Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Martin Holič
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/176/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614207377
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2614207377.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.
Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s.,
Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený spoločnosťou PERSPECTA Legal, s.r.o.,
Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 36 668 745, proti odporcovi: X. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX,
o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Senica č.k. 3C/193/2014-21 zo dňa 04.12.2014, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Súd zároveň určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Dodatku k Zmluve o pripojení Fix, číslo MT
GSM XXXXXXXXX zo dňa 01.02.2010, uzavretom právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a
žalovaným ako spotrebiteľom, uvedená v bode 3.: „V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej
v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5
bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM
karty zo strany Podniku je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1
tohto Dodatku (248,95 Eur)“ je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.
Rozhodnutie prvostupňový súd s poukazom na § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 písm. k), § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 153 ods. 3 O.s.p. odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil
ten právny záver, že žaloba nebola podaná dôvodne. Predmetná Zmluva o pripojení Fix a Dodatok k
nej sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko
právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti
ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný mal v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetných zmlúv
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu
je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Z povahy
spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Súd mal z návrhu a z predložených dôkazov preukázané, že právny predchodca žalobcu (T-Mobile
Slovensko, a.s.) so žalovaným platne uzatvoril Zmluvu o pripojení Fix a Dodatok k uvedenej zmluve, na
základe ktorých mu poskytoval služby riadne a včas. Z návrhu vyplýva, že požadovaná suma 248,95 Eur,
ktorú žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 od právnehopredchodcu žalobcu (Slovak Telekom, a.s., predtým T-Mobile Slovensko, a.s.), predstavuje zmluvnú
pokutu za porušenie zmluvných povinností žalovaným. Uvedenú skutočnosť však žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, nakoľko nedoložil dôkazy svedčiace o neplatení faktúr žalovaným, ako ani
Všeobecné podmienky, na ktoré odkazuje Zmluva a pripojení Fix a Dodatok k nej, a teda nebolo možné
zistiť, či došlo k porušeniu zmluvných povinností, resp. kedy nastalo. Vzhľadom na to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu zamietol. Aj napriek zamietnutiu žaloby súd posúdil charakter
ustanovenia o zmluvnej pokute uvedenej v Dodatku k Zmluve o pripojení Fix, pričom zistil, že ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka, nakoľko výšku
zmluvnej pokuty ako sankcie spojenej s nesplnením záväzku žalovaného ako spotrebiteľa nemožno
považovať za primeranú. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka dojednaná
v predmetnom dodatku k zmluve o pripojení o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech žalovaného (spotrebiteľa) tým, že od neho
za nesplnenie svojho záväzku požaduje, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu s jeho
nesplnenímspojenú,vdôsledkučohoideoneprijateľnúzmluvnúpodmienku,ktorájeneplatnáakocelok,
preto podľa § 153 ods. 3 O.s.p. aj bez návrhu určil, že ustanovenie o zmluvnej pokute je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, nakoľko z obsahu predmetného dodatku uzavretého medzi účastníkmi vyplýva,
že jeho text bol vopred pripravený dodávateľom v podobe typovej zmluvy pre neurčitý počet budúcich
spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ pri podpise zmluvy nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah, mohol len
dodatok ako celok odmietnuť alebo ho prijať a z tohto dôvodu v danom prípade nemožno dojednanie
o zmluvnej pokute považovať za individuálne dojednané. Odporca mal v konaní úspech, preto by mu v
zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrila náhrada trov konania, avšak vzhľadom na skutočnosť, že si žiadne
trovy konania neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ, ktorým
sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe v celom
rozsahu vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.). Odvolateľ poukázal na to, že vo vzťahu
k dôkaznému bremenu v súvislosti s nedobitím kreditu odporcom, v zmysle uznesenia NS SR sp.
zn. 6 Cdo 81/2010 neexistencia niečoho majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje, z tohto
dôvodu bolo dôkazné bremeno na strane odporcu. Nárok na zmluvnú pokutu vyplýva priamo z Dodatku.
Povinnosť odporcu zo zmluvy bola vo výške 12,- Eur mesačne, čo za dobu viazanosti 24 mesiacov
predstavuje sumu 288,- Eur, odporcovi bol navyše poskytnutý aj mobilný telefón, zmluvná pokuta vo
výške 248,95 Eur je preto primeraná. Ustanovenie o zmluvnej pokute nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, predstavuje inštitút zabezpečenia záväzkov, ktorý má donútiť zmluvnú stranu planiť po
celú dobu trvania povinnosti, v právnej praxi sa používa ako fixne určená suma pre prípad nezaplatenia
záväzku. Neprijateľnosť zmluvnej podmienky treba hodnotiť z hľadiska, či nespôsobila nerovnosť v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa v čase uzavretia zmluvy, pričom následné správanie
účastníkov je irelevantné.
Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmiodvolania(§212ods.1O.s.p.),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§214ods.
2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny.
