Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 27, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613213308
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613213308.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobkyne: J.. Q. V.,

N.. XX. X. XXXX, bytom M. R. W. XXX právne zastúpenej: JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom
v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, proti žalovanému: MILEX NMNV, a. s., so sídlom v Liptovskom
Mikuláši, 1. mája 124, IČO: 34 120 149 právne zastúpenému: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Kýčerského 7, IČO: 36 857 513, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu
mzdy vo výške 9.848,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 3.082,28 eur na účet právneho
zástupcu žalovaného ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kýčerského 7, IČO:
36857513 v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboudoručenousúdudňa20.12.2013sažalobkyňadomáhalavočižalovanémuurčenia,ževýpoveď
z pracovného pomeru, ktorú dal žalovaný žalobkyni listom z 26. 7. 2013 podľa § 63 ods. 1 písm.
b/ Zákonníka práce, je neplatná, a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že u žalovaného
bola zamestnaná ako účtovníčka. Dňa 27. 6. 2013 jej finančný riaditeľ J.. K. oznámil, že nakoľko sa
nezúčastnila školenia, týkajúceho sa zavedenia informačného systému SAP R/3, ktoré sa uskutočnilo

počas jej pracovnej neschopnosti, nemôže podľa neho ďalej vykonávať prácu a navrhol jej skončenie
pracovného pomeru dohodou s vyplatením odstupného, s čím nesúhlasila. Žalovaný 1. 7. 2013 prijal
do pracovného pomeru na pracovnú pozíciu účtovník R. M. a listom z 26. 7. 2013, ktorý prevzala toho
istého dňa, jej dal výpoveď pre nadbytočnosť s odôvodnením, že zamestnávateľ rozhodol 23. 7. 2013
o organizačnej zmene týkajúcej sa zníženia počtu zamestnancov na ekonomickom ( finančnom ) úseku
a zmenu organizačnej schémy finančného úseku konkrétne na pozícii účtovník a z uvedeného dôvodu
k 31. 7. 2013 ruší jej pracovné miesto účtovník. Výpoveď je neplatná z toho dôvodu, že žalovaný sa jej

chcel zbaviť, preto skutočným dôvodom, pre ktorý jej dal výpoveď nebola jej nadbytočnosť. Listom z 31.
10. 2013 oznámila žalovanému, že s výpoveďou nesúhlasí a trvá na tom, aby bola naďalej zamestnaná
podľa pracovnej zmluvy.

Vpísomnomvyjadrenížalovanéhokžalobe,doručenomsúdudňa13.2.2014,žalovanýprostredníctvom
právneho zástupcu uviedol, že žaloba nie je dôvodná. Dôvodom skončenia pracovného pomeru
žalobkyne bolo uskutočnenie organizačnej zmeny u žalovaného, z čoho rezultovala jej nadbytočnosť

ako zamestnanca. Pri ukončení pracovného pomeru so žalobkyňou si žalovaný splnil všetky povinnosti,
výpoveď z pracovného pomeru je platným právnym úkonom a prípad J.. R. M. nesúvisí s ukončením
pracovného pomeru. Nadbytočnosť žalobkyne nastala v dôsledku organizačných zmien prijatých v
rámci žalovaného v súlade s právnymi predpismi, pričom výber zamestnancov, ktorých zamestnávateľprepustíprenadbytočnosť,ponechávaZákonníkpráceajplatnájudikatúravýlučnenazamestnávateľovi.
Pracovné miesto žalobkyne, pozícia účtovník na ekonomickom úseku, bolo zrušené s účinnosťou k 31.
7. 2013 v dôsledku organizačnej zmeny u žalovaného. Priamym dôvodom organizačnej zmeny bola

implementácia nového informačného systému pod názov SAP R/3, ktorý má podstatný vplyv na ďalší
spôsob organizácie práce a procesov na ekonomickom úseku, pričom organizačná zmena bola prijatá v
záujmezvyšovaniakvalityaefektívnostiprácenadanomúsekuatýkalasazníženiapočtuzamestnancov
na ekonomickom úseku. V širšom kontexte je organizačná zmena aj dôsledkom zlúčenia spoločností
Liptovská Mliekareň, a. s., a MILEX Nové Mesto nad Váhom, a. s., pričom nástupníckou spoločnosťou

sa stala spoločnosť MILEX NMNV, a. s., teda žalovaný ( so zlúčením uvedených spoločností v lete v roku
2012 súviselo aj hromadné prepúšťanie a uzavretie závodu žalovaného v Novom Meste nad Váhom
začiatkomroku2013).KomunikáciažalobkynesJ..K.satýkalatoho,žezdôvodujejdlhodobejabsencie
nebola zaškolená na prácu v novom účtovnom systéme SAP R/3, a preto nemohla v tomto systéme
samostatne pracovať. Akýkoľvek právny úkon, týkajúci sa skončenia pracovného pomeru u žalovaného,
je oprávnené uskutočniť predstavenstvo, prokurista alebo písomne poverený zamestnanec, pričom J..

K., nemal písomné poverenie na takéto úkony a žiadny takýto právny úkon neuskutočnil v čase tvrdenom
žalobkyňou. J.. R. M. je u žalovaného pracovne činný od 1. 12. 2012, kedy začal pôsobiť ako tzv. trainee /
praktikant. Z dôvodu spokojnosti s ním vykonávanou prácou mu bola ponúknutá v priebehu júna 2013
možnosť uzavrieť so žalovaným pracovnú zmluvu, ktorá bola po vzájomnej dohode uzavretá s nástupom
do pracovného pomeru od 1. 7. 2013 s vymedzením druhu práce finančný koordinátor procesov SAP

R/3, ktorého stručná charakteristika znela - nastavenie a koordinácia procesov modulov SAP na úrovni
učtárne.AkokoordinátormalnastarostiprávenovozavedenýsystémSAPR/3,naktoréhoimplementácii
sa aj podieľal počas obdobia jeho stáže. Prechod M. do trvalého pracovného pomeru u žalovaného
od 1. 7. 2013 nijako nesúvisí s organizačnou zmenou zrušenie pracovného miesta účtovník, ku ktorej
došlo dňa 23. 7. 2013 s výberom žalobkyne ako zamestnankyne dotknutej touto zmenou. Zákonník

práce nezakazuje zamestnávateľovi, aby v období ( bezprostredne blízkom alebo vzdialenejšom ) pred
uskutočnením určitých organizačných zmien, nemohol prijať do pracovného pomeru zamestnanca na
oddelenie, ktorého sa následne dotkne určitá organizačná zmena, v rámci ktorej bude neskôr jedno
pracovné miesto zrušené. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

Na pojednávaní dňa 4. 9. 2014 na návrh žalobkyne súd pripustil zmenu žaloby tak, že súd určuje, že
výpoveď z pracovného pomeru, ktorú dal žalovaný žalobkyni listom z 26. 07. 2013 podľa § 63 ods. 1
písm. b) Zákonníka práce, je neplatná. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške
9.848,- eur spolu s 8,25 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy zo sumy 984,80 eur od 11. 12. 2013 do

zaplatenia, 8,25 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 984,80 eur od 11. 01. 2014 do zaplatenia, 8,25
% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 984,80 eur od 11. 02. 2014 do zaplatenia, 8,25 % p. a. úrokom
z omeškania zo sumy 984,80 eur od 11. 03. 2014 do zaplatenia, 8,25 % p. a. úrokom z omeškania zo
sumy 984,80 eur od 11. 04. 2014 do zaplatenia, 8,25 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 984,80 eur
od 11. 05. 2014 do zaplatenia, 8,15 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 984,80 eur od 11. 06. 2014 do

zaplatenia, 8,15 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 984,80 eur od 11. 07. 2014 do zaplatenia, 8,15
% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 984,80 eur od 11. 08. 2014 do zaplatenia a 8,15 % p. a. úrokom
z omeškania zo sumy 984,80 eur od 11. 09. 2014 do zaplatenia.

Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení, doručenom súdu dňa 10. 10. 2014,

uviedla, že žalobkyňa ako zamestnankyňa sa mala stať nadbytočná vzhľadom na písomné rozhodnutie
žalovaného ako zamestnávateľa zo dňa 23. 7. 2013 ( v písomnom vyjadrení ide o písaciu chybu,
keď je uvedený rok 2014 ). Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu svedka J.. K. vyplýva, že
hoci došlo k tzv. „redizajnu učtárne“, a s tým súvisiacemu prerozdeleniu pracovnej náplne v období
mesiacov apríl až jún 2013, k organizačnej zmene mohlo dôjsť najskôr k 23. 7. 2013, kedy bolo prijaté

predstavenstvom žalovaného písomné rozhodnutie. J.. K., finančný riaditeľ úseku učtárne v rozhodnej
dobe, bezprostredne po návrate žalobkyne do práce, po opakujúcej sa pracovnej neschopnosti, vyzval
túto v júni 2013 na ukončenie pracovného pomeru dohodou, o čom svedčí aj fakt, že žalobkyňa zaslala
podnet na Inšpektorát práce Žilina. Skutočnosť, že J.. K. pred písomným rozhodnutím zamestnávateľa
o prijatí organizačnej zmeny, ponúkol žalobkyni ukončenie pracovného pomeru dohodou, považuje

žalobkyňa za preukázanú aj na základe výpovede J.. K.. Pokiaľ žalovaný v doručenej výpovedi uviedol,
že zmena sa týka zníženia počtu zamestnancov na finančnom úseku, z vykonaného dokazovania je
zrejmé, že na finančnom oddelení ku dňu prijatia organizačnej zmeny pracovali X., V., W., K. P. V.
( organizačná štruktúra predložená žalovaným k 1. 7. 2013 ). M. pracoval u žalovaného v zmyslepracovnej zmluvy na pracovnej pozícii finančný koordinátor procesu SAP R/3 s popisom úplne inej
práce, ale v zmysle jeho svedeckej výpovede možno konštatovať, že počas práceneschopnosti alebo
čerpania dovolenky niektorých zamestnancov finančného oddelenia, týchto zastupoval pri vykonávaní

účtovných, administratívnych operácií. Svedok M. uviedol, že v čase neprítomnosti zamestnancov na
finančnom oddelení jeho práca spočívala v tom, že zaúčtovával došlé faktúry do systému a pokladničné
bločky. V období, kedy u žalovaného pôsobil na pozícii trainee, najmä v máji 2013, bola potrebná
jeho výpomoc. Súčasne na finančné oddelenie bola prijatá ako výpomoc D. v apríli až júni 2013,
ktorá spracovávala obeh dokladov namiesto V., ktorej bola taktiež prerozdelená práca od žalobkyne,

a to účtovanie faktúr. Teda tvrdené tzv. zoštíhľovanie a znižovanie počtu zamestnancov žalovaný
tvrdí, ale s poukazom na vyššie uvedené, k zníženiu počtu zamestnancov na finančnom oddelenie
nedochádzalo. Práve naopak, na predmetnom oddelení došlo k náboru zamestnancov, keď ich výpomoc
bola potrebná. Potreba vykonávania iných pracovných činností, oveľa dôležitejších ako účtovanie faktúr
a dokladov nezanikla, ale tieto pracovné činnosti boli prerozdelené medzi X. P. W.. Účtovanie fixných
faktúr dlhodobého majetku, ktoré spracovávala výlučne žalobkyňa, bolo pridelené W.. Pracovné činnosti

súvisiace s obehom dokladov mohla rovnako vykonávať žalobkyňa a nebolo potrebné prijímať na
oddelenie D. k 20. 5. 2014. S poukazom na racionalizačné opatrenie žalovaného by zrejme ukončenie
D. bolo finančne menej náročné ako ukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou. K zisteniu tvrdenej
nadbytočnosti zo strany žalovaného, došlo bezprostredne po jej návrate do práce, keď jej pracovná
náplň bola v zmysle vykonaného dokazovania prerozdelená medzi ostatných pracovníkov učtárne.

