Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Iveta Sýkorová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/14/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111201233
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5111201233.11
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľky: S. U., I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX, zastúpenej
splnomocneným zástupcom JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom, so sídlom M. Rázusa 14, Žilina,
proti odporcom: v rade 1/ spol. Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava,
IČO 31 320 155, zastúpenému poverenou zamestnankyňou JUDr. Leou Bezákovou, 2/ spol. Slovenská
sporiteľňa,a.s.vskratkeSLSP,a.s.,sosídlomTomášikova48,Bratislava,IČO:00151653zastúpenému
povereným zamestnancom JUDr. Alexandrom Popracom, o zaplatenie sumy 15.332,51 eur s prísl. takto
r o z h o d o l :
Návrh sa zamieta.
Odporcovi v rade 1/ sa náhrada trov konania nepriznáva.
Navrhovateľka je povinná nahradiť odporcovi v rade 2/ trovy konania vo výške 228,89 eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.1.2011 domáhala pôvodne len proti
odporcovi v rade 1/, aby súd rozsudkom rozhodol tak, že z výkonu exekúcie vedenej žalovaným
VÚB, a.s., IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava 25, proti povinnému: 1/
Certifikovaná investičná a stavebná spoločnosť s.r.o., IČO: 31 615 422, so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina
a ručiteľovi povinného: 3/ Ing. X. I. vylúči finančné prostriedky na účte XXXXXXXXX/XXXX v SLSP a
zaviaže odporcu vrátiť finančnú čiastku vo výške 15.332,51 € exekvovanú súdnym exekútorom JUDr.
U. H., Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Horná 23, Banská Bystrica 974 01, na účet č.
XXXXXXXXX/XXXX v SLSP, ako aj uhradiť úroky z tejto čiastky vo výške 10 % p.a. od dátumu stiahnutia
finančných prostriedkov z účtu do dátumu vrátenia finančných prostriedkov na účet navrhovateľa.
Navrhovateľka si zároveň uplatnila voči odporcovi náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým,
že v právnej veci exekučného konania č. k.: 290/2010, vedeného na návrh oprávneného Všeobecná
úverová banka, a.s. proti povinnému 1/ Certifikovaná investičná a stavebná spoločnosť s.r.o., IČO: 31
615 422, so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina a ručiteľovi povinného 3/ Ing. I. X., Y. XXX, XXX XX M. U.,
o zaplatenie 523.773,27 € s prísl. a trov exekučného konania na základe vykonateľného exekučného
titulu na peňažné plnenie Notárskej zápisnice N 586/2006, NZ 44665/2006, NCRls 44437/2006 zo
dňa 9.11.2006 napísanej na Notárskom úrade JUDr. U. X. v Žiline a poverenia na vykonanie exekúcie
vydaného Okresným súdom Žilina pod č. 5511*067251 súdnym exekútorom JUDr. U. H., súdny exekútor
Exekútorský úrad Banská Bystrica, je vedená exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu voči povinnému
1/ Certifikovaná investičná a stavebná spoločnosť s.r.o., a ručiteľovi povinného 2/ Ing. H. H. a ručiteľovi
povinného 3/ Ing. X. I.. Výpisom z účtu navrhovateľky č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného v SLSP a.s.,
kde je spoluvlastníkom otec navrhovateľky - Ing. I. X., zistila navrhovateľka neoprávnené stiahnutie jej
finančných prostriedkov dňa 1.7.2010 vo výške 15.332,51 €, ktoré jej v tom čase zostali na spoločnomúčte. Banka oznámila navrhovateľke na výzvu navrhovateľky na oznámenie, kto a z akých dôvodov
stiahol tieto finančné prostriedky z účtu, že súdny exekútor JUDr. U. H. stiahol túto čiastku na základe
exekúcie EX 41/2010 vedenej proti otcovi navrhovateľky. Podľa vyjadrenia otca navrhovateľky on
upozornil exekútora, aj súd na to, že na tomto účte sú finančné prostriedky patriace len navrhovateľke.
Podal námietku voči zablokovaniu účtu, ktorý má spoločný s navrhovateľkou, na ktorom sú už viac
ako tri mesiace iba pohyby patriace navrhovateľke a nachádzajú sa na ňom iba finančné prostriedky
navrhovateľky, ktorá z účtu spláca úver.
Zablokovaním tohto účtu jej vzniká škoda značného rozsahu a okrem toho je ohrozené jej bývanie
s dvoma maloletými deťmi. V zmysle výpisov z bankového účtu, ktoré sú v prílohe, je zrejmé,
že posledné vklady na účet zrealizovala matka navrhovateľky I. X., ktorá dala navrhovateľke na
účet finančné prostriedky na zlepšenie finančnej situácie navrhovateľky, pretože navrhovateľka je
na materskej dovolenke s dvomi maloletými deťmi, a teda jej príjem je minimálny a nepostačuje
na normálny chod domácnosti navrhovateľky. T. založila spoločný účet so svojím otcom z dôvodu,
že si chcela zobrať úver na bývanie, a keďže nemala dostatočný príjem, zrealizovali úver na otca
navrhovateľky, ktorý ho splácal tak, že pravidelne posielal finančné prostriedky na tento účet, z ktorého
bol daný trvalý príkaz na splácanie úveru a úrokov. Takto to bolo dohodnuté do doby, kedy bude
môcť navrhovateľka vkladať prostriedky, ako náhle bude jej príjem na to dostatočný. Keďže ale príjem
otca navrhovateľky skončil a nebol schopný vkladať finančné prostriedky na účet tak, aby bol úver
splácaný, dohodla sa navrhovateľka so svojou matkou, ktorá má s otcom navrhovateľky rozdelené
bezpodielové spoluvlastníctvo, a každý má svoj príjem a svoj majetok, že matka navrhovateľky začne
vkladať navrhovateľke na účet finančné prostriedky tak, aby úver splatila a mohla žiť bez hypotéky
zapísanej na nehnuteľnostiach navrhovateľky. To, že finančné prostriedky na účte sú vlastníctvom
navrhovateľky, dokladá navrhovateľka čestným prehlásením svojej matky, že na účet vložila finančné
prostriedky pre potrebu navrhovateľky. Navrhovateľka ako majiteľka finančných prostriedkov na účte č.
XXXXXXXXX/XXXX v SLSP, ktoré boli na účte od 8.2.2010, kedy navrhovateľka poslednýkrát vložila
peniaze na účet, požiadala súdneho exekútora o vrátenie exekvovanej čiastky prostredníctvom svojho
otca. Exekútor oznámil navrhovateľke, že sa má domáhať svojich práv súdnou cestou a že on ako
exekútor nie je povinný vracať neprávom stiahnuté finančné prostriedky.
Navrhovateľka k návrhu na začatie konania pripojila nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:
Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v SLSP, a.s. súd zistil, že dňa 1.7.2010 bola vykonaná
bezhotovostná úhrada vo výške 15.332,51 € na účet XXXXXXXXXX/XXXX.
Z čestného prehlásenia (č. l. 15) zo dňa 7.1.2011 súd zistil, že I. X., nar. X.X.XXXX, čestne prehlásila,
že na spoločný účet svojej dcéry S. U. M.B.A. a svojho manžela V.. I. X. vkladala v dňoch 7.12.2009
sumu 1.095,40 €, dňa 22.12.2009 sumu 70.000,- €, dňa 7.1.2010 sumu 1.095,40 €, dňa 1.2.2010 sumu
3.000,- €, dňa 8.2.2010 sumu 1.095,40 €, a to pre potreby svojej dcéry. Finančné prostriedky, ktoré na
účet vložila, boli jej a vložila ich na účet ako dar pre svoju dcéru.
Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu elektronickou poštou dňa
14.11.2011, v ktorom poukázal na zmysel exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorým
je postihnúť pohľadávku veriteľa zo záväzkovo-právneho vzťahu s bankou (napr. zmluva o bežnom
účte, resp. vkladovom účte), pričom tento veriteľ je povinným v prebiehajúcej exekúcie. Predmetom
exekúcie je zostatok na účtoch, ktoré má povinný vedené v banke. Aj keď zákon hovorí o majiteľovi
účtu (vkladu), v skutočnosti nejde o vlastníctvo peňažných prostriedkov na účte v banke. Peniaze sú
totiž nesporne zastupiteľnými vecami, a preto ani zostatok na účte, alebo na vkladovom účte, nie je
vecou patriacou tzv. majiteľovi účtu. Tento zostatok predstavuje len nárok osoby, resp. osôb, pre ktorý
sa účet vedie (t. j. veriteľov voči banke) na vyplatenie sumy aktívneho zostatku. Exekúcii podlieha a
predmetom tohto spôsobu exekúcie je len tento nárok majiteľa účtu. Prikázaním pohľadávky z účtu
v rámci prebiehajúcej exekúcie majiteľ účtu stráca svoju pohľadávku z účtu až do výšky vymáhanej
pohľadávky s príslušenstvom a banka ju vyplatí oprávnenému v exekúcii ako osobe, ktorá prikázaním
pohľadávky majiteľa účtu získala právo uspokojiť sa z peňažných prostriedkov vložených na účet
povinného. S ohľadom na skutočnosť, že exekúcia prikázaním pohľadávky sa týka pohľadávky, ktorú
má majiteľ účtu na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu s bankou, nie je rozhodujúce, koho boli
peňažné prostriedky, ktoré boli na účet vložené. Podstatné z tohto hľadiska je jedine skutočnosť, kto
je majiteľom účtu.Exekúcii pohľadávky z účtu v banke nebráni ani to, že účet má viacerých tzv. majiteľov, t. j. viaceré osoby
majú voči sebe postavenie veriteľskej solidarity. Každá osoba sa však chápe priamo zo zákona ako
majiteľ účtu s poukazom na ustanovenie § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka. To znamená, že môže
disponovať účtom ako jediný majiteľ a rovnako môže byť voči nej vedená exekúcia. Vzťah k ostatným
majiteľom účtu pre exekúciu nie je právne významný a exekúciu týmto spôsobom neobmedzuje. V tejto
súvislosti poukázal odporca na rozsudok NS SR sp. zn. 1M Cdo 2/2009, v ktorom je obsiahnutý rovnaký
právny názor NS SR na otázku exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Vzhľadom na uvedené
sú podľa názoru odporcu vyjadrenia navrhovateľky týkajúce sa vlastníctva peňažných prostriedkov
vedených na dotknutom účte, na ktorom bola zrealizovaná exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v
banke v prospech odporcu ako oprávneného, právne irelevantné.
