Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 6, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/343/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113243091
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113243091.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobkyne : Y.

T., nar. XX.X.XXXX, bytom J. O. XXXX/X, Z., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šimom, advokátom so
sídlom Hollého 49, Žilina, proti žalovanému : RUNO, spol. s r.o.,, so sídlom Rosinská cesta 1, Žilina,
IČO: 31 605 494, právne zastúpenému JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom Kysucká
cesta 3, Žilina, v konaní o zaplatenie 839,14 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Zdenky

Hulmanovej náhradu trov konania predstavujúcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 297,45
Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 18.12.2013 doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.12.2013 v znení podania zo dňa
23.6.2014 (doplnenie dôvodov) sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 839,13 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 839,14 Eur od 17.2.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobkyňa (v texte ďalej tiež „žalobca“) odôvodnila žalobu tým, že na žalovaným zaregistrovanej
internetovej doméne runo.sk, propagujúcej žalovaného ako podnikateľský subjekt, ako aj produkty
žalovaného, boli ku dňu 21.12.2011 nájdené fotografické diela žalobcu v zmysle prílohy žaloby (č.l. 6

- 9 spisu - ďalej „predmetné“ fotografie - pozn. súdu). Na ich použitie žalobca neposkytol žalovanému
licenciu v dôsledku čoho ich žalovaný použil neoprávnene. Žalobca sa z tohto dôvodu domáha vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 750,- EUR, určeného ako odmenu za licenciu za použitie 25
diel vo výške 30,- EUR/dielo. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka si žalobca tiež uplatňuje
náklady spojené s uplatnení pohľadávky, t.j. pomernú časť nákladov na vyhotovenie notárskej zápisnice
osvedčujúcej umiestnenie a zverejnenie diel na doméne vo výške 89,14 EUR (notárska zápisnica +
hotové výdavky).

Žalovaný sa k veci samej vyjadril podaním právneho zástupcu zo dňa 10.3.2014 tak, že predmetné
fotografie vyhotovila v roku 2009 žalobkyňa ako konateľka, spoločníčka, ale aj zamestnankyňa
obchodnej spoločnosti - žalovaného, k čomu mala súhlas a poverenie vtedajšieho riaditeľa spoločnosti
Ing. Michala Fedorka. Vyhotovené fotografie žalobkyňa do počítača žalovaného osobne vložila a
osobne ich obchodným partnerom pri uzatváraní obchodných zmlúv aj ponúkala ako výlučné vlastníctvo

obchodnej spoločnosti - žalovaného. V prípade predmetných fotografií sa jedná o tzv. zamestnanecké
dielo s majetkovými právami, ku ktorému je oprávnený nakladať výlučne zamestnávateľ, t.j. žalovaný.
Žalobkyňa vo vzťahu k majetkovým právam k dielu patriacemu obchodnej spoločnosti - žalovaného
nemá aktívnu legitimáciu. Z tohto dôvodu žalovaný navrhuje žalobu zamietnuť.Žalobkyňa sa podaním právneho zástupcu zo dňa 23.6.2014 opätovne vyjadrila tak, že predmetné

fotografie vytvorila žalobkyňa v priebehu dňa 20.4.2009 vlastnou tvorivou činnosťou v priestoroch svojho
domu (bydliska), a to na digitálnom fotoaparáte, ktorý si žalobkyňa zakúpila osobne dňa 24.3.2009. Z
vlastností súborov jednotlivých diel jednoznačne vyplýva, že boli zhotovené fotoaparátom žalobkyne.
V čase vytvorenia diel sa na mieste ich vytvárania vyskytovalo viac ľudí, ktorí proces tvorenia diel,
ako aj ich predprípravu, môžu potvrdiť. Nejedná sa preto o majetkové práva žalovaného, žalovaný

ani nevykonáva majetkové práva k dielam žalobcu ako k zamestnaneckým dielam. Žalobkyňa je
konateľkou a spoločníčkou obchodnej spoločnosti - žalovaného, zároveň je aj zamestnancom tejto
obchodnej spoločnosti, avšak z jej pracovnoprávneho vzťahu jej nevyplývala žiadna povinnosť vytvoriť
pre zamestnávateľa diela v rámci pracovnoprávneho vzťahu. Z iného vzťahu žalovanej k obchodnej
spoločnosti žalovaného (konateľ a spoločník spoločnosti) nemohli diela vzniknúť, teda predmetné diela
nie sú zamestnaneckým dielom.

Podaním právneho zástupcu zo dňa 4.7.2014 žalovaná namietala významom toho, že predmetné
fotografie slúžili ako príloha obchodnej komunikácie žalovaného s jeho odberateľom a že žalobkyňa
čerpala fond pracovnej doby u žalovaného, keď mala vyhotovovať predmetné fotografie, resp. kupovať

súkromný fotoaparát.

