Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/67/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209530
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2014:2111209530.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: Y. R., Q..

XX.XX.XXXX, U. D. X. XXX, zast. JUDr. Jozefom Zámožíkom, PhD., advokátom, Hlavná 31, Trnava,
proti odporcovi: J. R., Q.. XX.XX.XXXX, U. F. X. XX, zast. JUDr. Petrom Horváthom, advokátom, Hlavná
42, Trnava, o zaplatenie 985,68 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 985,68 eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od
28.04.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu 103,62 eur, do troch

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia čiastky 2.400 eur s
príslušenstvom na tom základe, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. F. LV
č. XXX - parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere XXX mX, parc. č. XXX/X - zast. plochy, nádvoria vo výmere
XXX mX - navrhovateľ v podiele XX/XX-ín, LV č. XXXX - stavba č.s. XXX dom na parc. č. XXX/X spolu
s príslušenstvom, a to navrhovateľ v podiele 1/6-ina.Odporca v posledných dvoch rokoch nehnuteľnosti

užíval v rozsahu výučného vlastníka bez toho, aby navrhovateľovi poskytol akúkoľvek náhradu i napriek
tomu, že v zmysle zákona je oprávnený užíva nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu.
Za užívanie podielu navrhovateľa neplatí žiadnu čiastku, a to ani napriek výzve.

Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 19. 3. 2013 č. k. 16C 67/2011-151 súd zaviazal odporcu na
zaplatenie čiastky 1.416 eur s príslušenstvom, vo zvyšku návrh zamietol. Uznesením Krajského súdu
Trnava zo dňa 20. 2. 2014 bol rozsudok v napadnutej časti vo veci samej v sume istiny 985,68 eur s

príslušenstvom a v časti trov konania účastníkov a štátu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi,
dokazovanie doplnil v nadväznosti na právny názor odvolacieho súdu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ v konaní uviedol, že žiada zaplatenie žalovanej čiastky z dôvodu, že s odporcom sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti k.ú. F., v tejto býval do mojich 38 rokov s rodičmi, v dome

urobil WC, žumpu, postavil garáž, všetko zo svojich prostriedkov. Podielovými spoluvlastníkmi sú od
roku 2007, kedy zomrela matka. Po smrti otca bývala v dome matka sama a po jej smrti sa hneď
do domu nasťahoval odporca, navrhovateľ už vtedy býval vo svojom dome v D.. To, že sa odporca
do domu nasťahoval, sa dozvedel od cudzích ľudí. Odporcovi povedal aj napísal, že chce, aby ho zdomu vyplatil. Do nehnuteľnosti po smrti matky nechodil, pretože nemal kľúče, týchto sa ani nedomáhal.
Nemal záujem nehnuteľnosť užívať, chcel sa dohodnúť na zrušení podielového spoluvlastníctva a
výplate svojho podielu. Keďže sa o nehnuteľnosť nezaujímal, odporca mu ani nepovedal, že nemá do

nehnuteľnosti vstup. Žalovaná čiastka predstavuje nájomné za dva roky. Po otcovej smrti bola dohoda,
že matka svoju čiastku prepíše na odporcu a on svoj podiel prepíše na svojho syna. Matka svoj podiel aj
odporcovi darovala. S týmto postupom sám súhlasil, teda aby podiel odporcu bol napísaný na jeho syna,
ale to sa nestalo. Vie, že otec požičal odporcovi 60.000 Sk, a on mu ich nevrátil. Pokiaľ odporca namieta,
že neužíva jednu izbu v dome, táto nemá samostatný vstup a jediný, kto má k nej prístup, je odporca a

táto argumentácia je účelová. Medzi spoluvlastníkmi nebol uzavretá žiadna dohoda o užívaní spoločnej
veci, neprišlo ani k rozhodnutiu väčšinového spoluvlastníka o tom, ako sa bude spoločná vec užívať.
Spoluvlastnícky podiel nemožno chápať ako reálne určenú časť spoločnej veci, nemožno neužívanie
jednej miestnosti prisudzovať navrhovateľovi. Jedná sa o ideálne spoluvlastníctvo. Ak odporca tvrdí, že
užíva iba časť veci, je potrebné určiť tento podiel a hodnotu užívania tohto podielu. Navrhovateľ nebral
pôžitky z veci a nemal ani túto možnosť. Iná situácia by nastala, ak by odporca oznámil navrhovateľovi,

že môže jednu miestnosť užívať a umožnil by mu k nej prístup.
Navrhovateľ nemá kľúče od brány. Mal ich, ale odporca vymenil vložky na zámkoch, nevie, či je
vymenená dvorová zámka, lebo tam nebol. Má tam nábytok vo všetkých miestnostiach, ktoré porobil. Sú
to skrinky, sedacia súprava, obývacia stena, zariadil celú jednu izbu, od koberca po luster. Pri pohľade
smerom od ulice ľavú prednú izbu užíval, tá je aj zariadená. Z tej odišiel, keď sa oženil a odsťahoval sa.

Nechal tam všetko. Bol tam gauč, konferenčný stolík, váľanda, obývacia stena. V chodbách boli poličky,
ktoré urobil. Poličky sú aj v iných miestnostiach, robil aj botníky a obklady, ak vchodové dvere a ďalšie
dvere. V priebehu konania žiadal vyhovieť návrhu v celom rozsahu, resp. v rozsahu určenom znaleckým
posudkom, ktorý určil cenu nájomného, keď v zmysle posudku má zaplatiť odporca navrhovateľovi sumu
59 eur za každý mesiac žalovaného obdobia a tiež úroky z omeškania. Argumentácia odporcu voči

nejakým nákladom nemá oporu, pretože posudkom bola jasne stanovená výšky nájmu, teda hodnotu
užívania za dané nehnuteľnosti. Ak náhodou odporcovi vznikli nejaké reálne náklady, mohol si tieto
uplatniť, čo však neurobil. Nie je teda dôvod na znižovanie výšky.
Celú nehnuteľnosť užíva odporca, vrátane prednej miestnosti, čo sám potvrdil a potvrdili to i svedkovia.
Nepreukázal, že by na nehnuteľnosť vynaložil náklady a ak by aj tieto vynaložil, nedošlo k započítaniu

