Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/185/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615205600
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5615205600.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa EOS
KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti odporcovi O. Š., D.. XX. XX. XXXX, N. W. XXX, U. C., v konaní o zaplatenie 1
872,-eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1 404,-eur a úroky z omeškania 8,75 % ročne:
- zo sumy 28,10 eur od 21. 07. 2012 do 22. 02. 2013,
- zo sumy 28,36 eur od 21. 08. 2012 do 22. 02. 2013,
- zo sumy 28,62 eur od 21. 09. 2012 do 22. 02. 2013,
- zo sumy 28,88 eur od 21. 10. 2012 do 22. 02. 2013,
- zo sumy 29,15 eur od 21. 11. 2012 do 22. 02. 2013,
- zo sumy 29,41 eur od 21. 12. 2012 do 22. 02. 2013,
- zo sumy 29,68 eur od 21. 01. 2013 do 22. 02. 2013,
- zo sumy 1 191,70 eur od 24. 03. 2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania z titulu súdneho poplatku 56,-eur a trov právneho
zastúpenia 169,12 eur (spolu 225,12 eur), ktoré je odporca povinný zaplatiť Advokátskej kancelárii
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným návrhom, doručeným súdu dňa 24. 06. 2015, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku
1 872,-eur spolu s úrokom z omeškania a to za obdobie od 21. 07. 2011 do 23. 02. 2013 v kapitalizovanej
sume 54,72 eur (8,75 % z jednotlivých splátok splatných od 21. 07. 2011 do 24. 02. 2013) a od 24.
02. 2013 žiadal priznať úroky z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 1 872,-eur. Zároveň si uplatnil
náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi ním, ako postupníkom a Slovenskou sporiteľňou,
a. s. Bratislava ako postupcom, došlo k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi. Postupca a odporca
uzatvorili dňa 15. 07. 2005 Zmluvu č. 333126218, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
a na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a. s. poskytla odporcovi peňažné prostriedky a
podľa § 497 Obchodného zákonníka sa dlžník zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky. Poukázal na to, že sa v danom prípade jedná o absolútny obchod, takže aj otázka premlčania
sa posudzuje podľa § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Pohľadávka, ktorá bola navrhovateľovi
postúpená, predstavovala sumu 3 356,06 eur. Podľa zmluvy postupca poskytol odporcovi úver 2 821,48
eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 39,-eur vždy k 20-temu dňu v mesiaci.

Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil splátky úveru splatné od 20. 07. 2011 do 20. 06. 2015 v počte 48
a celkovej výške 1 872,-eur. Splátky pôvodne splatné od 20. 03. 2013 do 20. 06. 2015 sa stali splatnými
dňa 23. 02. 2013, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Odporca odo dňa postúpenia
pohľadávky ku dňu podania návrhu neuhradil žiadnu splátku. V odpovedi na výzvu súdu zo dňa 28. 07.
2015 navrhovateľ uviedol, že odporca z poskytnutého úveru uhradil sumu vo výške 1 992,84 eur, pričom
posledná splátka bola splatená dňa 31. 07. 2009 vo výške 38,43 eur.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 01. 10. 2015, na ktorom navrhovateľ zotrval na podanom
návrhu a na jeho dôvodoch. Odporca sa na pojednávanie neustanovil, aj keď bol riadne a včas
predvolaný. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O. s. p. prejednal vec aj v neprítomnosti odporcu.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že Slovenská sporiteľňa, a. s. a odporca uzatvorili dňa 15.
07. 2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0333126218 (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorého bolo
poskytnutie spotrebného bezúčelového úveru odporcovi vo výške 85 000,-Sk (2 821,48 eur). Dojednané
boli úroky 12,10 % ročne, poplatok za poskytnutie úveru 1 540,-Sk (51,12 eur), mesačný poplatok 50,-
Sk (1,66 eur). Úver sa odporca zaviazal splatiť v 20-tich mesačných splátkach po 1 175,-Sk (39,-eur)
vždy k 20-temu dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola 20. 08. 2005 a konečná splatnosť úveru bola
stanovená na deň 20. 06. 2015.