Odporca zároveň poukázal na podľa neho účelové a rozporuplné tvrdenia navrhovateľky obsiahnuté
v žalobnom návrhu. Pokiaľ navrhovateľka žiadala vylúčiť z exekúcie peňažné prostriedky, ktoré
podľa jej výpovede boli v jej vlastníctve a tieto jej poukazovala na účet, ktorého majiteľkou bola
navrhovateľa spolu s otcom Ing. I. X., matka navrhovateľky za účelom zlepšenia finančnej situácie
navrhovateľky, na druhej strane však navrhovateľka tvrdila, že spoločný účet bol založený z dôvodu
záujmu navrhovateľky o čerpanie úveru, ktorý v konečnom dôsledku však čerpal otec navrhovateľky
- Ing. I. X.. Zároveň podľa vyjadrenia navrhovateľky bol predmetný úver splácaný dlžníkom - otcom
navrhovateľky trvalým príkazom peňažných prostriedkov vedených na tomto účte. Zároveň však podľa
vyjadrenia navrhovateľky otec navrhovateľky nemal finančné prostriedky na splácanie čerpaného úveru,
preto na predmetný účet poukazovala peňažné prostriedky matka navrhovateľky tak, aby navrhovateľka
úver splatila a podľa vyjadrenia navrhovateľky úverovým dlžníkom bol otec navrhovateľky. Odporca
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Navrhovateľka na pojednávaniach zotrvala na návrhu na začatie konania v celom rozsahu. V písomnom
vyjadrení uviedla, že rešpektuje záver dovolacieho súdu v rozsudku 1M Cdo/2/2009 a zrejme tiež jeho
aplikovateľnosť na tento spor. Z neho vyplývajúci záver, že ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb,
je medzi nimi veriteľská solidarita, však môže platiť iba za podmienky, že zmluva o bežnom účte je platná
a účastníci zmluvy o bežnom účte sa zmluvným dojednaním neodchýlili od právnej úpravy § 709 ods.
2 Obchodného zákonníka. Navrhla, aby súd skúmal, či je zmluva o bežnom účte platná a v
prípade, ak je platná, či sa účastníci od zákonnej dispozitívnej úpravy zmluvného vzťahu neodchýlili.
Navrhovateľka na pojednávaní poukázala na možnosť vykonania exekúcie prikázaním pohľadávky z
účtu len v prípade, že bankový účet je zriadený platnou zmluvou uzatvorenou medzi bankou a tzv.
majiteľom účtu. Zmluva o zriadení bežného účtu je absolútnym obchodom, preto sa musí spravovať iba
Obchodným zákonníkom. V tomto konkrétnom prípade dňa 3.6.2004 navrhovateľka ešte zaslobodna
uzatvorila so SLSP a.s. zmluvu o bežnom účte, potom dňa 10.2.2005 dohodou o pristúpení k právam
a záväzkom a dodatkom k zmluve o bežnom účte na pozíciu majiteľa účtu vstúpil Ing. I. X.. Následne
dňa 23.12.2009 bola uzatvorená zmluva o osobnom účte, pričom číslo účtu je totožné s účtom, ktorý
existoval a bol vedený od roku 2004. V prípade tejto zmluvy nie je zrejmé, či sa jedná o novú zmluvu o
zriadení účtu, alebo je to pokračovanie predchádzajúcej zmluvy. Podľa názoru navrhovateľky je zmluva
uzatvorená dňa 3.6.2004 neplatná, pretože nespĺňa náležitosti podľa § 708 Obchodného zákonníka,
keďže zo zmluvy nie je zistiteľné číslo účtu. Zmluva tiež neobsahuje určenie doby, od ktorej sa zriaďuje
bežný účet, čo sú dve podstatné náležitosti, ktoré zmluva o zriadení bežného účtu neobsahuje, preto
nemôže byť platný ani dodatok o pristúpení k účtu povinným Ing. I. X.. Pokiaľ je v článku II. bode 2.
dohody o pristúpení k právam a záväzkom uvedené, že pôvodný a pristupujúci majiteľ účtu sú v právnych
úkonoch týkajúcich sa spoločného vkladu oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, navrhovateľka to
pochopila tak, že veriteľská solidarita u spoločných majiteľov S. U. a I. X. bola iba v právnych úkonoch,
ktoré sa týkali ich spoločného vkladu, nie ich spoločného účtu. Peniaze, ktoré boli exekvované, neboli
ich spoločným vkladom, ale bol to vklad matky navrhovateľky, ktorá peniaze dala na účet pre potreby
svojej dcéry. Zmluva je tiež neplatná z dôvodu, že v nej nie je uvedené, na akú menu bol tento bežný
účet zriadený.
Ďalej podľa názoru navrhovateľky vzhľadom na to, že došlo k speňaženiu objektu v rámci exekúcie,
je v tomto čase na účte správcu konkurznej podstaty toľko finančných prostriedkov, že záväzok voči
oprávnenému môže byť z týchto prostriedkov splnený, preto záväzok ručiteľa týmto zanikol. Jednalo sa
o areál CISS na H., pôvodný záväzok bol vo výške 600.000,- € a areál bol speňažený za 1.100.000,- €.
Podľa názoru odporcu, pokiaľ by mala byť zmluva o bežnom účte neplatná, potom nie je čo vylučovať z
exekúcie a návrh by mal byť zamietnutý. Potom by mala táto záležitosť zaťažovať Slovenskú sporiteľňu.
Odporca má nespochybniteľnú pohľadávku a vo veci exekúcie koná výhradne súdny exekútor. Zavykonanie exekučného príkazu zodpovedá výlučne SLSP a.s. Exekúcia nemôže byť voči Ing. I. X.
zastavená,nakoľkocelývymáhanýasprávkyňouuznanýzáväzoknebudezaplatenýanizpredajaareálu
I. H..
Odporca podaním doručeným súdu dňa 25.1.2013 oznámil, že svojím listom zo dňa 5.11.2012 oznámil
súdnemu exekútorovi, že pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní vedenom na jeho úrade pod
č. k. EX 41/2010 bola zaplatená dlžníkom, t.j. spoločnosťou Certifikovaná investičná a stavebná
spoločnosť s.r.o., ako aj exekučnému súdu listom zo dňa 23.1.2012 k č. k. 24Er 290/2010, a to predajom
nehnuteľného majetku v konkurze, ku ktorému bolo zriadené záložné právo v prospech Všeobecnej
úverovej banky a.s. Nakoľko výťažok z predaja predmetnej nehnuteľnosti v celosti postačoval na úhradu
vymáhanej pohľadávky, t. j. aj v celosti postačoval na úhradu záväzku, za ktorý ručil aj Ing. I. X., v
predmetnej exekúcii tiež ako povinný. Preto v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku
sú dané dôvody pre zastavenie exekúcie. Nakoľko konanie o vylúčenie veci z exekúcie je výsostne
naviazané na prebiehajúce exekučné konanie a nemôže podľa názoru odporcu samostatne existovať,
zastavením exekučného konania sa má automaticky zastaviť aj konanie o vylúčenie veci z exekúcie,
neexistuje totiž vec, ktorá by v danom čase bola postihovaná exekúciou.
Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2013 bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľky a svedka
V.. I. X., C..
Navrhovateľka uviedla, že pokiaľ bolo v článku III. bode 2 v dohode o pristúpení k právam a záväzkom
dohodnuté, že pôvodný a pristupujúci majiteľ účtu sú v právnych úkonoch týkajúcich sa spoločného
vkladu oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, jednalo sa o to, aby navrhovateľka mohla
disponovať so svojím vkladom a nikto iný.
Svedok Ing. I. X., PhD., otec navrhovateľky, na pojednávaní uviedol, že po svadbe navrhovateľky sa
dohodli, že mu navrhovateľka udelí dispozičné právo na svoj účet, pokiaľ by bolo potrebné z neho niečo
zariadiť. Banka to spravila v roku 2005, a to nie iba podpisovým vzorom, ale tak, že svedok sa stal
spolumajiteľom účtu. Preto sa dohodli, že spoločné prostriedky na tomto účte budú len tie, ktoré tam
spoločne vložia. S účtom nakladala navrhovateľka, odporca sa do týchto finančných prostriedkov na
účte navrhovateľky nikdy nestaral. Chceli pre prípad, že navrhovateľka odcestuje, alebo nebude môcť
urobiť transakciu z tohto účtu, aby bol niekto, kto by túto transakciu z účtu mohol spraviť. Spoločné
prostriedky na tento účet nikdy nevložili. Svedok istý čas, tri alebo štyri roky, vkladal na tento účet svoje
vlastné finančné prostriedky, z ktorých ale platil svoje vlastné úvery, z ktorých svedkovi vyplývali záväzky
voči SLSP. Svedok si svoje finančné prostriedky vybral z tohto účtu v roku 2009. Spoločné finančné
prostriedky tam nikdy nevložili.