a z opatrnosti vznáša námietku premlčania voči takto prípadne uplatneným nárokom. Nehnuteľnosť
nemohol užívať odvtedy, ako začal v nej bývať odporca, chodil tam len kým žili rodičia. Odporca sa
mu vyhrážal fyzickým napadnutím, preto tam nešiel, nemal záujem ani nehnuteľnosť užívať, nakoľko
má svoj dom. Je nesporné, že zadnú časť záhrady užíva odporca, keď na nej kosí, zberá ďatelinu a
ríbezle, zadná časť nie je naviac samostatné užívaniaschopná a nemá samostatný prístup. Ak odporca

tvrdí, že neužíva túto časť záhrady, je rovnakým podielovým spoluvlastníkom ako navrhovateľ, jeho
podiel na neužívanie by musel zodpovedať jeho podielu. Odporca si z neuplatnil žiadne nároky. Musel
by preukázať, aké náklady a investície vynaložil, v akej výške, kedy boli vynaložené, kým, kedy bol
žalobca vyzvaný na ich preplatenie zodpovedajúce jeho podielu musel by podať námietku započítania,
čo doteraz neurobil. Nie je teda možné na ne prihliadať.

Judikatúra v tomto smere je veľmi jasná. Každý podielový spoluvlastník môže žiadať to, o čo sa na
jeho úkor obohatil iný podielový spoluvlastník. Výška toho, čo môže žiadať, je výška bezdôvodného
obohatenia a podľa konštantnej judikatúry táto výška bezdôvodného obohatenia sa považuje za hodnotu
nájmu, alebo všeobecnú hodnotu nájmu. Ako uviedla znalkyňa, výraz základná hodnota nájmu je výraz,
ktorý sa používa iba pri stanovovaní všeobecnej hodnoty nájmu, je to podporná suma pre výpočet

všeobecnej hodnoty nájmu. Ak by na nehnuteľnosti nebolo užívacie právo odporcu, navrhovateľ by
mohol nehnuteľnosť prenajať za všeobecnú hodnotu nájmu, nie za imaginárnu sumu, o ktorej hovorí
odporca. Bolo preukázané, že nehnuteľnosť odporca v celom rozsahu užíval, ako aj to, že navrhovateľ
nehnuteľnosť neužíval. Vyplýva to z tvrdení odporcu aj z ohliadky nehnuteľnosti, a výpovedí svedkov.

Odporcažiadalnávrhzamietnuť.Uviedol,ženehnuteľnostiužívaodoktóbra2007,posmrtimatky.Nevie,
či mal navrhovateľ vedomosť o tom, že dom bude užívať, vzhľadom na ich vzťahy. Keď matka žila,
navrhovateľ jej zobral zosilovač a preto matka vymenila zámok na dome. Po jej smrti mu nebránil,
aby chodil do domu. Na bráne je stále ten istý zámok. Dom užíva s rodinou. Ľavá predná izba je
zariadená tak, ako hovoril navrhovateľ. Izbu, ktorú má navrhovateľ zariadenú, neužívajú. O záhradu a

všetky pozemky sa stará výlučne sám. Po dobu, kedy užíva nehnuteľnosti, sa navrhovateľ nikdy o túto
nezaujímal, či sa treba starať o záhradu, dom alebo platiť daň. Sám platí daň za celú nehnuteľnosť. S
navrhovateľom sa nikdy nedohodol ohľadne užívania nehnuteľnosti. Ako väčšinový spoluvlastník nikdy
rozhodnutie o užívaní spoločnej veci. Do domu sa nasťahoval, aby dom neschátral. Predtým býval vbytovke, tento byt má stále. Býval tam syn, kým sa oženil. Neoznámil navrhovateľovi, že jeho izbu
neužíva. V tejto izbe chodí vetrať a vysávajú ju. V izbe prespáva teta, ktorá žije v Bratislave, ak príde.
Príde ako jeho návšteva asi raz za dva týždne. Z jeho priamej rodiny tam nespáva nikto. Poukázal

na VZN obce ako jej právne predpisy, v zmysle ktorého je vlastník povinný starať sa svoje pozemky,
tieto skášať, aby nedochádzalo k úletom semien z buriny. Odporca vlastne vykonáva povinnosti za
navrhovateľa a pani N., ktorá je ďalšou spoluvlastníčkou a ktorá ani nežije. Ak navrhovateľ tvrdí, že
odporca užíva jeho vec, musí túto skutočnosť preukázať. Odporca izbu navrhovateľa neužíva, iba ju
udržiava v poriadku. Odporca z danej miestnosti nemá žiadny osoh. Ak žalobca nič nevynaložil ani

nevykonalnavýdajespojenésexistencioustavby,nietprávnehoanimravnéhodôvoduplatiťmunáhradu
za užívanie jeho podielu, práve naopak, tým by navrhovateľovi vzniklo bezdôvodné obohatenie. Výlučne
odporca sa podieľal na nákladoch na nehnuteľnosti. Odporca nemôže byť platiteľom dane z príjmu /z
nájmu/, keďže taký príjem nemá. Kapitalizovaný odpis nevie rozoznať ako niečo, čo by malo zvyšovať
náhraduzaužívaniespoluvlastníckehopodielunavrhovateľaztitulubezdôvodnéhoobohatenia.Položka
zisk nie je v tabuľke znaleckého posudku zahrnutá do výdajov spojených s existenciou stavy, ale hodnotu

nehnuteľnosti zvyšuje. Bol ochotný uhradiť navrhovateľovi čiastku 384,93 eur - pri všeobecnej hodnote
nájmu 2645,93 eur ročne mínus výdaje spojené existenciou stavby 1.366,45 eur ročne - mínus položka
zisk 124,69 eur ročne - základná hodnota nájmu stavieb 1.154,79 eur ročne deleno spoluvlastnícky
podiel žalobcu 1/6-ina - 192,47 eur ročne, mesačne 16,04 eur, teda za 24 mesiacov suma 384,93
eur. Odporca nepožaduje žiadne investície. Ak poukazuje na judikatúru, navrhovateľ určite neprečítal

judikatúru od r. 1951 ani judikatúru Československej federatívnej republiky, kde boli dve zbierky. Takéto
nadsadzovanie pôsobí, ako keby odporca nevedel o platnej judikatúre, čo mu pripadá smiešne /tu súd
len uvádza, že navrhovateľ nemá právnické vzdelanie a v konaní sám neuvádzal, že judikatúru čítal,
bol v konaní zastúpený advokátom/.
Zámok na vchode vymenil až potom, keď robil navrhovateľ matke zle, zrušil jej televíziu. Na bránke