Dňa 13. 12. 2012 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava, ako postupca s navrhovateľom, ako
postupníkom, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1514/2012/CE, predmetom ktorej bolo postúpenie
pohľadávok. Z prílohy č. 1 k tejto zmluve vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka voči
odporcovi v zostatkovej sume 3 356,06 eur. Postúpenie pohľadávky oznámila odporcovi aj Slovenská
sporiteľňa, a. s. listom zo dňa
18. 12. 2012. Tým mal súd preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom
tohto konania, zo Slovenskej sporiteľne, a. s. na navrhovateľa (§ 524 Občianskeho zákonníka).
Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 04. 02. 2013 k úhrade dlžnej sumy 3 540,19 eur najneskôr do
19. 02. 2013. Zároveň odporcovi oznámil, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 04. 02. 2013.

Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy,
((2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len
„Obchod. zák.“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky.

Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej „ZSÚ“), ktorý
bol platný v čase uzatvárania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 565 Obč. zák., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. v aktuálnom znení, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

Zmluva, z ktorej navrhovateľ odvodzuje nárok uplatnený v tomto konaní, je svojim obsahom zmluvou
spotrebiteľskou, takže právne vzťahy účastníkov sa spravujú v prvom rade ZSÚ a ak tento zákon
neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova
podľa Občianskeho zákonníka. Aj keď sa podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka jedná o
tzv. absolútny obchod, ale pri spotrebiteľských zmluvách sa ustanovenia Obchodného zákonníka použijú
iba v prípade, ak by táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava Občianskeho zákonníka.

Z výpisu z účtu odporcu, ktorý navrhovateľ spracoval v osobitnej tabuľke vyplýva, že poskytnutý úver
85 000,- Sk odporca nesplácal v súlade so zmluvou, keď posledná splátka na úhradu tohto úveru
bola zaúčtovaná ku dňu 31. 07. 2009. Nakoľko odporca nesplácal úver od 01. 08. 2009 a právo
zosplatniť dlh v prípade jeho nesplácania bolo obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach
právneho predchodcu navrhovateľa, súd za použitia výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ustálil,
že navrhovateľ bol oprávnený listom zo dňa 04. 02. 2013, vyzvať odporcu k zaplateniu celej pohľadávky.
Tým sa stali splatné splátky, ktoré podľa zmluvy mali byť splatné od 04. 02. 2013 do 20. 06. 2015. Právo
na predčasné splatenie úveru však v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Obč. zák. v spojení s § 565 Obč.
zák. mohol navrhovateľ uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil odporcu v lehote nie kratšej ako 15
dní. Preto musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje
právo na zaplatenie celej pohľadávky do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky s tým, že táto
15-dňová lehota môže začať plynúť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania jednej zo splátok.
Pretože navrhovateľ nepredložil dôkaz, preukazujúci dátum doručenia výzvy odporcovi, súd vychádzal
z predpokladu, že výzva zo dňa 04. 02. 2013 bola zaslaná poštou dňa 05. 02. 2013, takže mohla byť
odporcovi doručená dňa 07. 02. 2013. Potom 15-dňová lehota splatnosti uplynula dňom 22. 02. 2013
a do omeškania sa odporca dostal dňom 23. 02. 2013. Navrhovateľ uplatnil úroky z omeškania z celej
zosplatnenej sumy od 24. 02. 2013, pričom týmto návrhom bol súd viazaný v zmysle
§ 80 ods. 1 O. s. p.

Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý
dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa podmienok dojednaných v zmluve bol odporca povinný splácať úver v mesačných splátkach
splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci, pričom každá splátka sa v zmysle ustanovenia § 103 Obč.
zák. premlčuje v 3-ročnej premlčacej dobe. Nakoľko návrh na začatie konania bola súdu doručený dňa
24. 06. 2015, premlčané sú všetky splátky, ktoré podľa zmluvy mal odporca splatiť do 24. 06. 2012, teda
aj splátka za jún 2012. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňoval splátky splatné od 20. 07. 2011 do 20.
06. 2015, ale z dôvodu premlčania, na ktoré súd prihliadol v zmysle § 5b zákona 250/2007 Z. z., nebolo
možné navrhovateľovi priznať splátky splatné do konca júna 2012, a preto v tejto časti návrh zamietol.

