Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2013

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/18/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3209203867
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3209203867.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky: N. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X,
H. nad H., zastúpená advokátom Mgr. Rastislavom Škultétym, so sídlom Radlinského 678/1, Bánovce
nad Bebravou, proti odporcovi: N. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom C. XX, zastúpený advokátom
Jozefom Opetom, so sídlom M. R. Štefánika 22, Trenčianske Teplice, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad

Bebravou zo dňa 9. decembra 2010, č. k. 5C/137/2009-220, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej
len „BSM“), účastníkov, ktoré zaniklo rozvodom rozsudkom tamojšieho súdu zo dňa 02.09.2008, č.
k. 3C/158/2008-28, právoplatným 07.10.2008. Špecifikované hnuteľné veci, finančné prostriedky vo

výške 3.983,27 eur a zostatok na účte vo výške 66,39 eur prikázal navrhovateľke, v celkovej
hodnote 4.510,86 eur. Odporcovi prikázal do výlučného vlastníctva označené hnuteľné veci, zostatky
na účtoch vo výške 216,81 eur a 703,39 eur a záväzok účastníkov vo výške 1.327,76 eur voči
G. Y., celkom hodnotu 4.614,43 eur. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol obsah prednesov účastníkov, výsledky dokazovania a
svoje skutkové závery, podľa ktorých do BSM účastníkov, ktoré zaniklo právoplatnosťou rozsudku

o rozvode (07.10.2008), patrili hnuteľné veci, zostatky na účtoch a zostatok pohľadávky voči bratovi
navrhovateľky. V rámci vyporiadania BSM sa zaoberal aj existenciou dlhu vo výške 1.327,76 eur zo
zmluvy o pôžičke so G. Y., ktorej účelom bola úhrada ceny opravy motorového vozidla G. V., keď
existencia uvedeného dlhu bola preukázaná. Z vykonaného dokazovania ďalej zistil, že navrhovateľke
bolo dňa 18.02.2008 odporcom zrušené dispozičné oprávnenie k účtu č. XXXXX-XXXXXXXX/XXXX.
Podľa výpisov účtu bola v roku 2008 počas manželstva účastníkov vyplatená na účet navrhovateľa

suma 16.753 Sk (556,10 eur) titulom nemocenských dávok z práceneschopnosti navrhovateľky, ktorú
navrhovateľ odporkyni poukázal ešte počas manželstva (podľa výpisu z účtu dňa 26.08.2008). Účastníci
mali počas manželstva vkladnú knižku č. XXXXX-XXXXXXX/XXXX, na ktorú bola dňa 04.12.2006
z účtu odporcu prevedená suma 50.000 Sk a dňa 04.12.2007 suma 50.000 Sk. Z vkladnej knižky
navrhovateľka dňa 09.01.2008 vybrala sumu 25.004 Sk, dňa 04.02.2008 sumu 71.000 Sk a odporca dňa
25.02.2008 vybral sumu 5.555,50 Sk a vkladnú knižku zrušil. Z prostriedkov patriacich do BSM bola na

životné poistenie odporcu v poisťovni Z. uhradená suma 4.327,96 eur, na poistenie stavieb, domácnosti
a zodpovednosti za škodu poisťovni Z. suma 526,30 eur (poistenie stavieb 299,42 eur + poistenie
domácnosti 216,92 eur + poistenie zodpovednosti 2 x 4,98 eur). Na kapitálové a úrazové poistenie
navrhovateľky bola uhradená suma 600,18 eur, pričom táto poistná zmluva zanikla a navrhovateľke bola
vyplatená odkupná hodnota vo výške 222,80 eur v auguste 2008. Na kapitálové a úrazové poistenie
navrhovateľky bola ďalej uhradené poistné 173,28 eur, pričom táto zmluva je naďalej v platnosti. Na