Súd z pripojeného spisu OS Žilina sp. zn. 24Er 290/2010, EX 41/2010 zistil, že poverením č.
5511067251* zo dňa 11.2.2010 bol poverený súdny exekútor JUDr. U. H. so sídlom Horná 23, P.O.BOX
49, 974 01 Banská Bystrica, vykonaním exekúcie na základe notárskej zápisnice notárky JUDr. U. X. v
F. č. k. N586/2006, NZ 44665/2006, NC 1s 44437/2006 zo dňa 9.11.2006 oprávneného VÚB, a.s., IČO:
31 320 155 proti povinným 1/ Certifikovaná investičná a stavebná spoločnosť s.r.o., IČO: 31 615 422, 2/
Ing. H. H., 3/ Ing. I. X. na vymoženie uloženej povinnosti povinných zaplatiť 523.221,44 €, úroky 551,83
€, úroky z omeškania vo výške 6,448 % p.a. z istiny vo výške 523.221,44 € od 27.1.2010 do zaplatenia
a trovy predchádzajúceho konania a trovy exekúcie.
Upovedomením o začatí exekúcie sp. zn. EX 41/2010 zo dňa 12.2.2010 boli povinní upovedomení,
že dňa 26.1.2010 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného VÚB, a.s., IČO: 31 320 155 v
neprospech povinných 1/ Certifikovaná investičná a stavebná spoločnosť s.r.o., IČO: 31 615 422, 2/ Ing.
H. H., 3/ Ing. I. X. na vymoženie dlžnej sumy vo výške 523.773,27 €, príslušenstva pohľadávky a trov
exekúcie.
Z upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 12.2.2010 EX 41/2010 súd zistil, že exekútor
vykoná exekúciu na vymoženie dlžnej sumy oprávneného Všeobecná úverová banka, a.s. prikázaním
pohľadávky z účtu v banke.
Odporca listom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.1.2013 k sp. zn. 24Er 210/2010, EX 41/2010
oznámil, že v rámci konkurzného konania vedeného na majetok povinného 1/ vymáhaná pohľadávka
vyplývajúca zo zmluvy o termínovanom úvere č. 2353/2006/ÚZ zanikla v celosti. O uvedenej skutočnosti
bol súdny exekútor informovaný listom zo dňa 5.11.2012. Na základe uvedeného dal odporca akooprávnený podnet na konanie v súlade s § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, podľa ktorého súd
exekúciu zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Zo Zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX (č. l. 148 spisu) uzatvorenej dňa 3.6.2004 medzi
SLSPa.s.akobankouaS.X.(navrhovateľkou)akomajiteľomúčtudňa3.6.2004súdzistil,žepredmetom
zmluvy je zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu v mene: SKK. Podľa článku III. bodu 3 zmluva
nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami.
Z Dohody o pristúpení k právam a záväzkom a dodatku k zmluve o bežnom účte: XXXXXXXXXX/
XXXX (č. l. 149 spisu), ktorá bola uzatvorená dňa 10.2.2005 medzi S. U. ako pôvodným majiteľom
účtu, Ing. I. X. ako pristupujúcim majiteľom účtu a SLSP, a.s. ako bankou súd zistil, že v článku I.
zmluvy bolo konštatované, že banka a pôvodný majiteľ účtu uzatvorili dňa 3.6.2004 zmluvu o bežnom
účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. Podľa článku II. dohody pristupujúci majiteľ účtu vyhlásil, že pristupuje ku
všetkým právam a povinnostiam zo zmluvy, pričom banka a pôvodný majiteľ účtu súhlasia s pristúpením
pristupujúceho majiteľa účtu k zmluve. Podľa článku III. bodu 1 sa účastníci dohody dohodli, že zmluva
sa mení a dopĺňa tak, že záhlavie zmluvy sa dopĺňa o pristupujúceho majiteľa účtu. Podľa článku III.
bodu 2 dohody pôvodný a pristupujúci majiteľ účtu sú v právnych úkonoch týkajúcich sa spoločného
vkladu oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.
Zo zmluvy o osobnom účte uzatvorenej dňa 23.12.2009 medzi SLSP ako bankou a S. U. ako klientom 1/
a V.. I. X. ako klientom 2/ (č. l. 150 spisu) súd zistil, že predmetom zmluvy je poskytnutie osobného účtu,
a to podľa článku I. bodu 1. zriadenie/zmena bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX bankou pre klienta.
Podľa článku I. bodu 3. zmluvy o osobnom účte bolo dohodnuté poskytnutie povoleného prečerpania k
účtu po splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úverov a
povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 1.7.2007, nahradenie
zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru, alebo povoleného prečerpania k
účtu.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 1.2.2013 tak, že návrh zamietol a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal. Subsumoval prejednávaný prípad pod ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku,
ktoré vyjadruje jednu zo základných zásad exekučného konania, podľa ktorej oprávnený má byť
uspokojovaný výlučne z majetku povinného, nakoľko nemožno vylúčiť, že úkony exekútora postihnú aj
veci, ktoré nepatria povinnému, ale svedčí im právo tretej osoby, voči ktorým je exekúcia neprípustná.
Pokiaľ sa navrhovateľka sa v konaní domáhala, aby súd vylúčil z exekúcie finančné prostriedky z
účtu č. XXXXXXXXX/XXXX vedeného v SLSP, pričom na odôvodnenie svojho návrhu uvádzala, že
finančné prostriedky boli z jej účtu exekútorom neoprávnene stiahnuté, keďže sa jednalo o jej výlučné
prostriedky, tieto tvrdenia vyhodnotil súd ako irelevantné vzhľadom na veriteľskú solidaritu navrhovateľky
a povinného v 3/ rade V.. I. X. ako viacerých majiteľov toho istého účtu upravenú v ust. § 709 ods.
2 Obchodného zákonníka. Každá osoba sa chápe ako majiteľ účtu priamo zo zákona, môže teda
disponovať s účtom ako jediný majiteľ a rovnako môže byť voči nemu vedená exekúcia. Vzťah každého
jednotlivého majiteľa účtu k ostatným majiteľom účtu nie je pre exekúciu významná a nie je z tohto
dôvodu obmedzovaná, preto súd dospel k záveru, že nebolo možné považovať za nesprávny postup
Slovenskej sporiteľne vo vzťahu k spoločnému účtu navrhovateľky a druhého majiteľa účtu Ing, I. X., z
ktorého účtu mohla byť pohľadávka oprávneného zákonným spôsobom exekvovaná.
Proti uvedenému rozsudku podala navrhovateľka odvolanie, o ktorom Krajský súd v Žiline rozhodol
uznesením č.k. 11Co/53/2013-212 zo dňa 27.5.2013 tak, že rozsudok Okresného súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhovateľka na odôvodnenie odvolania uviedla, že jej ako účastníčke
konania došlo postupom prvostupňového súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom, a to tým, že súd
jej na poslednom pojednávaní nariadenom na deň 1.2.2013 odňal právo účastníka pred skončením
pojednávania zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu, i k právnej stránke veci tak, ako toto
právo vyplýva z ustanovenia § 118 ods. 4 O.s.p.. Navrhovateľka v odvolaní namietala aj, že súd prvého
stupňa sa riadne nevysporiadal so skutkovým stavom, i právnym posúdením veci a argumentáciou
navrhovateľky, naďalej namietala platnosť zmluvy o osobnom účte zo dňa 23.12.2009. Navrhovateľka
mala za to, že účastníci sa uzavretím dohody o pristúpení k právam a záväzkom, k dodatku k zmluve
o bežnom účte, svojím zmluvným dojednaním odchýlili od ustanovenia § 709 ods. 2 Obchodného
zákonníka a práva a povinnosti vzájomnej veriteľskej solidarity upravili tak, že ich veriteľská solidarita sabude týkať iba tých právnych úkonov, ktoré budú vykonané spoločným vkladom finančných prostriedkov.
Spoločné a nerozdielne práva a povinnosti, a teda aj veriteľská solidarita, tak mohli vzniknúť zo
spoločného vkladu, nie zo spoločného účtu. Exekvované peniaze boli výlučne finančné prostriedky
vložené v prospech navrhovateľky, nejednalo sa o finančné prostriedky spoločného vkladu, ani o
peniaze pristupujúceho majiteľa, ktorý k exekvovaným prostriedkom nemal žiadne práva, ani povinnosti.
Navrhovateľka zdôraznila, že ona a pristupujúci majiteľ Ing. X. za celú dobu nemali spoločné finančné
prostriedky - spoločný vklad. Súd nerozlišoval medzi spoločným vkladom a spoločným účtom.
Podľa názoru odvolacieho súdu bola odvolacia námietka navrhovateľky, že jej bolo odopreté právo
na záverečnú reč, dôvodná s poukazom na obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 1.2.2013, na
ktorom pojednávaní došlo aj k ukončeniu dokazovania a k vyhláseniu rozsudku potom, ako súd vykonal
dokazovanie a oboznámil listinné dôkazy, poučil účastníkov v zmysle ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p.
a § 120 ods. 4 O.s.p., pričom pred ukončením dokazovania neposkytol účastníkom, ani právnemu
zástupcovi navrhovateľky priestor na záverečnú reč, v ktorej by mu bolo umožnené vyjadriť sa k
dokazovaniu, ako i k právnej stránke veci. V intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu Žilina
mal prvostupňový súd opätovne prejednať vec na pojednávaní a pred ukončením dokazovania vyzvať
účastníkov a ich zástupcov na zhrnutie svojich návrhoch a vyjadrenie sa k dokazovaniu, i k právnej
stránke veci.