Z dôvodu čiastočného zamietnutia návrhu z dôvodu premlčania, súd rozhodoval o nároku navrhovateľa
na priznanie splátok, ktoré mal odporca zaplatiť za mesiace júl 2012 až jún 2015 s tým, že tieto splátky sa
stali splatnými v zmysle výzvy k úhrade, ktorú navrhovateľ zaslal odporcovi listom zo dňa 04. 02. 2013.
Súd preto priznal navrhovateľovi sumu 1 404,-eur, ktorá predstavuje 36 splátok v dojednanej výške 39,-
eur mesačne. Podľa špecifikácie zaslanej navrhovateľom, z tejto čiastky pripadá na úroky suma 212,30
eur a na istinu suma 1 191,80 eur.

Podľa § 503 ods. 1 prvá veta Obchod. zák., záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť
použité peňažné prostriedky.

Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

V zmysle citovanej právnej úpravy je potrebné rozlišovať zmluvné úroky a úroky z omeškania, na ktoré
vzniká veriteľovi právo zo zákona. Oneskoreným zaplatením úrokov z úveru však nevzniká veriteľovi
právo na úroky z omeškania (R 70/1995). Občiansky zákonník ani Obchodný zákonník totiž neumožňujú
veriteľovi požadovať od dlžníka úroky z omeškania pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva
pohľadávky, v danom prípade úrokov z úveru (Rc 5/2006).

V dôsledku zosplatnenia celého úveru ku dňu 04. 02. 2012, bol odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi
dojednané splátky po 39,-eur za mesiace (v tejto splátke boli započítané už aj úroky z úveru). Od
nasledujúceho dňa po zosplatnení však už navrhovateľovi nepatria úroky z úveru dojednané v zmluve.
Zmluvný úrok, ako odplata za poskytnuté peňažné prostriedky, totiž prislúcha veriteľovi len za dojednanú
dobu poskytnutia úveru. Keďže dňom zosplatnenia sa stal splatným celý úver, navrhovateľovi už nepatria
úroky z úveru za obdobie od 03. 02. 2013 do zaplatenia. Pokiaľ preto navrhovateľ žiadal priznať po
zosplatnení celého dlhu aj úroky z úveru, v tejto časti jeho návrh nebol dôvodný.

Navrhovateľ žiadal priznať okrem istiny aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne, ktoré za obdobie
od 21. 07. 2011 do 23. 02. 2013 uplatnil v kapitalizovanej sume 54,72 eur a po zosplatnení od 24. 02.
2013 vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1 872,-eur.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom k 31. 01. 2013 (záväzkový vzťah
vznikol pred 01. 02. 2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Európskou centrálnou bankou bola určená základná úroková sadzba za obdobie od 11. 07. 2012 do
07. 05. 2013 vo výške 0,75 %. Nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8
percentuálnych bodov, súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania v požadovanej
výške 8,75 % ročne. Úroky z omeškania však súd priznal navrhovateľovi iba z istiny, keď podľa
špecifikácie predloženej navrhovateľom, zo splátky splatnej v mesiaci júl 2012 pripadalo na istinu 28,10
eur, zo splátky splatnej v auguste 2012 suma 28,36 eur, zo splátky splatnej v septembri 2012 suma
28,62 eur, zo splátky splatnej v októbri 2012 suma 28,88 eur, zo splátky splatnej v novembri 2012 suma
29,15 eur, zo splátky splatnej v decembri 2012 suma 29,41 eur a zo splátky splatnej v januári 2012 suma
29,68 eur. Úroky z omeškania súd priznal od vzniku omeškania jednotlivej splátky, t. j. od
21. dňa toho ktorého mesiaca do 22. 02. 2013, kedy sa stala v dôsledku zosplatnenia splatnou celá
istina 1 1191,70 eur. Od 24.03. 2013 až do zaplatenia súd priznal úroky z omeškania
8,75 % ročne zo sumy 1 191,70 eur, ktorá pripadá z priznanej sumy 1 404,-eur na istinu. Vo zvyšku
návrh navrhovateľa dôvodný nebol, a preto ho súd zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za návrh vo
výške 112,-eur a náhradu trov právneho zastúpenia spolu vo výške 653,97 eur. V konaní mal navrhovateľ
úspech iba čiastočný, keď z uplatnenej sumy 1 872,-eur mu bola priznaná čiastka 1 404,-eur. Súd
zároveň zohľadnil, že navrhovateľ požadoval úroky z omeškania z celej sumy 1 872,-eur, pričom jeho
návrh bol dôvodný iba v časti, pokiaľ sa domáhal priznania úrokov z omeškania zo sumy 1 191,70 eur. Po
vzájomnom započítaní súd v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p. priznal navrhovateľovi náhradu trov v rozsahu
50 %. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 112,-eur, z čoho 50% predstavuje 56,-eur.
Navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, ktorej patrí odmena za zastupovanie v
zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
(ďalej „vyhláška“). Vzhľadom na uplatnenú pohľadávku 1 872,-eur, právnemu zástupcovi navrhovateľa

