Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 23Cb/288/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314227578
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Maroš Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1314227578.4

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa:
ISO CERT, s.r.o., Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 45 379 351, zastúpeného Mgr. Jurajom Jancom,
advokátom, Mierové nám. 52/6, Ilava, proti odporcovi: AUTO+LPG, s. r. o., Púchovská 16, Bratislava,
IČO: 45 571 422, o zaplatenie 465,- eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na začatie konania z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 27,50 eura v lehote do 15
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 29. 12. 2014 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie sumy 465,- eura s príslušenstvom a náhradu trovy konania z dôvodu, že navrhovateľ

ako dodávateľ uzatvoril s odporcom ako objednávateľom dňa 19. 05. 2011 zmluvu na poradenstvo
pri zavedení systému manažérstva v zmysle normy STN EN ISO 9001:2009, ktorej predmetom bolo
poradenstvo pri implementácii systému manažérstva kvality v trvaní do 30. 06. 2011 a údržba systému
manažérstva kvality po dobu neurčitú 1 raz do roka. Odmena za údržbu systému bola dohodnutá v sume
465,- eura, ktorú navrhovateľ odporcovi fakturoval faktúrou č. 41002014 zo dňa 23. 07. 2014 na sumu
465,- eura, splatnou dňa 06. 08. 2014, pričom úhrada predmetnej faktúry mala byť podmienkou toho,

aby navrhovateľ vo svojej činnosti pokračoval. Podľa čl. VI ods. 2 zmluvy bol navrhovateľ oprávnený
prerušiť poskytovanie svojich služieb v prípade neuhradenia faktúry.

Súd vo veci vydal dňa 18. 03. 2015 platobný rozkaz č.k. 33Rob 899/2014-21, proti ktorému podal
odporca v lehote odpor s odôvodnením, že odporca faktúrou č. 41002014 zo dňa 23. 07 .2014 fakturoval
službu „predaudit manažérskeho systému ISO 9001“, ktorej vykonanie nebolo predmetom zmluvy, ani

predmetom žiadnej objednávky odporcu mimo zmluvy.

Navrhovateľ k veci tiež uviedol, že vykonanie predauditu v manažérskom systéme vyplýva z č.l. 2 ods.
2 zmluvy, pričom faktúru č. 37/2013 s rovnakým predmetom plnenia odporca uhradil. Dňa 28. 04. 2015
bola navrhovateľovi doručená výpoveď zo zmluvy, avšak sporná faktúra sa týkala služieb za rok 2014,
kedy bol zmluva ešte platná, pričom tieto služby odporcovi neboli poskytnuté z dôvodu na strane odporcu

s odkazom na čl. 4 ods. 3 a čl. 6 ods. 2 poslednej vety zmluvy. Podľa navrhovateľa nie je pravdou, že
navrhovateľ oslovil odporcu s ponukou až v čase, kedy odporca mal vydaný nový certifikát. Navrhovateľ
uviedol, že najskôr sa robí certifikačný audit, potom každý rok kontrolný audit a v treťom roku audit
recertifikačný, ktorý bol v roku 2014 zrejme vykonaný, nakoľko bol odporcovi vystavený certifikát zo dňa
10. 06. 2014.

Odporca k veci ešte uviedol, že zmluva mala uplynutím troch rokov zaniknúť, a to vzhľadom na
účinnosť certitikátu 9001, ktorý bol odporcovi vystavený len na tri roky. Činnosť v zmluve však boladohodnutá na dobu neurčitú, čo bolo výhodné len pre navrhovateľa. V roku 2014 oslovila odporcu
certifikačná spoločnosť, ktorá mu poslala nového audítora. Ten vykonával audit bežným spôsobom, za
čo mu odporca zaplatil. Následne odporcovi prišla faktúra od navrhovateľa, pričom podľa odporcu ňou

navrhovateľ nepreukázal kto fakturovanú činnosť vykonal, či ju vôbec vykonal a ak áno, komu činnosť
dodal. Odporca mal vedomosť, že medzi navrhovateľom a certifikačnou spoločnosťou sú narušené
vzťahy a preto nemal istotu, že keď mu vykoná audit navrhovateľ, dostane aj certifikát. Navrhovateľ
nevedel uviesť, či nový audítor použil pôvodnú dokumentáciu alebo novú dokumentáciu.

Odporca sa na pojednávanie, konané dňa 01. 02. 2016 nedostavil, i keď doručenie predvolania mal
vykázané riadne a včas. Súd preto pojednával v jeho neprítomnosti podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,
pretože svoju neúčasť neospravedlnil včas a vážnymi dôvodmi. Právny zástupca navrhovateľa nemal
na pojednávaní súdu, konanom dňa 01. 02. 2016 ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd
na uvedenom pojednávaní vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 118 ods. 4 a § 120
ods. 4 O.s.p. a vyhlásil vo veci samej rozsudok.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnych zástupcov účastníkov konania, právneho zástupcu
navrhovateľa, a listinnými dôkazmi, a to: zmluvou na poradenstvo pri zavedení systému manažérskej
kvality zo dňa 19. 05. 2011, faktúrou č. 41002014, výzvou zo dňa 28. 08. 2014, listom odporcu zo dňa
18. 09. 2014, výpisom z účtu navrhovateľa, faktúrou č. 37002013, mailovou komunikáciou účastníkov

konania, certifikátom, výpismi z obchodného registra účastníkov konania, ako aj ďalšími listinnými
dôkazmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, preukázaný vykonaním týchto dôkazov.

Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a
právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva
na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

Podľa § 560 Občianskeho zákonníka ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať
splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto
je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo
zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali

u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.

Podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť
zanikne.

Podľa § 582 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom
je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť
určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať
v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

I. Skutkový stav zistený z vykonaného dokazovania

Navrhovateľ ako právnická osoba - podnikateľ podnikajúci v oblasti „činnosť podnikateľských,

organizačných a ekonomických poradcov“ a odporca ako právnická osoba - podnikateľ uzatvorili dňa
19. 05. 2011 v písomnej forme zmluvu na poradenstvo pri zavedení systému manažérskej kvality
(ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej boli na jednej strane záväzky navrhovateľa ako dodávateľa
poskytnúť odporcovi poradenstvo pri implementácii systému manažérskej kvality podľa normy STN EN
ISO 9000:2009 na dobu určitú v trvaní do 30. 06. 2011 (čl. II ods. 1 zmluvy) a vykonávať údržbu systému
manažérskej kvality podľa normy STN EN ISO 9001:2009 po dobu neurčitú, a to 1 raz do roka (čl. II ods.

2 zmluvy), a na druhej strane záväzky odporcu ako objednávateľa zaplatiť navrhovateľovi sumu 900,-
eura bez DPH za činnosť navrhovateľa vykonanú podľa čl. II ods. 1 zmluvy a sumu 465,- eura bez DPH
za činnosť uvedenú v čl. II ods. 2 zmluvy.

Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že odporca bude povinný odovzdať navrhovateľovi dokumentáciu

a záznamy, ktoré sa vzťahujú k riešeným problémom (čl. IV ods. 3 zmluvy) a úhrada faktúry môže byť
podmienkou pre nepokračovanie činností navrhovateľa (čl. VI. ods. 2 posledná veta zmluvy).

Navrhovateľ dňa 18. 06. 2013 vystavil odporcovi faktúru č. 37002013 na sumu 465,- eur za „predaudit
manažérskeho systému ISO 9001“, pričom odporca túto faktúru navrhovateľovi uhradil dňa 12.07.2013,

čo mal súd preukázané z výpisu účtu navrhovateľa.

Navrhovateľ dňa 27.02.2014 zaslal odporcovi mailom rozpis poplatkov za obdobie od roku 2014 do roku
2016. Následne navrhovateľ opätovne dňa 12. 05. 2014 prostredníctvom mailu kontaktoval odporcu
s otázkou možnosti dohody termínu auditu ISO 9001:2008, pričom reakciou odporcu bol dotaz na

najneskorší termín realizácie tohto auditu.

Dňa 16. 06. 2014 bol odporcovi vystavený spoločnosťou PQM, s.r.o., IČO: 36 053 058 podnikajúcou v
oblasti„certifikáciamanažérskychsystémovapersonálu“certifikátpodľanormySTNENISO9001:2009/
EN ISO 9001:2008 s platnosťou do 15. 06. 2017 a so stanovením vykonania dozorného auditu č. 1 do

10. 06. 2015, dozorného auditu č. 2 do 10. 06. 2016 a recertifikačného auditu do 10. 06. 2017.

Navrhovateľ dňa 23. 07. 2014 vystavil odporcovi faktúru č. 41002014 na sumu 465,- eura za „predaudit
manažérskeho systému“. Následne dňa 28. 08. 2014 opätovne vyzval odporcu na úhradu sumy v zmysle
predmetnej faktúry, pričom odporca navrhovateľa listom zo dňa 18. 09. 2014 požiadal, aby predložil

protokol o vykonaní predauditu, odporcovu objednávku alebo platnú zmluvu, prípadne iné doklady na
preukázanie platobného titulu odporcu, keďže odporca nemal žiadnu vedomosť, že by navrhovateľ
odporcovi poskytol akúkoľvek služby.

Odporca dňa 28. 04. 2015 doručil navrhovateľovi výpoveď zo zmluvy.

II. Právne posúdenie zisteného skutkového stavu

Vzhľadom na vyššie uvedené skutkové zistenia a citované zákonné ustanovenia mal súd za to, že s
prihliadnutím na právnu povahu účastníkov konania pri uzatváraní zmluvy a ich predmety podnikania
uzavretím predmetnej zmluvy vznikol medzi navrhovateľom a odporcom podľa ust. § 261 ods. 1 a

8 Obchodného zákonníka obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa použil právny režim Obchodného
zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje a na ktoré sa podľa ust.
§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka použil režim
Občianskeho zákonníka. Keďže obsah zmluvy nezahŕňal podstatné časti ani jedného zmluvného typu
upraveného v tretej časti druhej hlavy Obchodného zákonníka, išlo podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného

zákonníka o nepomenovanú zmluvu (tzv. inominátny kontrakt).

Predmetom súdneho konania bol nárok navrhovateľa na zaplatenie peňažného plnenia v sume 465,-
eura za službu poskytnutú odporcovi v zmysle čl. II ods. 2 zmluvy, uplatnený faktúrou č. 40012014,nazvanej ako „predaudit manažérskeho systému ISO 9001“, teda rovnakej služby akú navrhovateľ
vyfakturoval odporcovi faktúrou č. 37002013 a ktorú odporca navrhovateľovi aj v celom rozsahu dňa
12. 07. 2013 uhradil, preto sa súd nestotožnil s argumentom odporcu, že takto nazvaná služba nebola

(resp. nemohla byť) predmetom zmluvy.

Keďže zmluva predstavuje synalagmatický záväzkový vzťah podľa ust. § 560 Občianskeho zákonníka,
kde splnenie záväzku jednej zmluvnej strany je podmienené splnením iného záväzku druhou zmluvnou
stranou, teda plnenie odporcu v podobe úhrady ceny za údržbu systému podľa čl. V ods. 2 zmluvy je

podmienené splnením záväzku navrhovateľa - vykonaním údržby systému podľa čl. II ods. 2 zmluvy
(čo možno stotožniť s predauditom manažérskeho systému ISO 9001), navrhovateľ môže požadovať
peňažné plnenie od odporcu len v prípade, ak podľa ust. § 560 Občianskeho zákonníka preukáže, že
svoj záväzok sám splnil, alebo je ho pripravený splniť.

V konaní bolo nesporné, že navrhovateľ si svoj záväzok vyplývajúci z čl. II ods. 2 zmluvy nesplnil, čo

sám navrhovateľ potvrdil (pojednávanie dňa 02. 12. 2015) a čo odôvodnil nesplnením si povinností
odporcuvyplývajúcichzčl.IVods.3zmluvy(„odporcajepovinnýodovzdaťnavrhovateľovidokumentáciu
a záznamy, ktoré sa vzťahujú k riešeným problémom“) a čl. VI ods. 2 zmluvy („úhrada faktúry môže byť
podmienkou pre nepokračovanie činností navrhovateľa“).

Navrhovateľ však podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. nepreukázal svoje vyššie uvedené tvrdenie o nesplnení
si povinnosti odporcu podľa čl. IV ods. 3 zmluvy, keďže nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz
preukazujúci, že s plnením svojho záväzku podľa čl. II ods. 2 zmluvy začal, alebo bol pripravený na jeho
splnenie, t.j. nepreukázal, že odporca neposkytol navrhovateľovi potrebnú súčinnosť podľa čl. IV ods.
3 zmluvy, resp. že by navrhovateľ odporcu vyzýval na splnenie si predmetnej súčinnosti. Na základe

toho súd musel konštatovať, že navrhovateľ si nesplnil dôkaznú povinnosť a podľa § 120 ods. 1 O.s.p.
nepreukázal svoje tvrdenia, že bol pripravený svoj záväzok plniť a že len v dôsledku neposkytnutia
potrebnej súčinnosti zo strany odporcu podľa čl. IV ods. 3 zmluvy k splneniu jeho záväzku neprišlo.

Druhý dôvod nesplnenia navrhovateľovho záväzku je z časového aj logického hľadiska nezmyselný,

keďže dôvodom nesplnenia navrhovateľovho záväzku nemôže byť nezaplatenie faktúry č. 41002014,
keďže tá bola, resp. mala byť vystavená až po vykonaní údržby systému (služby podľa čl. II ods. 2
zmluvy), keďže aj zo samotnej faktúry vyplývalo, že navrhovateľ službu dodal dňa 23. 07 .2014. Zo
zmluvy ani z vyjadrení účastníkov konania nevyplývalo, že by predmetná faktúra mala formu preddavku,
od zaplatenia ktorého by sa odvíjala povinnosť navrhovateľa splniť svoj záväzok, pričom poslednú

vetu čl. VI ods. 2 zmluvy treba vykladať tak, že ak by napr. odporca neuhradil faktúru č. 37002013
za navrhovateľom vykonané služby údržby za rok 2013, alebo služby za predošlé roky, vzniklo by
navrhovateľovi právo nepokračovať v poskytovaní služieb, a teda právo neposkytnúť služby v roku 2014,
úhradu ktorých v tomto konaní požaduje.

Hoci zmluva bola koncipovaná tak, že navrhovateľ bol povinný vykonávať údržbu systému manažérstva
kvality podľa normy STN EN ISO 9001:2009 po dobu neurčitú, a to raz do roka (čl. II ods. 2 zmluvy),
z vyjadrení účastníkov konania, ako aj zo správania samotného navrhovateľa (mail navrhovateľa zo
dňa 27. 02. 2014) a certifikátu zo dňa 16. 06. 2014 vyplývalo, že certifikát manažérskej kvality STN
EN ISO 9001:2009, ktorého implementáciu a údržbu zabezpečil zmluvou navrhovateľ, má platnosť po

dobu troch rokov, pričom po získaní tohto certifikátu sa vykonajú tzv. dozorné audity č. 1 a 2 (raz do
roka následné dva roky od získania certifikátu), ktoré možno prirovnať k údržbe systému, teda službe
navrhovateľa poskytovanej odporcovi podľa čl. II ods. 2 zmluvy, a preto sa dohoda o vykonávaní údržby
po dobu neurčitú po uplynutí dvoch rokov od získania certifikátu (implementácie systému kvality podľa
čl. II ods. 1 zmluvy) stane nevykonateľnou, teda pôjde o nemožný predmet plnenia podľa ust. § 575

Občianskeho zákonníka, na základe čoho povinnosť navrhovateľa podľa čl. II ods. 2 zmluvy zo zákona
zanikne. Uvedené vyplývalo aj zo samotného správania navrhovateľa, ktorý mailom zo dňa 27. 02. 2014
zaslal odporcovi cenovú ponuku - rozpis poplatkov na ďalšie tri roky platnosti certifikátu (2014-2016),
ktorú možno považovať aj za nový návrh na uzavretie novej zmluvy s rovnakým predmetom plnenia, ako
vyplýval zo zmluvy uzavretej dňa 19. 05. 2011. Z mailu a certifikátu zo dňa 16. 06. 2014 taktiež vyplývalo,

že v roku 2014 bolo potrebné znova implementovať systém manažérskej kvality, resp. malo prísť k
recertifikácii, na základe čoho navrhovateľ nemal poskytnúť plnenie podľa čl. II ods. 2 zmluvy (údržbu),
ale mal poskytnúť opätovne obdobné plnenie ako bolo dohodnuté v čl. II ods. 1 zmluvy (implementáciu),
ktorú si však ako vyplynulo z vyjadrení odporcu odporca, zabezpečil prostredníctvom iného subjektu.Na základe tohto možno konštatovať, že navrhovateľ fakturoval odporcovi plnenie, ktoré podľa vyššie
uvedeného nemal odporcovi vôbec poskytnúť a zároveň bolo preukázané, že recertifikáciu (opätovnú
implementáciu systému) si odporca zabezpečil iným subjektom než prostredníctvom navrhovateľa.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa na začatie konania ako
nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom

vyhotovení rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. podľa zásady úspechu v konaní a odporcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 27,50 eura podľa položky 1 písm. b/ zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.