Z obsahu spisu vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 01.02.2010 Zmluvu
o pripojení Fix, ktorou právny predchodca žalobcu (spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s.) poskytol
žalovanému využívanie telekomunikačných služieb prostredníctvom telefónneho čísla XXXXXXXXXX;
neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy bol aj Dodatok zo dňa 01.02.2010, na základe ktorého žalobca
odpredal žalovanému mobilný telefón zn. Nokia 2700 za zníženú kúpnu cenu 9,- Eur a zároveň
mu aktivoval program služieb Fix 12, na základe ktorého bol žalovaný počas zmluvnej 24 mesačnej
viazanosti povinný realizovať pravidelné mesačné zmluvné dobíjanie vo výške 12,- Eur. Účastnícisi tiež dohodli zmluvnú pokutu v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti špecifikovanej v Dodatku
žalovaným v sume 248,95 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti,
právny predchodca žalobcu mu faktúrou č. 7107721804 zo dňa 08.08.2011 so splatnosťou 25.08.2011
vyfakturoval sumu zmluvnej pokuty vo výške 248,95 Eur, ktorú doteraz neuhradil. Žalobca predmetnú
pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013, pričom právny
predchodca žalobcu žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky listom zo dňa 29.11.2013.
V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný v období
od 01.01.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 2
podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v
§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od
01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky
zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení vrátane ich dodatkov s vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami je nesporné, a prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku to aj právne
uzavrel, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou medzi právnym predchodcom žalobcu, ktorý pri
uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti
ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č.
610/2003 Z.z., a na druhej strane žalovanou, ktorá pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bola teda spotrebiteľom zmysle §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný
vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho
zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.
Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľsa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.
V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniunekalýchpodmienok
v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.
Z obsahu zmlúv uzavretých medzi účastníkmi a ich dodatkov vyplýva, že text zmlúv a dodatkov bol
vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy
a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón,
resp. koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce zrejme
možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne
nemohla ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch
preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za
individuálne dojednané. Je nesporné, že spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej
pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom
nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej
pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3
bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne
dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých dodávateľom
ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta bola nižšia, rozhodne
nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je,
že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola
navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom
zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť
dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp.
aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť
voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.
S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané.
Správny je aj záver prvostupňového súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku neprijateľnosti podmienok.
Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu
ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta
dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru
odvolacieho súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.
Obsahom dojednania zmluvnej pokuty je tiež to, že právo na zmluvnú pokutu vzniká samotným
porušením povinnosti v okamihu jej porušenia, pričom nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo
strany dodávateľa a popri zmluvnej pokute je spotrebiteľ povinný nahradiť i náhradu škody, ktorej výška
presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Bolo tiež dojednané, že zmluvnú pokutu je spotrebiteľ
povinný zaplatiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu zostáva do uplynutia doby viazanosti.
Z obsahu zmluvy i dodatku vyplýva, že žalovaný ako spotrebiteľ zakúpil od dodávateľa mobilný
telefón za zvýhodnenú symbolickú cenu. Avšak i po zohľadnení týchto výhod získaných na základe
predmetnej spotrebiteľskej zmluvy žalovaným ako spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje s názorom
prvostupňového súdu, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných povinností
žalovaným ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a preto neplatná.
Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v
stabilnej výške bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti
alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať, že vzhľadom na symbolickú
kúpnu cenu za mobilný telefón musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky zaplatená spotrebiteľom
postupne v cenách poskytnutých služieb a garantovať tak návratnosť prostriedkov investovaných do
zľavy telefónu, s prihliadnutím na to, že dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania
zisku.Ztohopotomvyplýva,žepripredčasnomukončenívzťahunazačiatkuviazanostijeujmanastrane
dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie
rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je
rozhodne neprimerané. Obdobne odvolací súd zhodne s prvostupňovým považoval za neprimerané
dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za
poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy, v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ
povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu, teoreticky i v prípade, ak bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent.
Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako neprimerané.
S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvné
podmienky dojednané v spotrebiteľskej zmluve medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj
záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskehozákonníka) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide o neprijateľné zmluvné podmienky
(§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktoré sú neplatné (53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a pre
spotrebiteľa teda odporcu nie sú záväzné. Súd pritom v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR
musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.
Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje
španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti
nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že
taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok
pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho
neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá
vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah
nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať
s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by
týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní
existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná
pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž
musívzásadeexistovaťďalejbezakejkoľvekinejzmeny,okremodstránenianekalýchpodmienok,pokiaľ
je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.
Z vyššie citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v
spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.
Prvostupňový súd v súlade s uvedeným správne uzavrel, že neprijateľná podmienka je neplatná ako
celok a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým,
že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných
nie, v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi
súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.
Vzhľadom na jednoznačný záver o neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty bolo už ďalej nadbytočným
zaoberať sa ďalšou argumentáciou odvolateľa.
S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh
navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd preto vecne správny rozsudok
súdu prvého stupňa, vrátane správneho závislého výroku o náhrade trov konania, s použitím § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.
V odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný odporca, v dôsledku čoho mu v zmysle § 142 ods. 1 v
spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
navrhovateľovi. Keďže ale podľa obsahu spisu odporcovi v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli,
ale najmä si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu náhrada trov
odvolacieho konania priznaná.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.