ďalšiu poistenie navrhovateľky bolo počas manželstva uhradené poistné vo výške 749,84 eur a z
tohto bola navrhovateľke dňa 19.07.2007 vyplatená suma 936,50 eur. Na povinné zmluvné poistenienavrhovateľka uhradila 597,96 eur. Navrhovateľka mala v roku 2007 podľa daňového priznania základ
dane vo výške 348.574 Sk, z ktorého platila daň 38.014 Sk. Za spracovanie daňového priznania hradila
sumu 1.000 Sk. Vozidlo G. V. nadobudli účastníci dňa 03.12.2007 za kúpnu cenu 260.000 Sk a na jeseň

2007 požičali bratovi navrhovateľky sumu 200 000,- Sk, ktorú tento navrhovateľke vrátil v júni 2008 a
ku dňu zániku manželstva mala navrhovateľka z tejto sumy 120.000 Sk. Súd nemohol do masy BSM
zahrnúť celú sumu 200.000 Sk, keďže v čase zániku BSM nebola preukázaná jej existencia. V čase
zániku BSM vkladná knižka, a teda ani prostriedky na nej neexistovali. Z vykonaného dokazovania bolo
nesporne preukázané, že do BSM účastníkov nepatria koberce a dverné krídla, na čom sa účastníci

napokon zhodli. Sporné bolo, či do BSM patrí aj plazmový TV, kúpený vo D.. Na základe vykonaného
dokazovania nemal súd jednoznačne preukázané, že tento do BSM skutočne patrí. Ohľadne uvedenej
veci sa zjavne rozchádzali aj výpovede svedkov, najmä svedkýň C. a Y.. Ani napriek konfrontácii
uvedených svedkýň sa rozpory odstrániť nepodarilo. Keďže sa jednoznačne nepodarilo preukázať, že
plazmový TV bol kúpený navrhovateľkou z prostriedkov patriacich do BSM, súd tento do BSM nezahrnul
a nevyporiadal. Podľa účastníkov do BSM patril elektrický mixér a šľahač (resp. kuchynský robot), ktorý

preukázateľne kúpili počas manželstva, avšak v konaní nebolo spoľahlivo preukázané, že by tento
v čase zániku BSM fyzicky existoval a nachádzal sa u niektorého z účastníkov, prípadne na inom
mieste, a preto súd tento vzhľadom na pochybnosti o jeho existencii v čase vyporiadavania nevyporiadal.
Pokiaľ ide o benzínovú kosačku, tak z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na túto sa
rovným dielom skladali účastníci, dvaja bratia odporcu a otec odporcu, a preto do BSM účastníkov

patrí iba podiel o veľkosti 1/4 k tejto kosačke. Pokiaľ ide o vozidlo G. V., toto účastníci preukázateľne
nadobudli počas manželstva a odporca ho počas manželstva predal. Navrhovateľka považovala túto
kúpnu zmluvu za neplatnú a účastníci sa napokon dohodli, že vozidlo patrí do BSM, a preto ho súd
zahrnul do vyporiadavaného majetku. Do výlučného vlastníctva jednotlivých účastníkov prikázal tie
veci, o ktoré prejavili záujem, pričom vychádzal najmä z písomného vyjadrenia odporcu k návrhu zo

dňa 21.01.2010 a zo záverečného vyjadrenia navrhovateľky. U vecí, o ktoré účastníci záujem nemali,
vychádzalsúdzoskutočnosti,ktorúveckaždýzúčastníkovvýlučnepresvojupotrebuužíval,resp.užíva,
pričom súd prihliadol na účelné využitie vecí. Súd odporcovi takto prikázal do výlučného vlastníctva aj
tie veci, o ktoré síce nemal záujem, avšak ide o zariadenie domácnosti a využitie týchto vecí je účelné
v domácnosti odporcu, pretože nehnuteľnosť patrí jemu a do tejto nehnuteľnosti boli veci kupované.