patrí odmena za každý úkon právnej služby 81,33 eur. V danom prípade súd priznal advokátskej
kancelárii odmenu za 3 úkony právnej služby a to prevzatie zastúpenia, vrátanej prvej porady s klientom,
vypracovanie písomného návrhu na začatie konania dňa 16. 06. 2015 a účasť na pojednávaní dňa 01.
10. 2015. Za každý z týchto úkonov súd priznal navrhovateľovi aj uplatnenú náhradu výdavkov v zmysle
§ 16 ods. 3 vyhlášky po 8,39 eur, čo za 3 úkony je 25,17 eur. Advokátska kancelária je platiteľom dane
z pridanej hodnoty, a preto sa podľa § 18 ods. 3 vyhlášky odmena a náhrady spolu vo výške 269,16 eur
zvyšujú o 20 % DPH, t. j. o 53,3 eur, na sumu 322,99 eur.

Podľa § 15 vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu nárok aj na náhradu cestovných výdavkov,
aj na náhradu za stratu času. Advokátska kancelária žiadala priznať náhradu cestovných výdavkov
v zmysle zákona 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, za použité
motorového vozidla Audi A6, KE 684IN. Pojednávania, ktoré vo veci bolo uskutočnené dňa 01. 10.
2015, sa zúčastnila advokátska koncipientka Mgr. Iveta Oreničová ktorá uviedla, že na pojednávanie
cestovala hromadným dopravným prostriedkom - vlakom. Preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov
konania vychádzal z cestovných výdavkov vo výške cestovného hromadným dopravným prostriedkom
- cestovné vlakom z Košíc do Liptovského Mikuláša a späť je 15,24 eur, pričom sa jedná o cenu vrátane
DPH.

Súd nepriznal advokátskej kancelárii náhradu za stratu času uplatnenú za 8 začatých polhodín po
13,98 eur, teda 134,21 eur. Podľa § 17 vyhlášky náhrada za stratu času patrí len advokátovi a to za
predpokladu, že vykonáva úkony právnej služby v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. V predmetnej veci
sa pojednávania dňa 01. 10. 2015 zúčastnila advokátska koncipientka Mgr. Iveta Oreničová, pričom
zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo na náhradu za stratu času advokátskeho koncipienta.
Právo na náhradu stratu času advokátovi je upravené v ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o
advokácii a o zmene a doplnení zákona 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon)
v znení neskorších predpisov. Toto ustanovenie však neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta (§
63 ods. 2 zákona 586/2003 Z. z. a contrario). Advokátsky koncipient je v zmysle § 64 citovaného zákona
v pracovnom pomere s advokátskou kanceláriou a jeho odmeňovanie sa spravuje pracovnoprávnymi
predpismi. Náhradu za stratu času preto možno priznať iba v takom prípade, ak úkon právnej služby
vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Potom trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu
338,23 eur, z čoho 50 % predstavuje 169,12 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody potom súd priznal navrhovateľovi náhradu trov vynaložených na
zaplatenie súdneho poplatku 56,-eur a náhrady trov právneho zastúpenia spolu vo výške 225,12 eur.
Priznanú náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. advokátskej
kancelárii TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava.

Uloženú povinnosť, t. j. navrhovateľovi zaplatiť priznanú istinu spolu s úrokmi z omeškania a advokátskej
kancelárii náhradu trov konania, je odporca povinný splniť v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. v lehote 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.