pri

týchto rozdieloch nebol dôvodom rozhodnutia v tomto konaní. Pritom samotný veriteľ príznačne uvádza,
že u tzv. revolvingového úveru by išlo iba o „predpokladanú“ RPMN, zrejme vzhľadom na vysokú
mieru neurčitosti vstupných údajov pri poskytnutí ďalšieho úveru, a aj to podľa názoru súdu ilustruje
neprípustnosť takto koncipovaného úveru ako poskytovaného spotrebiteľom. Navyše podľa názoru
súdu takto vyčíslená miera RPMN je dokladom o jeho vysokej ťaživosti. Vzájomne vyššiu RPMN by

súd argumentačne toleroval u kratších a nižších úveroch (prakticky vzhľadom na vyšší dopad fixných,
t.j. jednorazových nákladov dielčej činnosti pri poskytovaní nižších úverov, ale navyše s ochranou
spotrebiteľa pri prípadnom opakovanom uzatváraní úverových zmlúv). Tu pri výške úveru 810 Eur a
najmä dĺžke splatnosti (iba pôvodne - pozn. súdu) 42 mesiacov (príznačne 3,5 roka - pozn. súdu) súd
považuje úver s RPMN približne 70% (pritom ide o ukazovateľ, ktorý zohľadnil postupné splácanie úveru

mesačne) už za poskytnutý v rozpore s dobrými mravmi, resp. za úžeru.Čo sa týka argumentačného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu z 1.4.2014 a jeho prílohy, súd si
je vedomý sadzieb uverejňovaných na stránke Ministerstva Financií SR, ktoré boli uverejňované podľa
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 2.4.2010 v spojení s nariadením vlády

Slovenskej republiky č. 238/2008 Z.z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za
poskytnutie spotrebiteľského úveru účinného do 2.4.2010. Tieto právne predpisy umožňovali zakotvenie
týchto sadzieb samotnou činnosťou poskytovateľov úverov, ostatne obdobne, ako cit. ust. § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka platné v čase uzatvorenia tunajšej predmetnej zmluvy 12.8.2010. Tento právny
stav, keď poskytovatelia úverov formálne stanovujú normy vlastného správania, však nie je dôvodom

zmeny právneho názoru súdu vyjadreného v tomto rozsudku, najmä nie za súčasnej platnosti cit. ust. §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorý formálne neodkazuje na zverejňované údaje, ktoré by sa mali
stať normou.

Pri tejto argumentácii vedúcej k neplatnosti zmluvy bola žaloba právne nedôvodná v časti príslušenstva

pohľadávky, akým je úrok, poplatky a primerane aj úrok z omeškania, pričom vzhľadom na podrobné
podmienky, ktoré žalobca ako veriteľ stanovil, tieto boli účtované už v predchádzajúcom priebehu
splácania úveru. Do úvahy tak prichádzalo iba zaviazanie titulom bezdôvodného obohatenia podľa
cit. ust. § 451 OZ, ale to dôsledne titulom reálne poskytnutých a vrátených peňazí podľa výsledkov
dokazovania,bezohľadunato,akoúčtovalsplácaniedlhuveriteľpodľajehoskutkovejkoncepcie.Keďže

napokon žalovaná zaplatila na celý predmetný úver 992,40 Eur, teda viac, než v akej výške (810,- Eur)
jej bol poskytnutý, súd zamietol žalobu v celom rozsahu.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia

spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy
aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd
interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu
spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu
ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda

s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať.
V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných
ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53
ods. 1 OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho
súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné

alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo
byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola
absolútne neplatná. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj zmluvná pokuta. Právom na zaplatenie
zmluvnej pokuty bolo (v čl. 14.1 Zmluvných podmienok) formálne dojednané denne, t.j. ktorá mala
narastať v čase, ale celé toto zmluvné ustanovenie súd hodnotí ako absolútne neplatné, osobitne aj ako

nevyvážené v neprospech spotrebiteľa v zmluve spotrebiteľského charakteru, keď zmluvná pokuta ako
spôsob zabezpečenia pohľadávky má narastať v čase. Na uvedenom podľa názoru súdu nič nemení, že
žalobca v ustanovení b. 14.3 Zmluvných podmienok a v žalobe dodatočne ohraničil narastanie zmluvnej
pokuty. Navyše zmluvná pokuta bola v b. 14.1. Zmluvných podmienok dojednaná vo výške 0,065%
denne, resp. (x 365 =) 23,725 % ročne, ani nie vo výške 3,275 % denne predstavuje (x 365 =) 1.195,375

%ročne,akosiplnenievžalobe(zrejmepodľainéhoprípadu)uplatňuježalobca.Navyšeakosúduviedol
vyššie, celú predmetnú zmluvu súd považoval za absolútne neplatnú a tento následok sa podľa názoru
súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď žalovaná mala v konaní úplný
úspech, ale náhradu trov konania si neuplatnila, preto jej ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.
z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).