Na základe procesných návrhov navrhovateľky uvedených v písomnom podaní zo dňa 25.9.2013
doručených súdu na pojednávaní dňa 25.9.2013 právnym zástupcom navrhovateľa bolo uznesením
č.k. 4C/14/2011-240 zo dňa 12.2.2014 konanie v časti uplatneného nároku na vylúčenie finančných
prostriedkoch nachádzajúcich sa na účte č. XXXXXXXXX/XXXX z výkonu exekúcie vedenej tunajším
súdom pod sp.zn. 24Er/290/2010 zastavené a následne uznesením č.k. 4C/14/2011-244 zo dňa
5.5.2014 bolo rozhodnuté o vstupe spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. do konania ako odporcu v
rade 2/ na stranu doterajšieho odporcu (t.č. odporcu v rade 1/).
Uvedené procesné návrhy boli odôvodnené tým, že zmluva o bežnom účte je právnym úkonom
absolútne neplatným z dôvodu obsahovej absencie základných ustanovení podľa § 708 Obchodného
zákonníka. Exekúcia vedená spôsobom prikázania pohľadávky z účtu môže byť vykonaná iba v prípade,
že ide o prikázanie z účtu založeného v peňažnom ústave podľa platnej zmluvy o založení bežného účtu,
pričom v tomto prípade tomu tak nebolo. Preto plnenie peňažným ústavom Slovenskou sporiteľňou,
a.s. v exekučnom konaní na základe exekučného príkazu v prospech oprávneného VÚB navrhovateľka
hodnotí ako plnenie bez právneho dôvodu, či spôsobenie škody protiprávnym konaním odporcu 2/
Slovenskej sporiteľne, a.s.
Exekútor konal v prospech a v záujme oprávneného a exekvovaná suma 15.332,51 € bola exekvovaná v
prospech odporcu VÚB, a.s., z čoho je odvodená zodpovednosť a pasívna legitimácia odporcu 1/ VÚB,
a.s. za vydanie neoprávnene exekvovaných finančných prostriedkov z účtu navrhovateľky spôsobom
prikázania pohľadávky z účtu.
Právnym základom podaného návrhu je otázka určenia, či zmluva o založení bežného účtu je platná
alebo neplatná, pričom účastníkom tejto zmluvy na strane peňažného ústavu je Slovenská sporiteľňa
a.s., ktorá rešpektovala exekučný príkaz exekútora napriek tomu, že bežný účet nebol platne podľa
ustanovení § 708 a násl. Obchodného zákonníka zriadený. Svojím konaním spolupôsobila na znížení
stavu finančných prostriedkov na účte, na ktorom mala navrhovateľka uložené prostriedky. Odporca
VÚB, a.s. a Slovenská sporiteľňa, a.s. takto spoločne spôsobili zníženie jej majetkového stavu o sumu
15.332,51 € a navrhovateľka zastáva názor, že za toto zníženie zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
Uznesením č.k. 4C/14/2011-271 bola pripustená zmena návrhu na začatie konania, podľa ktorého
zmeneného návrhu sa navrhovateľka domáhala, aby odporcovia 1/ a 2/ boli zaviazaní povinnosťou
spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 15.332,51 € spolu s úrokom 10 % od 2.7.2010 do
zaplatenia.
Z uznesenia 24Er/290/2010-320 zo dňa 23.4.2013 súd zistil, že Okresný súd Žilina v exekučnom konaní
pred súdnym exekútorom Mgr. N. S. na návrh oprávneného: Všeobecná úverová banka, a.s. proti
povinným 1/ CERTIFIKOVANÁ INVESTIČNÁ A STAVEBNÁ SPOLOČNOSŤ, s.r.o., IČO: 31615422, 2/
Ing. H. H., Y. a 3/ Ing. I. X., XXX XX Y. rozhodol tak, že exekúciu proti povinnému 2/ a proti povinnému
3/ zastavil. Na odôvodnenie rozhodnutia súd uviedol, že zostávajúci zvyšok nároku oprávneného po
vymožení v rozhodnutí špecifikovaných súm 20.727,24 € a 19.004,22 €, na vymoženie ktorého sa vedie
exekúcia voči povinným 2/ a 3/, zanikol v dôsledku jeho uspokojenia v jeho konkurznom konaní namajetok povinného 1/, vzhľadom k čomu bol daný dôvod na zastavenie exekúcie voči povinným 2/ a 3/
v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) EP.
Odporca 1/ sa vyjadril k zmene návrhu a k vstupu ďalšieho účastníka do konania podaním doručeným
súdu dňa 8.10.2013 tak, že neexistuje dôvod, pre ktorý by konanie voči VÚB, a.s. vykazovalo znaky
pre spoločné konanie, nesúhlasil so vstupom ďalšieho účastníka do konania, nie je daná z hľadiska
hmotného práva solidarita odporcov.
Súdny exekútor Mgr. N. S. sa na výzvu súdu na oznámenie, akým spôsobom bolo naložené s
finančnými prostriedkami, ktoré boli stiahnuté z účtu povinného 3/ vo výške 15.332,51 €, vyjadril
podaním doručeným súdu 4.11.2013, v ktorom uviedol, že čiastočne vymožené finančné prostriedky boli
rozúčtovanédňa15.7.2010spolusčiastočnevymoženýmifinančnýmiprostriedkami,ktorébolipripísané
na osobitný účet súdneho exekútora dňa 1.7.2010 vo výške 102,99 € a dňa 7.7.2010 vo výške 284,43 €,
t.j. spolu vo výške 15.719,93 €, ktoré boli v zmysle platných právnych predpisov rozúčtované v prospech
oprávneného a na trovy exekúcie.
Súdny exekútor určil spôsob vykonania predmetnej exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke,
ktorýúkonjeúkonomsúdnehoexekútoraadresovanýbanke,vktorejmápovinnýúčet.Predpokladomna
vydanieexekučnéhopríkazuje,žepovinnýbolupovedomenýospôsobevykonaniaexekúcieprikázaním
pohľadávky z účtu v banke a že uplynula lehota na námietky proti exekúcii, resp. že námietky exekučný
súd zamietol.
Súdny exekútor poukázal na svoju povinnosť vykonávať úkony exekučnej činnosti smerujúce k
vymoženiu pohľadávky oprávneného a na ustanovenie § 61a ods. 1 Exekučného poriadku, podľa
ktorého exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo podľa
osobitných zákonov nepodliehajú exekúcii, alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia
neprípustná. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že exekučný poriadok alebo osobitné predpisy presne
určia a vymedzia majetok povinného, ktorý nemôže byť predmetom exekúcie. Finančné prostriedky,
ktoré vo svojej žalobe uvádza žalobca, nemožno subsumovať pod žiadnu zo skupín majetku povinného
uvedenýchvustanovení§104ods.1aods.2Exekučnéhoporiadku(podľaust.§104ods.1Exekučného
poriadku exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 99,58 eura a
prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov
na výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke; ak má povinný viac účtov, exekúcii nepodliehajú prostriedky na účte do
výšky 99,58 eura len na jednom z nich, podľa ust. § 104 ods. 2 Exekučného poriadku ak má povinný
zasielanú mzdu alebo iné príjmy na účet v banke, exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú ani
prostriedky do výšky sumy, ktorá sa podľa zákona nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z
iných príjmov, a to od momentu, keď táto skutočnosť bola banke oznámená. Povinný na žiadosť banky
oznámi výšku tejto sumy. Ak exekútor nesúhlasí s výškou sumy, ktorú uviedol povinný, pre banku je
rozhodujúca výška sumy, ktorú označil exekútor). Ak teda nejde o majetok povinného, ktorý nepodlieha
exekúcii v zmysle žiadnych ustanovení Exekučného poriadku, ani iných osobitných predpisov, nejedná
sa ani o majetok, ktorý by bol z exekúcie vylúčený, alebo na ktorý je exekúcia neprípustná a jedná sa o
majetok povinného takej povahy, ktorý je možné postihnúť v exekúcii.