Zostatky na účtoch účastníkov prikázal súd tomu účastníkovi, ktorému patrí účet. Záväzok z manželstva
voči bratovi odporcu prikázal súd odporcovi vzhľadom na to, že tento zmluvu o pôžičke uzavrel. Peňažné
prostriedky, ktoré navrhovateľke zostali z pôžičky, ktorú jej vrátil jej brat, prikázal navrhovateľke. Celková
hodnota majetku patriaceho do BSM je vo výške 10.453,05 eur a záväzku vo výške 1.327,76 eur. Do
výlučného vlastníctva navrhovateľky prikázal súd majetok v celkovej hodnote vo výške 4.510,86 eur a

do výlučného vlastníctva odporcu vo výške 4.614,43 eur (aktíva - pasíva). Byt, v ktorom obaja manželia
žili, patrí odporcovi. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v byte bol postavený krb, na
ktorý bola zo spoločných prostriedkov vynaložená suma 30.000 Sk (995,82 eur). Suma ceny za krb bola
sporná, avšak navrhovateľka od návrhu na znalecké dokazovanie upustila a súd mal zo svedeckých
výpovedí preukázané, že na krb prispel brat odporcu G. sumou 20.000 Sk (663,88 eur), o čom nemal

súd dôvod pochybovať, pretože je to napokon logické, keď krb vykuruje aj jeho byt. Vzhľadom na to,
že minimálne suma 50 000 Sk vynaložená na krb sporná nebola, považoval súd po odrátaní sumy,
ktorou na krb prispel brat odporcu, za sumu, ktorá sa na krb vynaložila z prostriedkov BSM, sumu 995,82
eur. Bolo ďalej preukázané, že na výlučný majetok odporcu bola vynaložená suma 4.327,96 eur na
životné poistenie odporcu a sumy 299,42 eur a 216,92 eur na poistenie majetku odporcu (stavba a

domácnosť). Súd nezohľadnil poistenie, ktoré zaniklo a účastníkom bolo počas manželstva vyplatené
poistné plnenie resp. odkupná hodnota poistenia, pretože v tomto prípade do BSM patria takto vyplatené
peňažné prostriedky, ktorých existenciu je potrebné preukázať ku dňu zániku BSM. Takéto prostriedky
preukázané neboli. Pokiaľ ide o prostriedky vynaložené na majetok odporkyne, považoval súd za takto
vynaložené prostriedky minimálne v rovnakom objeme, ako na majetok odporcu. Odporkyňa počas

manželstva (počas posledných 9 mesiacov manželstva) preukázateľne výlučne pre seba spotrebovala
sumu 80.000 Sk zo sumy 200.000 Sk, ktorú jej vrátil jej brat, ďalej sumu 85.705 Sk, keď zo spoločnej
vkladnej knižky vybrala v priebehu mesiaca (január - február 2008) sumu 96.004 Sk, od ktorej súd odrátal
sumu 10.299 Sk, ktorú navrhovateľka zaplatila za práčku, ktorú súd vyporiadal ako vec patriacu do BSM.
Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že uvedenú sumu spotrebovala na živobytie, považoval súd toto tvrdenie

za nedôveryhodné. Navrhovateľka by tak mesačne musela minúť viac ako 600 eur mesačne, čo je
pre jednu osobu neprimerané zvlášť, keď bývala u svojej matky, a naviac podľa svedeckej výpovede
jej manžela jej aj tento prispieval na živobytie a okrem toho jej bolo počas posledných 9 mesiacov
manželstva vyplatené poistné plnenie v sume 222,80 eur, 1,5 mesiaca pracovala a boli jej vyplatenéaj nemocenské dávky, ktoré aj keď so značným oneskorením, predsa jej odporca vyplatil v sume
556,10 eur. Požiadavka na vyplatenie akejkoľvek sumy z masy BSM zo strany navrhovateľky je tak
neopodstatnená. Účastníci konania získali čistý majetok z BSM v približne v rovnakej hodnote, pričom

