Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 12, 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/149/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222112
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4412222112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred samosudcom: JUDr. Arpádom Pastorekom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
zastúpenáMinisterstvomspravodlivostiSRsosídlomŽupnénámestie13,Bratislava,vkonaníonáhradu
majetkovejškody175,-EURanemajetkovejujmy1.327,68EUR,akoajonávrhužalobcunarozhodnutie
medzitýmnym rozsudkom o základe nároku, a o návrhu na prerušenie konania, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd uplatnený návrh navrhovateľa na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom z a m i e t a.

Súd uplatnený návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojom podaní ktoré označil ako: „Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy“ z dňa 17.09.2012, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.09.2012 sa domáhal náhrady
majetkovej škody 175,- EUR a nemajetkovej ujmy 1.327,68 EUR, ako aj ďalších nárokov vrátane nároku

na náhradu trov konania a to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Obaja účastníci konania boli súdom riadne predvolaní, napriek tomu sa na pojednávanie nedostavili,
lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná, predvolanie prevzali zhodne dňa 22.5.2015, ako je
zrejmé z č. l. 42 súdneho spisu.

Žalobca ako ani žalovaný sa na pojednávanie sa nedostavili napriek tomu, že bol riadne predvolaný,

lehota na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 2 O.s.p. bola zachovaná, svoju neúčasť ospravedlnili
a zároveň žiadali aby súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, pojednávanie nežiadali odročiť
a preto súd vo veci konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2 O.s.p.v jeho neprítomnosti.

Žalovaný sa k žalobe žalobkyne do zahájenia pojednávania písomne vyjadril vo svojom podaní z č. l.
25 a nasl. z dňa 25.04.2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 30.04.2014.

Vzhľadom k neúčasti žalobkyne na pojednávaní súd pristúpil k oboznámeniu sa s obsahom spisového
materiálu, prečítaním jednotlivých listín a to s podanou žalobou žalobcu na č. l. 1 - 4 z dňa 17.9.2012
súdnehospisu,splnomocneniepráv.zást.žalobcu nač.l.-5zdňa13.09.2012súdnehospisu,pridelenie
veci OS NZ na č. l. - 6 súdneho spisu, vyjadrenie sudcov OS NZ k zaujatosti vo veci na č. l. - 7súdneho spisu, predloženie námietok zaujatosti na KS NR - č. l. - 8 súdneho spisu, uznesenie KS NR
o vylúčení sudcov na č. l. 9 - 12 súdneho spisu, vylúčenie a postúpenie spisu na OS KN na č. l. 13 - 14
súdneho spisu, potvrdenie o prevzatí veci na OS KN na č. l. - 15 z dňa 9.11.2012, výzva a oznámenie

splnomocneného práv. zást. žalobcu na č. l. - 16 súdneho spisu, oznámenie Okresnej prokuratúre KN o
začatí konania na č. l. - 17 súdneho spisu, reakcia na výzvu splnomocneného práv. zást. žalobcu na č.
l. 18 súdneho spisu, výzvy na OS NZ k zapožičaniu exekučných spisov na č. l. 19 - 22 súdneho spisu,
uznesenie OS KN č. l. 23 - 24 súdneho spisu, vyjadrenie žalovanej na č. l. - 25 - 33 súdneho spisu,
poukazuje na uplatnenie nároku na materiálnu škodu a nemajetkovú ujmu, oznámenie splnomocneného

práv. zást. žalobcu o založ. originál znaleckého posudku z č. l. 36 - 37 súdneho spisu, potvrdenie OS
KN o prevzatí veci sudcom na č. l. 38 súdneho spisu, predvolanie vo veci na 10.6.2015 na č. l. 40
súdneho spisu, potvrdenie o prevzatí veci sudcom JUDr. Arpádom Pastorekom na č. l. 41 súdneho spisu,
upovedomenie o odročení na č. l. 42 - 43 súdneho spisu, ospravedlnenie neúčasti žalovanej SR - MS
SR na č. l. 44 - 45 súdneho spisu, ospravedlnenie neúčasti splnomocneného práv. zást. žalobcu a znal.
posudok na č. l. 46 - 77 súdneho spisu, ďalej sa oboznamuje pripojený spis XXEr/XXX/XXXX OS N.

Zámky, v xerox-kópii žiadosť o udelenie poverenia, zmluva o úvere, plnomocenstvo právneho zástupcu,
poverenie na vykonanie exekúcie, návrh na zmenu exekútora s tým, že súdny exekútor 20.08.2009 a
to Z.. E. C. prevzala, následne 12.9.2009 bol doručené podanie a to prvopis uznesenia o tom, že súd
vyhovel žiadosti o zmene exekútora.