Na pojednávaniach konaných dňa 23.6.2014 a 6.10.2014 sa sporové strany v právnom zastúpení
pridržiavali svojich skutkových a právnych dôvodov, vyplývajúcich z písomných podaní, skutkovo a

právne argumentovali a vyjadrovali sa k vykonávaným dôkazom.
Osobitne na pojednávaní konanom dňa 6.10.2014 právny zástupca žalobkyne argumentoval, že v tomto
spore nie je relevantný počet fotografií, ale počet použití fotografického diela. Za týchto okolností trvajú
na odôvodnení žaloby použitím 25 diel. Spôsob a použitie autorských licencií závisí od vôle autora. Ak
je dielo použité viackrát, tak odmena za jeho použitie rastie. Aká je tá odmena a za koľko použití, to

závisí od vôle autora.

Súd vychádzal zo zhodných častí skutkových tvrdení sporových strán a vykonal dokazovanie výsluchom
žalobkyne, výsluchom konateľky žalovaného a listinnými dôkazmi.

Na pojednávaní konanom dňa 23.6.2014 osobne vypovedala žalobkyňa tak, že predmetné fotografie
vyhotovila 20.-27.4.2009 svojim fotoaparátom vo svojom vlastnom prostredí v mieste bydliska. Pri tomto
fotení boli prítomné osoby, ktoré jej pomáhali s privážaním aj odvážaním interiéru a pomáhali jej pri

fotení, ona v interiéri domu vykonala primerané úpravy. Tieto fotografie ukladala doma do priečinka,
pričom keďže na fotoaparát sa zmestí asi 240 fotografií a ona ich vyhotovila 1000, tak ich priebežne
ukladala aj do počítača na pracovisku. Žalobkyňa bola v tom čase ešte konateľkou žalovaného a v
decembri 2009 odtiaľ odišla pre neprekonateľné nezhody so súčasnou konateľkou žalovaného. Nie je
pravdivé tvrdenie protistrany, že jej uložil vyhotoviť tieto fotografie p. Fedorko, lebo on pôsobil niekedy

ako brigádnik, inokedy na pracovnú zmluvu, ale nebol oprávnený jej hovoriť, čo má robiť žalobkyňa
so svojim fotoaparátom. Je pravdou, že ona - žalobkyňa má uzatvorený pracovný vzťah s obchodnou
spoločnosťou žalovaného z roku 1995, ktorý nie je ukončený, neplatí sa z neho žiadna mzda, ale v r.
1995 nemohla vedieť, že v r. 2009 vyhotoví nejaké fotografie, a že ich bude v r. 2011 používať žalovaný.
Zobrazeným predmetom predmetných fotografií je bytový textil, teda prikrývky, vankúše a spacie vaky.

Ide o tovar, ktorý bol predovšetkým jej - žalobkyne, niektorý bol zapožičaný z predajne na Bottovej ul.
a okrem toho v minimálnej miere požičaný obchodnou spoločnosťou žalovaného. Pokiaľ tieto predmety
nazýva tovarom, tak ide o to, že ona sama má elektronický obchod, čiže predmety slúžili na zobrazenie
pre jej vlastný e-shop. Nakoniec sa vyjadruje, že z predmetných 25 fotografií všetky zobrazované
predmety patrili jej - žalobkyni. Čo sa týka preukazovania tohto vlastníctva, tak má zásoby asi v hodnote

1.000.000,- Sk, vedie si prehľady týchto zásob ku koncu kalendárnych rokov, ona ako odberateľ keď
zaplatí za tovar, tak sa jedná o faktúru spolu, z ktorej sa nedá presne vyčítať, či z tejto faktúry pochádza
niektorá konkrétna prikrývka. Výrobcom zobrazeného tovaru je žalovaný, ale je dôležité, kto je majiteľom
fotografií. Ona pokiaľ tieto fotografie zálohovala do počítača u žalovaného, tak do tohto počítača máprístup aj p. Stroková, aj zamestnanci, ale predpokladá, že prístup do samotného jej súboru by mala
mať iba ona - žalobkyňa. Žiadnu internú smernicu o prístupe do osobných priečinkov na počítači na
pracovisku žalovaný nemá. Ona - žalobkyňa nemá vedomosť o tom, že by v tom období boli vyhotovené

fotografievýrobkovžalovanéhozostranyinýchosôb.Jejinternetovýobchod-žalobkynevznikolvobdobí
mesiacov máj a jún 2010. Vo vzťahu k fotografiám vyhotoveným v období mesiaca apríl 2009 sa teda
vyjadruje, že ide o vzory výrobkov, ktoré platia roky, platili v r. 2009, 2010 a platia dodnes. Nie je pravda,
že by ona obchodným partnerom žalovaného ponúkala tovar prostredníctvom prezentácie vykonanej
ňou vyhotovenými fotografiami. Záujemcom sa tovar ukazoval fyzicky. Nebol dôvod, aby sa tovar

žalovaného prezentoval prostredníctvom fotografií jej - žalobkyne. Príslušný priečinok s fotografiami
bola v obchodnej spoločnosti žalovaného odstrániť ona - žalobkyňa niekedy v r. 2012 alebo 2013 po
upozorneniach, že žalovaný jej fotografie používa. Ona prvýkrát videla svoje fotografie na elektronickej
stránke žalovaného keď išla k notárovi vyhotoviť notársku zápisnicu, čiže potvrdzuje, že predmetných
25 fotografií prvýkrát naisto videla 21.12.2011. Čo sa týka vyhotovovania fotografií v pracovnej dobe,
tak ona nemá pracovnú dobu v pracovnej zmluve zakotvenú. Na otázku koľko fotokampaní sa v

obchodnej spoločnosti žalovaného robilo, prečo, kto ich robil, kde a s akým vybavením, odpovedá, že
obchodná spoločnosť žalovaného neoprávnene používala fotografie runo.pl nakoniec odpovedá, že ona
- žalobkyňa žiadnu fotokampaň nerobila. Je pravdou, že ona - žalobkyňa spolupracovala na tvorbe www
stránky obchodnej spoločnosti žalovaného.
Osobitne na pojednávaní konanom dňa 6.10.2014 sa žalobkyňa k listinám predloženým konateľkou