rozdiel bol v prospech odporcu vo výške 103,57 eur, čiže nepatrný. Pokiaľ ide o finančné prostriedky
vynaložené z BSM na výlučný majetok jedného z účastníkov, nemal súd preukázané, že by akákoľvek
suma, okrem sumy na krb, bola vynaložená na dom odporcu. Svedeckými výpoveďami rodičov a brata
odporcu a čestnými vyhláseniami bolo preukázané, že z prostriedkov patriacich do BSM nebola na
plávajúcu podlahu, fasádu domu, ani oplotenie pozemku použitá žiadna suma. Okrem toho plot nie je

preukázateľnevovlastníctveodporcu.Svedeckávýpoveďmatkynavrhovateľkybolavčastiprostriedkov,
ktoré mali byť použité na zhodnotenie majetku odporcu, nedôveryhodná, pretože jej poznatky mali
byť iba sprostredkované od samotnej navrhovateľky, jej tvrdenia boli v rovine pravdepodobnosti a
napokon v jej výpovedi je zjavná logická nezrovnalosť o postupe prác pri ukladaní podlahy a montovaní
kuchynskej linky. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že sa väčšou mierou pričinila o nadobudnutie spoločného
majetku, nemal súd toto tvrdenie preukázané a vzhľadom na vykonané dokazovanie, je toto tvrdenie

vyvrátené. Navrhovateľka pracovala v zahraničí iba v roku 2007 a preukázala svoj príjem iba za tento
rok, pričom mala zarobiť sumu 360.000 Sk. Táto sa mala použiť na kúpu auta (260.000 Sk) a pôžičku
jej bratovi (200.000 Sk), čo už o 100.000 Sk presahuje ňou zarobenú, resp. domov prinesenú sumu.
Neopomenuteľné pritom je, že v decembri 2007 bola z účtu odporcu poukázaná suma 50.000 Sk
na vkladnú knižku a rovnako tak rok predtým. Je teda nanajvýš pochybné, že by sa o nadobudnutie

spoločného majetku v prevažnej miere zaslúžila navrhovateľka, a to aj vzhľadom na to, že aj odporca
pracoval v zahraničí. Konštatoval, že nie je dôvod zaväzovať odporcu na zaplatenie 1/2 sumy, o ktorú je
jeho podiel na vyporiadavanom majetku väčší (o sumu 51,76 eur) a rovnako tak nie je dôvod zaväzovať
navrhovateľku na úhradu toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na jej ostatný majetok (1/2
sumy, o ktorú prostriedky vynaložené na majetok odporkyne boli vyššie ako prostriedky vynaložené na

majetok odporcu). Z vyššie uvedených dôvodov by súd považoval takýto výkon práva za rozporný s
dobrými mravmi. Z vykonaného dokazovania ďalej nebolo preukázané, že by v čase zániku manželstva
navrhovateľka disponovala hotovosťou 1.000 eur, ktorú mala zobrať zo spoločnej domácnosti, a preto
táto nie je predmetom vyporiadavaného BSM. Pokiaľ ide o šperky, obrúčky, resp. snubný prsteň, tak
v konaní nebolo preukázané, že by nejaký konkrétny šperk do BSM patril a okrem toho, pokiaľ by

navrhovateľka šperky zo spoločnej domácnosti aj zobrala, nie je to v tomto konaní podstatné, pretože
tieto do BSM nepatria, pretože podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe jedného z manželov. Na
základe uvedených zistení vyporiadal BSM účastníkov podľa zásad v ustanovení § 150 Občianskeho
zákonníka. Rozhodnutie o náhrade trov konania vychádza z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľka podala odvolanie v zákonom určenej lehote, a to prostredníctvom
svojho zástupcu. Deklarovala, že uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f)
O.s.p. spočívajúce v nesprávnom skutkovom a právnom závere okresného súdu. Namietala záväzok
účastníkov voči bratovi odporcu vo výške 1.327,76 eur. Motorové vozidlo G. V. bolo poruchové, avšak
tvrdenie odporcu o nevyhnutnosti vziať si pôžičku od brata považuje za účelové. Odporca finančné