K prerozdeleniu pracovnej činnosti žalobkyne došlo tak, že došlé faktúry účtovala X. a vyšlé faktúry
W.. Tieto v súčasnosti účtuje ona a W.. V zmysle výpovede M. tento príležitostne v čase potreby
zastupovania niektorých pracovníkov učtárne počas práceneschopnosti alebo čerpania dovolenky
účtoval došlé faktúry a iné účtovné doklady. Pracovná náplň žalobkyne bola takého druhu, ktorá
sa nestala pre žalovaného nadbytočnou, keď bolo nutné jej pracovnú náplň prerozdeliť medzi iných

pracovníkov učtárne, čo uviedla vedúca učtárne svedkyňa X.. Zrejme z dôvodu potreby D., ktorá mala
vypomáhaťvšetkým,vypomáhalalennafinančnomúseku.Činnosti,ktorévykonávalaV.bolidelegované
D. zrejme z dôvodu preťaženosti pracovných činností zaučených pracovníčok, ktoré museli účtovať
účtovné operácie nad rámec ich obvyklých účtovných operácií. Bezprostrednou príčinou nadbytočnosti
žalobkyne bolo prijatie dvoch iných zamestnancov na oddelenie učtárne a prerozdelenie jej pracovnej

náplne medzi ostatných pracovníkov učtárne, a následná povinnosť zamestnávateľa umožniť žalobkyni
po ukončení jej práceneschopnosti nástup do práce. Takýto postup zamestnávateľa by znamenal, že
každý zamestnanec, ktorý je práceneschopný a na miesto ktorého bol prijatý iný zamestnanec, resp.
jeho pracovná činnosť prerozdelená medzi iných zamestnancov, sa automaticky stal nadbytočným,
lebo v čase návratu po práceneschopnosti by miesto, ktoré zastával, bolo obsadené, alebo pracovná

činnosť, ktorú vykonával, prerozdelená medzi iných zamestnancov. V skutočnosti nedošlo k žiadnej
organizačnej zmene, ide len o snahu vyvolať dojem, že žalobkyňa sa stala nadbytočnou. Počet
zamestnancov pracujúcich na oddelení učtárne sa po prijatí tvrdenej organizačnej zmeny nezmenil, teda
nebol dosiahnutý účel, ktorý bol žalovaným tvrdený v ním podanej výpovedi. S poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR z 9. 6. 2010 sp. zn. 5Cdo/42/2010 neplatnou je aj výpoveď zamestnávateľa,

ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami
právneho poriadku vyjadrenými v článku I., II. Zákonníka práce. Uvedenú výpoveď a postup žalovaného
považuje žalobkyňa za účelové, keď týmto spôsobom sa snažil, zrejme finančný riaditeľ, zbaviť
možno nepohodlneného zamestnanca, ktorý sa bez vlastného zavinenia nečakane stal práceneschopný
dvakrát za sebou v trvaní viac ako jeden mesiac. Žalovaný nezrušil pracovného miesto žalobkyne,

keď jej pracovná činnosť bola prerozdelená a na učtáreň boli prijatí v rozhodnej dobe dvaja ďalší
pracovníci. Označenie pracovného miesta M. a pomenovanie jeho náplne práce, považuje žalobkyňa
za účelovo vykonštruované zo strany žalovaného. Žalovaný nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne s poukazom na prerozdelenie jej pracovných
činností, keď potreba výkonu jej práce nezanikla, ale bola prerozdelená medzi ostatných pracovníkov.

Pracovné miesto po M. ako trainee, pracovné miesto po V., ktoré bolo s poukazom na časť jej
pracovnej činnosti, preobsadené Zelenayovou, a ktorú ku dňu doručenia výpovede žalobkyni nebolo
obsadené na základe pracovnej zmluvy, je nutné považovať za voľné pracovné miesto, na ktorom mal
žalovaný možnosť zamestnanca zamestnávať. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že D. pracovala u neho na základe
zmluvy s leasingovou spoločnosťou, v tejto súvislosti žalobkyňa opätovne poukázala na základné

zásady Zákonníka práce, podľa ktorých výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, a preto by mal zamestnávateľ uprednostniť pri výbere
osoby,ktorúponechánapracovisku,vlastnéhozamestnanca,akopracovníkavykonávajúcehopracovné
činnosti na základe zmluvy uzatvorenej s leasingovou spoločnosťou. Postup žalovaného, ktorý počaspráceneschopnosti žalobkyne, prijal na oddelenie učtárne dvoch nových pracovníkov a po návrate
žalobkyne do práce, doručil výpoveď pre nadbytočnosť a postup, ktorým prerozdelil jej pracovnú náplň
medzi ďalšie dve zamestnankyne považuje žalobkyňa za konanie, ktorého účelom bolo obísť zákon a

ktorý sa prieči dobrým mravom.

V písomnom vyjadrení zo dňa 2. 12. 2014, doručenom súdu 4. 12. 2014, žalovaný prostredníctvom
právneho zástupcu v súvislosti s otázkou nadbytočnosti zamestnanca poukázal na viaceré rozhodnutia
súdov. Ďalej uviedol, že nie je imperatívom, že k rozviazaniu pracovného pomeru nemôže dôjsť

vtedy, ak inými opatreniami zamestnávateľ na zvýšenie efektívnosti a racionalizácie práce ( v tomto
prípade išlo o nový systém SAP redizajn učtárne a celého finančného oddelenia, zrušenie jednej zo
spoločností v skupine ) dôjde k situácii, že sa na konkrétnom úseku šetrí jedno miesto, konkrétne
účtovníčky z pomedzi stálych účtovníčiek. V inkriminovanom období zamestnávateľ prepúšťal veľký
počet zamestnancov ( aj na iných úsekoch ). V prílohe tohto vyjadrenia pripojil dokument, ktorý
zdôvodňuje úsporu na účtovnom oddelení ( dokonca na jednotlivé dni ). Po vyššie uvedených zmenách

bolo možné rovnaké úlohy plniť nie so stálymi piatimi pracovníčkami učtárne, ale iba so štyrmi.
Postavenie pracovníkov M. a D. na učtárni bolo úplne špecifické a osobitné. Ani jeden z nich nebol
zamestnancom spoločnosti, ale agentúry dočasného zamestnávateľa v zmysle Zákona o službách
zamestnanosti a § 58 Zákonníka práce. Táto forma ich využitia predstavovala pre zamestnávateľa
mimoriadne flexibilnú formu využívania pracovných síl pri operatívnom riešení situácie zamestnávateľa.

Mzdový náklad u leasingových zamestnancov bol výrazne nižší v porovnaní s nákladom na stálych
zamestnancov. Obaja títo leasingoví pracovníci na rozdiel od stálych zamestnancov mali byť na učtárni
využívaní iba dočasne, a to v súvislosti s prechodným nárastom prác, najmä pri implementovaní nového
systému SAP. Nárast týchto prác spočíval v tom, že aj keď sa pripravoval nový účtovný systém, určitú
prechodnú dobu bolo potrebné účtovať v pôvodnom systéme. Požiadavky na spoluprácu s externým

dodávateľom SAP predstavovali pochopiteľne dočasnú nadprácu všetkých zúčastnených. Po príprave
a zavedení nového systému vznikla potreba zaškolenia a zvládania všetkých zmenených procesov
účtovania. Nový systém účtovania v praxi priniesol potreby pomenovania chýb, ich faktickej nápravy,
návrhy zlepšení, a teda ďalšiu nadprácu. Vo vzťahu k externému dodávateľovi bolo potrebné preklápať
doterajšie databázy z pôvodného systému účtovania do nového systému a vytvárať i nové databázy.

Práve dočasný a prechodný charakter vyššie uvedených činností bol dôvodom, prečo zamestnávateľ
volil na pokrytie týchto činností flexibilnejšiu formu nepriameho zamestnávania s podstatne nižšími
mzdovými nákladmi. Postavenie M.T. bolo navyše špecifické v tom, že sa stal pravou rukou K. pre
styk a komunikáciu s externým dodávateľom systému, a z tohto dôvodu bol v úplne špecifickom
pracovnom zaradení, neskôr využívaný ako stály zamestnanec ( od 1. 7. 2013 ), ale neustále s

predpokladom dočasnosti jeho osobitnej pracovnej funkcie. Táto dočasnosť sa napokon potvrdila aj
zánikom jeho pracovnej funkcie a prechodom M. na úplne iné oddelenie od 1. 4. 2014. D. bola s
účinnosťou už od 20. 5. 2013 využívaná na účtovnom oddelení iba ako pomocná nekvalifikovaná
pracovná sila, navyše len za účelom potreby preklenutia a lepšieho zvládnutia dočasných pracovných
činnostívyššieuvedených.Menovanáodsaméhopočiatkuadlhopoodchodežalobkynenevykonávalav

pozícii leasingovej pracovníčky žiadnu prácu, ktorá by principiálne korešpondovala s pracovnou náplňou
účtovníčky. K ponuke rozviazania pracovného pomeru žalobkyni K. koncom júna 2013 žalovaný uviedol,
že nešlo z jeho strany o návrh dohody o rozviazaní pracovného pomeru de jure, ale o prediskutovanie
tejto možnosti so žalobkyňou. Ako vedúci zamestnanec spoločnosti mal K. informácie od členov
predstavenstva o tom, že oddelenie učtárne sa musí v blízkej budúcnosti zoštíhliť a jeden zamestnanec

bude musieť spoločnosť opustiť. Voľba padla na žalobkyňu. Ak by žalobkyňa s dohodou predbežne
súhlasila, prirodzene takýto nekonfliktný spôsob rozviazania pracovného pomeru, by sa starostlivo
pripravil v spolupráci s personálnym oddelením a predstavenstvom. Takáto prax bola zaužívaná, úplne
bežná. K rozviazaniu pracovného pomeru dohodou na základe tejto diskusie po eventuálnom súhlase
žalobkyne ani nemohlo dôjsť v deň rozhovoru, nakoľko svedok K. nebol štatutárom a nebol v danej

chvíli na takýto úkon splnomocnený. Keďže žalobkyňa vnímala tento rozhovor o možnej dohode,
a následne bezprostredné opatrenia zamestnávateľa, ako v rozpore s právnymi predpismi, podala
sťažnosť na inšpektorát práce. Inšpektorát práce logicky vo svojom vyjadrení uviedol, že vlastne nemá
čo preskúmavať, nakoľko mu dohoda o rozviazaní pracovného pomeru predložená nebola a odporučil
sťažovateľke, aby sa voči eventuálnym porušeniam v prípade reálneho rozviazania pracovného pomeru

obrátila so svojím návrhom na súd. Doposiaľ vykonané dokazovanie nepreukázalo žiadnu z právne
relevantných skutočností, na ktoré upozorňuje žalobca a ktoré v konečnom dôsledku mohli viesť
k záveru, že v danom prípade, neexistovala príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou žalobkyne a
rozhodnutím o organizačnej zmene. Pozícia M. ako traineeho, a teda aj jeho pracovná zmluva sagentúrou, zanikla jeho prechodom do stáleho pracovného pomeru k zamestnávateľovi. Zamestnávateľ
nikdy nepožiadal agentúru, aby toto miesto obsadila iným pracovníkom, ktorého potrebuje, už vôbec nie
pre oddelenie učtárne. Žalovaný vôbec nevie potvrdiť, či vôbec došlo k presunu konkrétnych pracovných

úloh V. na D., ani kedy a v akom rozsahu a na aký čas. Pravdou je, že pracovná náplň V. zostala
nezmenená. Plnenie jednotlivých pracovných úloh sa zabezpečovalo operatívne, čo je normálne. D. ako
leasingová pracovníčka v pozícii trainee vykonávala pomocné činnosti a v tomto zmysle mohla dočasne
plniť akékoľvek pracovné úlohy, ktoré boli zverované alebo boli vykonávané ktoroukoľvek účtovníčkou,
teda nielen V.. Žiadne pracovné miesto v tomto kontexte nebolo uvoľnené a nemohlo byť ponúknuté

žalobkyni.

Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomžalobkyne,svedkovJ..R.M.,J..T.K.,V.X.,Q.W.,listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní predniesol, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú žaloby.

Neboli splnené predpoklady ustanovené § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ
nepreukázal príčinnú súvislosť týkajúcu sa vzniku nadbytočnosti a organizačnej zmeny, ktorú vykonal.
Žiadal od žalovaného, aby predložil organizačnú štruktúru finančného úseku pred a po vykonaní
organizačnej zmeny týkajúcej sa dátumu 23. 07. 2013, a preukázal kompetenciu a oprávnenie
rozhodovania o organizačnej zmene, ktorá bola oznámená žalobkyni, s poukazom na rozhodovanie

a inštrukciu predstavenstva o organizačných zmenách. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza,
že Zákonník práce nijako nezakazuje zamestnávateľovi, aby v období či bezprostredne blízkom alebo
vzdialenejšom pred uskutočnením určitých organizačných zmien nemohol prijať do pracovného pomeru
zamestnanca na oddelenie, ktorého sa následne dotkne určitá organizačná zmena uviedol, že v zmysle
zásad Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť

v súlade s dobrými mravmi. Zásady majú vyššiu, nielen pozitívno-právnu, ale aj morálnu váhu nad
ustanoveniami Zákonníka práce. Prijať niekoho 23 dní na pozíciu účtovníka, odvolávajúc sa na zmluvu
o zlúčení, právne následky, ktoré boli rok predtým zo dňa 24. 05. 2012, implementáciu účtovného
programu, ktorý bol implementovaný od roku 2011 mu príde v rozpore s dobrými mravmi a v priebehu
23 dní po niekoľkoročných právnych skutočnostiach dospeje zamestnávateľ k tomu, že zamestnanec

je nadbytočný, keď 23 dní predtým príjme na túto pracovnú pozíciu človeka, ktorý predtým vyše pol
roka robí na pozícii traineeho na vedľajšom úseku. Na ťarchu žalobkyne nemôže byť, skôr na jej
dobro, že hneď bezprostredne po osobnom rozhovore za prítomnosti J.. K. P. W.. X. realizovala podnet
na Inšpektorát práce, o čom ich informovala. Ten jej odpovedal, že v rámci jeho kompetencií nie je
preskúmavaťskutočnosť,alejupoučilomožnostipodaťvprípadeskončeniapracovnéhopomeružalobu

o neplatnosť skončenia pracovného pomeru spolu s nárokmi z toho vyplývajúcimi.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v Liptovskej mliekarni bola zamestnaná od 01. 02. 2007 ako
senior účtovníčka. Svoju prácu vždy vykonávala čestne a zodpovedne. Má k dispozícii aj pracovné
hodnotenie.Zvyšovalasivzdelaniepočastohtozamestnania.Vzhľadomktomu,ženavštevovalavysokú

školu, nebolo jej umožnené od zamestnávateľa žiadne pracovné voľno, vždy čerpala dovolenku, pokiaľ
potrebovala ísť do školy, alebo chodievala cez soboty a nedele. Keď bola v poslednom ročníku v októbri
2013, p. J.. K., finančný riaditeľ prepustil hlavnú účtovníčku p. J.. S.. Podľa nej tento prípad súvisí s
jej prípadom, lebo nie je ojedinelý v Liptovskej mliekarni. Na finančnom úseku sa takýmto spôsobom
prepustili minimálne ďalší traja ľudia a niekoľko minimálne do 10 ľudí odišlo počas jej pôsobenia v

skúšobnej dobe. Po prepustení p. S. údajne z nadbytočnosti tak všetka práca bola prerozdelená na
učtáreň a koncoročná uzávierka sa spracovávala v zložení pár ľudí. Bolo to veľmi psychicky aj fyzicky
náročné, cez sviatky chodili do práce. Od 01. 02., keď bolo po koncoročnej uzávierke, bola prijatá nová
účtovníčka p. K., ktorú musela aj zaúčať popri tom, že vykonávala koncoročné uzávierkové práce v
úzkom tíme. Keď končila vysokú školu, bola psychicky aj fyzicky unavená, dostala chrípku a keď sa

vrátila zo služobnej cesty z Bratislavy, bola na pohotovosti v sobotu, na PN bola od 11. 03. do 11. 4. 2013.
Vyžadoval si to jej zdravotný stav. Keďže bola implementácia SAP-u, ktorá prebiehala vlastne od roku
2010, na ktorej sa zúčastňovala a zúčastňovala sa všetkých školení, prerušila PN, aj keď jej zdravotný
stav nebol uspokojivý. Implementácia a zavedenie SAP-u bolo niekoľkokrát odložené a termín, kedy
sa SAP mal na 100 % zaviesť bolo od 01. 04. Nastúpila 12. 04., pretože od 01. 04. do 08. - 10. sa

uzatváral mesiac marec. Účtovať v SAP-e sa začalo až okolo 08. - 10. 04. Nastúpila do práce a do
12. 05. riadne každý deň chodila do práce, riadne v SAP-e účtovala, vykonávala všetky operácie, aj
uzávierkové operácie v SAP-e, bola plne spôsobilá, aby mohla ďalej pracovať a zastávať svoju pozíciu.
Pán J.. K. jej povedal, že bola dlhodobo PN. Nebola dlhodobo PN, mesiac bola PN, mesiac pracovalaa keďže sa jej zdravotný stav znovu zhoršil, z dôvodu fyzického a psychického tlaku v práci a znovu
bola mesiac na PN, od 13. 05. do 23. 06. Nastúpila do práce 23. 06. a chcela pracovať. Kolegyne jej
povedali, že momentálne to nie je možné, zistila, že jej heslo v SAP-e pridelili iným ľuďom. Sťažovala sa

generálnemu riaditeľovi aj na ľudských zdrojoch, žiadna odozva. Tak chodila do práce, až asi 26. 06. si ju
zavolal finančný riaditeľ p. K. a opýtal sa jej na predstavu jej ďalšieho fungovania v spoločnosti, na čo mu
povedala ako doteraz. Pán K. jej povedal, že buď podpíše hneď dohodu o ukončení pracovného pomeru
a dá jej 4 - mesačné odstupné, alebo že to urobí iným spôsobom. On to odmietla. Povedala mu, nech jej
to dá písomne, že sa k tomu písomne vyjadrí, lebo vzhľadom k tomu, koľko obetovala práci aj zo svojho

súkromného času, jej to prišlo veľmi neľudské, že keď človek ochorie a po 1 - mesačnej PN takýmto
spôsobom sa ho chcú zbaviť. Nesúhlasila s výpoveďou. Bola prítomná aj p. J.. X., ktorá bola zastupujúca
vedúca učtárne. Keď odmietla výpoveď a p. K. jej nedal písomne výpoveď, tak jej povedal, že to urobí
iným spôsobom. Najbližšie si nájde zamestnanie v prešovskom okrese, ak tu výpoveď nepodpíše a keď
bude chodiť do práce, má sa zdržiavať iba vo svojej kancelárii. S nikým nesmela komunikovať. Svoje
potreby si mohla vykonávať iba v stanovenom čase, ktorý jej on umožní. Nemá si nosiť svoj súkromný

telefón na pracovisko, proste šikana. Nemala na svojom pracovnom mieste svoje osobné veci, nemala
tam kalkulačku, písacie potreby, keď sa vrátila z PN. Takže týmto spôsobom bol ukončený ich rozhovor,
poslal jej e-maily, v ktorej jej dal podrobné inštrukcie, kde sa má zdržiavať, čo môže robiť a zakázal jej
akúkoľvek činnosť na pracovisku. Tým ju chcel prinútiť, aby túto výpoveď podpísala, ale žiadnu jej nedal
k dispozícii. Po porade s právnikom podala sťažnosť na Inšpektorát práce. Inšpektorát práce prešetril

situáciu, ale keďže neboli žiadne písomné dôkazy o tom, čo sa stalo, tak jej poradili, aby sa obrátila na
súd. Ďalej chodila do práce, v ktorej sa jej kolegyne snažili, aby tam nezotrvala. Otvárali okná, vetrali,
malinaňublbéreči,rozprávali,akýjetamsmrad,akýjetamzlývzduchznej,žeimkazíovzdušie.Boloto
hrozné. Od 01. 07. chodil informačný e-mail, že od 01. 07. bol prijatý nový zamestnanec p. M. na miesto
účtovníka. Presne na to isté miesto, ktoré mala ona. Myslela si, že zrejme výpoveď jej nebude daná,

keďže je možné prijímať ešte ďalšieho človeka na tú istú pozíciu ako má ona. V čase jej PN okolo 20. tak
isto chodil informačný e-mail a na informačné oddelenie bola zobratá p. D. ako trainee, takže o žiadnej
nadbytočnosti sa tu nedá hovoriť, keďže vo februári bola prijatá zamestnankyňa, ktorá v skúšobnej
dobe odišla, v máji bola prijatá zamestnankyňa a od 01. júla bol prijatý p. M. a ešte na to isté miesto.
Celý mesiac sedela v kancelárii, nemohla pracovať, nič jej nebolo umožnené, pretože v e-maily jej bolo

pohrozené, že akonáhle bude pracovať, bude prepustená pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Asi
26. 07. si ju zavolal p. K., bola pri tom aj J.. K., ako manažérka ľudských zdrojov, kedy jej oficiálne
oznámili, aby si prevzala výpoveď pre nadbytočnosť. Bližšie jej neboli vysvetlené dôvody organizačnej
zmeny spočívajúcej v zrušení pracovného miesta účtovníčky. Povedali jej, že nabehli na nový systém
a nie je spôsobilá v ňom ďalej pracovať. Pritom od 01. 04. 2013, keď sa tento systém zavádzal mesiac

v ňom pracovala, všetko kontrolovala. Na starosti mala legislatívny proces a styk s úradmi, čo boli
najdôležitejšie veci. Na tomto oddelení pracovala najdlhšie a mala najvyššiu kvalifikáciu. V čase, keď
jej bola doručená výpoveď, pracovali na pozícii účtovníka okrem nej W., X. P. M.. V čase, keď bol na
ňu vyvíjaný tlak v zamestnaní, sedeli s ňou v kancelárii W., X. P. M.. Po návrate z práceneschopnosti
dňa 26. 06. 2013 jej J.. K. oznámil, že sa chystajú organizačné zmeny. J.. K.Ý. jej oznámil ústne, že sa

chystajú organizačné zmeny, že nie je nespôsobilá vykonávať prácu a že je nadbytočná.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní predniesol, že nie je zrejmé, čo presne žalobkyňa namieta.
Pravdepodobne namieta predstieranie nadbytočnosti. Nadbytočnosť bola dostatočne preukázaná
danými listinami.