žalovaného (výtlačky elektronickej komunikácie č.l. 51 - 61, resp. č.l. 62 - 79, výplatné pásky a potvrdenie
o prevzatí výplatnej pásky č.l. 78 - 80 - pozn. súdu) vyjadrila tak, že odosielateľkou tejto správy bola
zamestnankyňa obchodnej spoločnosti žalovaného Monika Babčanová, takže mala fyzickú možnosť
takúto správu s týmito prílohami odoslať, ale bolo to bez súhlasu jej - žalobkyne. Žalovaný je iba
výrobcom zobrazených predmetov, ale konkrétne zobrazené predmety patrili jej - žalobkyni. V tom

období aj súčasná konateľka žalovaného chodievala do práce a rozkazovala Monike Babčanovej, o
čom svedčí väčšie množstvo dochádzkových listov vyplnených rukou súčasnej konateľky žalovaného.
Čo sa týka ďalších týchto listín v rozsahu výplatných pások, tak ona - žalobkyňa bola odmeňovaná za
odpracované hodiny a preto je jej vecou, čo robila v pravidelnom pracovnom čase, teda kedy do práce
príde, kedy odíde a čo urobí so svojim vlastným digitálnym fotoaparátom vo svojom súkromí.

Napojednávaníkonanomdňa23.6.2014osobnevypovedalakonateľkažalovanéhoIng.DankaStroková
tak, že obchodnú spoločnosť žalovaného založil v r. 1994 otec žalobkyne a jej - konateľky žalovaného p.
Fedorko spolu s poľskými a českými spolumajiteľmi. Spoločnosť sa zameriavala na výrobu prikrývok s

liečivými účinkami a posteľnej bielizne. Žalobkyňa a ona - konateľka žalovaného sú sestry. Keď otec išiel
dodôchodku,naďalejchcelvichobchodnejspoločnostipôsobiť,pretopôsobilformoudohodyovykonaní
práce. Bol pritom riaditeľom spoločnosti aj tichým spoločníkom. Ako majiteľky obchodnej spoločnosti
vystupovali žalobkyňa a ona - konateľka žalovaného. Čo sa týka fotokampaní, tak do 20.4.2009 a
aj potom ich vykonávala ona - konateľka žalovaného, a to bez odmeny. Žalobkyňa ju zastupovala,

keď ona bola na materskej dovolenke. Kampane do r. 2000 sa robili na diapozitív, ďalšie kampane
boli v r. 2004, 2006, 2009 a 2010. Ona - konateľka žalovaného ich robila v domácom prostredí v
interiéri spolu s jej blízkymi osobami, za pomoci osôb, ktoré za to nedostali žiadnu odmenu. Keď urobila
fotografie ona, tak sa používali na prezentáciu obchodnej spoločnosti žalovaného v časopisoch a vždy
sa používali bezodplatne. V čase vyhotovenia predmetných 25 fotografií pre žalovaného bola ona -

konateľka žalovaného na materskej dovolenke a o fotení sa dozvedela neskôr, keď jej to povedala
žalobkyňa. Išlo o to, že sa ozvali zákazníci zo zahraničia, ktorým nemusela stačiť prezentácia urobená 2
alebo 3 roky dozadu, fotky nemuseli byť dostatočne kvalitné a tiež sa zmenili vzory. Žalobkyňa sa chytila
iniciatívy a ako spolumajiteľka obchodnej spoločnosti a jej sestra, vyhotovila tieto fotografie s Milanom
Fabiánom. Skôr ako ich žalobkyňa z počítača obchodnej spoločnosti vymazala, tak si ich ona - konateľka

skopírovala. Preto z vlastností počítačových súborov vie o časoch vyhotovenia prvej až poslednej
fotografie v jednotlivých dňoch fotenia. Žalobkyňa tieto fotografie umiestnila do počítača v obchodnej
spoločnosti žalovaného na ploche pod priečinkom Obrázky Ďurneková 2, nebolo treba ani prechádzať
heslom pre prístup k týmto fotografiám. Ona - konateľka žalovaného preto vie, že jednotlivé predmetné
fotografie boli vyhotovené v pracovnom čase, navyše na jednej je zobrazená ruka žalobkyne, takže túto