prostriedkymal(svedčiaotom zostatkynabankovýchúčtoch,očomsúdoklady vspise,tiež16.02.2008
mu bola na účet vyplatená poistka z Allianz poisťovne vo výške cca 1.000 eur), v tom čase sa vrátil zo
zahraničia, kde pracoval. Až do vyjadrenia odporcu k žalobe odporca nikdy žiadnu pôžičku nespomínal,
nepredložil žiadny písomný doklad o jej existencii - či už zmluvu (napr. navrhovateľka so svojim bratom
uzatvorila písomnú zmluvu o pôžičke s overeným podpisom u notára, ktorá sa nachádza v spise), ale

ani žiadny doklad o oprave vozidla. Zaradiť do BSM ako pasívum vyššie uvedený záväzok, ktorého
účastníčkou navrhovateľka nebola, nič o ňom nevedela, pričom sa nezachoval žiadny písomný dôkaz
o jeho existencii, o tom kto vozidlo opravoval a kde, za koľko, a odôvodniť ho preukázanou kazovosťou
vozidla, považuje z nesprávne a za jednoznačne nepreukázané. Nesúhlasila s nezaradením nasporenej
sumy odporcu v Z. Z. W. poisťovni, a.s. Pokiaľ ide o poistenie majetku odporcu, navrhovateľka si na toto

nikdy nároky nerobila. Avšak nasporená čiastka v rámci životnej poistky v poisťovni Z. je aktívum, ktoré
vzniklo za trvania manželstva zo spoločných peňazí a patrí do BSM. Odôvodnenie súdu, že vzhľadom
na sumu 80.000 Sk (z pôžičky jej bratovi) a sumu 85.705 Sk vybratú z vkladnej knižky navrhovateľka
musela minúť viac ako 600 eur mesačne je nesprávne. Z vybratej sumy 96.004 Sk totiž bolo cca
15.000 Sk vybratých v januári 2008, kedy ešte žila s odporcom v spoločnej domácnosti a kúpili sa za

ne pneumatiky na motorové vozidlo, ďalej ako bolo uvádzané aj na pojednávaní, použila 10.299 Sk na
kúpu práčky, ktorá je predmetom vyporiadania BSM a ďalej použila 39.614 Sk na zaplatenie dane z
príjmov zarobených vo D., o čom je v súdnom spise kópia daňového priznania. Navrhovateľke, ktorá
zostala bez príjmov, tak z vyššie uvedených súm zostávalo necelých 400 eur mesačne. Prvostupňovýsúd sa zaoberá primeranosťou výdavkov navrhovateľky na živobytie, avšak výdavkami odporcu a
preukázaním použitia jeho príjmov sa vôbec nezaoberá, hoci na prelome septembra a októbra 2007
začal pracovať v zahraničí, kde pracuje dodnes, pričom peniaze, ktoré odporca zarobil počas dvanástich

mesiacov manželstva v zahraničí, navrhovateľka nevidela a odporca nepreukázal ich použitie. Zárobok
navrhovateľky bol použitý na kúpu motorového vozidla G. V., navrhovateľka však nemá vedomosť,
na čo použil odporca peniaze zarobené v zahraničí. Sumy poukazované z účtu odporcu na vkladnú
knižku nemohol súd bez ďalšieho posúdiť ako zásluhy odporcu, keďže sa jednalo o spoločný účet
oboch manželov a navrhovateľke naň chodila pravidelne výplata od zamestnávateľa F. v H. nad H. a

v decembri 2007 (dátum, ktorý uvádza aj súd) tam bola poukázaná aj poistka navrhovateľky vo výške
25.000 Sk. Odporcov príjem zarobený v zahraničí nebol na tento účet poukazovaný. Zohľadnením
vyššieuvedenéhobudeajrozdielmajetkuzBSMvyššínežten,ktorývyčíslilprvostupňovýsúd. Odporca
uznal minimálnu sumu použitú na krb vo výške 50.000 Sk a tým, že súd v rozsudku považoval za sumu,
ktorá sa na krb vynaložila z prostriedkov BSM po odčítaní príspevku brata odporcu sumu 995,82 eur,
avšak túto sumu súd vôbec nevyporiadal, resp. nezaviazal odporcu vyplatiť navrhovateľke rozdiel z titulu