Svedok J.. R. M. vo svojej výpovedi uviedol, že zamestnancom žalovaného je od 1. 7. 2013. V
čase výsluchu bol na pracovnej pozícii plánovač výroby od 1. 4. 2014. Predtým od 1. 7. 2013 do
zmeny pracovnej pozície bol finančným koordinátorom procesu SAP R/3. U žalovaného pracoval
prostredníctvom leasingovej agentúry ako podpora projektu SAP R/3. Pôsobil na oddelení fakturácie a

zákazníckeho servisu. Po spustení projektu pracoval na finančnom oddelení, kde pomáhal nastavovať
procesy. V prípade potreby vypomáhal s účtovníckymi a administratívnymi prácami. Zavedenie
informačného systému znamenalo jeho úplnú obmenu. Dovtedajší software bol nahradený novým
softvérom. Bolo to spustené od 1. 4. 2013. U žalovaného nepracoval na pozícii účtovníka, pred 1. 7.
2013 pracoval na pozícii trainee. Svedok sa oboznámil s listinou ( na č. l. 86-87 ) označenou ako oznam o

personálnej zmene, ku ktorej uviedol, že nebol oboznámený s tým, že má pracovať na pracovnej pozícii
účtovníka, ani na takejto pracovnej pozícii nikdy nebol. Bol na pracovnej pozícii finančného koordinátora.
Nevylúčil, že tento email bol zaslaný aj jemu. Pravdepodobne bol zaslaný všetkým zamestnancom firmy.
Jeho pracovná náplň spočívala v tom, že keď bol tento projekt zavedený bolo potrebné dolaďovaťjednotlivé procesy. Ak niektorí zamestnanci z finančného oddelenia bola práceneschopní alebo čerpali
dovolenku, tak ich zastupoval pri vykonávaní účtovných a administratívnych operácií. Implementáciu
SAPu vykonával aj po júli 2013. Systém bol zavedený v apríli 2013 a dolaďuje sa doposiaľ. V čase

neprítomnosti zamestnancov na finančnom oddelení jeho práca spočívala v tom, že zaúčtovával došlé
faktúry do systému a pokladničné doklady. Výpomoc na finančnom oddelení bola potrebná hlavne v
máji 2013, kedy jedna kolegyňa opustila kolektív. Vypomáhanie nebola dlhodobá záležitosť. Aj účtovanie
malo súvislosť s jeho prácou ako finančného koordinátora. Nespomenul si, či v máji 2013 niekto nastúpil
na finančnom úseku na pozíciu trainee, ani či to bola R. D.. Vie, že menovaná je zamestnankyňou v

súčasnosti a stretáva ju na pracovisku, ale nevedel uviesť, kedy presne nastúpila a na akú pozíciu. V
júni 2013 bol jeho bezprostredným nadriadeným K.. Nariadenia prijímal od neho a od X.. Ju vnímal ako
styčný bod, ktorá mu pomáhala pri nástupe do tohto oddelenia. On nepoznal organizačnú štruktúru,
preto nevedel uviesť, či menovaná bola oficiálne aj jeho nadriadenou. Podľa jeho vedomostí hlavným
účtovníkom bola X., o čom prebehol nejaký oznam. Táto zadávala pracovné úlohy v čase, keď bolo
potrebné vypomôcť. Proces prípravy systému SAP je podľa neho náročný, zložitý, ktorý si vyžaduje veľa

ľudských prostriedkov. Každý z členov finančného oddelenia najlepšie pozná svoju prácu. On definoval
nejaké požiadavky, ktoré bolo potrebné v systéme zapracovať, či už keď pracoval na oddelení fakturácie
alebo aj na finančnom oddelení, prípadne sprostredkovane od iných zamestnancov. Takéto požiadavky
by nemohol definovať do systému bez toho, aby nemal praktické skúsenosti s účtovaním. Na každom
oddelení bol hlavný člen, ktorý zabezpečoval komunikáciu s nemeckou spoločnosťou. Na finančnom

oddelení bol touto osobou on.

Svedkyňa W. vo svojej výpovedi uviedla, že ako predsedníčka odborovej organizácie bola písomne
aj ústne informovaná o výpovedi, ktorá bola daná žalobkyni. Túto výpoveď prerokovali na závodnom
výbore. Na presný dátum prerokovania si nepamätala, bolo to určite pred jej doručením žalobkyni.

Nepamätala si, kedy bola doručená výpoveď žalobkyni zo strany zamestnávateľa. V spoločnosti
prebieha veľa organizačných zmien. Z personálneho oddelenia dostala informáciu, že sa chystá
uvedená organizačná zmena. Keď im je takáto informácia o organizačnej zmene doručená, tak je v
nej uvedené o akú zmenu ide, ktoré miesto zaniká alebo sa ruší a o ktorého zamestnanca ide. Nemali
k dispozícii návrh výpovede. Nepamätala si, do akého času bola vybavená žiadosť o prerokovanie

výpovede v súvislosti so skončením pracovného pomeru so žalobkyňou. Nemá právo rozhodovať o tom,
či súhlasí alebo nesúhlasí s podanou výpoveďou. Za posledné tri roky sú organizačné zmeny vo firme
bežné.

Svedkyňa V. X. vo svojej výpovedi uviedla, že v spoločnosti neustále prebiehali organizačné zmeny,

ktorých súčasťou bolo redukovanie pracovných miest na učtárni. Žalobkyňa dostala z dôvodu
organizačnej zmeny výpoveď. Podľa jej sprostredkovaných informácií, po tom, ako nabehol systém SAP,
nastala optimalizačná fáza počas troch mesiacov, ktorá mala zistiť a vykryštalizovať koľko pracovných
miest má zostať na učtárni. Dospelo sa k tomu, že niektoré procesy v tom starom systému už
nemuseli prebiehať v novom systéme. Konkrétne išlo o kontrolu skladov, skladových zásob, pokiaľ ide

o preúčtovanie niektorých operácií. Pokiaľ ide o pracovnú náplň žalobkyne, tá spočívala vo vedení
účtovníctva, spracovaní a účtovaní majetku, faktúr a rôznych preúčtovaní, ktoré sa podľa potreby
vyskytli na učtárni. Jedno preúčtovanie trvá jeden deň, ak je to zložitejšie. Nevedela uviesť, koľko
takých preúčtovaní mala žalobkyňa bežne v priemere. Kontrola skladov sa robila mesačne dve až tri
hodiny. Odpadli faktúry, účtovanie materiálových a tovarových faktúr. Išlo o stovku faktúr. Z celkového

objemu faktúr odpadlo asi 40%. Zavedenie systému SAP prinieslo prácu naviac pokiaľ išlo o ručné
nahodenie faktúr za mlieko. Systém sám vygeneroval výkazy účtovnej závierky. Implementácia SAP-u
začala asi rok pred jeho celkovým nábehom, ktorý začal 1. 4. 2013. Po 1. 4. 2013 prebiehali účtovné
procesy štandardne, faktúry účtovali oni. Pokiaľ mali problémy, mali podporu z Čiech a z Nemecka.
Prvé školenie mali asi pol roka pred nábehom systému SAP a druhé školenie asi niekedy vo februári

pred jeho nábehom, ešte aj v marci. Ako sa začalo účtovať v SAP-e, mali školenie v júni 2013, keď
sa začala nahrávať migračná tabuľka, a potom v septembri 2013. Školenie trvalo po jeden, maximálne
dva dni. Žalobkyňa po 1. 4. 2013 účtovala v SAP-e. Povedali jej, čo je potrebné vyplniť, a potom
účtovala samostatne v tomto systéme. Vtedy jej vysvetľovali len konkrétnu čiastkovú operáciu, ktorú
bolo potrebné zaúčtovať. Žalobkyňa sa zúčastnila školenia pred tým pol rokom vo februári a v marci

sa ho nezúčastnila. Svedkyňa si presne nepamätala, kedy sa dozvedela o organizačných zmenách
na finančnom oddelení. Bolo to niekedy v období apríl až jún, kedy prebiehala optimalizačná fáza.
Nemala vedomosť o tom, v čom konkrétne mala spočívať uvedená organizačná zmena. Jej pozícia
na finančnom oddelení je taká, že účtuje bežne ako jej kolegovia a plus má na starosti komunikácius daňovými úradmi, audítormi a s jej nadriadenými. Od 1. 4. 2013 bola poverená vedením učtárne,
čo obnášalo organizáciu práce na finančnom oddelení podľa pokynov nadriadeného nie samostatne.
Nepamätala si, kedy sa dozvedela o tom, že v období jún 2013 sa jeden pracovník z tohto oddelenia

stane nadbytočným. O tom, že je žalobkyňa nadbytočná sa dozvedela vtedy, keď jej to oznámili. Keď sa
žalobkyňa vrátila do práce v júni 2013, jej náplň práce bola taká, že sedela v kancelárii, ale neúčtovala
v SAP-e podľa pokynov nadriadených, pretože tam nikto zo zamestnancov nebol, keďže celá učtáreň
odišla na teambuilding do Čiech. Nevedela sa vyjadriť k tomu, či v tom čase, počas ich neprítomnosti
bola žalobkyňa schopná samostatne účtovať v SAP-e. Rovnako sa nevedela vyjadriť k tomu, či tieto

úkony počas ich neprítomnosti vedela urobiť. V júni 2013 zaslala žalobkyni pokyn, že nesmie účtovať v
systéme, ale už si na to nepamätala. Tento pokyn jej dal J.. K., ktorý bol v tom čase jej nadriadeným. Bolo
to zdôvodnené tým, že všetkými školeniami žalobkyňa neprešla. Nevedela uviesť, či bola prítomná pri
tom, keď J.. K. oznámil žalobkyni, že nie je spôsobilá účtovať v SAP-e. Raz bola prítomná v kancelárii,
ale nepamätala si obsah rozhovoru medzi nimi. V čase, keď boli na teambuildingu v Českej republike,
zostali na učtárni K., ktorá mala na starosti banky a V., ktorá mala na starosti obeh dokladov. Ona zaúčala