Pokiaľ povinný 3/ vo svojom podaní „Námietka voči exekúcii č. EX 41/2010“ zo dňa 2.3.2010 uviedol,
že ďalej dáva námietku voči zablokovaniu účtu č. XXXXXXXXX/XXXX. v SLSP, ktorý má spoločný s
pani U. a na ktorom sú už viac ako tri mesiace iba pohyby patriace pani U. a momentálne sa na ňom
nachádzajú iba finančné prostriedky pani U., ktorá z neho spláca úver, súdny exekútor poukázal na
uznesenieč.k.24Er/290/2010-218zodňa18.6.2010OkresnéhosúduŽilina,ktorýmnámietkypovinného
3/ zo dňa 2.3.2010 doručené súdnemu exekútorovi 4.3.2010 zamietol a na strane 9 odseku 1 uviedol:
„Povinný nespochybnil, že by išlo o jeho účet. Pokiaľ by ale bola exekúciou dotknutá tretia osoba, mohla
by postupovať podľa § 55 EP (vylúčenie veci z exekúcie). Nemôže exekútor, ani súd bez ďalšieho
akceptovať jednostranné tvrdenia povinného o tom, že exekúcia nie je prípustná, pokiaľ ide o účet v
peňažnom ústave“. Tretia osoba si mohla podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku uplatniť právo na
vec, ktorá bola predmetom exekúcie už v čase vydania Upovedomenia o začatí exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke, t.j. od 12.2.2010 až do vydania exekučného príkazu na vykonanie exekúcie
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, ktorý bol vydaný až po rozhodnutí exekučného súdu o zamietnutí
námietok o exekúcii č.k. 24Er/290/2010-218 zo dňa 18.6.2010 a zároveň v zmysle ustanovenia §
56 ods. 2 Exekučného poriadku podať návrh na odklad exekúcie z dôvodu podanej excindačnej
žaloby, ktorá má suspenzívne účinky vo vzťahu k exekúcii (samotné podanie excindačnej žaloby nemá
účinky „prerušenia“ exekúcie a nezabraňuje súdnemu exekútorovi vykonávať úkony exekučnej činnosti).Povinný,anitretiaosobavšakpráva,ktoréimpriznávaexekučnýporiadok,nevyužilianávrhnavylúčenie
veci z exekúcie nebol uplatnený na súde a ani nebolo preukázané, že vlastníkom určitých prostriedkov
je tretia osoba. Nakoľko žiadny majetok povinných nebol z exekúcie vylúčený a ani nebol podaný
návrh na vylúčenie vecí z exekúcie, prípadný návrh na odklad exekúcie, súdny exekútor bol povinný
konať a postupovať v zmysle a v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku. V prípade, že dôjde k
exekvovaniu vecí, nemožno už excindačnej žalobe vyhovieť a určiť, že vec je z exekúcie vylúčená. Vec
totiž už nie je predmetom exekúcie (podľa ust. § 61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého
stavu je v exekučnom konaní vylúčené).
Odporca 2/ sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 9.7.2014, v ktorom
uviedol, že odporca 2/ je bankou, na ktorú sa okrem iného vzťahujú ustanovenia § 94 a násl. Exekučného
poriadku, podľa ktorého ods. 1 exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa vykoná jej odpísaním
z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva. Odporcovi 2/ bol dňa 15.2.2010 doručený
príkaz na začatie exekúcie v sp.zn. EX 41/2010 zo dňa 12.2.2010 vydaný súdnym exekútorom JUDr. U.
H. a dňa 1.7.2010 mu bol doručený exekučný príkaz sp.zn. EX 41/2010 zo dňa 28.6.2010.
Odporca 2/ na základe príkazov vydaných súdnym exekútorom postupoval pri ich realizácii v súlade s
príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku (§ 95 ods. 1 písm. a) EP
exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po
doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (ďalej len "príkaz na
začatie exekúcie") zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného s
výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie
bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom, a § 96 ods. 3 EP - banka je povinná po
doručení exekučného príkazu vyplatiť pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému; ak sa oprávnený s
exekútorom písomne nedohodol inak).
V prípade exekučného konania za jeho priebeh zodpovedá súdny exekútor, ktorý vo svojom príkaze
označípovinného,pričombanka,ktorávedieúčetpovinného,následnevykonávavýlučnepríkazysúdom
povereného súdneho exekútora. Banka nezodpovedá za obsah príkazov vydaných súdnym exekútorom
a ani za prípadné škody, ktoré v priebehu exekúcie môžu vzniknúť tretím osobám pri postupe podľa
doručených príkazov súdneho exekútora. Poverenie na výkon exekúcie vydáva exekučný súd, ktorý
ex lege skúma, či sú splnené podmienky na výkon exekúcie, a ako áno, vydá súdnemu exekútorovi
poverenie. Odporca 2/ v exekučnom konaní EX 41/2010 postupoval výlučne v súlade s exekučným
poriadkom a s príkazmi súdneho exekútora a nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že postupoval
protiprávne.
Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Keďže v konaní nebolo preukázané, že odporca 2/ by
postupoval v rozpore s exekučným poriadkom a platnými právnymi predpismi, v rozpore s inštrukciou
súdneho exekútora pri úhrade vymáhanej sumy z účtu navrhovateľa, nevznikla jeho zodpovednosť za
prípadnú škodu, ktorej náhrady sa v tomto konaní navrhovateľka voči odporcom 1/ a 2/ domáha.
Odporca2/ďalejpoukázalnazjavnúúčelovosťanedôvodnosťtvrdenínavrhovateľaoneplatnostizmluvy
o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, uzatvorenej dňa 3.6.2004 medzi odporcom 2/ a navrhovateľom.
Súčasťou tejto zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky odporcu 2/, vydané s účinnosťou od
1.8.2002, ktoré podrobne upravovali práva a povinnosti zmluvných strán. Dňa 10.2.2005 odporca 2/ a
navrhovateľ a Ing. I. X. (ďalej len „spolumajiteľ“) uzatvorili dohodu o pristúpení k právam a záväzkom
a dodatok k zmluve o bežnom účte, na základe ktorej dohody majiteľ pristúpil k všetkým právam a
povinnostiam zo zmluvy o bežnom účte a stal sa, v právnych úkonoch týkajúcich sa spoločného vkladu,
oprávnený a povinný spoločne a nerozdielne s navrhovateľom.
Odporca 2/ pre vysvetlenie uviedol, že v zmysle VOP každý z majiteľov účtu zriadeného formou
spoločného vkladu má rovnaké práva a povinnosti, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného vkladu
sú všetci majitelia účtu oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, názov účtu, na ktorom je zriadený
spoločný vklad, sa spravidla skladá z priezviska, mena a titulu majiteľov účtu, odporca 2/ neskúma
vzájomné nároky klientov na peňažné prostriedky na účte, pokiaľ sa jedná o spoločný vklad.
Odporca 2/, navrhovateľ a spolumajiteľ uzatvorili dňa 23.12.2009 zmluvu o osobnom účte, súčasťou
ktorej zmluvy boli okrem VOP a iných súčastí aj Obchodné podmienky pre balíky produktov a služieb
pre Fyzické osoby vydané odporcom 2/ s účinnosťou od 1.2.2006 a podmienky určené zverejnením, za
ktorý sa bankový produkt v zmysle zmluvy o osobnom účte poskytuje.
Odporca 2/ poukázal na nasledovné ustanovenia týchto Osobitných obchodných podmienok:
Podľa bodu 3.1.1. v prípade, ak pred uzatvorením zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb
pre fyzické osoby vznikla medzi bankou a klientom zmluva, predmetom ktorej je zriadenie a vedenieúčtu, obsahom zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby je zmena takejto
zmluvy, ktorou sa menia len tie časti tejto zmluvy, ktoré sú dotknuté ustanoveniami uvedenými v týchto
obchodných podmienkach pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby a v zmluve o poskytnutí
balíka produktov a služieb pre fyzické osoby.
Podľa bodu 7.1.2.: Zmluvou o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby sa zriaďuje a
vedie účet pre klienta ako majiteľa účtu.
Podľa bodu 7.1.3.: V osobnom účte sa účet zriaďuje v mene, ktorá je tuzemskou menou na území
Slovenskej republiky.
Podľa bodu 4.1.3. VOP: Ak nie je v zmluve o bežnom účte dohodnuté inak, zriadi banka účet klientovi
v primeranej lehote v súlade s obchodnou praxou.
Vzhľadom na uvedené má odporca 2/ za to, že zmluva o bežnom účte, ako aj zmluva o osobnom
účte, ktorá ju v plnom rozsahu nahradila, boli uzatvorené platne v súlade so zákonom a v predpísanej
forme a obsahovali ku dňu ich uzatvorenia všetky podstatné náležitosti vyžadované ustanovením §
708 Obchodného zákonníka. Odporca 2/ poukázal na to, že navrhovateľ od roku 2004 a neskôr aj
spolumajiteľ účet riadne využívali a k tomuto účtu bol zriadený podpisový vzor, bola vydaná platobná
karta a nikdy doteraz v priebehu zmluvného vzťahu založeného zmluvou o bežnom účte alebo zmluvou
o osobnom účte navrhovateľ, ani spolumajiteľ nenamietali platnosť týchto zmlúv vrátane zmluvy o
vydaní a používaní platobnej karty. Obaja vedome účet využívali a tak odporca 2/, ako aj spolumajiteľ
a navrhovateľ si riadne plnili všetky svoje povinnosti a realizovali svoje práva v súlade s uzatvorenou
zmluvou o bežnom účte a zmluvou o osobnom účte.
Účet bol na základe žiadosti spolumajiteľa zo dňa 26.6.2012 v tento istý deň zrušený. V tento deň
zanikol aj zmluvný vzťah založený zmluvou, ktorou bol účet zriadený, čím podľa názoru odporcu 2/
celý návrh navrhovateľa voči odporcovi 2/ stratil svoje opodstatnenie. Nakoľko účet bol riadne zriadený,
riadne používaný a základe žiadosti ako nepotrebný zrušený, neexistuje žiaden dôvod sa domnievať,
že by medzi odporcom 2/, navrhovateľom a spolumajiteľom počas trvania zmluvného vzťahu existoval
nejaký spor ohľadom platnosti/neplatnosti zmluvy. Odporca 2/ poukázal, že prejavy vôle zmluvných
strán na zmluve o bežnom účte, ako aj na zmluve o osobnom účte, boli dostatočne zrozumiteľné
a určité. Zmluvná voľnosť nebola obmedzená a právny úkon bol urobený v predpísanej forme a s
predpísaným obsahom. Odporca 2/ je toho názoru, že boli dodržané zmluvné a zákonné podmienky,
a to nielen pri vzniku zmluvného vzťahu, ale aj počas celého trvania vzťahu založeného zmluvou o
bežnom účte, ako aj zmluvou o osobnom účte. Odporca 2/ tvrdil, že neexistuje naliehavý právny záujem
na určení, že zmluva, ktorou bol zriadený účet, je neplatná. Poukázal okrem iného aj na rozsudok NS
SR sp.zn. 5 Cdo 36/1999, podľa ktorého naliehavý právny záujem podľa § 80 c O.s.p. je daný vtedy, ak
existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením
navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nie je možno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie
je pritom rozhodujúce, ako táto neistota vznikla. Ďalej odporca 2/ poukázal na to, že nie je možné určiť
neplatnosť zmluvy do minulosti.