vyporiadania. Prvostupňový súd konštatuje, že obaja účastníci sa voči sebe správali zjavne v rozpore
s dobrými mravmi, väčšie výhrady mal v tomto voči navrhovateľke. Pritom práve naopak, ako bolo
poukázané aj na pojednávaniach a tiež v záverečnom vyjadrení, správanie odporcu bolo viac v rozpore
s dobrými mravmi, keď účelovo previedol motorové vozidlo G. V. na príbuzného, pričom ho sám využíval
a až pod tlakom podanej žaloby o neplatnosť právneho úkonu súhlasil s jeho začlenením do masy BSM,

tiež keď dva roky odmietal navrhovateľke vydať veci, ktoré boli jej osobným vlastníctvom a ktoré zostali v
dome v C. a až pod tlakom podanej žaloby o vydanie vecí súhlasil so zmierom, tiež keď odmietal vrátiť
navrhovateľke nemocenské dávky vyplatené sociálnou poisťovňou za obdobie viacerých mesiacov atď.
Navrhovateľka sa nechcela počas konania o vyporiadanie BSM vracať k príčinám rozvratu manželstva,
ale skutočnosť je taká, že keď navrhovateľka pracovala vo D., dozvedela sa od rodiny a známych o tom,

že si odporca našiel inú známosť. Navrhovateľka sa až následne zoznámila s terajším manželom, aby s
ním mala dieťa, po ktorom túžila a ktoré nemohla mať s odporcom. Pritom odporca so svojou priateľkou
Z. spolu žijú doteraz a ešte počas trvania manželstva s navrhovateľkou až do rozvodu používal spoločný
majetok, zariadenie ako aj motorové vozidlo spolu s ňou.

Odporca využil svoje právo vyjadriť sa k odvolaniu navrhovateľky. Navrhol rozsudok okresného súdu
ako vecne správny potvrdiť. Navrhovateľkou namietaná zmluva o pôžičke, ktorú uzavrel s bratom, bola
riadne preukázaná výpoveďami svedkov. Zmluva o pôžičke ani nevyžaduje osobitnú písomnú formu.
Považuje preto tvrdenia navrhovateľky za absolútne irelevantné a špekulatívne. Absolútne nepravdivé
a s vecou nesúvisiace, sú tvrdenia navrhovateľky, že jej odmietal vydať veci, ktoré boli jej osobným

vlastníctvom.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V prejednávanej veci je predmetom konania vyporiadanie BSM účastníkov, ktoré zaniklo
právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva - 07.10.2008. Medzi účastníkmi sa nedosiahla
dohoda o vyporiadaní BSM, preto navrhovateľka žiadala návrhom na začatie konania, aby
vyporiadanie vykonal súd (§ 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

Vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa rozumie nielen to, že si manželia rozdelia
všetky veci, ktoré tvorili masu BSM (§ 143 Občianskeho zákonníka), ale že sa vyporiadajú aj všetky
pohľadávky a dlhy, ktoré vyplývajú z BSM podľa zásad v ustanovení § 150 Občianskeho zákonníka.

Pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM musí súd primárne zistiť, čo bude predmetom vyporiadania

zaniknutého BSM účastníkov, teda čo bude tvoriť aktíva - majetok a čo pasíva - dlhy BSM. Pri aktívach
to bude všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva (§ 143 Občianskeho zákonníka), teda veci, ale aj
práva, pohľadávky a iné majetkové hodnoty, oceniteľné peniazmi, ktoré nadobudli manželia za trvania
manželstva a BSM, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa
svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných

v rámci predpisov v reštitúcii jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.Vychádza sa z princípu parity podielov oboch manželov na spoločnom majetku, z práva každého z
manželov žiadať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, ako aj z povinnosti
nahradiť, čo zo spoločného majetku bolo vynaložené na jeho ostatný majetok.

