Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 18, 2015

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 2P/20/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6315200461
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvio Boleček, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBR:2015:6315200461.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci starostlivosti o maloleté
dieťa N. I., narodený XX. R. XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Brezno, dieťa I. I., narodenej XX. O. XXXX, bytom I. D., J. XXX a N. I., narodeného X. S. XXXX,
bytom C., I. XXX, o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 2P/13/2013-47 zo dňa 25.09.2013 vo výroku II.1.
tak, že s účinnosťou od 01.02.2015 sa maloletý N. I., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti
otca.

II. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Brezno, č.k. 2P/13/2013-47 zo dňa 25.09.2013 vo výroku II.2.
tak, že s účinnosťou od 01.02.2015 sa matka z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého výživným
vo výške 27,13 (dvadsaťsedem, 13) Eur mesačne, a v budúcnosti pri zmene výšky životného minima na
maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu výživným vo výške
30% z takto zmeneného životného minima, a to vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca.

III. Dlh na výživnom za obdobie od 01.02.2015 do 18.11.2015 vo výške 271,30
(dvestosedemdesiatjeden, 30) Eur je matka povinná doplatiť k rukám otca do 6-tich mesiacov od
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšku súd návrh otca zamieta.

V. Súd styk matky s maloletým N. I. neupravuje, tento ponecháva na dohode rodičov.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého N. návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29. januára 2015 žiadal, aby súd
zveril maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Svoj návrh odôvodil tým, že maloletý bol na čas po
rozvode zverený do osobnej starostlivosti odporkyne, pričom styk otca s maloletým nebol upravený.
Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17. októbra 2013. Zmenu výchovného
prostredia odôvodňuje otec maloletého tým, že matka nemá záujem o výchovu maloletého, má finančné
problémy a starostlivosť o deti ponecháva na svojich rodičoch. Maloletý odmieta bývať s matkou a matka
dobrovoľne súhlasila na základe písomnej dohody zo dňa 10. septembra 2014 zo zmenou výchovného
prostredia. Otec pracuje ako predavač - mäsiar a býva v rodinnom dome, kde má vytvorené podmienky
pre výchovu a starostlivosť o maloletého. Maloletý navštevuje základnú školu v Heľpe. Podľa otca došlo
k zmene pomerov maloletého a preto je namieste podanie návrhu na zmenu výchovného prostredia.

Matka v písomnom vyjadrení k návrhu nesúhlasila so zmenou výchovného prostredia. Uviedla, že
maloletý je len v čiastočnej opatere otca z dôvodu, že očakávala, že po takomto svojom ústretovom kroku
voči otcovi, tento ju prestane psychicky týrať. Ďalej vo svojom vyjadrení podrobne rozpísala chovanie
otca maloletého k jej osobe a k osobám ich detí.

Kolízny opatrovník v správe zo sociálneho zisťovania sa pripojil k návrhu otca, keď mal za to, že v
starostlivosti otca maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Otec sa maloletému venuje, zabezpečuje
mu potreby pre jeho zdravý vývoj. Otec spolu s maloletým obývajú rodinný dom, kde má maloletý vlastnú
izbu, primerane zariadenú. Maloletý uviedol, že chce byť s otcom, ktorý sa mu venuje a pomáha mu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie výsluchom otca, výsluchom svedka maloletého
N. I., oboznámením sa s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový
stav:

Otec maloletého na pojednávaní zotrval na podanom návrhu; žiadal maloletého zveriť do jeho osobnej
starostlivosti. K návrhu ho viedla tá skutočnosť, že maloletý je v jeho osobnej starostlivosti od augusta
2014, kedy maloletý prejavil vôľu byť u otca natrvalo. Otec spolu s maloletým bývajú v rodinnom dome,
ktorý patrí sestre otca. Otec platí poplatky spojené s užívaním domu a to poplatok RTVS, poplatky
za elektrinu, vodu a plyn, poplatky za telefón a internet v celkovej výške mesačne 120 Eur. Od 1.
novembra 2015 je otec zamestnaný v spoločnosti GGP Slovakia, s.r.o., s miestom výkonu práce Poprad
- Matejovce. Otec do práce dochádza autom, pričom syna ráno zobudí, nachystá mu raňajky a syn ide do
školy buď autobusom, alebo ho autom odvezie osoba známa otcovi. Syn zo školy príde znova autobusom
a v krátkej dobe po synovi príde do domu aj otec. Maloletý počnúc septembrom 2014 navštevuje
Základnú školu v Heľpe a od 1. septembra 2015 chodí do 4. triedy. Otec platí maloletému poplatok ZRPŠ
10 Eur ročne, stravu v škole 20 Eur mesačne, školské pomôcky 20 Eur mesačne a cestovné tak isto 20
Eur mesačne. Po škole maloletý chodí na futbalový krúžok s čím sú podľa otca spojené náklady vo výške
20 Eur mesačne. Maloletý sa naposledy s matkou stretol na jeho meniny, odvtedy sa matka maloletému
neozvala, až do dňa 14. novembra 2015 kedy mu spolu s jeho sestrami gratulovala k narodeninám.
Otec maloletého vie variť, prať, teda zabezpečiť kompletnú starostlivosť o domácnosť a o maloletého.
Na záver otec uviedol, že žiada, aby súd zveril maloletého do jeho starostlivosti počnúc 1. februárom
2015, t.j. prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni podania návrhu a pre prípad, že mu súd vyhovie,
žiadal aby súd zaviazal matku platením výživného vo výške 60 Eur mesačne, styk matky s maloletým
nežiada upraviť na tomto sa vedia dohodnúť.

Matka v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 11. novembra 2015 uviedla, že maloletý s ňou nechce
komunikovať, a aj z dôvodu, že prišla o prácu, tak nemá záujem naťahovať konanie a súhlasí s tým,
že sa otec stane poručníkom maloletého. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu, že si
hľadá prácu. Výživné, ktoré súd stanoví žiadala v sume neprekračujúcej sumu 30 Eur.

Maloletý N. I. pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedol, že s návrhom otca na zmenu výchovného
prostredia súhlasí. Maloletý dodal, že od 1. septembra 2014 sa o neho stará jeho otec a pri otcovi sa cíti
bezpečnejšie, nakoľko v domácnosti matky sa bál starého otca - otca matky. Potom čo maloletý povedal
matke, že chce bývať u otca, táto proti tomu neprotestovala. Do školy na Heľpe chodí od septembra 2014.
Počas dní školského vyučovania sa maloletý budí na budík, ale vždy mu zavolá aj otec a skontroluje
ho, či sa zobudil, pričom otec mu nachystá všetko potrebné a maloletý ide do školy, buď autobusom,
alebo ho vezú autom maloletému známe osoby. Keď príde maloletý zo školy čaká ho už starý otec -
otec otca a spolu počkajú do príchodu otca z práce, čo býva zvyčajne okolo 16.00 hod. Otec urobí
maloletému večeru a pomáha mu pri úlohách. Počas víkendu otec pomáha maloletému s úlohami resp.
hrajú karty, chodia na športové podujatia, alebo vykonávajú sezónne práce súvisiace s údržbou domu.
Podľa slov maloletého tento bol s matkou naposledy počas jeho narodenín v roku 2014, odvtedy matku
nevidel a telefonicky s ňou bol v kontakte počas jej gratulácii k meninám a narodeninám t.j. v dni 29.
jún 2015 a 14. november 2015. Maloletý na Šumiaci má kamarátov, nakoľko tam aj v minulosti býval a
aj z prostredia futbalového klubu v Heľpe. Na záver svojej výpovede maloletý uviedol, že chce byť pri
otcovi, je mu tam lepšie.

Maloletý pochádza z manželstva, ktoré bolo rozvedené. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k.
2P/13/2013-47 zo dňa 25. septembra 2013, právoplatným dňom 17. októbra 2013, súd maloletého na
čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého

výživným vo výške 30 Eur mesačne. Styk otca s maloletým súd neupravoval, tento ponechal na dohodu
rodičov.

Zo správy zo sociálneho zisťovania súd zistil, že šetrením pomerov v domácnosti otca neboli zistené
žiadne nedostatky ohľadne starostlivosti otca o dieťa. Otec má vytvorené vhodné sociálne a bytové
podmienky pre zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletého.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 162 ods. 2 O.s.p., rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné.