Súd z obsahu spisového materiálu a prednesov účastníkov konania a zúčastnených osôb zistil tento
skutkový stav.
Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. XX Er XXX/XXXX súd zistil, že exekučný súd vo veci udelil
dňa 20.04.2005 poverenie na vykonanie exekúcie A.. E. C. súdnej exekútorke so sídlom kancelárie v M.
K.. Následne žalobca požiadal o zmenu exekútora na vykonanie exekúcie, svojim písomným podaním

z dňa 18.05.2009 ktoré bolo súdu doručené dňa 25.05.2009 to na základe návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora namiesto JUDr. E. C. navrhol aby vo veci konal ďalej ako súdny exekútor A..
Q. E., v Exekútorskom úrade v C., rovnako exekučný súd o tejto zmene rozhodol svojim rozhodnutím
z dňa 13.05.2011, pod čís. kon.: XX Er XXX/XX-XX, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
08.06.2011.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady majetkovej škody 175,- EUR a nemajetkovej ujmy
1.327,68 EUR. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu v sume 175 Eur, ktorá má predstavovať náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného
súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu
založeného Zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny

a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Žalobca sa ďalej domáhal nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Túto náhradu odôvodnil tým, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu legitímneho
očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky.
Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a
účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia

vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva. Podľa žalobcu mal postup exekučného súdu
zamedziť správať sa so starostlivosťou riadne hospodára. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má
svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie

podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že
nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumu 933,27 Eur, t.j. 20 % z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou).

Žalobca požiadal u žalovanej o predbežné prerokovanie nároku. Žalovaná do podania žaloby na súd
nereagovala pozitívne.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov(ďalej cit. zákona), štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, akškoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa či. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa či. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu, ak príslušný
orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,
môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s

prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,
ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ďalej len EP a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa § 44 ods. 8 EP ku dňu doručenia žiadosti o zmenu exekútora a to dňa 25.05.2009 platilo, že
oprávnenýmôžekedykoľvekvpriebehuexekučnéhokonaniaajbezuvedeniadôvodupodaťnapríslušný

okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav a po vykonanom dokazovaní podľa § 132
O.s.p. dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnejsúvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci. a pri hodnotení dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba žalobkyne nie je dôvodná
a preto súd túto žalobu zamietol v plnom rozsahu, tak ako je vo výroku tohto rozhodnutia uvedené.

Z obsahu spisu Okresného súdu H. T. pod sp. zn. XX G. súd zistil, že oprávnený svojim podaním
z dňa 25.05.2009 požiadal o zmenu súdneho exekútora namiesto JUDr. E. C. navrhol aby vo veci
konal ďalej ako súdny exekútor JUDr. Q. E., v Exekútorskom úrade v C., rovnako exekučný súd
o tejto zmene rozhodol svojim rozhodnutím z dňa 13.05.2011, pod čís. kon.: XX Er XXX/XX-XX,
ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2011. Z uvedeného teda nesporne vyplýva, že o

žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v poriadkovej lehote 30 dní.
Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej

veci na žalobcovi.
Zákon nedefinuje pojem nesprávny úradný postup. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo
k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup

spravidla nemožno v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného
postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje.
Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri
rozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, prípade ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.

Žalobca odvodzuje svoj nárok na uplatnené náhrady z údajného nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o zmenu exekútora na vykonanie
exekúcie nekonal v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov keď rozhodnutie vydal po uplynutí
lehoty 30 dní od doručenia žiadosti súdu ako aj z dôvodu, že exekučný súd svojim nelegálnym postupom
vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny.

Z vyššie citovaných ustanovení (§ 44 ods. 8 EP) vyplýva, že v čase predmetného konania Okresného
súdu Nové Zámky platila zákonná lehota 30 dní na rozhodnutie súdu o zmene exekútora Vzhľadom na
vyššie uvedené je súd toho názoru, že postupom Okresného súdu Nové Zámky v danej veci nedošlo
k nesprávnemu úradnému postupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu
povinnosti súdu vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Súd ďalej poukazuje na to, že otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný

preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd
SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný
výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase
preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Prípadné nedodržanie
primeranej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo veci išlo o

prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Žiadne konanie, v ktorom je možné
konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť
postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže
všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať
aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.

Ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, platného v čase podania žiadosti o zmenu exekútora
upravovalo povinnosť súdu síce rozhodnúť v lehote 30 dní, ak nezistí rozpor. Už toto samotné znenie
zákonného ustanovenia oprávňovalo exekučný súd ex offo preskúmať všetky podmienky konania či sú
splnené nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska.
Ako súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej

pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie uvedenú
argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok žalobcu, ani nadväzne
nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou aani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné a v rozpore
so zásadou hospodárnosti +občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej
ujmy, ako aj ich rozsah. Nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovanej za škodu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe namietala, že žalobca si svoj nárok uplatnil na súde predčasne.
Žalobcasanažalovanúobrátilsožiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody,pričom
podal žalobu na súd skôr, ako uplynula lehota 6 mesiacov od podania tejto žiadosti. Aj keď žaloba bola
podaná pred uplynutím 6 mesačnej lehoty ku dňu rozhodovania súdu o žalobe žalobcu už bolo zrejmé,
že žalovaná neuznala nárok žalobcu a v rámci predbežného prerokovania ho neuspokojila, čo vyplynulo

aj z vyjadrenia žalovanej, preto mal súd za to, že v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota uplynula,
teda už nemožno žalobu považovať za predčasne podanú.
Ďalej súd podanú žalobu zamietol aj s poukazom na, že vo veci v zmysle písomného podania: „Žaloby
na plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“ z dňa 17.09.2012, riešil ako predbežnú
otázku, v žalobe uvádzaných skutočností a to podmienok v bode III., kedy žalobca o. i. uviedol, že ... v
súlade s pravidlami riadneho hospodárenia (poskytol úver na základe ... ). Podľa súdu je zrejmé, že v

právnom poriadku či už SR tak aj EU bola a aj je vždy prítomná zásada obozretného hospodárenia, ktorá
osobitne vo finančnom hospodárení a tým aj pri poskytovaní úverov má svoje dominantné postavenie,
natoľko, že napr. prezident ECB Mario Draghi v tejto súvislosti uviedol, že výsledok hospodárenia za
rok je odrazom .....a obozretného finančného hospodárenia..... V tejto súvislosti treba poznamenať, že
aj NBS vyhlasuje tzv. zásady obozretného hospodárenia, ktoré podliehajú vývoju, ale vždy boli odrazom

všeobecných skúsenosti a zvyklostí, ktoré boli zhmotnené v tzv. zásadách obozretného hospodárenia.
Za danej situácie je nepochybné a zrejmé, že poskytovanie finančných prostriedkov zo strany žalobcu
bez zohľadnenia týchto zásad, ktoré nie sú založené vo vzťahu k nebankovým spoločnostiam na báze
povinností, ale nie je možné podľa súdu neprihliadať k týmto skúsenostiam, ktoré boli zhmotnené
v uvedených zásadách. Za tejto situácie ako je všeobecne známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,

s.r.o., ktorá emitovala obrovské množstvo úverov čo do počtu osôb ako aj čo do objemu finančných
prostriedkov a osobitne sa hlási k zachovaniu pravidiel riadneho hospodárenia pri svojej činnosti
nechala bez povšimnutia jednak všeobecne známe zásady ako aj skúsenostiam z tzv. obozretného
hospodárenia vo finančníctve rovnako ako právnym poriadkom SR poskytnuté zabezpečovacie inštitúty
a bankové zvyklosti ako sú napr. preverenie bonity klienta z hľadiska možnosti splatenia si svojich dlhov

a tak optimalizovať vo vzťahu k tejto osobe zabezpečenie poskytnutého úveru pre prípad insolvencie,
zabezpečenie kontroly čerpania, prihliadať možno k účelovosti poskytnutého úveru na nákup, konkrétnej
veci z ktorej sa v prípade insolvencie dá zabezpečiť návratnosť úveru atď.
Podľa súdu v týchto prípadoch ak by bolo zriadené či už záložné právo resp. iný zabezpečovací inštitút
a ak sa súdny exekútor a ani súd síce nedostanú do omeškania, aj tak v prípade, že dlžník príde

o svoju prácu z ktorej uhrádzal splátky úveru, by bolo obtiažne ak nie vylúčené u nemajetných ľudí
zabezpečiť návratnosť úverov poskytnutých za daných podmienok. Záverom je potrebné poznamenať,
že ak žalobca za danej skutkovej situácie, kedy si zvolil takúto podnikateľskú stratégiu za možno
menej formálnych podmienok, v tom prípade si musel byť vedomí, že takéto konanie žalobcu v snahe
poskytovať úvery, podľa súdu nepredstavuje vyvážené a dôvodné riziko pri výkone podnikania a v tom

prípade ak dôjde ku škode podľa súdu nie je možné sa domnievať, že ku škody došlo postupom súdu
ale žalobcu, tak ako bolo vyššie uvedené.
Súdpodľaods.1aods.2§152Obč.súd.por.rozsudkomrozhodujesúdovecisamej.Zákonustanovuje,
kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením. Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci.
Ak je to však účelné, môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Súd podľa § 152 /2/ a súvisiacich ustanovení Obč. súd. por. poriadku v prvej vete výroku rozhodnutia
zamietol návrh navrhovateľa rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom. V zmysle § 152 /1/ a súvisiacich
ustanovení Obč. súd. por. má súd rozhodnúť o celej prejednávanej veci jedným rozhodnutím, avšak
skôr výnimočne v osobitných konaniach (napr. podľa Zák. práce, resp. v iných prípadoch) ak sa to javí
ako účelné môže rozhodnú len o časti, alebo len o jej základe nároku. Uvedená výnimočnosť podľa