Pri vyporiadaní treba právne posúdiť význam dispozícii vecami, patriacich do BSM. Ak pôjde o
dispozície neplatné podľa § 145 ods. 1, § 40a Občianskeho zákonníka, je potrebné aj vec, ktorá bola
predmetom takejto dispozície, do vyporiadania zaradiť, prípadne podľa povahy právneho úkonu zaradiť
finančnú sumu alebo vec, ktorá bola za pôvodnú vec získaná.

Pri posudzovaní rozsahu majetku účastníkov, ktorý treba považovať za BSM a tento vyporiadať,
okresný súd nepostupoval dôsledne podľa vyššie uvedených hľadísk, v dôsledku čoho do majetku v
BSM nezahrnul majetkové práva a finančné prostriedky, ktoré, podľa názoru odvolacieho súdu, mali
byť predmetom vyporiadania, pretože patria do BSM.

Majetkom sa rozumie súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok, iných práv a hodnôt, oceniteľných
peniazmi), patriacim určitému subjektu.

Zdrojmi BSM sú všetky príjmy oboch manželov, nech je ich právny pôvod akýkoľvek. Ide o príjmy z
pracovného pomeru, tak aj z obdobných pomerov pracovnému pomeru, výnosy z podnikania, príjmy,

úžitky a prírastky z výnosov z oddeleného majetku manželov - napr. príjmy z kapitálového majetku
niektorého z manželov, úroky z vkladových vzťahov, aj keď kapitálový majetok alebo vklad samy o sebe
tvoria oddelené vlastníctvo niektorého z manželov.

V prejednávanej veci sa okresný súd nezaoberal charakterom poistných zmlúv, ktoré mali uzavreté

každý z účastníkov počas trvania manželstva. Uspokojil sa iba s potvrdením o ich existencii, resp. ich
zániku - krátko pred zánikom manželstva a nezaoberal sa tým, či vzhľadom na ich charakter, nejde o
taký druh poistenia, ktorý má sporiaci charakter a či sumu ku dňu zániku ma manželstva, na ktorú má
poistenec nárok - tzv. odkupná cena, možno považovať za majetkové právo, ktoré patrí do majetku BSM
a je potrebné ho vyporiadať. Súdna prax judikovala, že pokiaľ ide o jednotlivé platby poistného, platené

za trvania manželstva zo spoločného majetku na osobné poistenie jedného z manželov, nemožno
posudzovať tieto platby pri vyporiadaní ako náklady vynaložené na osobný majetok manžela. Peniaze
boli totiž spotrebované so súhlasom oboch manželov a k hodnote takto získanej je potrebné prihliadnuť
pri vyporiadaní BSM.

Preukázanú skutočnosť, že odporkyňa dňa 09.01.2008 a 04.02.2008 krátko pred zánikom manželstva,
bez súhlasu odporcu zo spoločnej vkladnej knižky vybrala sumy 25.000 Sk a 71.000 Sk a ďalej prijala
plnenie zo zmluvy o pôžičke od svojho brata vo výške 200.000 Sk a podľa jej tvrdenia finančné
prostriedky ku dňu zániku manželstva spotrebovala, ako aj sumu nemocenských dávok vo výške 16.753
Sk (poukázaná odporcom 26.08.2008 z jeho účtu) a zostala jej suma 120.000 Sk, okresný súd bez

ďalšieho považoval iba za správanie odporkyne v rozpore s dobrými mravmi.

Z uvedenej zistenej skutočnosti mal však okresný súd vyvodiť, podľa názoru odvolacieho súdu, iný
právny záver.