nemohla vyhotoviť samotná žalobkyňa. Oni síce ako konateľky obchodnej spoločnosti mali pracovnú
dobu dojednanú pohyblivo, ale museli byť prítomné na pracovisku kvôli tomu, keby sa mal ozvať napr.
daňový úrad alebo zákazník a podobne. Aj použitý fotoaparát bol zakúpený v pracovnej dobe žalobkyne,
pričom v obdobiach 3/2009 a 4/2009 žalobkyňa odpracovala celý fond pracovnej doby. Navyšežalovaných 25 fotografických diel je v skutočnosti iba 13 obrázkov, z ktorých niektoré boli po viackrát
použité. Navyše správami zo dňa 4.5.2009 o 14.39 hod. a zo dňa 4.5.2009 o 15.27 hod. žalobkyňa ako
konateľka obchodnej spoločnosti žalovaného tieto zaslala odberateľom žalovaného a prílohou týchto

správ sú súbory, ktoré vie identifikovať. Je pravdou, že medzi obchodnou spoločnosťou žalovaného
a žalobkyňou nebola uzatvorená licenčná zmluva alebo iná obdobná zmluva vo veci predmetných 25
fotografií za účelom ich používania, už len ani na to, aby žalobkyňa tieto fotky fotila, takúto zmluvu ona -
konateľka žalovaného neuzatvárala ani sama so sebou. Je tiež pravdou, že pracovná zmluva žalobkyne
u žalovaného neobsahuje predmet, na základe ktorého by mala pre žalovaného zhotovovať fotografie.

Spomínaný predmet zhotovovania fotografií nemala ani ona - konateľka žalovaného a pri nízkom počte
zamestnancov to nemal ani nikto iný z ich obchodnej spoločnosti.
Osobitne na pojednávaní konanom dňa 6.10.2014 sa konateľka žalovaného vyjadrila k listinám (výtlačky
elektronickej komunikácie č.l. 51 - 61, resp. č.l. 62 - 79, výplatné pásky a potvrdenie o prevzatí výplatnej
páskyč.l.78-80-pozn.súdu)tak,žesamotnážalobkyňaakopodpísanáosobazaobchodnúspoločnosť
žalovaného správy z predmetnými fotografiami zaslala odberateľovi žalovaného a následné preposlanie

bolo už len prípravou v rámci tohto sporu, keď ona ako konateľka žalovaného túto správu našla v
odoslanej pošte. Žalovaný je nielen výrobcom, ale aj predajcom takýchto zobrazovaných predmetov.
Žalobkyňou spomínaná Monika Babčanová je sekretárkou obchodnej spoločnosti žalovaného, v tom
období bola ona - konateľka žalovaného na materskej dovolenke a práve žalobkyňa bola popri ich otcovi
Michalovi Fedorkovi najväčším šéfom, aj keby túto správu odoslala Monika Babčanová, táto by si ju

nedovolila odoslať inak, než na príkaz šéfky, preto to takomto odoslaní musela žalobkyňa vedieť.

Zo zhodných častí tvrdení účastníkov konania, osobitne podľa zhodného skutkového potvrdenia na
pojednávaní konanom dňa 6.10.2014 (aj bez potreby prehrávania obsahu CD nosiča - pozn. súdu), v

podrobnostiach s prihliadnutím na prílohy žaloby, súd zistil, že fotografie predmetné v tomto sporovom
konaní (č.l. 6 - 9 spisu) predstavujú 13 rôznych obrázkov, ktoré boli 25x umiestnené na www stránke
obchodnej spoločnosti žalovaného. Obdobne zo zhodných častí tvrdení účastníkov súd zistil, že tieto
fotografie boli zhotovené v domácom prostredí žalobkyne pod vedením žalobkyne, pričom zhotovenie
týchto fotografií vyžadovalo okrem snímania digitálnym fotoaparátom aj prinesenie a odnesenie

zobrazovaných predmetov a ich aranžovanie.
Osobitne podľa notárskej zápisnice notárky JUDr. Zuzany Kolembusovej č. N 177/2011, Nz 59171/2011
boli predmetné fotografie na www stránke žalovaného dňa 21.12.2011.
V podrobnostiach podľa čestných vyhlásení (č.l. 91 - 93 spisu) priamymi účastníkmi a svedkami
vyhotovovania predmetných fotografií žalobkyňou v jej domácom prostredí boli Jana Ďurneková, nar. v

r. 1992, Mária Fedorková a Ivan Kavecký.

V súvislosti s prípravou tohto sporu žalobkyňa vynaložila ako náklady úhrady notárskemu úradu JUDR.
Zuzany Kolembusovej 192,- EUR a náklady reprografických služieb vo výške 25,52 EUR (pokladničné

doklady č.l. 11 a 12 spisu).

Časť predmetných fotografií (podľa výsledkov prejednania na pojednávaní s prihliadnutím na prílohy
žaloby minimálne poradové č. 2 = 8, 23 = 14, 13, 5, 24, 19, 16, 17 = 4) bola použitá ako príloha

elektronickej správy „obrázky výrobkov 1“ zo dňa 4.5.2009 odoslanej v mene podpísanej žalobkyne „T.
RUNO spol. s r. o. Žilina“, a to z počítača na pracovisku žalovaného, keď na tomto pracovisku pôsobila
zamestnankyňa T., odberateľovi žalovaného (č.l. 51 - 56 spisu).