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, kedy došlo k
zmene pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p."), rozsudky o výchove a výžive
maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o
pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 25 ods.1, 2 zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 36 ods.1 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov rodičia
maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských
práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a
povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia §
25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods.1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že základným predpokladom pre zmenu
pôvodného rozhodnutia súdu o výkone rodičovských práv a povinností je skutočnosť, že od pôvodnej
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu došlo k takej zmene pomerov, ktorá
zohľadňujúc záujem maloletého dieťaťa si vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy. Zmena pomerov musí byť
závažnejšieho charakteru a môže spočívať v okolnostiach tak na strane rodičov, ako aj dieťaťa. Pri
rozhodovaní o zmene doterajšieho výchovného prostredia súd musí mať na zreteli záujem dieťaťa na
jeho riadnej výchove, pri rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia. Súd musí tiež uvážiť, či
sú v čase rozhodovania vytvorené náležité predpoklady pre odovzdanie dieťaťa do iného výchovného
prostredia aj z toho hľadiska, či toto prostredie dieťa pozná, či si naň a na osoby, ktoré ho budú
vychovávať, zvykne a priľne k nim, teda, či zverením do nového prostredia nebude ohrozený ďalší
vývoj dieťaťa. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že maloletý N. bol rozsudkom Okresného
súdu Brezno č.k. 2P/13/2013-47 zo dňa 25. septembra 2013, právoplatným dňom 17. októbra 2013,
zverený do výchovy a opatery matky, odkedy na strane dieťaťa došlo k zmene pomerov. Maloletý v
čase poslednej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, býval v domácnosti matky. Následne
maloletý prejavil vôľu bývať s otcom. Na základe vzájomnej dohody rodičov maloletý od septembra 2014
žije v domácnosti otca, kde sa nachádza nepretržite až doposiaľ, pričom tu navštevuje základnú školu
a je aj organizovaným športovcom. Súd pri rozhodovaní o zmene výchovného prostredia maloletého
nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti otca o maloletého. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd s
prihliadnutím na záujem maloletého, maloletého zveril do osobnej starostlivosti otca. Súd pri rozhodovaní
vzal do úvahy skutočnosť, že maloletý je na prostredie u otca zvyknutý, otec starostlivosť o maloletého
zvláda a nemá s maloletým žiadne výchovné problémy. Vôľou samotného dieťaťa - maloletého je byť s
otcom. Vzhľadom na takto preukázanú zmenu pomerov súd dospel k záveru, že návrh otca na zmenu
výchovného prostredia v prípade maloletého N. je dôvodný a preto súd návrhu otca vyhovel počnúc
dňom 1. februárom 2015, t.j. dňom odkedy otec žiadal maloletého zveriť do svojej starostlivosti.

Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého a z
možnosti, schopností a majetkových pomerov matky. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov,
pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam
a majetkovým pomerom. Súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zákona rozhodol o
vyživovacej povinnosti matke, ktorej stanovil povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnej dobe vo výške 27,13 Eur mesačne ako
minimálne zákonné výživného v zmysle § 62 ods.3 Zákona o rodine. V konaní nebol zistený taký príjem
matky maloletého, ktorý by umožňoval zaviazať ju na plnenie vyššieho ako minimálneho zákonného
výživného. Matka maloletého bude povinná prispievať na výživu maloletého k rukám otca maloletého.

Súd teda v prevyšujúcej časti návrh otca na zaviazanie matky platením vyššieho výživného zamietol.

Súd dlh na výživnom za obdobie od 1. februára 2015 do 18. novembra 2015 ustálil na výške 271,30 Eur s
tým, že povolil matke, aby tento dlh na výživnom zaplatila k rukám otca do 6 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia, nakoľko sa nejedná o sumu, ktorá by nebola v možnostiach a schopnostiach matky
v danej lehote ju splatiť k rukám otca maloletého.

Styk matky s maloletým otec nežiadal upraviť, a preto ho súd neupravoval a ponechal ho na dohode
rodičov. Je na rodičoch maloletého, najmä na jeho otcovi, aby svoje vzájomné vzťahy upravili tak,
aby ostalo zachované právo maloletého na stretávanie sa s matkou, tak, aby bolo zachované právo
maloletého dieťaťa na starostlivosť zo strany oboch rodičov, právo na rovnocenný styk s oboma rodičmi
a zároveň právo matky podieľať sa na starostlivosti o maloleté dieťa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu
trov konania nemajú účastníci konania, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

Právo podať odvolanie n e m a j ú tí účastníci, ktorí sa ho účinne vzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.