Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. november 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/232/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215726
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712215726.6

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598, zastúpený advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.09.2012 boli tunajšiemu súdu doručené písomné podania žalobcu zo dňa 21.09.2012 označené

ako ,,Žaloba na plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy“, ktoré boli pôvodne vedené
súdom pod spisovými značkami 8C/232/2012, 8C/233/2012, 8C/234/2012, 8C/235/2012, 8C/236/2012,
8C/237/2012, 8C/238/2012, 8C/239/2012, 8C/240/2012, 8C/241/2012, 8C/242/2012, ktorými sa žalobca
domáha voči žalovanému náhrady škody vzniknutej mu nesprávnym úradným postupom Okresného
súduZvolen,pretožetentonerozhodoložiadostioudeleniepovereniavzákonomstanovenejlehote,keď
zároveň rozhodol bez splnenia zákonných podmienok. Nakoľko predmetom vyššie označených konaní

sú obdobné veci a účastníci konania sú v týchto konaniach totožní, súd rozhodol o spojení uvedených
vecí na spoločné konanie, a to uznesením č.k. 8C/232/2012-14 zo dňa 07.02.2013, pričom tieto konania
boli vedené tunajším súdom pod spisovou značkou 8C/232/2012. Uznesením č.k. 8C/232/2012-171 zo
dňa 03.11.2015 súd vec pôvodne vedenú pod sp. zn. 8C/233/2012, ktorá bola následne spojená na
spoločné konanie a ďalej vedená pod spoločnou sp. zn. 8C/232/2012 vylúčil na samostatné konanie.

Vo všetkých vyššie označených prípadoch žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil poukázaním na
skutočnosť, že ako osoba oprávnená podal u zvoleného exekútora návrh na vykonanie exekúcie, pričom
súd napriek tomu, že predmetná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby. Z tohto dôvodu mala žalobcovi

vzniknúť majetková škoda ako aj nemajetková ujma, ktorú si žalobca v žalobe vyčíslil.

V konaní začatom pod sp. zn. 8C/232/2012 si žalobca uplatnil titulom majetkovej škody sumu 125,- Eur
a titulom nemajetkovej ujmy sumu 1.058,46 Eur.

Z tvrdení obsiahnutých v návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní v

postavení oprávneného navrhol písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi,
vykonať exekúciu proti povinnému Q. F., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorompod spisovou značkou EX XXXXX/XXXX. Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 20.02.2012 rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o
žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 574

dní).

Podľa navrhovateľa došlo zo strany súdu k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej doby, keď v príčinnej súvislosti s takýmto nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu mala navrhovateľovi vzniknúť majetková škoda vo výške 125,-

Eur,ktorámalapozostávaťsnákladovvynaloženýchnasprávupohľadávkyprostredníctvompracovných
výkonov zamestnancov pomocou informačného systému vo výške 70,- Eur, nákladov na udržiavanie
a správu informačného systému vo výške 40,- Eur a nákladov na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontroloustavukonanianaexekučnomsúdevovýške15Eur-celkovotedamalnavrhovateľvynaložiťvo

veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, a to výlučne vplyvom nesústredenej
činnosti exekučného súdu, márne sumu požadovaných 125,- Eur. Navrhovateľ tvrdil, že táto suma by ho
neťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie by dodržal zákonom stanovenú lehotu.

Navrhovateľ si súčasne uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1.058,46 Eur, ktorú odôvodnil
tým, že samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom.Vzniknutúujmunavrhovateľodôvodniltým,ženesprávnym
úradným postupom došlo k reálnemu ohrozeniu legitímneho očakávania navrhovateľa, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky, pričom nesprávny úradný postup exekučného súdu
vystavil oprávnené záujmy navrhovateľa týmto rizikám: neskorým ukončením procedúry exekučným
súdom nastalo riziko zániku povinného, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom nastalo

riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a neskorým ukončením procedúry
exekučným súdom nastalo riziko insolvencie povinného. Pri určení výšky nemajetkovej ujmy vychádzal
navrhovateľ z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom
konaní, je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-
Sk, t.j. cca 663,88 Eur.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 8C/234/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 125,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 761,57 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v návrhu
na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol
písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému

Q.O.,nar.XX.XX.XXXX,vecbolavedenásúdnymexekútorompodspisovouznačkouEXXXXXX/XXXX.
Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 07.09.2011 rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo
po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 413 dní). Odôvodnenie návrhu na začatie
konania navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod

sp. zn. 8C/232/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 8C/235/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 125,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 591,92 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v návrhu
na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol

písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému
Y. H., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX XXXXX/XXXX.
Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 07.06.2011 rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo
po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 321 dní). Odôvodnenie návrhu na začatie

konania navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod
sp. zn. 8C/232/2012.V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 8C/236/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 125,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 619,58 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v návrhu
na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol

písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému
U. P., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX XXXX/XXXX.
Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 07.06.2011 rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo
po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 336 dní). Odôvodnenie návrhu na začatie

konania navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod
sp. zn. 8C/232/2012.
V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 8C/237/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 125,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 1.067,68 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v návrhu
na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol
písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému

Q. Ž., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX XXXXX/XXXX.
Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 20.02.2012 rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo
po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 579 dní). Odôvodnenie návrhu na začatie
konania navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod

sp. zn. 8C/232/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 8C/238/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 125,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 704,41 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v návrhu
na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol

písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému
G. W., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX XXXX/XXXX.
Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 20.02.2012 rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo
po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 382 dní). Odôvodnenie návrhu na začatie

konania navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod
sp. zn. 8C/232/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 8C/239/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 125,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 593,77 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v návrhu

na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol
písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému
V. S., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX XXXXX/XXXX.
Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 05.08.2011 rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo

po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 322 dní). Odôvodnenie návrhu na začatie
konania navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod
sp. zn. 8C/232/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 8C/240/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody

sumu 125,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 1.054,77 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v návrhu
na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol
písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému
P. W., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX XXXXX/XXXX.
Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 28.02.2012 rozhodnutím

o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo
po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 572 dní). Odôvodnenie návrhu na začatie
konania navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod
sp. zn. 8C/232/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 8C/241/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody
sumu 125,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 363,27 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v návrhu
na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol
písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnémuG.O.,nar.XX.XX.XXXX,vecbolavedenásúdnymexekútorompodspisovouznačkouEXXXXXX/XXXX.
Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 12.04.2011 rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo

po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 197 dní). Odôvodnenie návrhu na začatie
konania navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod
sp. zn. 8C/232/2012.

V konaní pôvodne začatom pod sp. zn. 8C/242/2012 si navrhovateľ uplatnil titulom majetkovej škody

sumu 125,- Eur a titulom nemajetkovej ujmy sumu 591,92 Eur. Z tvrdení obsiahnutých v návrhu
na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ v exekučnom konaní v postavení oprávneného navrhol
písomným podaním adresovaným zvolenému súdnemu exekútorovi, vykonať exekúciu proti povinnému
X. D., nar. XX.XX.XXXX, vec bola vedená súdnym exekútorom pod spisovou značkou EX XXXX/XXXX.
Súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 18.04.2012 rozhodnutím
o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo

po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 321 dní). Odôvodnenie návrhu na začatie
konania navrhovateľ postavil na obdobnom skutkovom základe ako v prípade konania vedeného pod
sp. zn. 8C/232/2012.

Odporca sa k návrhom na začatie konania vyjadril prostredníctvom písomného podania zo dňa

13.08.2013, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 19.08.2013. Odporca v ňom okrem iného
poukázal na všeobecné zákonné podmienky za splnenia ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci:

1) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,

2) vznik škody,
3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. Podľa odporcu nie je

jasný predovšetkým titul nároku na náhradu škody.

Vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní odporca poukazuje na skutočnosť, že lehota 15 dní
stanovená zákonodarcom na poverenie exekútora neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.
2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ako ukázala súdna prax, lehota na poverenie exekútora je

výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným
titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Odporca ďalej uviedol, že z uznesenia
Ústavného súdu SR z 3.marca 2011, č. k. IV. ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13.
októbra 2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26.septembra 2011 sp. zn.
3 Cdo/11/2010 a uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29.marca 2011 sp. zn. 5Cdo/291/2010 okrem

iného vyplýva skutočnosť, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného
bez účasti spotrebiteľa ako aj preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá
v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Zároveň odporca poukázal aj na to,

že navrhovateľ neuviedol aké konkrétne kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu v súvislosti
s prieťahmi, ktoré mal v konaní spôsobiť súd, nakoľko navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť
na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti a teda, že by existovalo právoplatné
rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa odporcu preto nie je preukázaný nesprávny úradný
postupsúduspočívajúcivexistenciiprieťahovvkontexteustanovenia§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov účinnom
od 01.01.2013 (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“).

Rovnako tak odporca poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, z ktorého vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Odporca zdôraznil, že navrhovateľ podal prvéžiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa 23.04.2012 Vzhľadom na skutočnosť,
že už dňa 27.09.2012 boli okresnému súdu doručené návrhy na začatie konania vo veci, odporca má
za to, že v tomto prípade sa jedná o predčasne uplatnený nárok na súde.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade materiálnej škody vo výške 125,- Eur odporca uviedol, že pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci je o. i. nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Podľa odporcu navrhovateľ
nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si navrhovateľ uplatňuje, možno podľa odporcu považovať

za hypotetické. K uvedenému presvedčeniu dospel odporca na základe tej skutočnosti, že navrhovateľ
v návrhoch na začatie konania neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa § 17 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z. skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je trvalé zmenšenie
majetku poškodeného a ušlý zisk predstavuje ušlý majetkový prospech, resp. nerozmnoženie majetku
poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti s ohľadom na pravidelný
beh vecí.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu odporca upriamil pozornosť na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3 zákona
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci s tým konštatovaním, že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pričom pocity členov riadiacich
orgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú v predmetnom konaní právne

irelevantné, pretože náhradu škody a nemajetkovej ujmy si uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba
(bližšie pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011). Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských
aktivít a podnikateľských plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Ďalej je pravdou, že
navrhovateľ poukazuje na viacero nálezov Ústavného súdu SR, kde rozhodoval o poskytnutí finančného
zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, avšak poskytovanie finančnej satisfakcie nie je podľa odporcu

automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu. Nie je preto možné vychádzať z
paušálnej sumy 663,88 Eur, ktorá by mala byť priznaná za každý rok prieťahov. Ústavný súd Slovenskej
republiky vo svojej rozhodovacej činnosti prihliadal aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k
nápravealebonie.Pokiaľvšaknavrhovateľtakýtoprostriedoknevyužil,jeneprijateľné,abysapriznávala
náhrada nemajetkovej ujmy podľa vybratých nálezov Ústavného súdu SR, keď predseda príslušného

súdu nemal ani len teoretickú možnosť prípadnú nápravu zjednať. Napokon odporca poukazuje aj
na nutnosť preukázania toho, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením
v rámci uplatňovania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, k čomu zo strany navrhovateľa taktiež
nedošlo. Na základe uvedených skutočností má odporca za to, že navrhovateľ nepreukázal vznik
nemajetkovej ujmy ako ani to, že by bolo dôvodné poskytovať jej relutárnu náhradu.