V okolnostiach sporu súd zistil, že podľa výplatných pások za obdobia 3/2009 a 4/2009, resp. potvrdenia
o prevzatí výplatnej pásky za mesiac apríl 2009 (č.l. 78 - 80 spisu), žalobkyňa ako zamestnankyňa
obchodnej spoločnosti žalovaného odpracovala v jednotlivých obdobiach kalendárnych mesiacov fond
pracovnej doby 22 dní, resp. 176 hodín a túto skutočnosť pri prevzatí výplatnej pásky nenamietala.
V okolnostiach sporu sa žalobkyňa v prílohe písomného podania jej právneho zástupcu (č.l. 38 spisu)

preukázala ako držiteľka dokladu o zakúpení fotoaparátu Panasonic dňa 24.3.2009.Podľa § 7 ods. 1 písm. g), ods. 3 písm. a) zák. č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich
s autorským právom (autorský zákon), (ďalej „Autorský zákon“)
1) Predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom

vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora, najmä ... g) fotografické dielo,
3) Ochrana podľa tohto zákona sa nevzťahuje na ... a) myšlienku, spôsob, systém, metódu, koncept,
princíp, objav alebo informáciu, ktorá bola vyjadrená, opísaná, vysvetlená, znázornená alebo zahrnutá
do diela,

Podľa § 5 ods. 22 Autorského zákona Zamestnanecké dielo je dielo, ktoré autor vytvoril na
splnenie svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu alebo
zo štátnozamestnaneckého vzťahu k zamestnávateľovi alebo z pracovnoprávneho vzťahu medzi
družstvom a jeho členom.

Podľa § 6 ods. 1 Autorského zákona Autor je fyzická osoba, ktorá dielo vytvorila.

Podľa § 16 Autorského zákona: Autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné práva (ďalej len

"osobnostné práva") a výhradné majetkové práva (ďalej len "majetkové práva").

Podľa § 17 - „Osobnostné práva“, ods. 1 Autorského zákona: Autor má právo
a) označiť svoje dielo menom alebo pseudonymom a žiadať, aby sa jeho meno alebo pseudonym

uvádzalo na všetkých rozmnoženinách diela náležitým spôsobom pri každom použití diela na verejnosti,
a to podľa spôsobu použitia,
b) neoznačiť svoje dielo menom alebo pseudonymom,
c) rozhodnúť o zverejnení svojho diela,
d) na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo

iným nedovoleným zásahom do svojho diela, ako aj pred akýmkoľvek hanlivým nakladaním so svojím
dielom, ktoré by malo za následok narušenie jeho cti a dobrej povesti. Ak to povaha diela alebo spôsob
použitia diela nevylučuje, autor má právo na autorský dohľad (autorskú korektúru) nad nakladaním so
svojím dielom; v prípade architektonického diela je autorským dohľadom dozor nad zhotovením stavby.

Podľa § 18 - „Majetkové práva“, ods. 1, 2 Autorského zákona
1) Autor má právo použiť svoje dielo.
2) Autor má právo udeľovať súhlas na každé použitie diela, najmä na
a) vyhotovenie rozmnoženiny diela,

b) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny predajom alebo inou formou prevodu
vlastníckeho práva,
c) verejné rozširovanie originálu diela alebo jeho rozmnoženiny nájmom alebo vypožičaním,
d) spracovanie, preklad a adaptáciu diela,
e) zaradenie diela do súborného diela,

f) verejné vystavenie diela,
g) verejné vykonanie diela,
h) verejný prenos diela.

Podľa § 50 ods. 1, 3, 4 a 6 Autorského zákona
1) Majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu vykonáva vo svojom mene a na svoj účet
zamestnávateľ, ak nie je dohodnuté inak. Zamestnávateľ môže právo výkonu majetkových práv autora
postúpiť tretej osobe len so súhlasom autora; to neplatí, ak ide o predaj podniku alebo samostatnej
organizačnej zložky podniku.

3) Ak zamestnávateľ vykonáva majetkové práva autora k zamestnaneckému dielu, platí, že autor udelil
súhlas na zverejnenie tohto diela, ako aj na to, aby zamestnávateľ toto dielo uvádzal na verejnosti pod
svojím menom, ak nie je dohodnuté inak; osobnostné práva autora k zamestnaneckému dielu inak nie
sú dotknuté.4) Počas výkonu majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu zamestnávateľom je autor povinný
zdržať sa výkonu majetkových práv k tomuto dielu.
6) Skončením pracovnoprávneho vzťahu, služobného vzťahu, štátnozamestnaneckého vzťahu alebo

pracovnoprávneho vzťahu medzi družstvom a jeho členom zostávajú práva a povinnosti podľa odsekov
1 až 4 nedotknuté.

Podľa § 56 ods. 1 písm. c), e), f) Autorského zákona

c) zákazu neoprávneného zásahu do svojho práva, a to aj proti osobe, ktorá sa nepriamo podieľa na
neoprávnenom zásahu do tohto práva vrátane zákazu zásahu podľa § 59 a 60,
e) odstránenia následkov zásahu do práva na náklady osoby, ktorá neoprávnene zasiahla alebo hrozila
neoprávneným zásahom, a to
1. zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela, jej stiahnutím z
obehu alebo z iného použitia alebo

2. zničením materiálov, nástrojov a pomôcok podľa § 59 a 60 použitých pri neoprávnenom zásahu alebo
hrozbe neoprávneného zásahu, ich stiahnutím z obehu alebo z iného použitia,
f) náhrady ujmy podľa osobitného predpisu, (odkaz na OZ - pozn. súdu).