vymenil zámok až vo februári 2014, lebo bol rozbitý, dovtedy navrhovateľ kľúče mal od matky. Zámok
na vchode vymenil na príkaz matky. Do domu väčšie investície nerobil, platil iba dane, robil iba bežnú
údržbu, výmenu vodárničky. V miestnosti, ktorá pôvodne patrila navrhovateľovi, nerobil nič. Ríbezle
spomenutévspisezohliadkyposadilababkaatietooberáodporca,sútamposadenévrátaneokresného
kríčka nazvaného stromček viac ako 10 rokov. Ďatelinu kosí. Pokiaľ sú tam rôzne nepoužívané veci,

bolo to tam ešte za života matky, sám tam nedával nič. . Nežiada zápočet žiadnych investícií a z
výpočtu ceny nájmu, iba žiada odpočítať položky, s ktorými navrhovateľ nemá nič spoločné. V konaní
nebolo preukázané, že by niekto iný ako odporca zaplatil poistenie, náklady na bežnú údržbu a
opravy. Je rozdiel medzi slovom započítanie a odpočítanie. Je nesporné, že navrhovateľ nemal záujem
nehnuteľnosť užívať a keďže sa o nehnuteľnosť nezaujímal, odporca mu ani nepovedal, že nemá do

nehnuteľnosti vstúpiť. Pokiaľ ide o užívanie pozemku, rozdiel v užívaní pozemku zo strany odporcu je v
tom, že proti pôvodnému prepočtu odporca užíva o 20m2 menej ako je veľkosť jeho spoluvlastníckeho
podielu.
Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ sa nezaujímal o užívanie nehnuteľnosti, čo sám priznal,
dokonca na otázku súdu. Táto vôľa je právne zaujímavá. Odporca sám sa nebránil plateniu, nie však

v požadovanej výške. Určitá časť je už aj zaplatená. V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu
poukázal aj na náklady vynakladané žalovaným, ktoré zohľadnené neboli. Poukázal tiež na to, že úhrady
a platby, ktoré spoluvlastník vynakladá, rešpektuje aj súdna prax. Žalobcovi teda bolo uhradené to, čo
malo byt podľa práva uhradené a zvyšok žaloby je nedôvodný.

Svedkyňa Y., dcéra navrhovateľa, uviedla, že do domu, kde býva odporca, chodila pravidelne do
septembra 2010, kedy tam naposledy bola na hodoch. Predtým tam chodila asi raz mesiac, keď
prespala u kamarátky a odporcu s jeho rodinou išla iba pozrieť. V dome je smerom do ulice otcova
izba, ktorú užíva, kým sa oženil. V izbe spal J.. Spávali tam stále, mali tam počítač, periny, osobné
veci, kozmetiku, veci v skriniach, plagáty na stenách. Keď tam prišla, ešte spali, bola v kuchyni alebo

v obývačke. Keď sa zobudili, boli buď na dvore alebo v tejto izbe, hrali sa na počítači. Otec do domu
nechodil, lebo sa nezhodli, myslí, že na vyrovnaní majetku. Považovala ich za rodinu, preto tam chodila.
Aj keď jej nepomohli po tom, ako jej zomrela mama, keď mala 10 rokov.

SvedkyňaG.á,manželkaodporcuuviedla,ženehnuteľnosťužívajúvýlučneoni,navrhovateľtamnebýva,

odkedy sa oženil. Do nehnuteľnosti nechodí a jeho podiel mu chceli vyplatiť, nedohodli sa však na
cene. Neužívajú v dome jednu miestnosť, v ktorej má navrhovateľ nábytok. Záhradu neužívajú celú ako
záhradu, je tam aj trávnik a sliepky. Starať sa však musia o celú. V izbe navrhovateľa raz za mesiac
alebo za dva prespí teta. Občas izbu povysáva svedkyňa. Navrhovateľ má kľúče od brány, nie od domu.Odkedy sa navrhovateľ oženil, do domu nikdy nežiadal vstup. V izbe navrhovateľa nemajú žiadne veci.
Nie je tam ani počítač. Na fotografiách č. l. 43 je dcéra. Pozerala v izbe navrhovateľa TV, ktorý patrí
babke. Na č.l. 46 je vnuk, ktorého do izby dala nevesta spať. Je to izba navrhovateľa. Hnuteľné veci v

skrini patrili babke. Je tam vzadu DVD, ktorý je ich. Bol tam pripojený na televízor, chodil tam pozerať
syn. Na posledných fotografiách je dcéra, keď sa tam obliekala na svadbu. Plagáty na steny dala dcéra.
Na č.l. 49 je syn v izbe navrhovateľa. Zábery, ktoré jej predložené, boli robené s mobilným telefónom
alebo fotoaparátom, neboli robené z web-kamery. Syn býva s nimi. Spával tam asi pol roka, keď tam išli
bývať a po polroku išiel do inej izby. Svokra, ktorej veci v izbe patrili, je mŕtva 4 roky. Nevie, či boli tieto

veci prejednané v dedičskom konaní, nebola účastníkom dedičského konania po svokre. Fotografie,
ktoré jej boli predložené na č.l. 50 sú z obdobia, keď sa ženil syn, bolo to v novembri 2009, vtedy asi
bolo robené aj foto č.l.49. Fotky na č.l. 46 a 48 sú z jesene 2010 a č.l. 44 a 45 nevie. V izbe nie je web-
kamera. Navrhovateľ sa nedomáhal žiadneho platenia nájomného.