Ďalej odporca 2/ tvrdil, že odporca 1/ a odporca 2/ nie sú a neboli v žiadnom hmotno-právnom vzťahu,
ktorý by zakladal ich solidaritu v spore, pričom pokiaľ k vzniku údajnej škody na majetku navrhovateľa
došlo k exekučnom konaní, nie je dôvod, aby túto škodu hradil odporca 2/, ktorý namieta aj svoju pasívnu
vecnú legitimáciu. Ďalej odporca 2/ poukázal na skutočnosť, že k realizácii exekučného príkazu, na
základektoréhobolazúčtuodpísanásuma15.332,15€,došlodňa1.7.2010,pričomnavrhovateľhodnotí
konanie odporcu 2/ ako plnenie bez právneho dôvodu, či spôsobenie škody protiprávnym konaním
odporcu 2/. Odporca 2/ jednak nepovažuje túto kvalifikáciu svojho konania relevantnú, keďže postupoval
vsúladespríkazmisúdnehoexekútoraaúčetviedolnazákladeplatnejzmluvy,vzhľadomnaskutočnosť,
ktorá nastala už 1.7.2010 však odporca 2/ vznáša námietku premlčania vzhľadom na uplynutie lehôt
pre vydanie bezdôvodného obohatenia, pre spôsobenú škodu, ako aj uplynutie všeobecnej premlčacej
lehoty na plnenie nárokov voči odporcovi 2/, navrhovateľ si voči odporcovi 2/ v danej lehote nestihol
svoj prípadný (sporný) nárok žiadaným spôsobom uplatniť, keďže návrh na pristúpenie odporcu 2/ do
konania bol podaný až dňa 25.9.2013, teda takmer tri mesiace po uplynutí všeobecnej premlčacej lehoty.
Zo zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty (č.l. 266) uzatvorenej dňa 24.2.2005 medzi Slovenskou
sporiteľňou, a.s. na jednej strane a majiteľom účtu, S., a držiteľom karty, Ing. I. na strane druhej, súd
zistil, že predmetom zmluvy bolo vydanie platobnej karty MasterCard Mass s určeným hotovostným a
bezhotovostným limitom platobnej karty, uvedeným v zmluve.Zo žiadosti (č.l. 268 spisu) súd zistil, že Ing. I. X., identifikovaný podľa podpisového vzoru (č.l. 267 spisu)
požiadal dňa 26.6.2012 o zrušenie účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX odo dňa 26.6.2012.
Navrhovateľka sa k vyjadreniu odporcu 2/ vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 15.10.2014, v
ktorom zotrvala na názore, že zmluva o bežnom účte je právnym úkonom absolútne neplatným
z dôvodu obsahovej absencie základných ustanovení podľa § 708 Obchodného zákonníka, bežný
účet možno založiť iba písomnou zmluvou, ktorá obsahuje dojednanie o základných ustanoveniach,
vypočítaných zákonom v ustanovení § 708 Obchodného zákonníka. Exekúcia vedená spôsobom
prikázania pohľadávky z účtu môže byť vykonaná iba v prípade, že ide o prikázanie z účtu založeného
v peňažnom ústave platnou zmluvou o založení bežného účtu. Keďže v prípade účtu, z ktorého
bola exekúcia vykonaná, tomu tak nebolo, plnenie peňažným účtom Slovenskou sporiteľňou, a.s. v
exekučnom konaní na základe exekučného príkazu v prospech oprávneného VÚB, navrhovateľka
hodnotí ako plnenie bez právneho dôvodu či spôsobenie škody protiprávnym konaním Slovenskej
sporiteľne. Pasívna legitimácia odporcu 1/ VÚB, a.s. je daná tým, že práve v prospech odporcu 1/
bola exekvovaná suma 15.332,51 €. Podľa názoru navrhovateľky odporcovia 1/ a 2/ spoločne spôsobili
zníženie majetkového stavu navrhovateľky o sumu 15.332,51 €, za toto zníženie zodpovedajú spoločne
a nerozdielne, aj keď každý z nich na základe inej právnej skutočnosti.
Pojednávanie dňa 4.2.2015 bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá bola v konaní riadne
zastúpená svojím právnym zástupcom. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na skutočnosť, že
exekútor navrhovateľku vôbec neupovedomil, že bude alebo je vykonávaná exekúcia prikázaním
pohľadávky z jej účtu, takže sa brániť nemohla, ktorá skutočnosť bola pochybením v rámci exekučného
konania, pretože exekútor mal navrhovateľku o vedení exekučného konania na jej účet oboznámiť. Ako
dôvody neplatnosti zmluvy o bežnom účte uviedol, že zmluva neobsahuje formuláciu záväzku banky
zriadiť účet pre majiteľa účtu. Taktiež v zmluve nie je uvedené, do akej určitej doby banka účet zriadi.
Pokiaľ súd v rámci prvého rozhodovania dospel k názoru, že táto skutočnosť sa dá logicky odvodiť
zo zmluvy z dojednania, že zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu obidvoch zmluvných
strán, podľa názoru právneho zástupcu navrhovateľky je nedostačujúce, aby cez tieto ustanovenia sa
dospelo k určitému dátumu, od ktorého sa má účet zriadiť. Z výpisov z účtu totiž navrhovateľka zistila
a bolo preukázané, že účet bol zriadený k 3.6. a súd dospel k záveru, že takýto účet bol zriadený odo
dňa prvého vkladu majiteľa účtu na tento účet. Ďalšími výpismi sa zistilo, že prvý vklad na tento účet
bol vykonaný zrejme najmenej mesiac, či dva potom, ako bola zmluva uzatvorená. Nedá sa povedať,
že tieto dojednania sú určité a zrozumiteľné, v súlade s ustanovením § 37 OZ. Z hľadiska neplatnosti
základnej zmluvy je neplatný aj dodatok o pristúpení k právam a záväzkom o bežnom účte. Zmluva
o osobnom účte zo dňa 23.12.2009 je tiež zrejme akýmsi dodatkom, pretože preberá číslo účtu také,
ako bolo. Jedná sa možno aj o novú zmluvu, resp. o pokračovanie, zmenu existujúcej zmluvy, čo nie je
dostatočne jasné a dostatočne určité, pretože z tejto zmluvy nevyplýva, že by sa zrušila predchádzajúca
zmluva v znení dodatku. Pokiaľ sa v týchto zmluvách odkazuje na všeobecné obchodné podmienky
banky, na osobitné podmienky banky, je síce pravdou, že navrhovateľka, aj pristupujúci klient Ing. I. X.
podpísali formuláciu týchto ustanovení v znení, že boli s nimi oboznámení a že sa nimi budú riadiť, avšak
podstatné je, či skutočne aj odporca 2/ preukázal, že boli oboznámení. Tieto obchodné podmienky neboli
oboznamované a ani neboli priložené k zmluvám a neboli odovzdané účastníkom.
Právny zástupca navrhovateľa v rámci svojej záverečnej reči zotrval na svojich doterajších tvrdeniach.
Odporca 1/ v rámci záverečnej reči poukázal na konanie súdneho exekútora, ktoré bolo v súlade so
zákonom. Pre prípad, ak by aj potenciálne došlo k porušeniu zákona, túto zodpovednosť je potrebné
si uplatniť priamo u súdneho exekútora, nakoľko oprávnený nezodpovedá a ani zákon nezakladá
akúkoľvek zodpovednosť oprávneného za súdneho exekútora. Pokiaľ by aj zmluva bola neplatná,
čo však odporca 1/ nepripúšťa, naďalej existovalo právo spolumajiteľa účtu na vyplatenie finančných
prostriedkov, ktorými disponoval odporca 2/. Čo sa týka založenia údajného spoločenstva medzi
účastníkmi konania, jedná sa o účelové tvrdenie navrhovateľa, navrhovateľ neuviedol, z čoho vyplýva
otázka spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti odporcov 1/ a 2/, dokonca táto nie je založená ani na
rovnakej právnej skutočnosti, nie je súhlasná výška pohľadávok, nakoľko VÚB dostala inú sumu, ako
bola strhnutá z účtu vedeného v SLSP.
Odporca 2/ zotrval v záverečnej reči na svojich doterajších tvrdeniach.Podľa ust. § 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť voči
oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 95 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. exekútor poverený vykonaním exekúcie
a) prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") zablokovala sumu vo výške
pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky
oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom,
b) upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke oprávneného a povinného
a zakáže povinnému, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu v banke, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a
jej príslušenstva s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte len za účelom uspokojenia pohľadávky
oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie.