súdu vychádzala z teórie procesného práva z minulosti (z 50-rokov), keď základ predmetu konania bol
postavený do protikladu sume, výške predmetu konania. Podľa súdu z obsahu spisového materiálu
ako aj vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca žiadal aby súd rozhodol najprv medzitýmnym
rozhodnutím, avšak žalobca nepreukázal dôvodnosť, opodstatnenosť uplatneného nároku, osobitne
rozhodnúť o základe nároku a v prípade úspechu neskôr rozhodnúť o peňažnej sume uplatneného

nároku. V zmysle vykonaného dokazovania nie je účelné vo veci využiť možnosť rozhodnutia
medzitýmnym rozsudkom v zmysle § 152 odseku 2. druhej vety, nakoľko podľa súdu je zrejme, že
žalobca nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby a preto nie je namieste takýmto spôsobom rozhodnúťnajprv o základe nároku medzitýmnym rozsudkom a je to zrejmé aj z doterajšej rozsiahlej rozhodovacej
praxe súdov v SR v týchto konaniach.

V zmysle § 109 Obč. súd. por. ods. 1 a ods. 2 platí, že súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je

v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy12). Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;

b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho ospravedlnenia na

pojednávanie, súd konanie podľa § 110 Obč. súd. por. preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide
o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.
Súd v ďalšom svojom výroku rozhodnutia zamietol podaný návrh na prerušenie konania nakoľko dospel
k presvedčeniu, že návrh na prerušenie konania podľa § 110 Obč. súd. por. nie je dôvodný, ktorá
skutočnosť podľa súdu je zrejmá nakoľko k podanému návrhu navrhovateľa pod doručení odporcovi sa

odporca nepripojil čím v zmysle § 110 O. s. p. neboli splnené zákonom predpokladané podmienky na
prerušenie konania a to v časti ak to účastníci konania zhodne navrhli.
Ďalej podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania ani podl'a § 109 ods.1 a 2 OSP v
zmysle podania navrhovateľa nakoľko tieto dôvody s odkazom na prebiehajúce konania nemajú oporu v
citovaných ustanoveniach O.s.p. a preto podľa súdu v prejednávanom prípade bolo možné pokračovať

bez prerušenia konania.
Nazákladeuvedenýchsúdmalzato,ženičnebránitomuaby vjednomrozhodnutírozhodolozamietnutí
návrhu navrhovateľa na prerušenie konania, ako i o zamietnutí návrhu vo veci samej, nakoľko právo
navrhovateľa na súdnu ochranu, osobitne jeho možnosť konať pred súdom je zabezpečená tým, že
navrhovateľ má možnosť podať opravný prostriedok tak proti rozhodnutiu súdu, ktorým zamietol jeho

návrh na prerušenie konania, ako i proti výroku rozhodnutia, ktorým zamietol jeho žalobu vo veci samej.
Súdkonštatuje,žežalobcadoručilsvojepísomnépodanie,ktorébolooznačenéako:„Znaleckýposudok“
k majetkovej ujme, ktorá vznikla v časti III - záver znaleckého posudku a túto majetkovú ujmu odvodili
od mzdových nárokov, telekomunikačných a poštových nákladov spojených a s úpravou informačného
systému, osobitne podľa jednotlivých druhov konania.

Súd uvedenému písomnému podaniu žalobcu nemohol prihliadnuť ako k znaleckému posudku a
to jednak k univerzálnemu charakteru tohto podania, nakoľko podľa žalobcu má platiť, pre všetky
konania žalobcu a nezohľadňuje osobitosti toho ktorého konania, nebolo nariadené súdom na riešenie
konkrétnych otázok v tom ktorom konaní a to v súčinnosti aj so žalovanou stranou, ktorá má právo sa

vyjadrovať k osobe znalca ako aj k zadaniu konkrétnych otázok atď.

Súd v tomto konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, žiadny návrh na doplnenie
dokazovania nebol zo strany účastníkov konania uplatnený a ktoré dôkazy súd považoval za potrebné
tie v tomto písomnom vyhotovení rozsudku aj vyhodnotil.

Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej, ktorá
mala vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala v
zákonom stanovenej lehote a z obsahu spisu je zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli.
Na základe uvedených skutočností rozhodol súd tak ako je vo výroku rozhodnutia uvedené.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Komárno na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť: proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.