D.. K prerozdeleniu pracovnej činnosti žalobkyne došlo tak, že došlé faktúry účtovala ona a vyšlé faktúry
W.. Tieto faktúry v súčasnosti účtuje ona a W.. Náplňou práce D. bol obeh dokladov. Tieto doklady
nahrá a po schválení ich donesie na zaúčtovanie. V. mala na starosti zápočty, osobné vyúčtovania,
odpisy dlhov. M. účtoval v období od mája 2013 do februára 2014, nebola to jeho pracovná náplň.
On sledoval procesy, ktoré bolo treba nastaviť, a preto prišiel do kontaktu s účtovaním faktúr. Počas

práceneschopnosti žalobkyne im pomáhala s účtovaním K., ktorá sama odišla v skúšobnej dobe. D.
prišla na finančné oddelenie ako trainee v období apríl až jún 2013, M. v máji 2013. V apríli bol na
odbyte. Úsek učtárne nie je rozdelený na ďalšie podúseky. Finančný účtovník účtuje operácie banky a
účtovník účtuje faktúry. Po nahliadnutí do listiny založenej na č. l. 88 sa nevedela vyjadriť k tomu, prečo
je V. v tejto schéme vedená ako finančný účtovník. Nevedela uviesť, či táto schéma k tomu danému

času je relevantná alebo či takýchto tabuliek bolo viac. Ona tieto tabuľky nespracovávala. Vždy, keď je
nejaká zmena, tak je to oznámené emailom, ale ona to nečíta. Až po 1. januári 2014 sa stretla s tým,
že niekto s ňou komunikoval organizačnú štruktúru finančného oddelenia a náplne práce. Svedkyňa sa
oboznámila s listinou založenou v súdnom spise na č. l. 82 a na č. l. 88, k čomu uviedla, že pokiaľ ide
o grafickú úpravu viac sa jej zdá povedomá listina č. l. 82. D. nie je zaradená do organizačnej štruktúry,

pretože nebola ich zamestnancom. Vykonávala prácu prostredníctvom leasingovej spoločnosti. Mala
vypomáhať všetkým, ale vypomáhala len na finančnom oddelení. K. nastúpila do práce, keď žalobkyňa
bola v práci. Bola prijatá na spracovanie daňových priznaní a po nábehu SAP začala účtovať a v tej dobe
odišla. Keď účtovala v SAP-e, žalobkyňa bola práceneschopná. K. účtovala v SAP-e faktúry za služby,
išlo o došlé faktúry. Nemala informáciu o tom, či počas neprítomnosti žalobkyne v práci, niekto účtoval

pod jej identifikačnými údajmi. Pol roka tom, ako bolo žalobkyni oznámené, že musí opustiť spoločnosť,
nikto nebol prijatý do oddelenia učtárne. Nemala vedomosť o tom, že by v tomto období bol niekto prijatý
do pozície trainee.

Svedok J.. T. K. vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť prechádzala organizačnými zmenami, ktoré

začali v roku 2012. K 30. 06. došlo k fúzii, vznikla nová spoločnosť so sídlom v Liptovskom Mikuláši.
Došlo k transferu výroby tavených syrov zo závodu Nové Mesto nad Váhom do Hodonína. Súčasne
prebiehala implementácia systému SAP. V dôsledku uvedených organizačných zmien odchádzali
ľudia. Organizačné zmeny pokračovali aj v roku 2013. V roku 2013 došlo k rozhodnutiu, ktoré bolo
komunikované neskôr, ako došlo k ukončeniu pracovného pomeru p. V. a bolo prijaté rozhodnutie,

že dôjde k vytvoreniu spoločného česko - slovenského finančného útvaru, to znamená, že dôjde k
sfúzovaniu činností učtárne, činnosti kontrolingu a bude menovaný nový finančný riaditeľ. V rámci týchto
zmien, ktorých zmyslom je zvýšiť konkurencieschopnosť podniku na trhoch dochádzalo k odchodu
pracovníkov. Týkalo sa to primárne najviac ľudí odišlo v Novom Meste nad Váhom, kde sa uzavrela
výroba, potom následne sa to dotklo všetkých útvarov, tak isto sa to dotklo aj finančného útvaru, kde

redukovali počet pracovníkov. Pani K. prijali z toho dôvodu, že hľadali pracovníkov, ktorí pomôžu v
procese implementácie informačného systému SAP, človeka, ktorý je schopný komunikovať v rámci
projektového manažmentu, vie po anglicky a má skúsenosti s fiškálnymi a účtovnými operáciami v
nadnárodnej spoločnosti. Pani K. u nich pôsobila 3 mesiace a odišla sama na vlastnú žiadosť v
skúšobnej dobe. Potrebovali urýchliť naimplementovanie SAP-u a spustiť ho do prevádzky od 01. 04.

2013. Následne takéhoto zamestnanca nehľadali. Dňa 01. 04. nabehli na informačný systém SAP R3,
postupne nabiehali jednotlivé moduly a jeho súčasťou bol aj nábeh finančného účtovníctva. Počas tohto
nábehu sa urobili niektoré operácie, kde sa vlastne uzavrelo účtovanie v starom systéme Milsoft a
vykonala sa migrácia dát do nového systému. Toto nazval školenie, ale bol to v podstate proces, nábehsystému a počas neho doškoľovali ľudí, pretože nie všetky funkcionality stihli doškoliť počas prípravy
toho projektu. Predmetom toho školenia bola migrácia dát, nábeh samotného systému, vykonanie prvej
účtovnej závierky, konzultácia s audítormi a doškolenie personálu. Nevedel sa vyjadriť, či žalobkyňa od

01. 04. 2013 účtovala v systéme SAP. Žalobkyňa nemohla po návrate z druhej PN opätovne účtovať
v SAP, pretože nebola dostatočne vyškolená a pripravená a nemala vedomosť o všetkých zmenách,
ktoré prebehli na to, aby mohla vierohodne pokračovať a účtovať v systéme. Táto skutočnosť nemala
žiadnu súvislosť s tým, že určil žalobkyňu ako toho pracovníka, ktorý bude nadbytočný. Boli školení
tzv. kľúčoví užívatelia, ktorí dostali plnohodnotné školenia. Filozofia školenia bola taká, že sa vyškolia

určití vybraní ľudia, ktorý potom budú ďalej školiť zamestnancov. Nezúčastnili sa ho všetci zamestnanci
učtárne. Kľúčovým užívateľom, ktorý bol zodpovedný za školenie, bola p. X. a druhá osoba, ktorá
bola plnohodnotne vyškolená bola p. W.. Ostatní ľudia na učtárni dostali informácie primárne od týchto
dvoch osôb. Potom už neprebiehalo školenie ad hoc, prebiehalo doškoľovanie personálu, kedy ľudia
keď mali problémy, tak sa obracali a problémy sa riešili. Neprebiehal ucelený blok školení. Ten e-mail
napísal v dobrej viere, že chcel mať istotu, že nedôjde k zaúčtovaniu alebo k nejakej chybnej operácii,

ktorú by potom spätne museli hľadať. Keď mali problém spraviť mesačnú závierku, systém bežal 3
mesiace, ľudia ho dokonale nepoznali, mali problémy technicky sa v tom orientovať a systém nebol
100 % funkčne donastavený. Systém generoval chyby a aby vedeli spätne chybu analyzovať, museli
vedieť, čo ľudia robia. Neželal si, aby žalobkyňa robila samostatne v systéme, nemohol si 25-teho
dovoliť riziko, že niekto tam neúmyselne zanesie problém. Na otázku, z akého dôvodu dovolil žalobkyni

účtovať v systéme SAP po 01. 04. 2013, svedok uviedol, že nábeh systému mal určitý postup. Prvý
krok je, že nabiehajú logistické moduly, potom dôjde k migrácii dát a potom dôjde následne k prvému
účtovaniu. Po 01. apríli účtovná závierka za mesiac marec sa robila v Milsofte, teda v starom systéme,
lebo 01. 04. nabehol systém, ktorý nabiehal postupne. V určitom období od 01. 04. do nejakého dátumu
sa neúčtovalo, dobehlo sa účtovanie v starom systéme, 5. deň sa vykonala závierka, odreportoval sa

systém a potom začali školenie, doškoľovanie, migrácia dát a v novom systéme sa začalo účtovať
niekedy v polovici mesiaca apríl. Nevedel uviesť, čo žalobkyňa účtovala v SAP. Nepamätal si, kto po
01. 04. 2013 účtoval v systéme SAP došlé a vyšlé faktúry. Žalobkyňa sa mohla zúčastniť školenia team
buildingu, nezúčastnila sa ho preto, že bola PN. On nedoručoval žalobkyni na pracovisku výpoveď a
ani nevedel, kto jej ju doručil. Na pracovisku jej oznámil, že dôjde k organizačnej zmene, k ukončeniu

pracovného pomeru. Nepamätal si presne kedy to bolo, v mesiaci jún alebo júl. Oznámil jej, že jej sa
bude týkať organizačná zmena a ponúkol jej možnosť ukončenia pracovného pomeru dohodou, lebo
vedel, že dôjde k organizačnej zmene, táto bola plánovaná niekoľko mesiacov. Pani D. sa dostala na
finančný úsek ako leasingový pracovník na základe zmluvy o výpomoci. V roku 2013 pomáhala ako
administratívny pracovník. V období máj až jún 2013 bola D. ako trainee, ale nevedel, kedy nastúpila.

Trainee je mladý človek po vysokej škole, ktorý nemá žiadne skúsenosti, je na zácviku, určený na
výpomoc. P. M. bol prijatý ako výpomoc pri nabehnutí projektu SAP. V úvodnej časti kariéry u nich
pracoval na oddelení fakturácie, kde pomáhal pri nastavení procesov riadenia, príjem objednávok,
vyskladňovanie tovaru a potom riešil fakturáciu. To bolo od decembra do apríla, resp. mája, potom
riešil kontroly účtovania. Potom v určitom období pomáhal v nastavení procesu zúčtovania spätných

bonusov a riešil zalistovacie poplatky a letákové poplatky, je to kontrolingová záležitosť, a potom riešil v
učtárni niektoré čiastkové problémy, ktoré vyplynuli z auditu. Od decembra 2013 do súčasného obdobia
pracuje ako plánovač výroby a kde využil skúsenosti, ktoré získal tým, že cirkuloval počas nábehu
projektu v rôznych útvaroch, využívali jeho schopnosť, že je univerzálny, flexibilný, dokáže komunikovať
po anglicky a má všeobecné znalosti ekonomiky. K obsahu elektronickej komunikácie zo dňa 01. júla