Podľa odporcu nie je možné opomenúť ani povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu
úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí,
ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. V posledných rokoch
všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na ochranu spotrebiteľských práv, pričom je

všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov podmienila najmä činnosť navrhovateľa na
trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov
je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so skutočnosťami uvádzanými v odôvodnení
podaných návrhov a oboznámením sa s obsahom exekučných spisov vedených tunajším súdom v
dotknutých konaniach a zistil tento skutkový stav:

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 28Er/795/2010 podal navrhovateľ v

postavení oprávneného dňa 26.07.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému Q. F., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.
zn. SR XXXXX/XX zo dňa 17.03.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 07.10.2010. Okresný súd

uznesením č.k. 28Er/795/2010-16 zo dňa 12.04.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 20Er/1454/2010 podal navrhovateľ v
postavení oprávneného dňa 21.07.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie protipovinnému Q. O., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.
zn. SR XXXXX/XX zo dňa 15.12.2009. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 23.09.2010. Okresný súd
uznesením č.k. 20Er/1454/2010-15 zo dňa 18.05.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.08.2011.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 23Er/715/2010 podal navrhovateľ v

postavení oprávneného dňa 21.07.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému Y. H., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,
sp. zn. SR XXXXX/XX zo dňa 27.01.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť
zo dňa 05.08.2010 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd uznesením č.k.
23Er/715/2010-26 zo dňa 10.05.2011. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2011.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 23Er/629/2010 podal navrhovateľ v
postavení oprávneného dňa 06.07.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému U. P., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.

zn. SR XXXXX/XX zo dňa 21.04.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 13.08.2010. Okresný súd
uznesením č.k. 23Er/629/2010-24 zo dňa 10.05.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 08.06.2011.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 28Er/713/2010 podal navrhovateľ v
postavení oprávneného u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému Q. Ž.,
nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,. Súdny exekútor
následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu

doručená dňa 09.09.2010. Okresný súd uznesením č.k. 28Er/713/2010-23 zo dňa 11.04.2011 žiadosť
súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2012.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 22Er/171/2011 podal navrhovateľ v
postavení oprávneného dňa 03.02.2011 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti

povinnému G. W., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.
Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
ktorá bola súdu doručená dňa 21.02.2011. Okresný súd uznesením č.k. 22Er/171/2011-10 zo dňa
04.03.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2012.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 28Er/973/2010 podal navrhovateľ v
postavení oprávneného dňa 17.09.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému V. S., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.

zn. SR XXXXX/XX zo dňa 02.08.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 26.11.2010. Okresný súd
uznesením č.k. 28Er/973/2010-25 zo dňa 23.05.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 08.09.2011.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 20Er/1537/2010 podal navrhovateľ v
postavení oprávneného dňa 05.08.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému P. W., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.
zn. SR XXXXX/XX. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 14.10.2010. Okresný súd uznesením č.k.
20Er/1537/2010-15 zo dňa 23.06.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.10.2013.V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 25Er/1017/2010 podal navrhovateľ v
postavení oprávneného dňa 27.09.2010 u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému G. O., nar. XX.XX.XXXX, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp.
zn. SR XXXXX/XX zo dňa 08.07.2010. Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá bola súdu doručená dňa 09.12.2010. Okresný súd
uznesením č.k. 25Er/1017/2010-10 zo dňa 14.03.2011 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2011.

V exekučnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 21Er/738/2011 podal navrhovateľ v
postavení oprávneného u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému X. D., nar.
nar. XX.XX.XXXX (IČO: XX XXX XXX), a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s.,.
Súdny exekútor následne podal na okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

ktorá bola súdu doručená dňa 15.08.2011. Okresný súd uznesením č.k. 21Er/738/2011-9 zo dňa
22.03.2012 žiadosť súdneho exekútora zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.01.2013.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu možno vykonať aj na podklade

vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. *) Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku
rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej
moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov

fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom
v čase začatia konania, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten,
komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení

účinnom v čase začatia konania, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v
znení účinnom v čase začatia konania, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení
účinnom v čase začatia konania, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení

účinnom v čase začatia konania, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15
odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania vo veci v kontexte s vyššie citovanými zákonnými
ustanoveniami dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, preto súd

návrh na začatie konania ako nedôvodný zamietol. Súd v prvom rade poukazuje na ustanovenie §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, kde je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého
preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd
má povinnosť predovšetkým pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené

formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania
od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania poverenia absolútne nie
je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Na tomto mieste musí súd zdôrazniť aj tú skutočnosť, že otázku,
či v konkrétnom prípade došlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je vo výlučnej kompetencii Ústavného súdu SR, ktorý túto
otázku, aj s odkazom na jeho ustálenú judikaturu, skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
daného prípadu vychádzajúc pritom z kritérii ako zložitosť veci, správanie účastníka konania a samotný
postup súdu. V nadväznosti na uvedené potom platí, že v kompetencii súdu v rámci konania o náhradu
škody podľa vyššie citovaného zákona nie je preskúmavanie súdneho konania z hľadiska existencie

prieťahov v konaní, ktoré by odôvodňovali priznanie nárokov uplatnených podľa uvedeného zákona,
nakoľko to prináleží iba Ústavnému súdu SR na podklade ústavnej sťažnosti resp. predsedovi súdu na
podklade sťažnosti účastníka konania na prieťahy v konaní. V prípade opačného výkladu by existovalo
niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené súčasne preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska
vzniku zbytočných prieťahov v konaní. Záverom súd dodáva, že v tomto konaní súd nie je oprávnený

konštatovať, že vo veci došlo k prieťahom.

Základnými zákonnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa zákona o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sú: a.) nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný
postup, b.) vznik škody a c.) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym

úradným postupom a vzniknutou škodou. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
je uvedeným zákonom koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, ktorej sa v zmysle ustanovenia § 3
ods. 2 predmetného zákona nemožno zbaviť. Z uvedeného potom vyplýva, že zo strany oprávneného
subjektu nie je potrebné preukazovať zavinenie (úmysel resp. nedbanlivosť), ale postačuje preukázanieskutočnosti, že vzniknutá škoda je výsledkom činnosti príslušného štátneho orgánu. Ústavný základ tejto
zodpovednosti je koncipovaný v čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, podľa ktorého, každý má právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy

alebo nesprávnym úradným postupom. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupommáten,komubolatakýmtopostupomspôsobenáškoda.Škodousapritomrozumiemajetková
ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe, je vyjadriteľná v peniazoch a spočíva v zmenšení
(úbytku) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné

vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky
toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Ďalej platí, že kauzálny nexus
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený a nie iba sprostredkovaný. V nadväznosti na to treba podotknúť, že pri
zisťovaní existencie príčinnej súvislosti je žiaduce upriamiť pozornosť na skúmanie toho, či v rámci
skutočností prichádzajúcich v danom prípade do úvahy ako príčina škody existuje taká skutočnosť,

s ktorou zákonodarca spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať potom za
následok vznik zodpovednosti podľa citovaného zákona iba vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku
navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom. A teda
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j., ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Nakoľko súd dospel k jednoznačnému záveru, že na strane odporcu, ktorý v danom prípade konal
prostredníctvom exekučného súdu, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu majúceho za následok
vznik škody, má súd za to, že v danej veci neexistuje ani právny základ a síce zodpovednosť odporcu
za škodu, v dôsledku čoho sa súd nezaoberal tak výškou škody ako aj majetkovej ujmy uplatňovanej

navrhovateľom.

Podobne, s analogickým odôvodnením súd zamietol nároky navrhovateľa aj v ostatných deviatich
veciach spojených na spoločné konanie vedené pod sp. zn. 8C/232/2012. Dôvody súdneho rozhodnutia
sú identické a právna argumentácia totožná s argumentáciou produkovanou/uvádzanou vo veci návrhu

na začatie konania s pridelenou sp. zn. 8C/232/2012. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ právne
relevantným spôsobom nepreukázal vznik a výšku majetkovej škody ani v týchto prípadoch, súd návrh
na začatie konaniach zamietol aj v spojených veciach.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Nakoľko však zo súdneho spisu sp. zn. 16C/210/2012 má súd za preukázané, že odporcovi žiadne trovy
konania nevznikli, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
§ 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z. z.

§ 44 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.
§ 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 15 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 16 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.

§ 17 ods. 1, 2, 3 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z.
§ 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitéhodruhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal

jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).