Svedkyňa EJ., teta účastníkov, uviedla, do nehnuteľnosti chodí asi raz za dva mesiace. Býva tam

odporca s rodinou. Navrhovateľ tam bol po matkinej smrti, odvtedy ho tam nestretla. Keď tam chodí,
nehovoria o ňom. Svedkyňa tam prespáva iba asi 5krát do roka. Nevie, koho je izba, v ktorej spí. Podľa
zariadenia na fotografii č.l. 43 spí aj v tejto izbe, ale búcha tam radiátor, tak spáva aj v inej. Sestra
hovorila, že v tejto izbe je nábytok navrhovateľa. Sklo a dary tam mala jej sestra a to tam zostalo.
Nevie, či je tam televízor, ani či inak v izbe niekto spáva. Raz na hody ich bolo viac, spala tam neter a

svedkyňa. Bolo to pred 2 rokmi. Nevie, či má navrhovateľ do domu prístup. Účastníci majú zlé vzťahy,
lebo navrhovateľ veľmi urazil jej sestru. Toto jej nechcela ani pred smrťou sama prezradiť. O záhradu
sa stará odporca s rodinou. Ak nespí v predmetnej izbe, spí v dolnej obývačke. Naposledy v uvedenej
miestnosti bola na pamiatku zosnulých 2011. V izbe je obývacia stena, váľandy, konferenčný stolík,
kvetináče, sklo. Sestra nemala žiadne CD nosiče ani DVD prehrávač, kúpila jej TV. Nemala hifivežu, iba

magnetofón. Na stenách nie sú plagáty. Ak do domu príde, pozve ju odporca a niekedy ich iba pozdraví
a ide k známym a do domu ani nejde. Keď sestra zomrela, navrhovateľ kľúče od domu mal. Nevie, či
ich má teraz. Svedkyňa kľúč od domu má, dala jej ho sestra, od brány aj od bytu. V izbe sú dve staré
váľandy, boli tam keď sestra žila. Obývacia stena je tam tá istá, ako keď tam bývala sestra. Sklo je tam
po sestre. Keď tam prespí, váľanda je prikrytá dekou a poprosí ich o zapožičanie posteľnej bielizne.

Jej sa zdá izba ako neužívaná.

ZpotvrdeniaspoločnostiD.s.r.o./realitnejkancelárie/vyplýva,žetrhovácenanájomnéhovobdobírokov
1010-2011 za jednu izbu vo výmere cca 16 m2 v rodinnom dome bola mesačne 100-110 eur v závislosti
od kvality vybavenia. K nájomného ohľadne záhradky sa vyjadriť nevedia, keďže túto neprenajímali.

Znalkyňa Ing.H. vo svojom posudku č. 5/2012 zo dňa27. 9. 2012 uviedla, že v obci F. trh s prenájom
rodinných domov prakticky neexistuje, teda výšku nájomného nie je možné určiť porovnaním s
nájomnými zmluvami. Nájomné bolo teda určené inverzným postupom k stanoveniu výnosovej hodnoty
nehnuteľnosti pri uvažovaní časovo obmedzenej výnosovosti - návratnosť 30 rokov. Takto stanovená
celková výška nájomného vo výške 298 eur mesačne /za stavby 220 eur, pozemok 78 eur/ zohľadňuje

technický stav nehnuteľnosti a aj výšku nákladov spojených s existenciou, prevádzkou a prenájmom
nehnuteľnosti. Nezahrňuje náklady na spotrebu energií, ktoré býva v niektorých prípadoch v ponukách
na nájom zahrnutá. Nájom stavby za r. 2010, 2011 bol pre zjednodušene stanovený za predpokladu
technického stavu stavieb k začiatku posudzovaného obdobia - k 1. 1. 2010. Všeobecná hodnota
stavieb bola určená v cenovej úrovni k 1. 1. 2010 s opotrebením stavieb k 1. 1. 2010. Pri určení nájmu

stavby boli zohľadnené skutočné náklady spojené s existenciou stavby /daň z nehnuteľnosti, poistenie
stavieb/, náklady na údržbu boli určené odhadom vo výške 1% východiskovej hodnoty stavby. Pri určení
nájmu pozemkov boli zohľadnené skutočne dosiahnuté náklady spojené s existenciou stavby /daň z
nehnuteľnosti/. Prepočet mesačného nájmu podľa výšky spoluvlastníckych podielov je potom v prípade
navrhovateľa - podiel nájmu za pozemky 287,87 eur ročne - 22,65 eur mesačne, nájmu za stavby 440,99

eur ročne, t. j. 36,75 eur mesačne. Podľa sumarizácie mesačného nájmu podľa výšky spoluvlastníckych
podielov je podiel navrhovateľa nájmu za pozemky 22,65 eur, za stavby 36,75 eur mesačne. Znalkyňa
tiež v posudku uviedla, že je zhoršený technický stav nehnuteľnosti, značná vlhkosť múrov a vyžaduje
opravu.
Znalkyňa k posudku uviedla, že jej úlohou bolo stanoviť všeobecnú cenu nájmu. Súčasťou tohto nájmu

sú aj výdavky, ale nie je v jej kompetencii skúmať, kto tieto výdavky uhrádza. V hodnote nájmu ich rieši,
určila ich, ale nerieši to, kto ich platí. Udržiavacie náklady boli teda určené odhadom. Nie je možné
ich v bežnej domácnosti vydokladovať. Určuje sa to sumou jedného percenta z východiskovej hodnoty,
nie všeobecnej ceny nehnuteľnosti. Neurčuje sa to z východiskovej ceny nájmu, pretože udržiava sanehnuteľnosť. Nájom si stanovuje sám vlastník. Jedno percento určuje metodika. Rozpätie od 0,5 po 2
a jedno percento sa určuje pri starších budovách ako je táto. Pokiaľ je daň z nehnuteľnosti 19%, znova
som vychádzala z metodiky, nakoľko nájom má byť zaťažený daňou. Položka zisk - vychádza z toho,

