Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/256/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315211957
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315211957.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:
FASTRADE SK, s.r.o., Radlinského 17, Spišská Nová Ves, IČO: 36 734 942, zastúpeného Mgr.
Tomášom Adamcom, advokátom, Koceľova 17, Spišská Nová Ves, proti odporcovi: CPP strechy, s. r.
o., Stará Vajnorská 39, Bratislava, IČO: 46 466 983, o zaplatenie 2 526,70 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 04. 06. 2015 žiadal navrhovateľ, aby mu odporca uhradil sumu
2 526,70 eura s úrokom z omeškania:
- vo výške 9,15 % ročne zo sumy 1 402,85 eura od 09. 08. 2014 až do zaplatenia,

- vo výške 9,15 % ročne zo sumy 336,34 eura od 13. 08. 2014 až do zaplatenia,
- vo výške 9,15 % ročne zo sumy 742,43 eura od 30. 08. 2014 až do zaplatenia,
- vo výške 9,05 % ročne zo sumu 45,08 eura od 14. 09. 2014 až do zaplatenia,
z titulu nezaplatenia kúpnej ceny a nahradil mu trovy konania.

Navrhovateľ svoj návrh na začatie konania odôvodnil tým, že na základe objednávky odporcu

navrhovateľ postupne v dňoch 10. 07. 2014, 14. 07. 2014, 31. 07. 2014 a 15. 08. 2014 dodal odporcovi
tovar v celkovej hodnote 2 526,70 eura a následne vystavil odporcovi faktúry č. 141513, č. 141523, č.
140238 a č. 141895. Odporca bol výzvou zo dňa 19. 03. 2015 vyzvaný na zaplatenie žalovanej sumy,
pričom odporca dlžnú sumu nezaplatil.
Súd vykonal dokazovanie faktúrami navrhovateľa č. 141513, č. 141523, č. 140238 a č. 141895, výzvou
navrhovateľa odporcovi na zaplatenie zo dňa 19. 03. 2015, výpismi z obchodného registra spoločností

navrhovateľa a odporcu a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného Zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 veta prvá, druhá Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak
pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) občiansky zákonník upravuje majetkové
vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy
vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ust. § 35 ods. 1 OZ prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa ust. § 43a ods. 1 OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a
vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa ust. § 43a ods. 2 OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je

neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo
aspoň súčasne s návrhom.

Podľa ust. § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa ust. § 43c ods. 2 OZ včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu
s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi
najneskôr súčasne s prijatím.

Podľa ust. § 44 ods. 1 OZ zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy osebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa ust. § 44 ods. 2 OZ prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje

obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa ust. § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

Podľa ust. § 409 ods. 1 Obch. Z. kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú

vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto
veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa ust. § 409 ods. 2 Obch. Z. v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí
v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť

aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa
§ 448.

Podľa ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že

všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( § 115a) najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôrsúd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Podľa ust. § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia v
zmysle ust. § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne
na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý

síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov,

ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju
povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže

splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za
následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla
nebude predmetom dokazovania. (Najvyšší súd SR č.k. 4 Cdo 285/2008).

Na základe vyššie uvedeného a citovaných zákonných ustanovení súd mal za preukázané, že

navrhovateľ nepreukázal v konaní žiadnym hodnoverným dôkazom, že s odporcom uzavrel kúpnu
zmluvu a svoju zmluvnú povinnosť - dodanie faktúrovaného tovaru - v prospech odporcu skutočne
aj vykonal. Navrhovateľ tvrdil, že odporcovi dodal v dňoch 10. 07. 2014, 14. 07. 2014, 31. 07. 2014
a 15. 08. 2014 tovar v celkovej hodnote 2 526,70 eura, na základe čoho vystavil odporcovi faktúry č.
141513, č. 141523, č. 140238 a č. 141895, ktorú odporca navrhovateľovi údajne nezaplatil. Navrhovateľ

však v konaní ako jediný „dôkaz“ svojich tvrdení predložil iba uvedené faktúry a výzvu právneho
zástupcu navrhovateľa na zaplatenie odporcovi zo dňa 19. 03. 2015. Uvedené faktúry neosvedčujú
uzavretie kúpnej zmluvy medzi účastníkmi konania, ani vykonanie faktúrovaného úkonu navrhovateľom
v prospech odporcu, teda nepreukazujú, že navrhovateľ fakticky uzavrel s odporcom kúpnu zmluvu
reálnymplnením,tedadodanímtovaruodporcovi.Nauvedenýchfaktúrachniejeanipodpis,aniodtlačok

pečiatky odporcu, ktorý by preukazoval, že odporca v týchto faktúrach fakturovaný tovar prevzal (alebo
že prevzal aspoň predmetné faktúry). Rovnako uvedené skutočnosti neosvedčuje ani uvedená výzva
právnehozástupcunavrhovateľa,pretoženavrhovateľnepreukázalsúduodoslanie,resp.doručenietejto
výzvy odporcovi žiadnym hodnoverným dôkazom.

Keďže navrhovateľ nepreukázal súdu žiadnym relevantným a hodnoverným dôkazom, že s odporcom
uzavrel kúpnu zmluvu (buď písomne alebo ústne) v zmysle ust. § 43a ods. 1 a § 43c ods. 1 Občianskeho
zákonníka a že fakturované dodanie tovaru skutočne v prospech odporcu aj vykonal, súd mal za to, že
v súvislosti s ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., kde účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno, a preto súd návrh navrhovateľa ako

neodôvodnený zamietol.

Navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca v konaní ani nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazy podľa
ust. § 120 ods. 4 O.s.p. aj napriek výzve súdu, doručenej právnemu zástupcovi navrhovateľa spolu s
predvolaním na pojednávanie konané dňa 27. 01. 2016. Navrhovateľ, jeho právny zástupca a odporca

sa na pojednávanie, konané dňa 27. 01. 2016 nedostavili, i keď doručenie predvolania mali
vykázané riadne a včas. Súd preto pojednával na tomto pojednávaní v ich neprítomnosti podľa
ust. § 101 ods. 2 O.s.p., pretože účastníci konania a právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na
tomto pojednávaní žiadnym spôsobom súdu vopred neospravedlnili. Súd na tomto pojednávaní vyhlásiluznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p., pretože účastníci konania a právny
zástupca navrhovateľa boli poučení v zmysle uvedeného zákonného ust. § 120 ods. 4 O.s.p. (a to
písomne spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 27. 01. 2016).

Vzhľadomnauvedenéskutočnostisúdrozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporcovi ako úspešnému účastníkovi sporu síce vzniklo právo na náhradu trov konania podľa ust. §
142 ods. 1 O.s.p., keďže mu však v konaní nevznikli žiadne trovy konania, súd mu náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,

dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.