Podľa § 40 ods. 1, 2 Autorského zákona
1) Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela (ďalej len "licencia").
Licenčná zmluva obsahuje najmä spôsob použitia diela (§ 18 ods. 2), rozsah licencie, čas, na ktorý
autor licenciu udeľuje, alebo spôsob jeho určenia a odmenu alebo spôsob jej určenia, ak sa autor s
nadobúdateľom nedohodol na bezodplatnom poskytnutí licencie.

2) Licenčná zmluva musí mať písomnú formu, ak autor udeľuje výhradnú licenciu.

Podľa § 458a zák. č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) Ak pri
porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť bezdôvodné obohatenie sa inak,

na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie § 442a ods. 2.

Podľa § 442a OZ
1) Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza aj nemajetková ujma v

peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie alebo zverejnenie rozsudku
súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce.
2) Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže byť predmetom licenčnej
zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by
za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane

vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

Podľa § 451 OZ
1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 3 ods. OZ
1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú na to, aby
nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné

rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.Podľa § 5 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ) Podnikom
sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K
podnikupatriaveci,právaainémajetkovéhodnoty,ktorépatriapodnikateľoviaslúžianaprevádzkovanie

podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.

Podľa § 6 ods. 1 ObZ Obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie súhrn majetkových
hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi

a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

Súd zamietol žalobu, lebo skutkovo vyhodnotil, že žalobkyňa, toho času ako spoločníčka a konateľka
obchodnejspoločnostižalovaného,dobrovoľneposkytlažalovanémupredmetnéfotografie,pričomužpri
ichprirodzenomvecnomcharaktereakokomerčných,tietovdanýchčasovýchsúvislostiachužvčaseich

vyhotovenia mali slúžiť na podnikanie žalovaného. Súd vykonal dokazovanie iba predložené sporovými
stranami a na ich návrh, pričom pri hodnotení vykonaného dokazovania vzhľadom na špecifický
charakter predmetných právnych vzťahov, súd v hodnotení vykonaného dokazovania prihliadol na
správanie účastníkov aj všeobecne podľa cit. ust. § 3 ods. 2 OZ.

Zo skutkového hodnotenia samotného charakteru predmetných fotografií súdom vyplýva, že tvorivá
stránka ich vyhotovenia bola koncentrovaná na dominantne prevažujúce zobrazenie zobrazovaných
predmetov v jednotnom štýle, popri ktorom aj potreba aranžovania zobrazovaných predmetov mala iba
funkčný charakter zodpovedajúci posteľnej bielizni ako obchodného tovaru. Tento ich vecný charakter

zodpovedá iba ich komerčnému účelu a tomu, že slúžili prakticky iba na propagáciu zobrazených
predmetov. Komerčný charakter predmetných fotografií síce nevylučuje ich charakter diel podľa
Autorského zákona, lebo nie je vylúčené, aby obsahovali kompozičné a prípadne iné tvorivé prvky, ktoré
by ich charakterizovali ako diela jedinečného charakteru. Pri tomto ich charaktere je oslabený charakter
predmetných fotografií ako diela podľa cit. ust. podľa § 7 ods. 1 písm. g) Autorského zákona, lebo tu

právnym textom zadefinovaný „výsledok vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora“, je podľa účelu tohto
zákona jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti, spojený s celkovou osobnosťou autora a jeho
celkovými životnými skúsenosťami a tvorivými schopnosťami. Preto v spore o uplatnenie konkrétnych
autorských práv, východiskovo odôvodnených ako náhrada ujmy autora podľa cit. ust. § 56 ods. 1 písm.
f) Autorského zákona, s odkazom na ďalšiu právnu úpravu najmä podľa Občianskeho zákonníka, bolo

spravodlivé zohľadniť faktické správanie sporových strán spojené s predmetnými fotografiami, osobitne
či toto správanie účastníkov konania prisudzovalo týmto fotografiám určitú špecifickú autorskú hodnotu
okrem ich komerčnej hodnoty.

Komerčný účel predmetných fotografií vyplýval osobitne aj z toho, že minimálne časť z nich bola
použitá ako príloha elektronickej správy „obrázky výrobkov 1“ zo dňa 4.5.2009 z počítača na pracovisku
žalovaného odberateľovi žalovaného, už aj bez ohľadu na význam zvyšných sporných skutočností, že
malo ísť o správu odoslanú síce v mene podpísanej žalobkyne, ale za situácie, keď na tomto pracovisku
pôsobila zamestnankyňa žalovaného Monika Babčanová. Príznačne bolo tiež medzi sporovými stranami

nesporné, že výrobcom zobrazených predmetov - bytového textilu bol žalovaný. Zároveň aj podľa
zhodných tvrdení sporových v čase vyhotovenia predmetných fotografií žalobkyňa bola konateľkou
obchodnej spoločnosti žalovaného a mala so žalovaným uzatvorenú pracovnú zmluvu, aj keď jej
predmetom nebolo vyhotovovanie fotografií. Následne tento spor vznikol za situácie, keď žalobkyňa
sama tieto výrobky predávala, podľa vlastného udania žalobkyne jej internetový obchod vznikol v období

mesiacovmájajún2010,aleobdobnezobrazenépredmetypredávalajsamotnýžalovaný,akovyplynulo
už aj zo zhodných častí tvrdení spojených s prejednaním elektronickej správy zo dňa 4.5.2009.