2013, v ktorej bolo uvedené, že R. M. postúpil od 01. júla 2013 z pozície trainee na finančnom úseku na
pozíciu účtovník, svedok uviedol, že nebolo to autorizované ním ani riaditeľkou ľudských zdrojov. Išlo o
chybu v internej komunikácii. Túto chybnú komunikáciu dementovali. Ide o spoločnosť, ktorá prechádza
organizačnými zmenami. Táto komunikácia išla z pracoviska Bratislava, potom išla iná komunikácia,
nevedelkedy,alepersonálnyútvartoopravilakomunikovalpracovnézaradeniep.M.správne.Žalobkyni

ponúkol ukončenie pracovného pomeru v mesiacoch jún - júl, nevedel to presne uviesť. Nespomenul si,
či pri tejto komunikácii bol prítomný aj niekto iný. Štandardne býva niekto z personálneho útvaru. O tom,
že prebehne nejaká organizačná zmena prebieha diskusia vo vedení spoločnosti. Štandardne to funguje
tak, že pokiaľ dôjde k redukcii personálu, tak majú za povinnosť človeku, ktorého sa to týka to oznámiť.
Keď pracovný pomer ukončia dohodou, tak je to dohoda medzi nimi a pokiaľ bývalý spolupracovník k

dohode nepristúpi, tak musia dať výpoveď. O tom, že prebehne redukcia personálu prebehla diskusia
s generálnym riaditeľom, ale úlohou svedka bolo zabezpečiť to, aby oddelenie fungovalo optimálne a
pokiaľ mal nadbytočný personál na útvare, tak to potreboval riešiť. Riaditeľ si spraví audit toho oddelenia
a na základe svojho najlepšieho vedomia a svedomia sa rozhodne, s kým sa chce rozlúčiť a potommu to oznámi. Formu odchodu rieši personálny útvar. Svedok sa rozhodol, že žalobkyňa odíde a to na
základe vnútorného auditu finančného útvaru. Nepamätal si, kedy sa žalobkyňa vrátila z PN-ky ani kedy
na ňu nastúpila. V čase výsluchu na učtárni pracovali štyria ľudia a jeden trainee. Pred organizačnou

zmenou tam bolo 8 ľudí, štyria ľudia odišli v priebehu 6 mesiacov, ktorí neboli nahradení, takže sa stav
znížil o 50 %. Pani D. bola prijatá ako trainee, ako leasingový pracovník. Druhá osoba využívala licenciu
žalobkyne v čase jej neprítomnosti, pretože užívatelia v SAP-e sú viazaní licenciami. Jedna licencia stojí
2.000,- eur, takže v dobe neprítomnosti využili, že licencia bola voľná a dotyčná osoba, ktorá tú licenciu
využívala sa prihlasovala pod svojím heslom, teda nepoužívala heslo p. V.. Žalobkyňa mu poslala e-

mail, ktorým mu oznámila, že niekto používal jej licenciu. Nepamätal si, ako jej na to odpovedal. Licencia
je majetkom spoločnosti. Mal vedomosť, že žalobkyňa iniciovala konanie o prešetrenie na inšpektoráte
práce, nevedel z akého dôvodu. Oznámila generálnemu riaditeľovi, že iniciovala takéto konanie a
kontrolu a on mu to potom oznámil a opýtal sa, či o tom vie. Neoznámili mu dôvody, pre ktoré prebiehalo
konanie na inšpektoráte práce. Nebol prítomný pri tom, kedy inšpektorát práce vykonával túto kontrolu.
Nevedel, kedy prebehla kontrola. V čase, keď komunikoval so žalobkyňou, nebol splnomocnený dať

jej výpoveď. Túto komunikáciu vnímal ako neformálnu diskusiu alebo formálny manažérsky rozhovor
o možnostiach skončenia pracovného pomeru. Nepredkladal žalobkyni žiadne listiny, ktoré by sa dali
označiť ako návrh dohody na skončenie pracovného pomeru, ani nemal také oprávnenie v tom čase.
Nemal vedomosť o tom, že v čase doručovania výpovede žalobkyne bolo na finančnom úseku voľné
pracovné miesto. Na otázku, čo sa stalo s uvoľneným pracovným miestom po p. D. a po p. M., uviedol,

že pozícia M. zanikla. Pani D. bola do konca roka 2013 na pozícii trainee. Nevedel, čo robí od 01.
januára 2014. Trainee nie je pozícia, ktorá sa zriaďuje trvalo, len na prechodné obdobie. Touto pozíciou
negarantujú, že prejde osoba do pracovného pomeru. Pani D. prešla do trvalého pracovného pomeru.
Muselo to byť po 01. januári 2014, kedy tento útvar už neriadil. Ak sa stalo, že p. D. prešla do trvalého
pracovného pomeru, došlo od 01. 04. k odchodu ďalšej pracovníčky p. V.L.. K tomu, že v čase PN

žalobkyne bola jej práca rozdelená medzi W., X. P. M., ktorí účtovali došlé a vyšlé faktúry uviedol, že boli
v krízovom režime. Fungovali v stave po nabehnutí systému, ktorý generoval chyby. Nedodávali tovar.
Dochádzalo k prepadnutiu trvanlivosti výrobkov, preto museli preceňovať výrobky a z toho vznikali firme
ekonomické straty. Došlo k novému procesnému nastaveniu fungovania učtárne, takže pracovné pozície
tak, ako boli nastavené v starom systéme zanikli. Spravili redizajn učtárne. Samozrejme v tom momente

došlo k prerozdeleniu pracovnej náplne, ale pracovná náplň, resp. pracovné pozície sa kompletne
zmenili a to je zmysel zavedenia informačného systému. Zmenia sa role, pracovné postupy, časť vecí
sa automatizuje a tým dôjde k redukcii personálu. Samozrejme v tom období to nefungovalo dokonale.
Generovalo to chyby. Po 01. 09. 2013 do 31. 12. 2013 neboli prijatí zamestnanci na finančný úsek.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 27. 1. 2007 bolo zistené, že táto bola uzatvorená medzi zamestnávateľom
Liptovská mliekareň, a. s., a žalobkyňou, ako zamestnancom, pričom pracovný pomer zamestnanca
začal dňom 1. 2. 2007, dohodnutý druh práce bol senior účtovníčka s miestom výkonu práce Liptovská
mliekareň, a. s., Liptovský Mikuláš. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31. 1. 2008. Na
základe dohody o zmene pracovných podmienok zo dňa 31. 3. 2008 bol pracovný pomer dohodnutý

na dobu neurčitú. Dňa 16. 11. 2012 bol uzatvorený dodatok k pracovnej zmluve medzi žalovaným,
ako zamestnávateľom, a žalobkyňou ako zamestnancom, podľa ktorého sa zamestnávateľ Liptovská
mliekareň, a. s., uvedený v pracovnej zmluve ako aj vo všetkých ďalších platných pracovnoprávnych
dokumentoch nahrádza údajmi nástupníckeho zamestnávateľa MILEX NMNV, a. s., so sídlom v
Liptovskom Mikuláši, IČO: 34120149.

Listinou zo dňa 26. 7. 2013 dal žalovaný ako zamestnávateľ žalobkyni ako zamestnankyni výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Výpoveď odôvodnil tým, že zamestnávateľ dňa 23. 7.
2013 rozhodol o organizačnej zmene na pracovisku zamestnávateľa v sídle zamestnávateľa, a to z
dôvodu implementácie nového informačného systému pod názvom SAP R/3, ktorý má podstatný vplyv

na ďalší spôsob organizácie práce a procesov na ekonomickom ( finančnom ) úseku zamestnávateľa
s cieľom zvýšiť efektívnosť práce. Organizačná zmena je aj dôsledkom zlúčenia spoločnosti Liptovská
mliekareň, a. s., a spoločnosti MILEX Nové Mesto nad Váhom, pričom nástupníckou spoločnosťou sa
stala MILEX NMNV, a. s. Zmena sa týka zníženia počtu zamestnancov na ekonomickom ( finančnom )
úseku a zmeny organizačnej schémy finančného úseku, a to konkrétne na pozícii účtovník. Z uvedeného

dôvodu zamestnávateľ ruší k 31. 7. 2013 pracovné miesto žalobkyne „účtovník“. S rozhodnutím
zamestnávateľa o organizačnej zmene, t. j. o jej druhu, dôvodoch a následkoch pre zamestnancov,
bola žalobkyňa oboznámená zamestnávateľom na osobnom stretnutí dňa 26. 7. 2013. Žalovaný nemá
možnosť žalobkyňu naďalej zamestnávať ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté akomiesto výkonu jej práce a nemá pre ňu ani inú vhodnú prácu, ktorú by jej mohol ponúknuť v mieste,
ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce, alebo na ktorú by sa mohla podrobiť predchádzajúcej
príprave, a preto sa stala nadbytočnou. Pracovný pomer u zamestnávateľa skončí uplynutím výpovednej

doby, ktorá vzhľadom na dobu trvania pracovného pomeru tri mesiace a začína plynúť od 1. dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca. Žalobkyňa prevzala výpoveď dňa 26. 7. 2013, ktorú podpísala. Na
druhej strane výpovede je uvedené, že výpoveď bola prerokovaná so zástupcami odborového orgánu
zamestnávateľa dňa 24. 7. 2013, a následne je uvedený podpis Q. W., predsedníčky závodného výboru

Základnej odborovej organizácie s odtlačkom pečiatky uvedenej organizácie.

Dňa 1. 7. 2013 bola uzatvorená pracovná zmluva medzi žalovaným ako zamestnávateľom a J.. R.
M. ako zamestnancom, podľa ktorej pracovný pomer vzniká dňom 1. 7. 2013. Dohodnutý druh práce
predstavoval finančný koordinátor procesov SAP R/3, stručná charakteristika nadstavenia, koordinácia
procesov modulov SAP na úrovni učtárne. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31. 7. 2014.

Dňa 22. 7. 2013 predstavenstvo spoločnosti MILEX NMNV so sídlom v Liptovskom Mikuláši, IČO:
34120149, na základe implementácie nového informačného systému pod názvom SAP R/3, ktorý
má podstatný vplyv na ďalší spôsob organizácie práce a efektivitu práce v spoločnosti na finančnom
oddelení, predstavenstvo schválilo rozhodnutie o organizačnej zmene s cieľom zvýšiť efektívnosť práce,

ktorá sa týka zníženia počtu zamestnancov na ekonomickom (finančnom) úseku, a to nasledovne: k
31. 7. 2013 bude zrušené jedno pracovné miesto účtovník. Spoločnosť týmto poverila a splnomocnila
prokuristu spoločnosti a generálneho riaditeľa V.. V. V., aby prijímal všetky potrebné rozhodnutie
a podpisoval všetky s tým súvisiace právne dokumenty vrátane akýchkoľvek pracovnoprávnych
dokumentov a v tejto súvislosti, aby vykonal rozhodnutie o zrušení pracovného miesto účtovník

a rozhodol o konkrétnom zamestnancovi spoločnosti, s ktorým bude skončený pracovný pomer
spoločnosti z vyššie uvedených dôvodov.

Zo zápisnice spísanej dňa 23. 7. 2013 v Liptovskom Mikuláši bolo zistené, že na stretnutí informovala D.
K.odôsledkochimplementácienovéhoinformačnéhosystémupodnázvomSAPR/3,ktorýmápodstatný

vplyv na ďalší spôsob organizácie práce a procesov na ekonomickom finančnom úseku zamestnávateľa
s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, o dôsledkoch zlúčenia spoločnosti Liptovská mliekareň, a. s., a
spoločnosti MILEX Nové Mesto nad Váhom, a. s., pričom nástupníckou spoločnosťou sa stala MILEX
NMNV, a. .s, a o dôsledkoch ukončenia výroby v závode v Novom Meste nad Váhom. Spoločnosť
MILEX NMNV v súlade s rozhodnutím a inštrukciou predstavenstva uvedenej spoločnosti zo dňa 22. 7.