že sa určuje trhová hodnota a teda sa vychádza z toho, že sa robí niečo za účelom zisku. Zisk tvorí
prenajímateľ. S návratnosťou výnosnosti 30 rokov rátala preto, že štandardne sa návratnosť posudzuje
15 až 40 rokov, 15 rokov je u stavieb komerčných, u ktorých je rýchla návratnosť, u rodinných domov
je doručovaná doba 30 rokov. Ak je to aj pozemok, na ktorom stojí dom, má sa posudzovať takisto ako
dom. Ak by bol pozemok bez domu, ak by tam bolo parkovisko, je tam rýchlejšia návratnosť, pri záhrade

dlhšia,alezáležíodtoho,načosapozemokvyužíva. Návratnosťnevychádzaztrhovejhodnoty,určujeju
znalec. Výpočet nájmu vychádza zo základnej úrokovej sadzby, ktorá zohľadňuje infláciu a túto sadzbu
váhovým priemerom určila. Porovnávaciu metódu nemohla použiť, pretože v obci nebol obdobný nájom,
teda musela použiť výnosovú metódu. Bola na ohliadke, a teda nehnuteľnosti riadne zamerala. Znalkyňa
položky namietané odporcom dostatočným spôsobom vysvetlila a objasnila. Ako uviedla, udržiavacie
náklady sa určujú odhadom sumou jedného percenta z východiskovej hodnoty, nie všeobecnej ceny

nehnuteľnosti ani z východiskovej ceny nájmu. Toto percento určuje metodika. Pri určení trhovej ceny
je potrebné zohľadniť zisk i daň /o ktorú je potom zisk znížený/. Výpočet nájmu vychádza zo základnej
rokovej sadzby, ktorá zohľadňuje infláciu a takto aj znalkyňa postupovala. Znalkyňa použila zák. č.
382/2004 Z. z., STN 7340 55 - Výpočet obostavaného priestoru pozemných stavebných objektov, zákon
č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, vyhl. č. 79/1996 Z. z, ako aj Vyhlášku

FŠÚ č. 124/1980 Z. z. O jednotnej klasifikácii stavebných objektov a stavebných prác výrobnej povahy.
Znalkyňa doplnila svoje vyjadrenie a uviedla, že záverečná suma v posudku bola výška nájomného,
a to ročná aj varianta na mesačnú sadzbu, podľa podielov na LV. Jedná sa o výšku, za akú sa dá
nehnuteľnosť v danom mieste a čase prenajímať. Pri určení výšky nájmu určuje iba nájom a neskúma,
či ten, kto nehnuteľnosť užíva, má na to právny titul. Aj keby nehnuteľnosť bola prázdna, výška

nájmu by sa tým nemenila. Určila všeobecnú hodnotu nájmu, pre účely znaleckého posudku nie je
známy pojem „obvyklého nájmu“. Všeobecná hodnota nájmu je tvorená zo základnej hodnoty nájmu a
nákladov spojených s prevádzkou nájmu, ako bežná údržba a podobne. Neskúma, či náklady vynakladá
prenajímateľ alebo nájomca. Zisťuje iba fakt, že tieto náklady existujú.

Ohliadkou nehnuteľnosti vykonanou dňa 26. 6. 2014 bolo zistené, že záhrada je neužívaná 2 metre
od plota dozadu, pôvodne bolo neužívaných 5 metrov. Časť záhrady pôvodne užívaná žalovaným na
sadenie, nachádzajúca sa za 13-metrovým úsekom pre hydinu a ošípané je v súčasnosti neužívaná.
Spolu na oboch častiach záhrady na úseku asi 5 metrov je vysadená ďatelina. Na 13-metrovej časti je
v ohradenom priestore hydina a ošípané, nasledujúci 23-metrový úsek je neužívaný, sú ne ňom ríbezle,

stromček, nepoužívané veci, na úseku 2x5 metrov je trávnik, ktorý žalovaný kosí kvôli susedom. Celý
úsek s prístavbou a chodník k záhrade sú užívané.
Prístupdoprednejizbyjelenzhlavnéhovchodu,izbasasamostatnebezprístupucezhlavnývchodnedá
užívať.Odporcaužívacelúnehnuteľnosťvrátaneprednejizby/izbanavrhovateľa/.Izbajenaprvýpohľad
užívaná, z pôvodného zariadenia je tu koberec, luster, obývacia stena, stará váľanda je v inej miestnosti.

Je tam konferenčný stolík, botník, poličky, nová posteľ /syna odporcu/, skriňa, televízia, počítač, stolový
DVD prehrávač, akvárium, rôzne šatstvo, hračky, veci osobnej potreby, fotografie. Odporca uznal, že
izbu užíva a navrhovateľovi vyplatil 2x430 eur.

Z predložených dokladov vyplýva a v konaní ani nebolo sporné, že účastníci sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. F. spolu s príslušenstvom, a to navrhovateľ v podiele 1/6-ina.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že nehnuteľnosť navrhovateľ vôbec neužíva, sám o ňu ani nemá
záujem. Nebolo ani sporné, že navrhovateľ nemá kľúče od domu. Navrhovateľ nenamietal ani, že by sa
za žalované obdobie o nehnuteľnosť staral, túto udržiaval alebo platil poplatky za nehnuteľnosť.
Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a

povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva zo spoločnej veci.
Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy tieto základné možnosti: a/ rozdelenie užívania
veci tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vydelené časti spoločnej veci, b/ jeden
zo spoluvlastníkov bude užívať celú vec a ostatní dostanú náhradu /spravidla peňažnú/, c/ všetci
spoluvlastníci budú vec užívať striedavo v určitých časových obdobiach - R 54/1973 /s. 205 ods. 4/.

Mierou účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci je spoluvlastnícky
podiel, ktorý vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich
zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, a je číselným vyjadrením právneho postavenia každého
spoluvlastníka vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Možno teda povedať, že vyjadruje, do akej mieryje spoluvlastník zúčastnený na hospodárení so spoločnou vecou, v akom pomere sa podieľa na úžitkoch
veci a nesie bremená s vecou spojené, aký diel na neho pripadne z veci samej alebo z výťažku jej
predaja pri zrušení spoluvlastníctva a pod.

Je vecou spoluvlastníkov, aby sa o tom, ako budú spoločnú vec užívať, sami dohodli. Predpokladá to
aj ustanovenie § 139 OZ, ktoré umožňuje, aby sa spoluvlastníci v prípade nezhody o svojich právach a
povinnostiach obrátili na súd. Ak si teda spoluvlastníci nebudú vedieť sami upraviť užívanie spoločnej
veci, rozhodne o spôsobe spoločného užívania súd na základe citovaného ustanovenia.
„Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho

podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom
je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich)
spoluvlastníckeho podielu.
Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania
druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa
spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si

úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento
stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem toho, ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom
užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka alebo či ide o faktický
stav.
Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za

jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník
užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič
nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho
podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú
vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci

treťou osobou.