Pri osobitnom prejednaní konkrétneho správania vedúceho k vzniku predmetných fotografií, na otázku,

koľko fotokampaní sa v obchodnej spoločnosti žalovaného robilo, prečo a kto ich robil, žalobkyňa
odpovedala vyhýbavo a napokon odpovedala, že ona žiadnu fotokampaň nerobila. Lenže predloženie
práve predmetných fotografií podľa predmetu tejto žaloby, aranžovaných, daného charakteru, podľa
skutkového vyhodnotenia súdu zodpovedá tomu, že žalobkyňa práve jednu konkrétnu kampaňkomerčného charakteru vykonala, a to za daných časových súvislostí práve v prospech žalovaného.
Pri tomto prejednaní vyznela vierohodne osobná výpoveď konateľky žalovaného, že týchto fotokampaní
bolo viac, a to bez nároku toho konateľa obchodnej spoločnosti, ktorý ju robil. Hodnota tohto správania

je komerčná, a tvorivá stránka autora fotografií je súčasťou tzv. know - how obchodnej spoločnosti,
teda obchodných skúseností, ktoré nie sú formálnym predmetom ochrany práv z duševného vlastníctva,
ale vyplývajú zo skúseností spojenými s predajom obchodného tovaru daného druhu. Výsledkom tohto
správania sú fotografie komerčného charakteru slúžiace na internetovú propagáciu obchodného tovaru,
ktorú sú nehmotnou zložkou podnikania podľa § 5 ObZ, resp. súčasť nehmotných majetkových hodnôt

podľa § 6 ObZ, ktoré patria žalovanému ako podnikateľovi. Know - how spojené s tvorbou takýchto
komerčných fotografií ako potenciálne nehmotnej zložke podnikania, je širšie spojené so skúsenosťami
v podnikaní daného druhu a nie je spojené s osobnosťou konkrétneho autora. Osobné vyhotovenie
predmetných fotografií žalobkyňou preto nevylučuje, že tieto môžu byť používané súčasne žalovaným,
ktorý je na toto používanie oprávnený z minulej aktivity žalobkyne vykonanej v jeho prospech.

To, či aj potenciálne popri komerčnej hodnote vyhotovené predmetné fotografie majú ďalšiu reálnu
hodnotuakojedinečnéautorskédiela,užprávenezodpovedáfaktickémusprávaniusamotnejžalobkyne,
ktorá ich sprístupnila žalovanému umiestnením do počítača na pracovisku žalovaného. Inak podľa
názoru súdu o tento ich charakter by musela dbať žalobkyňa primerane podľa cit. ust. § 3 ods. 2 OZ

tým, že by na túto ich ďalšiu jedinečnú hodnotu upozornila pri ich sprístupnení a osoby konajúce za
obchodnú spoločnosť žalovaného by mohli obchodne uvážiť, či za týchto ďalších podmienok žalobkyne
jej predmetné fotografie prijmú alebo nie. Lenže podľa zhodných častí tvrdení sporových strán už
aj v písomnej forme pred začatím tohto konania, žalobkyňa uložila predmetné fotografie vo forme
počítačových súborov v počítači obchodnej spoločnosti žalovaného v čase, keď bola spoločníčkou a

konateľkou žalovaného. Podľa tvrdenia samotnej žalobkyne ona predmetné fotografie uložila priebežne
približne od času ich vyhotovenia 20.-27.4.2009 a toto uloženie trvalo do obdobia kalendárnych rokov
2012 alebo 2013. Takýto osobný príspevok žalobkyne ako spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti,
ktorý nebol vykonaný na základe písomného alebo inak jasne preukázateľného dojednania zmluvných
strán, na základe takto vykonaného dokazovania súd skutkovo hodnotí ako iniciatívu spolumajiteľa

obchodnej spoločnosti, ktorá je osobným príspevkom k podnikaniu a ktorá preto nie je spojená s právom
na odmenu spoločníka a konateľa obchodnej spoločnosti. Podľa názoru súdu tak nebolo spravodlivé,
aby žalobkyňa argumentovala osobným charakterom predmetných fotografií, ani v podrobnostiach v
spojení s ich vyhotovením v domácom prostredí žalobkyne, ani v spojení so súkromným nákupom
fotoaparátu, keď podľa skutkového odôvodnenia tejto žaloby po takomto uložení predmetných fotografií

v počítači žalovaného boli tieto na webovej stránke žalovaného zistené až 21.12.2011. Preto nedošlo
k porušeniu autorského práva žalobkyne podľa cit. ust. § 56 ods. 1 Autorského zákona, ani k vzniku
bezdôvodného obohatenia žalovaného podľa cit. ust. § 451 ods. 1 OZ. Zároveň preto podľa názoru
súdu tak nebolo spravodlivé, aby žalobkyňa vyčíslila odmenu za používanie autorského diela dodatočne
pri podaní tejto žaloby jednostranne, ani preto podľa názoru súdu nie je potrebné, aby vzhľadom na

dobrovoľné poskytnutie fotografií daného charakteru zo strany žalobkyne žalovanému bola náhrada
ujmy žalobkyne preskúmavaná nezávislým dôkazom týkajúcim sa obvyklých autorských odmien.