2013 rozhodla o organizačných zmenách v záujem zvyšovania kvality a efektívnosti práce na finančnom
oddelení v spoločnosti. Organizačná zmena sa týka zníženia počtu zamestnancov na ekonomickom
finančnom úseku: k 31. 7. 2013 bude zrušené jedno pracovné miesto účtovník. Zamestnávateľ sa
rozhodol, že bude zrušené pracovné miesto účtovníčky, ktoré zastáva pani Q. V. na základe pracovnej
zmluvy uzatvorenej dňa 27. 1. 2007 v znení jej dodatkov. Na stretnutí podľa zápisnice boli prítomní V.

V. prokurista, T. K. finančný riaditeľ, a D. K. manažér ľudský zdrojov.

Žalovaný predložil organizačnú štruktúru finančného úseku ( na č. l. 81-83 ), v zmysle ktorej k 1. 5.
ako aj k 1. 6. malo oddelenie učtárne žalovaného piatich zamestnancov, a to X., K., V., V. P. W..
Podľa organizačnej štruktúry finančného úseku platnej k 1. 8. 2013 oddelenie učtárne malo štyroch

zamestnancov, a to X., K., V. P. W.. Zamestnanec R. M. bol zaradený ako finančný koordinátor procesov
SAP R/3.

Dňa 1. 7. 2013 žalovaný oznámil zamestnancom personálnu zmenu na finančnom úseku, podľa ktorej
od 1. 7. 2013 R. M. postúpil z pozície trainee na finančnom úseku na pozíciu účtovník. Dňa 6. 12.

2012 žalovaný oznámil zamestnancom, že od 1. 12. 2012 je ich novým kolegom na pozícii trainee
na finančnom úseku R. M., ktorého poslaním je zabezpečiť administratívnu podporu pre finančný
úsek a učtáreň. Dňa 21. 5. 2013 žalovaný oznámil zamestnancom finančného úseku personálnu
zmenu, podľa ktorej od 20. 5. 2013 je ich novou kolegyňou na pozícii trainee R. D., ktorej poslaním
je zabezpečiť administratívnu podporu pre finančný úsek a učtáreň. Podľa organizačnej štruktúry,

predloženejžalujúcoustranouplatnejod1.7.2013,nafinančnomúsekunapozíciiúčtovníkbolizaradení
zamestnanci X., poverená vedením učtárne, V., W., M., a na pozícii finančný účtovník K. P. V..Súd v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával a rozhodol v
neprítomnostižalovaného,ktorýmalpredvolanienasúdnepojednávanieriadneavčasdoručené,pričom
nebol zistený vážny dôvod odročenia pojednávania. Súd rozhodol vo veci so zreteľom na obsah spisu a

doposiaľ vykonané dôkazy, keďže zistený skutkový stav umožňoval vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej.
Žalovaný bol na súdnom pojednávaní zastúpený prostredníctvom právneho zástupcu.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce:

(1) Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak

b) sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo
príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov
s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý
je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na

skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný
pomer na určitú dobu.

Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce:

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti
zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú
bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh,
pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť
pracovný pomer, iba vtedy, ak

a) zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v
mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce,
b) zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol
v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave
na túto inú prácu.

Podľa § 74 Zákonníka práce:

Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ
povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie

pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany
zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a
okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti
zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd
žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ako aj o náhradu mzdy, zamietol, keď vykonaným
dokazovaním nemal preukázanú jej dôvodnosť. Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, že žalobkyňa
bola zamestnankyňou žalovaného ( resp. jeho právneho predchodcu Liptovskej mliekarne, a.
s. ), pričom pracovný pomer trval odo dňa 1. 2. 2007. Rovnako nebolo sporné medzi účastníkmi

konania, že žalovaný dal listom zo dňa 26. 7. 2013 žalobkyni výpoveď z organizačných dôvodov
podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, ktorá bola doručená žalobkyni dňa 26. 7. 2013.
Žalobkyňa považuje výpoveď za neplatnú z dôvodu, že sa jej chcel žalovaný zbaviť, preto skutočným
dôvodom výpovede nebola jej nadbytočnosť. Podľa ďalších jej skutkových tvrdení žalovaný nepreukázal
oprávnenie dotknutých osôb vykonať rozhodnutie predstavenstva o organizačnej zmene a rozhodnúť

o nadbytočnosti, rovnako namietal existenciu nadbytočnosti na strane žalobkyne, ako aj príčinnú
súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne. Neplatnosť výpovede vzhliadala
aj v okolnostiach prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov. Súčasne žalobkyňa poukázala
aj na základné zásady Zákonníka práce, podľa ktorých výkon práv a povinností vyplývajúcich z
pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázala na

skutočnosť, že niekoľko dní predtým bol prijatý na pozíciu účtovníka iný zamestnanec. Odvolanie na
zmluvu o zlúčení, právne následky, ktoré nastali v máji 2012, implementáciu účtovného programu, ktorá
začala v roku 2011, je v rozpore s dobrými mravmi, ak zamestnávateľ v priebehu 23 dní dospeje k tomu,
že zamestnanec je nadbytočný.Súd mal preukázané vykonaným dokazovaním, že boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky
pre použitie výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, t. j. existencia

organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi existenciou organizačnej
zmeny a nadbytočnosťou zamestnanca. Listinným dôkazom, a to rozhodnutím a inštrukciou
predstavenstva,malsúdpreukázané,žepredstavenstvožalovanéhoprijalodňa22.7.2013rozhodnutie,
ktorým na základe implementácie nového informačného systému pod názvom SAP R/3, ktorý má
podstatný vplyv na ďalší spôsob organizácie práce a efektivitu práce u žalovaného na finančnom

oddelení o organizačnej zmene s cieľom zvýšiť efektívnosť práce, ktorá sa týka zníženia počtu
zamestnancov na ekonomickom (finančnom) úseku, podľa ktorého bude k 31. 7. 2013 zrušené jedno
pracovné miesto účtovník. Spoločnosť zároveň splnomocnila prokuristu a generálneho riaditeľa V.. V.,
aby prijímal všetky potrebné rozhodnutia a podpisoval všetky s tým súvisiace právne dokumenty a v
tejto súvislosti, aby vykonal rozhodnutie o zrušení pracovného miesta účtovník a rozhodol o konkrétnom
zamestnancovi, s ktorým bude skončený pracovný pomer v spoločnosti z vyššie uvedených dôvodov.

Je teda zrejmé, že predstavenstvo žalovaného poverilo prokuristu a generálneho riaditeľa spoločnosti
V.. V., aby vykonal rozhodnutie o organizačnej zmene, teda bol oprávnený na vykonanie tohto úkonu.
Rovnako bol oprávnený rozhodnúť, ktorého konkrétneho zamestnanca sa bude týkať zrušené pracovné
miesto. Súd mal tiež preukázané vykonanými listinnými dôkazmi, že predstavenstvo žalovaného prijalo
rozhodnutie o organizačnej zmene, ktorá sa týkala zníženia počtu miest zamestnancov na finančnom

úseku v dôsledku zavedenia nového informačného systému (SAP R/3). O rozhodnutie o organizačných
zmenách ide vtedy, ak sledovalo zmenu úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, zníženie počtu
zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo inú organizačnú zmenu, pomocou ktorej
zamestnávateľ chce regulovať počet svojich zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce a ich
profesijné alebo kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával iba taký počet zamestnancov a v takom

profesijnom alebo kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 42/2010 zo dňa 9. 6. 2010). Súd mal v prejednávacej veci preukázané
naplnenie podmienky existencie organizačnej zmeny v zmysle vyššie uvedených kritérií. Ku zníženiu
počtu zamestnancov na finančnom úseku - oddelení učtárne reálne aj došlo, keď ku 1. 7. 2013 na
tomto oddelení pracovalo 5 zamestnancov (X., K., V., V. P. W.) a po zrušení jedného pracovného miesta

účtovníčky sa tento počet znížil na 4. Do počtu zamestnancov učtárne nemožno zaradiť zamestnanca
J.. M., ktorý síce bol súčasťou finančného úseku, avšak jeho pracovná pozícia bola finančný koordinátor
procesov SAP. Jeho pracovná náplň sa nezhodovala s pracovnou náplňou účtovníčok. Pokiaľ vykonával
účtovnícke operácie, bolo to počas krátkodobého zastupovania zamestnanca, teda jeho výpomoc
nemala dlhodobý charakter. Hoci z elektronickej komunikácie bolo zistené, že tento svedok mal od

1. 7. 2013 pôsobiť na pozícii účtovníka, nesprávnosť tejto informácie potvrdil nielen samotný J.. M.,
ktorý uviedol, že nikdy nepracoval na pozícii účtovníka, ale aj svedok J.. K. uviedol, že išlo o chybu
v internej komunikácii, ktorá bola následne opravená správnou informáciou. Napokon aj z pracovnej
zmluvy vyplýva, že svedok J.. M. nepôsobil od 1. 7. 2013 na pracovnej pozícii účtovníka. Rovnako do
počtu zamestnancov na finančnom pozíciu trainee - praktikant, ktorý je vo svojej podstate určený len

na výpomoc, táto pozícia má dočasný charakter a jeho potreba pominie vykonaním úloh, ktorými je
poverený s tým, že ak sa osvedčí, môže mu byť ponúknutý trvalý pracovný pomer. Výkon tejto pozície
však bezpochyby automaticky neznamená, že osoba bude zaradená do riadneho pracovného pomeru.

O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej

zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve, pričom dôvody tejto nemožnosti musia spočívať
v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec alebo
v pôvodnom rozsahu ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 1. 2009 sp. zn. 3Cdo
33/2008 ). Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zamestnanec na pozícii účtovník
sa stal skutočne nadbytočným. Nasvedčuje tomu výpoveď svedka J.. K., ktorý ozrejmil účel, ako aj

dôsledky zavedenia nového informačného systému (SAP), keď uviedol, že jeho zavedením došlo k
zmene pracovných postupov, zmenilo sa nastavenie učtárne, časť vecí sa automatizovala, čo malo za
následok redukciu miest zamestnancov. Skutočnosť, že zamestnávateľ nepotreboval práce v pôvodnom
rozsahu, vyplýva aj z výpovede svedkyne V. X., ktorá uviedla, že zavedenie informačného systému SAP
znamenalo, že z celkového objemu faktúr pominula potreba účtovania asi v rozsahu 40%. Informačný

systém SAP R/3 bol zavedený od 1. 4. 2013 a v tejto súvislosti je logické tvrdenie svedkyne X.
o období trvania optimalizačnej fázy, ktorá zmyslom bolo objasniť, v akom rozsahu bude potrebné
redukovať pracovné miesta na finančnom oddelení. Z výpovede svedka M. vyplynulo, že tento pôsobil u
žalovaného pred 1. 7. 2013 prostredníctvom personálnej agentúry na pozícii trainee a od 1. 7. 2013 napozícii finančný koordinátor procesu SAP R/3. Po spustení projektu 1. 4. 2013 pracoval na finančnom
oddelení, kde pomáhal nastavovať procesy. Z jeho výpovede vyplynulo, že pokiaľ vykonával účtovné a
administratívne operácie na finančnom oddelení, bolo to z dôvodu práceneschopnosti, resp. čerpania

dovolenky. Jeho výpomoc nemala dlhodobý charakter. Z tejto skutočnosti preto nemožno vyvodiť záver,
že aj svedok J.. M. fakticky vykonával prácu účtovníka, a teda aj o jeho miesto bol navýšený počet
účtovníkov na finančnom oddelení. Jeho úloha pri vykonávaní účtovných a administratívnych operácií
mala dočasný charakter a bola viazaná na zastupovanie zamestnancov, ktorí pre prekážky na svojej
strane nemohli vykonávať svoju prácu účtovníka. Z vykonaného dokazovania mal teda súd preukázané,

že zavedenie nového informačného systému vyvolalo potrebu znižovania miest zamestnancov, pretože
zamestnávateľ má právo regulovať počet zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce v
rozsahu, ktorý korešponduje jeho potrebám. Tieto skutočnosti napokon viedli ku prijatiu rozhodnutia o
organizačnej zmene.

Prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene spočívajúcej v znížení počtu miest zamestnancov na

finančnom úseku, malo za následok nadbytočnosť zamestnancov na oddelení učtárne. Súd mal
preukázané vykonaným dokazovaním, že žalobkyňa pracovala na finančnom ( ekonomickom ) oddelení,
konkrétne na pozícii účtovník. Z rozhodnutia o organizačnej zmene vyplýva, že táto sa dotýka zníženia
počtu miest na finančnom úseku. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia výpovedného dôvodu
podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce súd vychádzal z obsahu pracovnej zmluvy a

dospel k záveru, u žalovaného došlo k takej organizačnej zmene, ktorá robila zamestnanca pre neho
nadbytočným z hľadiska funkcie, na ktorú znie jej pracovná zmluva. Ak zamestnávateľ na základe svojho
rozhodnutia o organizačných zmenách znižuje počet zamestnancov v rovnakom pracovnom zaradení,
o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený
v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať.

Žalovaný vo výpovedi z pracovného pomeru uviedol, že žalobkyňu nemal možnosť ďalej zamestnávať.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v čase ku dňu výpovede nemal žiadne voľné
pracovné miesto a preto si ani nemohol splniť ponukovú povinnosť. Uvedený záver súdu sa opiera o
skutkové zistenia vyplývajúce z výpovede svedka J.. K. (v tom čase pôsobiace vo funkcii finančného

riaditeľa), podľa ktorého v čase doručenia výpovede nebolo na finančnom úseku žiadne voľné pracovné
miesto. Voľným pracovným miestom, ktoré je zamestnávateľ povinný ponúknuť pracovníkovi pred daním
výpovede, nie je miesto uvoľnené, či vytvorené iba dočasne. Pozícia trainee je vytvorená dočasne, ako
vyplynulo z vykonaného dokazovania, táto bola určená na výpomoc a jeho potreba pominie vykonaním
úloh, ktorými je poverený. Preto nemohla byť predmetom ponukovej povinnosti zo strany žalovaného.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že v čase výpovede bola pozícia trainee vykonávaná D. a teda ani nebola
uvoľnená (keď táto vykonávala túto funkciu do konca roka 2013) a pokiaľ ide o zamestnanca J.. M., tento
túto pozíciu zastával do 1. 7. 2013 (kedy zanikla), pretože nastúpil do riadneho pracovného pomeru a
preto v čase doručenia výpovede táto pozícia neexistovala.

Pri posudzovaní, či bola splnená hmotnoprávna podmienka platného skončenia pracovného pomeru
vyplývajúca z § 74 Zákonníka práce, súd vo všeobecnosti skúma, či zástupca zamestnancov „vopred“
prerokoval výpoveď z pracovného pomeru, neskúma však, aký postup pri tom zvolil. Ak bola žiadosť
zamestnávateľa o prerokovanie výpovede „vopred“ prerokovaná, sama skutočnosť, že išlo (len) o ústnu
žiadosť nemení nič na tom, že k prerokovaniu výpovede došlo. Z výpovede svedkyne W. vyplynulo,

že výpoveď z pracovného pomeru bola prerokovaná vopred zo zástupcami zamestnancov, svedkyňa
bola o výpovedi informovaná ústne aj písomne, pričom z personálneho oddelenia dostala informáciu o
organizačnej zmene, o tom ktoré miesto sa ruší a ktorého zamestnanca sa organizačná zmena dotkne.
Je teda zrejmé, že v čase tohto prerokovania bol dôvod výpovede konkretizovaný dostatočne určito tak,
abynemohlivzniknúťpochybnosti,zktoréhodôvodusapracovnýpomermáskončiť.Navyšeskutočnosť,

že výpoveď bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov je vyjadrená aj vo výpovedi v jej písomnej
podobe. Neplatnosť výpovede preto nespôsobuje skutočnosť, že zástupcovia zamestnancov nemali k
dispozícii návrh výpovede.

Rovnako súd zameral pozornosť na zistenie, či postup žalovaného prijatím rozhodnutia o organizačnej

zmene, výpoveď z pracovného pomeru, ako aj skutočnosť, že dňa 1. 7. 2013 bol prijatý do
pracovného pomeru na finančnom úseku iný zamestnanec (J.. M.), nie je výkon práva vyplývajúce
z pracovnoprávnych vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru, že výkon práva zo strany žalovaného nie je v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ žalovaný vovýpovedi uvádza, že organizačná zmena je aj dôsledkom zlúčenia spoločnosti Liptovská mliekareň, a. s.,
aspoločnostiMILEXNovéMestonadVáhom,pričomnástupníckouspoločnosťousastalaMILEXNMNV,
a.s.,tátoskutočnosťniejeprimárnymdôvodomvýpovede,vovýpovedijejednoznačnekonštatované,že

zamestnávateľ rozhodol o organizačnej zmene z dôvodu implementácie nového informačného systému.
Poukázanie na zlúčenie spoločností má vyjadriť okolnosti, ktoré predchádzali organizačnej zmene. I
keď možno konštatovať, že zámer zaviesť nový informačný systém vznikol podstatne skôr pred prijatím
rozhodnutia o organizačnej zmene, rozhodujúce je, čo vyplynulo z dokazovania, že tento systém bol
spustený od 1. 4. 2013, teda 3-4 mesiace pred prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene. Z pohľadu

súdu prijatie J.. M. do riadneho pracovného pomeru od 1. 7. 2013 je vyústením jeho dovtedajšej
pracovnej pozície a náplne práce, keď si plnil v pozícii trainee pracovné úlohy pri nastavení a dolaďovaní
procesov už v čase zavedenia informačného systému a následne ako riadny zamestnanec od 1. 7. 2013
mal v náplni práce nastavenie a koordináciu procesov modulov SAP na úrovni učtárne a teda vytvorenie
tohtopracovnéhomiestakorešpondovalovdanomčasezavedeniu,implementáciinovéhoinformačného
systému a riešeniu problémov, ktoré tento systém spôsobil.

Keďže súd zamietol žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, zamietol potom aj žalobu
o súvisiacom nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté
žalovanou stranou na pojednávaní dňa 27. 4. 2015, keďže neboli potrebné pre rozhodnutie súdu, pričom
svedkovia X. P. K. už boli vypočutí na podstatné okolnosti. Zistený skutkový stav umožňoval vyhlásiť

súdu rozhodnutie vo veci.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Žalovaný bol úspešný v
konaní v plnom rozsahu, preto mu vzniklo právo na plnú náhradu trov konania voči žalobkyni v konaní
neúspešnej. Trovy konania pozostávali z trov právneho zastúpenia. Právnemu zástupcovi žalovaného

prislúcha odmena za zastupovanie v konaní, keď za jeden úkon právnej služby (do pripustenia zmeny
žaloby) mu patrí odmena vo výške 61,85 eur a po rozšírení predmetu konania podľa § 13 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške 274,56 eur (za úkon v roku 2014) a vo výške 275,45 eur (za úkon
v roku 2015), t. j. za úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k žalobe, účasť
na pojednávaní dňa 27. 5. 2014, 22. 7. 2014, 4. 9. 2014 (účasť presahujúca 2 hodiny) a 27. 4. 2015

a písomné podanie týkajúce sa veci samej zo dňa 2. 12. 2014, spolu 1.346,53 eur (§ 10 ods. 1, § 11
ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 3 v spojení s § 13 a ods. 1 písm. a/, c/, d/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
právnemu zástupcovi žalobcu prislúcha paušálna náhrada hotových výdavkov v súvislosti so šiestimi
úkonmi právnej služby v roku 2014 vo výške 48,24 eur (8,04 x 6 a jedným úkonom v roku 2015 v sume

8,39 eur, spolu 56,63 eur. Súd nepriznal žalobcovi odmenu ani režijný paušál za úkon podanie vo veci
samej zo dňa 1. 10. 2014. Uvedený úkon súd nepovažuje za účelne vykonaný, žalovaný adresoval súdu
po pojednávaní dňa 4. 9. 2014 dve ďalšie podania vo veci samej (zo dňa 1. 10. 2014 a 2. 12. 2014),
takýto postup súd nepovažuje za účelný, preto žalobcovi priznal odmenu iba za jedno podanie zo dňa
2. 12. 2014 (ktorým reagoval na vyjadrenie žalobkyne). Rovnako súd nepriznal úspešnému účastníkovi

režijnýpaušálsamostatnevovzťahuknárokuoneplatnosťskončeniapracovnéhopomeruasamostatne
vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy. Preto pokiaľ žalovaný aj po rozšírení predmetu konania o náhradu
mzdy vykonal úkon právnej služby, naďalej ide o jeden úkon, za ktorý mu prislúcha jeden režijný paušál.
Celková náhrada cestovného na trase Bratislava - Lipt. Mikuláš a späť podľa predložených dokladov
prislúchajúca žalovanému predstavuje sumu 618,30 eur (za cestu dňa 27. 5. 2014 v sume 157,74 eur,

dňa 22. 7. 2014 v sume 156,51 eur, dňa 4. 9. 2014 v sume 156,11 eur a dňa 27. 4. 2015 v sume
150,11 eur). Pri určení výšky cestovného súd vychádzal z nasledovných údajov: cesta dňa 27. 5. 2014
vzdialenosť 572 km (na úkon sa dostavil advokát Q.. Š.), pri ostatných cestách vzdialenosť 564 km.
Cena za liter pohonnej látky bola preukázaná dokladmi o ich nákupe (1,39 eur/liter, 1,369 eur/liter,
1,359 eur/liter a 1,204 eur/liter), spotreba paliva vozidlom Subaru Forester Diesel Comfort je 6,4 l/100

km a vozidlom Volkswagen Passat Export 6,9 l/100 km. Právnemu zástupcovi žalovaného prislúcha aj
náhrada za stratu času stráveného cestou z BA do Liptovského Mikuláša a späť v celkovej sume 650,16
eur (v roku 2014 36 začatých polhodín x 13,40 eur a v roku 2015 12 začatých polhodín 13,98 eur). V
zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 vyhlášky prislúchalo právnemu zástupcovi žalovaného zvýšenie o DPH
o sumu 410,66 eur (20 % zo sumy 2.053,32 eur). Trovy právneho zastúpenia činili celkom 3.082,28 eur.

Trovy právneho zastúpenia je žalobkyňa povinná zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na
účet právneho zástupcu žalovaného.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.