Podielovému spoluvlastníkovi, ktorý užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu,
vzniká bezdôvodné obohatenie. Pretože nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva
nájmu vrátiť, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu

toho, čo nemôže byť vydané - viď R NS ČR 25 Cdo 2616/99. Výška bezdôvodného obohatenia
spočívajúceho v užívaní nebytových priestorov predstavuje peňažnú čiastku, ktorá zodpovedá čiastkam
vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie obdobných nebytových priestorov, spravidla
práve formou nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy
- R 53/2000.

Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej
časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej
časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna -
uznesenie Najvyššieho súdu SR, zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010“.

K vzniku bezdôvodného obohatenia môže dôjsť jedine v prípade, ak sa podielový spoluvlastník reálne
obohatí tým, že užíva i podiel druhého spoluvlastníka, ktorý sa na užívaní spoločnej veci nepodieľa. Je
všakdôležitéto,abypovinnýspoluvlastníkskutočnepodiel2.spoluvlastníkaužívalatiežto,prečoktomu
došlo, či len preto, že tento spoluvlastník o užívanie nemá záujem alebo preto, že je z užívania úplne
vylúčený, že sa mu užívanie spoločnej veci znemožňuje a jeho podiel užíva druhý spoluvlastník, ktorý

má z takéhoto užívania prospech. Musí ísť o prisvojovanie si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než
zodpovedá jeho podielu. Ak spoluvlastník podiel druhého spoluvlastníka neužíva, jeho bezdôvodného
obohatenie nevzniklo.

Podľa § 451 Obč. zák. kto sa na kor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným

obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného
právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov.
Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o
nové majetkové hodnoty, môže však spočívať i v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by

k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti - R 25/1986.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Podľa
§ 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.Výška peňažnej náhrady musí zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho
získania.

Svedkyňa Y. potvrdila, že spornú izbu užívala rodina odporcu, mali tam osobné veci, kozmetiku, počítač,
periny a riadne ju užívali, spali v nej a tieto skutočnosti preukazujú reálne užívanie tejto miestnosti.
Svedkyňa AQ. potvrdila, že v izbe prespáva teta, ak ich navštívi. Uviedla síce, že v izbe nemajú žiadne
svoje veci, priznala však, že dcéra tam pozerala televíziu /patriacu starej matke/, prespal tam vnuk, majú
tam DVD, ktoré pozeral syn, obliekala sa tam dcéra na svadbu, táto tam vyvesila i plagáty /čo nasvedčuje

tomu, že sa nejednalo len o príležitostné využitie miestnosti/. Syn tam spával pol roka. Svedkyňa
U. potvrdila, že navrhovateľ do nehnuteľnosti nechodí a pokiaľ tam chodí ona /raz za dva mesiace/,
prespáva v tejto izbe. Raz tam počas jej prítomnosti spala neter pred dvoma rokmi na hody. Nebohej
sestre kúpila TV prijímač, sestra nemala CD, DVD prehrávač, hifivežu. Svedkyňa potvrdila, že izba sa
jej zdá ako neužívaná. Svedkyňa však chodí do domu iba asi 5-krát do roka, preto i s prihliadnutím na
skutočnosť, že o vzťahy účastníkov /ktoré ako sama uviedla a nie je sporné, nie sú dobré/ sa nezaujíma

bližšie. Preto súd za smerodatné považoval vyjadrenia svedkýň SW.j a G. z ktorých oboch vyplýva, že
odporca s rodinou izbu nielen udržiava, ale nepochybne i využíva, i keď nebolo preukázané, že sústavne
a nepretržite. Vykonaní ohliadky bolo potvrdené /a nepopieral to ani sám odporca/, že odporca užíva celú
nehnuteľnosť vrátane podielu navrhovateľa. Je nesporné, že navrhovateľ svoj ideálny podiel neužíva
vôbec a odporca ho preukázateľne užíva i nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Nehnuteľnosť

nie je reálne rozdelená, je však nesporné, že účastníci majú za to, že pôvodná izba navrhovateľa má
predstavovať jeho podiel a nepochybne tento navrhovateľ neužíva, naopak, užíva ho odporca s rodinou
v rámci užívania celej nehnuteľnosti. Nie sú pochybnosti o tom, že medzi účastníkmi žiadnym spôsobom
nedošlo k dohode o užívaní veci, odporca sa bez vedomia navrhovateľa do nehnuteľnosti nasťahoval,
nebola medzi účastníkmi uzavretá ani nájomná zmluva.

Vykonanou ohliadkou bolo preukázané, že prístup do „izby navrhovateľa“ je možný výlučne cez hlavný
vstup, od ktorého nemá navrhovateľ ani kľúče, a teda nemá ani možnosť svoj podiel užívať. Pokiaľ
ide o záhradu, túto takisto navrhovateľ neužíva a za daných okolností ani nemá možnosť ju užívať,
nakoľko záhrada má iba jeden možný vstup. Sám navrhovateľ nemá ani záujem nehnuteľnosť užívať a

za situácie, kedy sú nepochybne vzťahy účastníkov vyhrotené, takéto užívanie bez ďalších konfliktov a
prípadných sporov by zrejme neprichádzalo do úvahy.

Z vykonaného dokazovania mal potom súd za preukázané, že odporca užíva nehnuteľnosť nad
rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, navrhovateľ neužíva žiadnu časť nehnuteľnosti. V zmysle

citovaných ustanovení zákona a platnej súdnej judikatúry dochádza na strane odporcu k bezdôvodnému
obohateniu, keď užíva bez právneho dôvodu podiel, ktorý mu vlastnícky nepatrí. K reálnemu rozdeleniu
nehnuteľnosti nedošlo, rovnako ani k dohode o spôsobe užívania nehnuteľnosti. Odporca tak užíva
podiel navrhovateľa bez jeho súhlasu. V konaní bolo preukázané /predloženými fotografiami, výpovede
svedkyne G.j o tom, že tieto pochádzajú zo sporného obdobia/, že počas sporného obdobia/, že

odporca užíva i podiel ďalšími svedeckými výpoveďami i vykonanou ohliadkou ako bolo uvedené, bolo
preukázané, že skutočne rodina odporcu užíva i časť nehnuteľnosti, ktorú v podstate zhodne považujú
obaja účastníci za podiel navrhovateľa /jeho pôvodnú izbu/, ako aj celú záhradu / i keď sú na jej časti
kríky/.