Vo vzťahu k právnej argumentácii sporových strán tak už nebola podstatná argumentácia žalobkyne, že

o použití predmetných fotografií nebola medzi ňou a žalovaným uzatvorená licenčná zmluva. Na druhú
stranu podľa názoru už nebola podstatná ani argumentácia žalovaného, že sa jednalo o zamestnanecké
dielo, aj keď súd túto argumentáciu rešpektuje iba vzdialene analogicky, keď dielo nebolo vykonané
zamestnancom v súlade s obsahom jeho pracovnej zmluvy, ale spoločníkom a konateľom obchodnej
spoločnosti. Keďže súd skutkovo vyhodnotil, že žalobkyňa poskytla predmetné fotografie dobrovoľne

a v daných obchodných súvislostiach ako autorka bezodplatne, tak nebola podstatná ani právna
argumentácia právne zastúpenej žalobkyne k výške uplatneného nároku, konkrétne ani o spôsobe
určenia ceny podľa rozhodnutia autora, ani v jej výpočte v závislosti od 13 predmetných fotografií
žalobkyne, ktoré boli na webovej stránke žalovaného použité 25 krát. Obdobne nebolo podstatné
zaoberať sa ani ďalšími nákladmi žalobkyne, ktoré odôvodňovala ako pomernú časť nákladov spojených

so spísaním notárskej zápisnice.Všetky ďalšie vykonané dôkazy už neboli podstatné pre rozhodnutie tohto sporu. Osobitne čo sa
týka čestného vyhlásenia RNDr. Petra Obertu, PhD. zo dňa 26.9.2014 (č.l. 90 spisu), tak tento
nevyhlasoval skutkovú okolnosť, ktorej by si bol nezastupiteľne vedomý, ale vyjadroval sa k tvorbe

výšky odmeny za použitie fotografického diela (licencia) všeobecne (že túto určuje samotný autor).
Čo sa týka fotokópie čestného vyhlásenia Ing. Michala Fedorka zo dňa 28.2.2014 (č.l. 33 spisu),
tak tento nebol navrhnutý ako svedok za účelom výsluchu v tomto súdnom konaní a podľa obsahu
svojho čestného vyhlásenia síce vyhlásil, že činnosť odfotenia fotografií vyhotovila žalobkyňa ako (t.č. -
pozn. súdu) konateľka a zamestnanec obchodnej spoločnosti žalovaného, ale za daných okolností súd

zistil skutkový stav aj zo zhodných častí sporových strán a z ďalších vyššie oboznámených osobných
a listinných dôkazov. Nebolo pre súd podstatné, že súkromná povaha diela mala byť preukázaná
nákupom fotoaparátu samotnou žalobkyňou, na druhú stranu že povaha zamestnaneckého diela mala
byť preukázaná nákupom fotoaparátu a samotným vyhotovovaním fotografií v pravidelnom pracovnom
čase a čerpanie plného fondu pracovnej doby žalobkyne ako toho času zamestnankyne žalovaného.
Aj keď nebolo predmetom dokazovania sporovými stranami preukazovanie konkrétnej tvorby webovej

stránky žalovaného s predmetnými fotografiami a aj keď zostali sporné skutočnosti spojené s prístupom
do počítača na pracovisku žalovaného, do ktorého predmetné fotografie vložila žalobkyňa, bolo vecou
súdu vyhodnotiť ten skutkový stav, ktorý vyplynul z dokazovania vykonaného účastníkmi sporu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, keď v konaní bol úplne úspešný žalovaný.
Priznané trovy konania reprezentujú výhradne trovy právneho zastúpenia.
Výšku odmeny advokáta súd určil podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej „vyhl.“) v
znení neskorších predpisov, jednotlivo vo výške 51,45 Eur.
K odmene súd priznal aj náhradu tzv. režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. za jednotlivé roky

2014 vo výške 8,04 Eur.
Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu advokáta za 5 úkonov právnej pomoci (prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia žalobe 10.3.2014 a dňa 4.7.2014, účasť na pojednávaní dňa
23.6.2014 a dňa 6.10.2014) podľa § 13a ods. l písm. a), b), c) cit. vyhl. vo výške ((51,45 + 8,04) x 5
= ) 297,45 Eur.

Sporu sudca uznal ako účelne vynaložené všetky tu uvedené trovy konania včítane druhého písomného
vyjadrenia počas sporu, lebo obsahovalo najmä elektronickú obchodnú komunikáciu s predmetnými
fotografiami ako prílohami, a teda všetky boli vynaložené primerane priebehu tohto sporu.
Podľa § 149 OSP náhrada trov konania sa poskytuje advokátovi a advokátka žalobcu v aktuálnom
vyčíslení uvádza č. účtu v OTB Banke, a.s., č. SK8652000000000005220600.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).