Podľa ust. § 96 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie
exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke) do 14 dní po uplynutí lehoty na vznesenie námietok
proti exekúcii alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky
zamietli (§ 50).
Podľa ust. § 96 ods. 3 zák. č. 233/1995 Z.z. banka je povinná po doručení exekučného príkazu vyplatiť
pohľadávku a jej príslušenstvo oprávnenému; ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak.
Podľa ust. § 708 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa
zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa ust. § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa ust. § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je povinná prijímať na bežný účet v mene,
na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných
prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok
určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným
osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať
zúčtovanieuskutočnenýchplatiebvsúladesozmluvouobežnomúčteavlehotáchazaďalšíchzákonom
ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.
Podľa ust. § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá
z nich postavenie majiteľa účtu.
Podľa ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.
4, § 324, 340a, 340b, 341, 365,369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459,
477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655
ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711,
720, 725, 729, 743 a 771c.
Podľa ust. § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení
uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú
formu právneho úkonu.
Podľa ust. § 94 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku exekúcia prikázaním pohľadávky z účtu v banke sa
vykoná jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej pohľadávky a jej príslušenstva. Ustanovenia o prikázaní
pohľadávky z účtu v banke možno použiť aj vtedy, ak ide o vklad na vkladovom účte.
Podľa ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj OZ) kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa ust. § 451 ods.2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za
škodutaktospôsobenúpodľatohtozákonanezodpovedajú;ichzodpovednosťpodľapracovno-právnych
predpisov nie je tým dotknutá.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh zamietol.
Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust.
§ 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala pôvodne len voči odporcovi v rade 1/ vylúčenia
z exekúcie vedenej žalovaným VÚB, a.s., proti povinnému: 1/ Certifikovaná investičná a stavebná
spoločnosť s.r.o., IČO: 31 615 422, so sídlom Dlhá 90, 010 09 Žilina a ručiteľovi povinného: 3/ Ing.
X. I. finančných prostriedkov na účte XXXXXXXXX/XXXX v SLSP a aby súd zaviazal pôvodne len
odporcu 1/ povinnosťou vrátiť navrhovateľke finančnú čiastku vo výške 15.332,51 € exekvovanú súdnym
exekútorom JUDr. U. H. na účet č. XXXXXXXXX/XXXX v SLSP. Súd návrh zamietol s poukazom na
veriteľskú solidaritu navrhovateľky a povinného v 3/ rade Ing. I. X. ako viacerých majiteľov toho istého
účtu upravenú v ust. § 709 ods. 2 Obchodného zákonníka, z ktorého vyplýva, že každá osoba sa chápe
ako majiteľ účtu priamo zo zákona, môže teda disponovať s účtom ako jediný majiteľ a rovnako môže
byť voči nemu vedená exekúcia. Vzťah každého jednotlivého majiteľa účtu k ostatným majiteľom účtu
nie je pre exekúciu významný a nie je z tohto dôvodu obmedzovaná, preto nie je možné považovať za
nesprávny postup Slovenskej sporiteľne vo vzťahu k spoločnému účtu navrhovateľky a druhého majiteľa
účtu Ing, I. X., z ktorého účtu mohla byť pohľadávka oprávneného zákonným spôsobom exekvovaná.
Každá osoba sa chápe ako majiteľ účtu priamo zo zákona, teda môže disponovať s účtom ako jediný
majiteľ a rovnako môže byť voči nemu vedená exekúcia. Vzťah k ostatným majiteľom účtu teda nie je
pre exekúciu relevantný.
Po zrušení rozsudku odvolacím súdom navrhovateľky zmenila argumentáciu, viac sa nedomáhala
vylúčenia veci z exekúcie, v tejto časti vzala návrh späť a navrhla pripustenie do konania odporcu v
rade 2/ Slovenskú sporiteľňu a.s.. Vecnú pasívnu legitimáciu odporcu 2/ odôvodnila s poukazom na
konanie odporcu 2/, ktorý rešpektoval exekučný príkaz napriek (navrhovateľkou tvrdenej) neplatnosti
zmluvy o bežnom účte. Vecnú pasívnu legitimáciu odporcu 1/ odôvodnila navrhovateľka tým, že práve
v jeho prospech bola exekvovaná suma 15.332,51 € a odporcovia 1/ a 2/ tak spoločne spôsobili
zníženie majetkového stavu navrhovateľky o sumu 15.332,51 €, za toto zníženie zodpovedajú spoločne
a nerozdielne, aj keď každý z nich na základe inej právnej skutočnosti.
Na základe zmeneného návrhu pripusteného uznesením .k. 4C/14/2011-271 sa navrhovateľka následne
domáhala, aby odporcovia 1/ a 2/ boli zaviazaní povinnosťou spoločne a nerozdielne jej zaplatiť sumu
15.332,51 € spolu s úrokom 10 % od 2.7.2010 do zaplatenia.
Súd predovšetkým poukazuje na význam a zmysel exekučného konania, ktorým je uspokojenie
pohľadávky oprávneného, ktorú má voči povinnému. Pokiaľ sa teda navrhovateľka domáha voči
odporcovi v rade 1/ zaplatenia exekvovanej sumy 15.332,51 €, ktorá bola prevedená zo spoločného
účtu navrhovateľky a povinného v rade 2/ na účet exekútora, ktorý s touto sumou v rámci exekúcie ďalej
nakladal,jezrejmé,žetýmtospôsobomsiodporca1/akooprávnenýlenzákonnýmspôsobomvynucoval
splnenie povinnosti, ktorú mal voči nemu povinný v rade 2/ Ing. I.. Nie je teda možné tvrdiť, že odporca
v rade 1/ konal protiprávne, keďže konal len v rámci zákona a spôsobom zákonom povoleným. Pokiaľ si
teda navrhovateľka uplatnila voči odporcovi v rade 1/ svoj nárok titulom bezdôvodného obohatenia, resp.titulom náhrady škody, súd dospel k záveru, že pasívna legitimácia odporcu v rade 1/ nie je daná, keďže
odporca v rade 1/ nie je nositeľom povinnosti, ktorej splnenia sa navrhovateľka voči nemu domáha. Preto
súd návrh voči odporcovi v rade 1/ zamietol.
Súdnávrhzamietolivočiodporcovivrade2/-peňažnémuústavu,vktorommalinavrhovateľkaapovinný
v rade 2/ zriadený spoločný účet.
Účelom exekučného konania prikázaním pohľadávky z účtu povinného v banke je, aby exekúcia po
doručení príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu, ktoré znamenajú účinné začatie exekúcie,
teda za splnenia podmienky, že povinný má účet v banke, ktorej sa doručil príkaz na začatie exekúcie,
plynule pokračovala až do okamihu úplného uspokojenia oprávneného. Účinky príkazu na začatie
exekúcie a exekučného príkazu sú podľa ust. § 68 EP ex lege rozšírené aj na sumy, ktoré dôjdu na
účet povinného po doručení procesného úkonu exekútora znamenajúceho začatie exekúcie až do výšky
vymáhaného nároku a jeho príslušenstva. Jediným predpokladom je, že po dni doručenia príkazu na
začatie exekúcie nedošlo k zrušeniu účtu povinného.
V ustanoveniach § 95, § 96 a § 97-99 EP sú bankám uložené procesné povinnosti, ktorých porušenie
môže viesť k obmedzeniu nároku oprávneného vymáhaného exekúciou. Banka je zodpovedná za to,
že pri exekúcii budú dodržané všetky zákonné predpisy. Ak banka tieto predpisy nedodrží a oprávnený
nedostane to, čo mu podľa zákona patrí, má možnosť sa domáhať svojho nároku žalobou na súde,
ktorej právnym dôvodom by bolo porušenie niektorej povinnosti banky upravenej v ustanoveniach EP,
ktoré porušenie musí byť v príčinnej súvislosti s tým, že oprávnený nedostal sumy, ktoré by pri legálnom
postupe banky bol dostal. Zodpovednosť banky je objektívna a nevyžaduje sa zavinenie.
Navrhovateľka tvrdila, že právnym základom podaného návrhu je otázka určenia, či zmluva o založení
bežného účtu je platná alebo neplatná, pričom odporca v rade 2/ rešpektoval exekučný príkaz exekútora
napriek tomu, že bežný účet nebol platne podľa ustanovení § 708 a násl. Obchodného zákonníka
zriadený a týmto svojím konaním spolupôsobil na znížení stavu finančných prostriedkov na účte, na
ktorom mala navrhovateľka uložené prostriedky.
Vzhľadom na navrhovateľkou tvrdenú neplatnosť zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX
uzatvorenú dňa 3.6.2004, následkom neplatnosti ktorej by boli podľa názoru navrhovateľky neplatné
i ďalšie právne úkony súvisiace s touto zmluvou, a to dohoda o pristúpení k právam a záväzkom
uzatvorená dňa 10.2.2005, ako i zmluva o osobnom účte uzatvorená dňa 23.12.2009, súd túto otázku
prejudiciálne posudzoval. Po preskúmaní zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX. uzatvorenej
dňa 3.6.2004 dospel k záveru, že zmluva je platná, obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované
v zmysle ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje
banka zriadiť od určitej doby, na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Tiež bola v prípade zmluvy
dodržaná písomná forma predpísaná ust. § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka. V článku III. bode 3.
zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu obidvoma
zmluvnými stranami, od ktorého dňa sa realizuje predmet zmluvy, ktorým je podľa článku I. bodu 1.
zmluvy zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu.
V zmluve o bežnom účte sa spravidla neuvádza čas, od ktorého je účet zriadený (otvorený), keďže banky
na podklade uzavretej zmluvy účet zriaďujú (otvárajú) súčasne s prvým vkladom, resp. s prvou úhradou,
ktorá došla v prospech účtu. Z uvedeného logicky vyplýva, že keďže zmluva nadobudla platnosť a
účinnosť dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami, v danom prípade je úplne irelevantné, kedy bol
vloženýnaúčetprvývklad,resp.realizovanáprváúhrada,keďževzmluvejeurčitýmspôsobomuvedená
účinnosť zmluvy, a síce odo dňa jej podpísania, a bolo len na rozhodnutí majiteľa účtu, kedy začne účet
aktívne využívať.
Zmluva obsahuje v článku I. bode 2. ďalšiu povinnú náležitosť, ktorou je určenie meny, v ktorej sa účet
zriaďuje. Z uvedeného je zrejmé, že zmluva o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX uzatvorená dňa
3.6.2004 medzi navrhovateľkou ako majiteľom účtu a SLSP a.s. obsahuje všetky obligatórne náležitosti
vyžadované ust. § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Súd nezistil ani žiadny dôvod neplatnosti Dohody o pristúpení k právam a záväzkom a dodatku k
zmluve o bežnom účte: XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.2.2005, v dohode sú určitým spôsobom
špecifikované práva povinnosti účastníkov dohody, teda S. U. ako pôvodného majiteľa účtu, Ing. I. X. ako
pristupujúceho majiteľa účtu a SLSP, a.s. ako banky. V článku I. dohody bolo konštatované, že bankaa pôvodný majiteľ účtu uzatvorili dňa 3.6.2004 zmluvu o bežnom účte č. XX.XXXXXXXX/XXXX, podľa
článku II. dohody pristupujúci majiteľ účtu vyhlásil, že pristupuje ku všetkým právam a povinnostiam
zo zmluvy, pričom banka a pôvodný majiteľ účtu súhlasia s pristúpením pristupujúceho majiteľa účtu k
zmluve a podľa článku III. bodu 1 sa účastníci dohodli, že zmluva o bežnom účte sa mení a dopĺňa tak,
že záhlavie zmluvy sa dopĺňa o pristupujúceho majiteľa účtu. Podľa článku III. bodu 2 dohody pôvodný
a pristupujúci majiteľ účtu sú v právnych úkonoch týkajúcich sa spoločného vkladu oprávnení a povinní
spoločne a nerozdielne.
V konaní nebolo preukázané, že účastníci dohody o pristúpení k právam a záväzkom uzatvorenej dňa
10.2.2005 medzi SLSP, a.s. a S. U. ako pôvodným majiteľom účtu a Ing. I. X. ako pristupujúcim majiteľom
účtu sa podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka odchýlili od ustanovenia § 709 ods. 2 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého ak je zriadený bežný účet pre niekoľko osôb, má každá z nich postavenie
majiteľa účtu, čo vyplýva z obsahu zmluvného dojednania článku III. bodu 2. tejto dohody, podľa ktorej
pôvodný a pristupujúci majiteľ účtu sú v právnych úkonoch týkajúcich sa spoločného vkladu oprávnení a
povinní spoločne a nerozdielne. Pokiaľ aj navrhovateľka a svedok Ing. I. X. - otec navrhovateľky tvrdili,
že boli presvedčení a boli tak dohodnutí, že spoločné prostriedky na tomto účte budú len tie, ktoré tam
spoločne vložia, takáto skutočnosť zo zmluvy nevyplýva.
Pokiaľ navrhovateľka poukazovala na neurčitosť zmluvy o osobnom účte uzatvorenej dňa 23.12.2009
medzi SLSP ako bankou a S. U. ako klientom 1/ a Ing. I. X. ako klientom 2/, z ktorej podľa názoru
navrhovateľky nevyplýva, že by sa zrušila predchádzajúca zmluva (zmluva o bežnom účte) v znení
dodatku, súd dospel k záveru, že v zmluve o osobnom účte uzatvorenej dňa 23.12.2009 je taktiež
určitým spôsobom dohodnuté, že uvedenou zmluvou bol zriadený osobný účet, a to zmenou bežného
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na osobný účet, pričom v zmluve je táto dohoda vyjadrená v texte článku I.
bodu 1. ako: zriadenie/zmena bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX bankou pre klienta. Zároveň bolo
v článku I. bode 3. zmluvy o osobnom účte dohodnuté poskytnutie povoleného prečerpania k účtu.
Navrhovateľka si svojimi tvrdeniami produkovanými v konaní protirečila. Na jednej strane namietala
platnosť zmluvy o bežnom účte a na druhej strane v návrhu na začatie konania tvrdila, že zablokovaním
tohto účtu jej vzniká škoda značného rozsahu a okrem toho je ohrozené jej bývanie s dvoma maloletými
deťmi, nakoľko z účtu splácala úver. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že zmluva o bežnom účte je neplatná,
pričom na strane druhej však účet aktívne využívala aj s druhým spolumajiteľom účtu Ing. I. X., keďže
z účtu okrem iného boli realizované splátky úveru, na ktorých sa podieľal aj Ing. I. X., ani v priebehu
trvaniazmluvnéhovzťahuzaloženéhozmluvouobežnomúčte,následnepretransformovanounazmluvu
o osobnom účte, navrhovateľka ani Ing. I. X. nikdy platnosť týchto zmlúv nenamietali, je zrejmé, že
neexistuje ani naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorý je daný hlavne tam, kde by
bez tohto určenia bolo ohrozené právo účastníka konania, alebo kde by sa bez tohto určenie jeho právne
postavenie stalo neistým.
Súd dospel k záveru, že zmluva o bežnom účte, ako aj zmluva o osobnom účte, ktorá ju v plnom
rozsahu nahradila, boli uzatvorené platne. Vzhľadom na to je potrebné konštatovať, že pokiaľ odporca
2/ rešpektoval exekučný príkaz a upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 12.2.2010 EX
41/2010, podľa ktorého exekútor vykoná exekúciu na vymoženie dlžnej sumy oprávneného Všeobecná
úverová banka, a.s. prikázaním pohľadávky z účtu v banke, konala v súlade s ustanoveniami § 95, §
96 a § 97-99 Exekučného poriadku. Neboli tak v konaní preukázané predpoklady vzniku zodpovednosti
z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, ani predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu podľa § 420 a Občianskeho zákonníka.
Súd preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, je potrebné poznamenať, že súd skúma
premlčanie len u existujúceho nároku a v danom prípade nárok navrhovateľa na náhradu škody nebol
preukázaný.
Vo výroku o trovách konania vo vzťahu navrhovateľky a odporcu 1/ rozhodol súd podľa ustanovenia
§ 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko návrh bol v celom rozsahu zamietnutý, úspešným účastníkom konania vo vzťahu navrhovateľkya odporcu 1/ je odporca 1/, ktorý v zmysle citovaného zákonného ustanovenia má nárok na náhradu
trov konania.
Odporca 1/ si však v tomto konaní náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 vety prvej OSP neuplatnil,
t.j.zjehostranynebolpodanýnávrhnarozhodnutieonich.Keďžesitedanáhradutrovkonanianeuplatnil
a súd o náhrade trov konania rozhoduje na návrh toho - ktorého účastníka, súd vo vzťahu navrhovateľky
a odporcu 1/ odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal.
Vo výroku o trovách konania vo vzťahu navrhovateľky a odporcu 2/ rozhodol súd rovnako podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspechnemal.Nakoľkonávrhbolvcelomrozsahuzamietnutý,úspešnýmúčastníkomkonaniavovzťahu
navrhovateľky a odporcu 2/ je odporca 2/, ktorý v zmysle citovaného zákonného ustanovenia má nárok
na náhradu trov konania.
Odporca 2/ si podaním doručeným súdu dňa 10.02.2015 (odoslaným na poštovú prepravu dňa
09.02.2015) uplatnil náhradu trov konania titulom náhrady hotových výdavkov spočívajúcich v
cestovných nákladoch a stravnom, ktoré boli vynaložené v súvislosti s účasťou na pojednávaní v dňoch
23.01.2015 a 04.02.2015.
Súd preskúmal nárok uplatnený odporcom 2/ a zistil, že tento bol uplatnený v súlade s príslušnými
ustanoveniami OSP a z uvedeného dôvodu odporcovi 2/ priznal proti navrhovateľovi právo na náhradu
trov konania v celkovej sume 228,89 eur, a to titulom náhrady hotových výdavkov spočívajúcich v
cestovných nákladoch a stravnom, ktoré boli vynaložené v súvislosti s účasťou na:
1. pojednávaní dňa 23.01.2015, cestovné v sume 110,77 eur (404 km á 0,183 eur/km + [(4,04 x 8,3
l) x 1,14 eur/l] = 112,16 eur /tu súd okrajovo poukazuje, že hoci riadiac sa svojim výpočtom dospel k
sume vyššej, ako odporca 2/, náhradu podľa § 153 ods. 2 OSP priznal v uplatnenej sume/) a stravné
v sume 4,- eur;
2. pojednávaní dňa 04.02.2015 v sume 110,12 eur (404 km á 0,183 eur/km + [(4,04 x 8,3 l) x 1,12 eur/l]
= 111,49 eur /tu súd okrajovo poukazuje, že hoci riadiac sa svojim výpočtom dospel k sume vyššej, ako
odporca 2/, náhradu podľa § 153 ods. 2 OSP priznal v uplatnenej sume/) a stravné v sume 4,- eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.