Pokiaľ odporca uvádza, že o nehnuteľnosť sa stará, udržiava ju, stará sa i o záhradu, a teda podiel
navrhovateľa, nepreukázal žiadnym spôsobom investície a náklady na nehnuteľnosť. Žiadne investície
alebo úhrady súvisiace s užívaním nehnuteľnosti si odporca neuplatnil relevantným spôsobom.

Za daného stavu potom súd vychádzal pri určení náhrady zo znaleckého posudku Ing. T.j, ktorá

vyčíslila obvyklý nájom za obdobné nehnuteľnosti. Námietky odporcu z hľadiska udržiavania veci
nepovažoval súd za dôvodné, pretože ním uvádzané náklady neboli žiadnym spôsobom špecifikované,
vyčíslené a relevantným spôsobom uplatnené. Ani náklady na platenie dane /ktoré by nepochybne
preukázateľné boli/ si voči navrhovateľovi relevantným spôsobom neuplatnil. Sám navrhovateľ uvádzal,
že na nehnuteľnosti vykonal úpravy, ktoré takisto predstavujú určitú finančnú čiastku. Odporca na jednej

strane tvrdil, že sa o nehnuteľnosť stará a túto skutočnosť žiadal zohľadniť, na druhej strane uviedol, že
si náklady neuplatňoval, a teda jeho obrana sa javí ako účelová.Odporca sám uviedol, že do domu väčšie investície nerobil, platil iba dane, robil iba bežnú údržbu,
výmenu vodárničky, pričom v miestnosti, ktorá pôvodne patrila navrhovateľovi, nerobil nič, zberá úrodu
ríbezlí, ktoré sadila stará mama, kosí ďatelinu, a teda berie úžitky z veci, nežiada zápočet žiadnych

investícií z výpočtu ceny nájmu. K nákladom, ktoré neboli sporné /platenie dane, poistenia/ je potrebné
uviesť,žetietonákladyvynakladáodporcavprevažnejmierevosvojvlastnýprospech,keďnehnuteľnosť
užíva výlučne pre svoje potreby, nikdy si tieto náklady neuplatnil voči navrhovateľovi a stará sa i o
svoj podiel na nehnuteľnosti. V konaní tieto nielen neuplatnil vzájomným započítaním, ale ani iným
relevantným spôsobom si tieto neuplatnil /naviac v záujme právnej istoty navrhovateľ vzniesol námietku

premlčania, keď ani nebolo zrejmé, aké náklady žiada odporca zohľadniť/. Ako vyplýva zo záverov
znalkyne, udržiavacie náklady sa určujú odhadom sumou jedného percenta z východiskovej hodnoty, nie
všeobecnejcenynehnuteľnostianizvýchodiskovejcenynájmu. Priurčenítrhovejcenybolazohľadnená
i daň. o ktorú je potom zisk znížený. Výpočet nájmu vychádza zo základnej úrokovej sadzby, ktorá
zohľadňuje infláciu a takto aj znalkyňa postupovala. Náklady uvádzané odporcom sú teda v cene určenej
znaleckým posudkom zohľadnené.

Vzhľadom na skutočnosť, že v obci nie sú prenajímané obdobné nehnuteľnosti alebo ich časti, znalkyňa
ani nemohla použiť porovnávaciu metódu.

Súd sa stotožnil so závermi znaleckého posudku. RK DAKRA určila vo svojom vyjadrení vyššiu sumu za

obdobný prenájom, avšak táto výška závisí od kvality a vybavenia, a teda s prihliadnutím na skutočnosť,
že sa jedná o starú nehnuteľnosť, ktorá vyžaduje opravu, nejedná sa o nadštandardné vybavenie /toto
nebolo preukázané/ a v obci k obdobným prenájmom bežne nedochádza, súd sa stotožnil so závermi
znaleckého posudku, ktorý vychádzal nielen z praktických skúseností, ale aj záväznej metodiky, ktorú
súd považuje za objektívnejšiu. Znalkyňa správne zohľadnila výdavky bez ohľadu na skutočnosť, kto

ich hradí. Ako znalkyňa uviedla, udržiavacie náklady nie je možné vydokladovať ani presne určiť. Tu
treba zdôrazniť, že ak takéto náklady odporca vynaložil, udržiaval tak i jeho spoluvlastnícky podiel,
pričom je väčšinovým spoluvlastníkom nehnuteľností. Odporca v tejto časti ani neuvádzal vyššie náklady
alebo investície na zhodnotenie nehnuteľnosti - ak by také aj boli, neuplatnil si ich a s prihliadnutím
na skutočnú dobu užívania je daný predpoklad, že sa jednalo o bežnú údržbu bez väčších nákladov.

Tieto náklady znalkyňa určila sumou 1%-a z východiskovej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá sa tak udržiava.
Skutočnosť, že väčšie náklady ani neboli vynaložené, potvrdzuje znalkyňa popisom stavu nehnuteľnosti,
ktorá vyžaduje opravu. Pokiaľ znalkyňa určila zisk, ktorý sa pri určení trhovej hodnoty vyčísľuje, súd
poukazuje na skutočnosť, že sa jedná o bežný postup pri vyčíslení trhovej ceny nájmu bez ohľadu
na skutočnosť, či k zisku dochádza. Bez zohľadnenia tohto faktoru by však trhovú cenu nájmu nebolo

možné určiť. Výpočet nájmu vychádza potom zo základnej úrokovej sadzby, ktorá zohľadňuje infláciu a
túto sadzbu váhovým priemerom znalkyňa určila. Z týchto dôvodov potom nebolo ani možné odrátať
položky vyčíslené odporcom. Bez určenia týchto položiek nie je možné určiť trhové nájomné a nezvyšujú
všeobecnú hodnotu nájmu stavby ako uvádza odporca. Tým, že odporca užíva nehnuteľnosť nad rámec
svojho spoluvlastníckeho podielu, sa bezdôvodne obohacuje bez ohľadu na to, či časť nehnuteľnosti

prenajíma. Týmto konaním bráni práve navrhovateľovi v tom, aby prípadný zisk sám dosahoval, resp.
bral úžitky z veci. Výdaje spojené s existenciou stavby takisto nie je možné odrátať, nakoľko tieto neboli
nielen zdokladované, ale ani uplatnené. V konaní pritom nebolo sporné, že navrhovateľ v spornom
období nevynakladal na nehnuteľnosť žiadne finančné prostriedky, táto skutočnosť bez ďalšieho nemá
však vplyv na výšku nájomného. Niet pochybností o tom, že odporca sa výlučne stará o záhradu /

kosenie, zber úrody kríkov a podobne/, avšak ani tu nedošlo k reálnej deľbe ani k dohode o užívaní
veci, užíva teda nielen svoj podiel, ale i podiel navrhovateľa a je na ňom, akým spôsobom a či
z toho má úžitky. Pokiaľ v čase ohliadky časť záhrady neužíval, rozhodujúce je sporné obdobie a
tu nebolo preukázané, že by odporca záhradu neužíval /jeho obrana spočívala práve v tom, že sa
musí starať i o časť - podiel navrhovateľa/. Odporca sám vo svojej výpovedi uviedol, že záhradu a

pozemky užíva výlučne sám, že nehnuteľnosti užíva od októbra 2007, po smrti matky. Sám odporca tiež
uviedol, že nevie, či mal navrhovateľ vedomosť o tom, že dom bude užívať, vzhľadom na ich vzťahy.
Všetky tieto skutočnosti preukazujú, že v spornom období užíval odporca celú nehnuteľnosť vrátane
záhrady /stav v čase vykonania ohliadky nebol predmetom konania/, odporca sám potvrdil skutočnosť,
že nehnuteľnosť začal užívať bez súhlasu a vedomia navrhovateľa výlučne sám , nakladal teda i s

jeho podielom. S prihliadnutím na tieto okolnosti potom nie je smerodatné, či navrhovateľ skutočne
mal záujem nehnuteľnosť, resp. svoj podiel užívať. Ako bolo uvedené, v zmysle ustálenej judikatúry
veci dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný. K
vzniku bezdôvodného obohatenia dochádza v prípade, ak sa podielový spoluvlastník reálne obohatítým, že užíva i podiel druhého spoluvlastníka, ktorý sa na užívaní spoločnej veci nepodieľa, pričom ide
o prisvojovanie si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu.

Na základe uvedeného mal súd za to, že návrh v zostávajúcej časti, ktorá je po predchádzajúcom
rozhodnutí predmetom konania, je dôvodný a preukázaný.

Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku, ktorým bola
určená výška obvyklého nájmu za nehnuteľnosti sumou 59 eur mesačne pri výške podielu navrhovateľa

u parc. č. XXX/X - záhrady vo výmere XXX mX, parc. č. XXX/X - zast. plochy, nádvoria vo výmere XXX
mX -v podiele XX/XX-ín, stavba č.s. XXX dom na parc. č. XXX/X v podiele 1/6-iny /22,65 eur nájom
za pozemky, 36,75 eur nájom za stavby/. Nárok bol uplatnený za dobu 24 mesiacov, teda nájomné
za toto obdobie predstavuje čiastku 59 eur x 24 mesiacov, spolu 1416 eur. V tejto časti súd návrh
považoval za dôvodný, pričom vzhľadom na právoplatne priznanú časť nároku /a uhradenú/ v spojení
s rozhodnutím odvolacieho súdu predmetom konania bola už iba časť vo výške 985,68 eur. Súd sa so

závermi posudku stotožnil, keď boli v ňom zohľadnené všetky zásadné okolnosti pre určenie všeobecnej
ceny nájmu a znalkyňa zohľadnila i náklady spojené s existenciou stavby a ako bolo uvedené, ak tieto
aj odporca vynakladá sám /daň, poistenie/, relevantným spôsobom ich voči navrhovateľovi neuplatnil,
naviac tieto vynakladal predovšetkým pre svoje potreby, nehnuteľnosť užíva a berie z nej úžitky bez
súhlasu spoluvlastníka, pričom výraznejším spôsobom /investíciami, zhodnotením nehnuteľnosti/ sa o

túto nestará, teda je potom nepriamo možné konštatovať i zníženie hodnoty nehnuteľnosti. Zníženie
ceny nájmu určenej znalcom o daň a poistné, ktoré uhrádza odporca, súd nepovažoval za dôvodné.
V tomto smere nedošlo k započítaniu, ale naviac nie sú dané ani dôvody na prípadné zníženie ceny
nájmu za situácie, kedy navrhovateľ neužíva nehnuteľnosť, toto mu nie je ani umožnené /i keď sám
nemá o ňu záujem, nemôže s ňou nakladať prenájmom, predajom a podobne, brať z nej ani úžitky, a to

z dôvodu, že nemá od nehnuteľnosti kľúče, vzťahy účastníkov sú vážne narušené/, sám odporca začal
nehnuteľnosť užívať bez vedomia a súhlasu navrhovateľa /čo odporca sám uznal/ ako spoluvlastníka,
konal teda v rozpore s ust. § 139 OZ. Zníženie ceny nájmu by potom bolo v rozpore s ust. § 3 OZ, keď
nemožno od navrhovateľa spravodlivo za danej situácie požadovať, aby sa podieľal na nákladoch, ktoré
vynakladá odporca predovšetkým pre vlastné potreby, nakoľko nehnuteľnosť užíva, berie z nej úžitky a

koná tak bez súhlasu podielového spoluvlastníka. Okrem toho z opatrnosti vzniesol navrhovateľ v tomto
smere námietku premlčania.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od
odporcu ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s

plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania súd priznal v zmysle návrhu podania návrhu do zaplatenia
pohľadávky vo výške určenej nar. vl. č. 87/95 Z.z.

Navrhovateľ bol v konaní sčasti úspešný, trovy konania vznikli na stranách oboch účastníkov, preto súd
s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O. s. p. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania. Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadol na skutočnosť, že návrh nebol podaný
celkom nedôvodne /i k čiastočnej úhrade došlo až po podaní návrhu, a teda ani v tejto časti nemožno
konštatovať neúspech navrhovateľa/.S prihliadnutím na citované ustanovenie zákona týkajúce sa trov konania a dôvody rozhodnutia o
trovách konania v zmysle ust. § 148 ods. 1 O. s.p. súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov štátu titulom
znalečného, keď navrhovateľ uhradil preddavok znalečného vo výške 100 eur a na zvyšok potom súd

zaviazal odporcu vzhľadom na pomer úspechu vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa
§ 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania).
Ak aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto

naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako
odvolanie odmietnuté.