Tu totiž platí, že dispozícia s väčším finančným obnosom, patriacim do masy BSM, a to bez súhlasu
manžela, ktorý na to v konaní aj poukazoval, je neplatná, keďže nejde o bežnú vec. Ide totiž o rozpor s
právnou úpravou v ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Povahe spoločného majetku zodpovedá aj to, že obaja manželia majú právo spoločný majetok užívať.

To znamená, že jeden z manželov nemôže predmet spoločného majetku užívať spôsobom, aby tým
vylúčil druhého manžela z jeho užívania.

Pokiaľ jeden z manželov uskutoční právny úkon bez súhlasu druhého a nepôjde o bežnú vec, je takýto
úkon neplatný a za situácie, keď k takému úkonu dôjde krátko pred zánikom manželstva a BSM, je potom

potrebné sa zaoberať, akú časť z týchto finančných prostriedkov spotrebovala navrhovateľka na svoje
životné potreby, ktoré možno považovať za primerané, vzhľadom na pomery účastníkov a akú časť z
týchto finančných prostriedkov je potrebné považovať za majetok BSM, ktorý je potrebné vyporiadať (z
dokazovania je nepochybné, že kúpila práčku a uhradila daň).V súvislosti s finančnými prostriedkami bude potrebné sa zaoberať aj tvrdením navrhovateľky, že
odporca pracoval v zahraničí a jeho mzda nebola poukazovaná na spoločnú vkladnú knižku. K tejto

otázke bude potrebné vypočuť odporcu a prípadne zistiť výšku finančných prostriedkov na jeho účte ku
dňu zániku BSM, prípadne ak išlo o vyššie sumy a boli použité na iné ako bežné primerané potreby
krátko pred zánikom manželstva, potom pre tieto finančné prostriedky platí to, čo už vyššie bolo uvedené
u navrhovateľky.

Predmetom vyporiadania sú aj záväzky, ktoré vznikli v súvislosti s majetkom, ktorý patrí do BSM.

V prejednávanej veci je sporný záväzok, ktorý uvádzal odporca a má predstavovať dlh jeho bratovi
G. Y.. Navrhovateľka v odvolaní namietala existenciu tohto záväzku a vytýkala okresnému súdu, že
jeho existenciu považoval za preukázanú výpoveďami najbližšej rodiny odporcu. Poukázala na finančnú
situáciu odporcu, ktorému bolo v tom čase vyplatené poistné plnenie vo výške okolo 1.000 eur, vrátil

sa zo zahraničia, kde pracoval a nebolo ani preukázané, komu a koľko za opravu vozidla, na ktorú mu,
podľa jeho tvrdenia, mal brat požičať peniaze, v skutočnosti zaplatil.

S uvedenými výhradami navrhovateľky v odvolaní, týkajúcimi sa záväzku účastníkov konania, sa
odvolací súd stotožňuje.

Podľa názoru odvolacieho súdu, nestačí preukazovať iba existenciu pôžičky, ale je potrebné bez
pochybností preukázať, že jej poskytnutie bolo potrebné a finančné prostriedky sa v uvedenom rozsahu
vynaložili na opravu spoločnej veci - osobného motorového vozidla. Teda je potrebné zistiť aj to, komu
a v akej výške bola uhradená cena opravy predmetného vozidla, a to výsluchom svedka a príslušným

daňovým dokladom.

Len v prípade, ak sa nepochybne preukáže, že ide o záväzok v súvislosti s majetkom v BSM a bolo
potrebné vzhľadom na finančnú situáciu odporcu si peniaze požičať, je možné vyporiadať aj tento
záväzok.

Vzhľadom na uvedené, bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie vzhľadom na nesprávnu
interpretáciu právnej úpravy podľa § 143 ods. 1 a § 150 Občianskeho zákonníka, na vyššie uvedené
skutočnosti a znova rozhodnúť o vyporiadaní BSM účastníkov rešpektujúc záväzný právny záver
odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Súčasne okresný súd znova rozhodne o náhrade trov celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .