Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/76/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814204780
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814204780.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: X. S., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R. V. XX, právne zastúpený: Consilior Iuris s.r.o., Miletičova 23, Bratislava, IČO:
47 231 157, proti žalovaným: 1/ X. E., nar. XX.XX.XXXX, 2/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom R. V.
XX, obaja právne zastúpení: KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária s.r.o., so sídlom pobočky
Trojičné námestie 122, Tvrdošín, IČO: 36 851 574, v konaní o určenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia

vo výške 391,09 Eur, ich zaplatením právnemu zástupcovi žalovaných 1/ a 2/ spoločnosti KUBINEC &
PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 851 574, so sídlom pobočky Trojičné námestie 122,
Tvrdošín v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou žiadal žalobca určiť, že pozemky v k.ú. R. V. vedené na LV č. XXXX ako C-KN parc. č.
XXXX/X orná pôda o výmere 246 m2 a č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 257 m2 (ďalej
len „sporné pozemky“) sú zaťažené vecným bremenom spočívajúcim v práve prechodu a prejazdu v
prospech vlastníka rodinného domu súp. č. XX zapísaného na LV č. XXXX k.ú. R. V., ktorý je postavený
na pozemku parc. č. XXXX.

Dôvodil tým, že je výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XX, ku ktorému jedinú prístupovú
cestu tvoria sporné pozemky v súčasnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/. Tieto
boli prístupovou cestou už od postavenia domu v roku XXXX rodičmi jeho manželky a prechádza nimi
kanalizácia spolu s troma čistiacimi šachtami. Po celú dobu bol stav užívania sporných pozemkov
akceptovaný všetkými vlastníkmi priľahlých pozemkov a on ani jeho právni predchodcovia nikdy
nepochybovali, že majú k sporným pozemkom právo prechodu a prejazdu vzniknuté na základe

zriadenia prístupovej cesty. Preto v zmysle § 134 a § 151o Občianskeho zákonníka nadobudol právo
prechodu a prejazdu vydržaním.

Žalovaní 1/ a 2/ žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť popierajúc, že cez sporné pozemky bola v
minulosti zriadená cesta, resp. prístup, pretože tieto tvorili dvor žalovaných a ich právnych predchodcov.
Tiež namietali, že žalobca nesplnil podmienku dobromyseľnosti vyžadovanú pre vydržanie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Súd na základe vykonaného dokazovania vypočutím žalobcu, svedkov a oboznámením listinných
dôkazov prihliadajúc súčasne na skutočnosti známe z predchádzajúceho konania tunajšieho súdu sp.
zn. 8C/123/2012 tých istých účastníkov zistil nasledovné:Podľa aktuálnych zápisov na listoch vlastníctva č. XXXX a č. XXXX k. ú. R. V. je žalobca vlastníkom
stavby rodinného domu súpisné číslo XX nachádzajúceho sa na parcele č. XXXX. Žalovaní sú

bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných pozemkov zobrazených ako C-KN parcela č. XXXX/X a č.
XXXX/X a susediaceho rodinného domu súpisné číslo XX. Na liste vlastníctva č. XXXX, na ktorom sú
sporné parcely evidované, nie je v rámci časti „C“ ťarchy evidované žiadne vecné bremeno.

Žalobca preto mal na podanej žalobe naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) Občianskeho

súdneho poriadku, nakoľko požadovaný rozsudočný výrok by bol spôsobilým podkladom pre vykonanie
zápisu vecného bremena k sporným pozemkom do katastra nehnuteľností (34 ods. 1 katastrálneho
zákona č. 162/1995 Z.z.).

Z výpovede žalobcu a svedkov U. X., I. W., V. W., X. X. a Q. S. jednoznačne vyplynulo, že k rodinnému
domu žalobcu súp. č. XX, ktorý na základe stavebného povolenia vydaného R. v K. dňa XX. júla XXXX

postavil toho času už nebohý svokor žalobcu U. X., sa od začiatku chodilo po sporných pozemkoch.
Tieto odvtedy slúžili na prechod a prejazd k rodinnému domu aktuálne vo vlastníctve žalobcu, ktorý ho
zdedil po svojej manželke. Táto bola dcérou U. X..

Nie sú pravdivé tvrdenia žalovaných, že sporné pozemky v minulosti prístupom neboli, lebo aj matka

žalovaného 1/ V. E. potvrdila vo svojej výpovedi, že potom ako jej brat U. X. postavil svoj rodinný dom
tak sa cez ne k domu chodilo. Pozemky používal na prechod ešte aj žalobca v nedávnej minulosti,
čo potvrdili sami žalovaní v predchádzajúcom konaní tunajšieho súdu sp. zn. 8C/123/2014, v ktorom
sa žalobca voči nim domáhal zriadenia vecného bremena a práve nezhody súvisiace so spoločným
užívaním sporných pozemkov (žalovanými ako dvor pri rodinnom dome a žalobcom ako prístup k svojej

domovej nehnuteľnosti) boli príčinou zhoršenia ich susedských vzťahov.

Podľa názoru súdu však svedkyňa V. E. veľmi trefne pomenovala celú situáciu súvisiacu s prístupom
k domu žalobcu, že teda sa sporné pozemky využívali ako prístupová cesta „na dobré slovo“ a nie z
dôvodu, že boli zaťažené vecným bremenom.

Presne to totiž zapadá do výpovedí všetkých hore menovaných svedkov. V podstate všetci sa vyjadrili
rovnako,žepospornýchpozemkochsachodiloprávepreto,žesatamnachádzalrodinnýdompostavený
U. X.. Žiaden z nich ale nevedel vysvetliť na akom podklade sa používali na prechod a prejazd k domu.

Rovnako vyjadrenie svedkyne zodpovedá aj skutočnostiam vyplývajúcim zo stavebného povolenia zo
dňa XX. júla XXXX, v ktorom nie je žiadna zmienka o prístupe k domu, ktorý by bol zabezpečený formou
vecného bremena.

V tomto smere treba potom poukázať na to, že tak ako v súčasnosti aj v minulosti bolo možné

určitý pozemok inej osoby využívať na prechod či prejazd na základe rôznych právnych skutočností
- na základe záväzkovo-právneho vzťahu, na základe tzv. výprosy alebo aj na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu (v minulosti označovaného ako služobnosť).

V čase výstavby rodinného domu žalobcu platil stredný Občiansky zákonník (zákon č. 141/1950 Sb.),

ktorý zaviedol do nášho právneho poriadku pojem vecného bremena s účinnosťou od 01.01.1951. Vecné
bremeno bolo definované v § 166 stredného Občianskeho zákonníka ako obmedzenie vlastníka veci v
prospech niekoho iného tak, že vlastník je povinný buď niečo trpieť alebo sa niečoho zdržať alebo niečo
robiť. Podľa § 167 cit. zákona boli práva zodpovedajúce vecným bremenám spojené buď s vlastníctvom
k určitej nehnuteľnosti alebo patrili určitej osobe, čím bol vyjadrený aj v súčasnosti platný princíp vecných

bremien (§ 151n ods. 1 v súčasnosti platného Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.) spočívajúci v
tom, že kým na strane oprávneného z vecného bremena je oprávnenie z neho vyplývajúce spojené buď
s osobou oprávneného (pôsobí in personam) alebo s vlastníctvom tzv. panujúcej veci (pôsobí in rem),
na strane povinného z vecného bremena je povinnosť z neho plynúca vždy viazaná na tzv. slúžiacu vec
ako vec zaťaženú vecným bremenom (pôsobí in rem).

Podľa § 168 ods. 1 stredného Občianskeho zákonníka platili o nadobúdaní práv zodpovedajúcich
vecným bremenám primerane ustanovenia o nadobúdaní vlastníctva v § 111 a nasledujúcich. Teda
nielen vlastnícke právo ale aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu bolo možné nadobudnúť v tomčase zmluvou, zo zákona alebo úradným výrokom, či vydržaním. Pre zmluvné nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu zaťažujúceho nehnuteľnosť sa vyžadovala písomná forma, lebo §
40 ods. 1 cit. zákona túto formu vyžadoval pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam (okrem

nájmu rodinného domu alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy.

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu tak bolo možné nadobudnúť aj vydržaním podľa § 115, § 116 a
§ 118 stredného Občianskeho zákonníka za predpokladu, že držiteľ vykonával takéto právo oprávnene
minimálne po dobu 10 rokov. Oprávneným držiteľom bola osoba, ktorá vykonávala právo zodpovedajúce

vecnému bremenu pre seba so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že jej takéto právo patrí (§
143, § 144, § 145 ods. 1 stredného Občianskeho zákonníka). V pochybnostiach sa predpokladalo, že
držba je oprávnená (§ 145 ods. 2 stredného Občianskeho zákonníka).

Aktuálna úprava vecných bremien v Občianskom zákonníku č. 40/1964 Zb. obsiahnutá po novele č.
509/1991Zb.(účinnejod01.01.1992)vust.§151nanasledujúcichjezaloženánarovnakýchprincípoch.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Z posledne citovaného ustanovenia je tak zrejmé, že aj podľa aktuálnej právnej úpravy je možné právo
zodpovedajúce vecnému bremenu nadobudnúť vydržaním.

Vydržanie je upravené v § 134 Občianskeho zákonníka nasledovne:

Podľa ods. 1, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch
rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľaods.2,taktonemožnonadobudnúťvlastníctvokveciam,ktorénemôžubyťpredmetomvlastníctva,
alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§

125).

Podľa ods. 3, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

Podľa ods. 4, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí
premlčacej doby.

Podmienkou pre vydržanie je podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnenosť držby. Táto je
upravená v nasledovných ustanoveniach:

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka je držiteľom ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka, držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý

alebo opätovný výkon.Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Spoločné pre obe právne úpravy vydržania podľa stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Sb.
ako aj Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. bola oprávnenosť držby založená na dobromyseľnosti
držiteľa. Ohľadne vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu to znamená, že osoba
vykonávajúca takéto právo ho vykonávala vzhľadom na všetky okolnosti v presvedčení, že jej takéto

právo patrí, hoci v skutočnosti tomu tak nebolo. V tomto sa prejavuje podstata vydržania spočívajúca v
tzv. ospravedlniteľnom omyle, kedy určitý subjekt - vydržiteľ je po celý čas vzhľadom na všetky okolnosti
objektívne(nielensubjektívne)presvedčenýotom,žemudanéprávozodpovedajúcevecnémubremenu
patrí.

Omyl vydržiteľa môže byť skutkový alebo právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej

znalosti právneho predpisu a z toho plynúcej nesprávnej predstave o právnych následkoch určitých
právnych skutočností. Keďže platí zo samotnej podstaty práva vyplývajúca zásada neznalosť zákona
neospravedlňuje, nie je ospravedlniteľný právny omyl vydržiteľa spočívajúci v neznalosti jednoznačne
formulovanéhoustanoveniazákonaplatnéhovdobevstupudodržbykonkrétnehopráva.Inakpovedané,
ak vydržiteľ mohol vedieť (alebo dokonca vedel), že podľa práva nemôže bez splnenia stanovených

podmienok nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu, jeho omyl nie je ospravedlniteľný a
preto nemôže byť držiteľom dobromyseľným a tým ani oprávneným.

Pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu spočívajúceho v prechode a prejazde je
preto potrebné, aby osoba, ktorá využíva cudzí pozemok na účely prechodu a prejazdu k svojej

nehnuteľnosti využívala toto právo v domnení, že je oprávnená z vecného bremena na základe určitej
právnej skutočnosti, s ktorou platné právo spája vznik práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Je
samozrejmealemožnévydržanieajvtomprípade,aktakátoosobasamylnedomnieva,žetakýtoprávny
titul existuje, hoci tomu tak v skutočnosti nie je.

Od čias stredného Občianskeho zákonníka bolo možné vecné bremeno zriadiť zmluvou iba v písomnej
forme, no nič také v konaní preukázané ani tvrdené nebolo. Z objektívneho hľadiska preto ani právni
predchodcovia žalobcu ani žalobca sám nemohli byť dobromyseľní v tom, že k sporným pozemkom
majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

U. X. sa nemohol domnievať, že má vecné bremeno, lebo na to nemal žiaden podklad a ani dôvod,
keď z výpovedí svedkov navrhnutých žalobcom možno vyvodiť, že dokonca mohol prechádzať po
sporných pozemkoch ku svojmu domu v presvedčení, že je ich vlastníkom. Nepriamym dôkazom
toho sú aj kanalizačné šachty (minimálne jedna) zriadené na sporných pozemkoch ešte U. X., keď z
konania nevyplynulo, že na ich zriadenie by mu dávala súhlas iná osoba v postavení vlastníka sporných

pozemkov v tom čase. Tieto okolnosti potom úplne vylučujú možnosť vydržania práva zodpovedajúceho
vecnému bremenu, pretože toto je právom k cudzej veci a držba pozemku v presvedčení o jeho
vlastníckom práve nemôže byť považovaná za držbu vecného bremena ako práva k cudzej veci k tomu
istému pozemku.

Takisto sám žalobca sa nemohol domnievať, že drží práva zodpovedajúce vecným bremenám, lebo
aj v zápisnici spísanej dňa XX.XX.XXXX advokátom Mgr. V. sa uvádza, že predmetom jednania bol
prístup k rodinnému domu žalobcu a práve žalobca so svojou manželkou žiadali žalovaného 1/ a jeho
matku V. E. o uzavretie zmluvy o zriadení práva prechodu a prejazdu cez sporné pozemky. V tomto
zápise žalovaný 1/ uznal právo žalobcu a jeho manželky na prechod a prejazd len do zápisu ROEP a

zaviazal sa rešpektovať právo prechodu, z čoho nemožno vyvodiť presvedčenie žalobcu, že má právo
zodpovedajúce vecnému bremenu. V opačnom prípade by totiž na tunajšom súde v konaní sp. zn.
8C/123/2012 nežiadal, aby súd zriadil právo cesty (teda vecné bremeno) po sporných pozemkoch podľa
§151oods.3Občianskehozákonníka,lebozriadenietakéhotovecnéhobremenapojmovopredpokladá,
že vlastník stavby nemá iný legálny (či už vecno-právny, záväzkovo-právny vzťah alebo iný) prístup

oprávňujúci ho dostať sa k svojej nehnuteľnosti.

Česká judikatúra vychádzajúca z právnej úpravy založenej na tých istých princípoch ako v našom
právnom poriadku to formulovala jednoznačne:Na úspech žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať, že
niekto chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Cez cudzí pozemok možno prechádzať

nazákladerôznychprávnychdôvodov:môžeísťozáväzkovývzťah,môžeísťovýprosualebomôžeísťo
užívaniecudziehopozemkuakoúčelovejkomunikácie.Skutočnosť,žesaniektosprávaspôsobom,ktorý
napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok)
ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je len ten, kto so zreteľom na všetky
okolnosti je v dobrej viere, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Spravidla to bude ten,

kto vykonáva právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený ani pri zachovaní
obvyklej opatrnosti o neplatnosti (resp. o skutočnostiach ju spôsobiacich) nevie ani nemusí vedieť, môže
však ísť o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy tu titul vôbec nie je, ale držiteľ práva je
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z
22.10.2002 sp. zn. 22Cdo/929/2001).

Vzhľadomnato,žežalobcaanijehoprávnipredchodcovianesplnilipodmienkudobromyseľnosti,ktoráje
nevyhnutnou podmienkou pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu súd žalobu v celom
rozsahu zamietol. Vo vzťahu k ostatným vyjadreniam žalobcu sa dodáva, že mu nič nebráni požiadať o
zriadenie prístupu k svojmu domu zo zadnej strany (ako to už súd uviedol v konaní sp. zn. 8C/123/2012),
pričom vo vzťahu k možnosti čistenia kanalizačných šachiet žalobcom súd poukazuje na ust. § 127 ods.

3 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovaným 1/
a 2/ ako úspešným účastníkom konania priznal voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov právneho
zastúpenia za nasledovné účelne vynaložené úkony právnej pomoci:

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 28.07.2014 v čiastke 61,85 Eur (pri základe určenom podľa § 9
ods. 1, § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
(ďalej len „vyhláška“)) + 8,04 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky) + 20 % DPH (§ 18 ods. 3
vyhlášky) v čiastke 13,98 Eur, spolu 83,87 Eur,
- písomné vyjadrenie zo dňa 26.09.2014 k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu o predbežnom opatrení

v čiastke 30,93 Eur (§ 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky) + 8,04 Eur režijný paušál + 20 % DPH v čiastke
7,79 Eur, spolu 46,76 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 11.02.2013 v čiastke 64,54 Eur + 8,39 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov (§ 15 písm. a) vyhlášky) za cestu na trase I. - K. a späť (15 km x 2) pri spotrebe
motorového vozidla 5,9 litra/100 km a cene paliva 1,192 Eur/liter predstavuje za spotrebované pohonné

hmoty2,11Euranáhradazaopotrebeniemotorovéhovozidla(0,183Eur/kmx30km)5,49Eur+náhrada
za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 13,98 Eur
(§ 15 písm. a) a § 17 ods. 1 vyhlášky), čo je spolu 108,49 Eur + 20 % DPH v čiastke 21,70 Eur, spolu
130,19 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 25.02.2015 v čiastke 64,54 Eur + 8,39 Eur režijný paušál + náhrada

cestovných výdavkov (§ 15 písm. a) vyhlášky) za cestu na trase I. - K. a späť (15 km x 2) pri spotrebe
motorového vozidla 5,9 litra/100 km a cene paliva 1,229 Eur/liter predstavuje za spotrebované pohonné
hmoty2,18Euranáhradazaopotrebeniemotorovéhovozidla(0,183Eur/kmx30km)5,49Eur+náhrada
za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za 2 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 13,98 Eur
(§ 15 písm. a) a § 17 ods. 1 vyhlášky), čo je spolu 108,56 Eur + 20 % DPH v čiastke 21,71 Eur, spolu

130,27 Eur,
čo je spolu na trovách právneho zastúpenia 391,09 Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalobca povinný
prisúdenú náhradu trov právneho zastúpenia zaplatiť právnemu zástupcu žalovaných 1/ a 2/.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného

vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum

a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.