Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615206062
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2615206062.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa U. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Senica, dieťa rodičov: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX a A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX/XX, Z., o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému U., o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Senica, zo dňa 12. augusta 2015, č.k. 1P/54/2015-38, v časti určenia výživného a
úpravy styku otca s maloletým, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výživného na maloletého U. m

e n í tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletého U., nar. XX.XX.XXXX, v sume 60 eur mesačne,
s účinnosťou od 30.06.2015, ktoré výživné je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk
matky.

Nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 30.06.2015 do 31.12.2015 v sume 40 eur, je otec
povinný zaplatiť matke do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti úpravy styku otca s maloletým r u š í
a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletého U. S. do osobnej starostlivosti
matky, ktorá je povinná ho zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok, otcovi maloletého
určil povinnosť platiť výživné na maloletého sumou 80 eur mesačne od 30.06.2015 vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred do rúk matky, určil nedoplatok otca na zročnom výživnom za mesiac júl 2015 v sume 80
eur, ktorú sumu je otec povinný zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň upravil styk
otca s maloletým tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým U. každú stredu a sobotu v čase od 16.00

do 18.00 hod. s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku otca s maloletým. O náhrade
trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že matka sa domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému U. tak, že tento
bude zverený do jej výchovy, otcovi bude určené platiť výživné 150 eur mesačne. Otec maloletého s
návrhommatkyvčastizvereniasúhlasil,svýškouvýživnéhonesúhlasilasúhlasilstým,abybolupravený
jeho styk s maloletým v čo najširšom rozsahu. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 36 ods.
1, § 24 ods. 4, § 65 ods. 1, § 62, § 75 ods. 1 veta prvá, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o rodine.

Zistil, že matka je rozvedená, okrem maloletého U. má vyživovaciu povinnosť aj voči maloletému Z., nar.
XX.XX.XXXX a maloletému F., nar. XX.XX.XXXX, ktorí pochádzajú z jej predchádzajúceho manželstva.
V súčasnosti je s maloletým U. na materskej dovolenke, poberá materskú v sume 790 eur mesačne
a prídavky na tri maloleté deti 70,56 eur. Na dvoch synov od bývalého manžela poberá výživné 170eur mesačne. Žije s deťmi u rodičov v Z.. Otec je od 25.08.2008 zamestnaný v spoločnosti A. A. Y.
Z., kde dosahoval v druhej polovici roku 2014 priemerný čistý mesačný zárobok 518 eur a od januára
do júna 2015 v sume 243,67 eur, pričom za toto obdobie mu boli vyplatené aj nemocenské dávky v

celkovej sume 1.815,80 eur. Je slobodný, má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému A. S.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorého má zvereného v striedavej osobnej starostlivosti. Žije u rodičov. Súd prvého
stupňa mal preukázané, že v starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, otec
sa o dieťa zaujíma, súd vzal pri rozhodovaní o zverenie dieťaťa v úvahu najmä vek maloletého, a tohto
zveril do osobnej starostlivosti matky. Otcovi určil prispievať na jeho výživu sumou 80 eur s účinnosťou

od 30.06.2015, keď takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám a veku dieťaťa
i príjmovým možnostiam a schopnostiam obidvoch rodičov. Zároveň súd upravil styk otca s maloletým.
Otec má záujem aktívne sa podieľať na výchove dieťaťa, avšak je zrejmé, že ide o veľmi malé dieťa a
vzťah otca s dieťaťom nie je zatiaľ na takej úrovni, že by sa mohol s maloletým stretávať bez prítomnosti
matky, v útlom veku je dieťa veľmi citovo naviazané na svoju matku, preto by nebolo vhodné, aby mal
otec dieťa pri sebe bez jej prítomnosti. Preto súd upravil styk otca s maloletým za prítomnosti matky,

každú stredu a sobotu v čase od 16.00 do 18.00 hod.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec dieťaťa.
Uviedol, že sa odvoláva voči úprave styku a určeniu vyživovacej povinnosti. Žiada, aby sa so synom
mohol stretávať tri dni v týždni vždy v pondelok, stredu, sobotu, od 16.00 do 18.00 hod. nakoľko pracuje v

trojzmennej prevádzke a zároveň žiadal, aby pri jeho stykoch so synom nebola prítomná matka, nakoľko
ho vždy pri styku so synom slovne napáda, prikazuje mu, ako sa má o syna starať, čím narušuje jeho
styk so synom a jeho súkromie. Má obavy, že ho môže napadnúť aj fyzicky čo už raz pri vození syna
spravila a skončil na pohotovosti. Má záujem byť so synom v ten čas rozsahu dvoch hodín v kľude. O
syna sa vie postarať, nakoľko už jedno dieťa má. Výživné žiadal určiť sumou maximálne 50 eur, nakoľko

súd pri určovaní nebral do úvahy jeho cestovné náklady do zamestnania, ktoré sú 70 - 80 eur mesačne,
o čom dokladá cestovné lístky.

Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že s úpravou styku na tri krát týždenne
nesúhlasízdôvodu,žeumožňujeotcovidieťaťa,aknemôževstanovenédni,stykivinédniakonáhradu.

Ide o maloleté tri a pol mesačné dieťa, preto je postačujúce stretávanie dva krát týždenne. Čo sa týka
účasti na prechádzkach, tak v mesiaci august sa zúčastňovala, ale nakoľko pretrvávali vulgarizmy zo
strany otca i osobné útoky, kde dňa 29.08.2015 musela privolať až políciu, nakoľko pán S. ju vytláčal
úmyselnezchodníkaafyzickyjunapádal.Naprechádzkachsachcezúčastniťpodľapotrebymaloletého.
Otec dieťaťa uvádza klamlivé informácie. Dňa 30.09.2015 ju dokonca sám prosil, nech sa ide tiež s nimi

prejsť pretože maloletý bol po očkovaní a bol mrzutý. V mesiaci december jej končí materský príspevok,
bude poberateľkou len rodičovského príspevku vo výške 203,20 eur. Do dňa 06.10.2015 otec dieťaťa
neprispel žiadnou sumou.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok v časti výživného i v časti

úpravy styku žiada potvrdiť, pretože výživné v sume 80 eur je primerané k zárobkovým možnostiam,
schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov, i s prihliadnutím na vek a opodstatnené potreby
dieťaťa a takisto styk otca s dieťaťom považujú za primeraný v takom rozsahu ako bol upravený
rozsudkom súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania podľa § 212
ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p., postupom podľa ustanovenia § 214
ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého je sčasti dôvodné.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 1P/54/2015 je úprava rodičovských
práv a povinností k maloletému U., nar. XX.XX.XXXX.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktorým bolo určené výživné otcovi na maloletého sumou 80 eur mesačne, od 30.06.2015, upravený styk
s maloletým na každú stredu a sobotu od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky potom, ako
bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky.Rodičia maloletého dieťaťa ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich
rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej

starostlivosti (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine). Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná
a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie
maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa (§ 28 ods. 1 Zákona o rodine).

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť. Obaja rodičia prispievajú

na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Pri určovaní príslušného druhu výživného sa podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadne na
odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov.

Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na
zákonnú mieru povinností rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.

Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť majetkové pomery oboch povinných rodičov. Povinnosťou
oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a to bez ohľadu
na to, či s deťmi žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Pretože ani jeden z rodičov aj keď nežijú s
dieťaťom v spoločnej domácnosti neprestáva aj naďalej niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj
svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť a teda ktoré sú v plnej miere i výživou odkázané

na svojich rodičov.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že maloletý U. pochádza z partnerského vzťahu O. N. a
A. S., ktorí nežijú v spoločnej domácnosti. Matka maloletého má okrem maloletého U. ďalšie dve
vyživovacie povinnosti voči maloletému Z., nar. v roku XXXX a F., nar. v roku XXXX, ktorí pochádzajú

z jej predchádzajúceho manželstva. Na tieto dve deti bývalý manžel matky prispieva sumou 170 eur
mesačne. Matka je s maloletým U. na materskej dovolenke, od 01.05.2015 poberá materskú v sume 790
eur mesačne, od 25.12.2015 poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur a rodinné prídavky na
tri deti spolu 70,56 eur. Spolu s deťmi žije u svojich rodičov v Z.. Má zariadenú samostatnú domácnosť,
svojim rodičom prispieva 100 eur mesačne za plyn. Otec maloletého je slobodný, má okrem maloletého

U. vyživovaciu povinnosť voči maloletému A., nar. v roku XXXX, ktorého má zvereného do striedavej
osobnej starostlivosti. Žije u svojich rodičov, ktorým mesačne prispieva sumou 200 - 250 eur. Od
25.08.2008 bol zamestnaný v spoločnosti A. A. Y. Z., kde dosahoval priemerný mesačný čistý zárobok
518 eur. Na odvolacom pojednávaní uviedol, že pracovný pomer so zamestnávateľom bol ukončený,
od 03. decembra 2015 je nezamestnaný, pracovný pomer skončil dohodou zo zdravotných dôvodov. Je

evidovanýnaúradepráce,doposiaľmuvšaknebolodoručenérozhodnutieovýškepodpory.Priodchode
zo zamestnania dostal odchodné v sume 3.280 eur. Obaja rodičia zhodne uviedli, že za obdobie od
01.07.2015 do 31.12.2015 otec na výživu maloletého U. zaslal matke 320 eur.

Odvolací súd poukazuje na závery svojej ustálenej rozhodovacej praxe vo veciach výživného

vychádzajúce z toho, že pokiaľ sa dieťa nachádza vo výlučnej osobnej starostlivosti jedného rodiča, je tu
povinnosťdruhéhorodičakompenzovať nedostatokvlastnejosobnejstarostlivosti odieťa platenímsúm
určeného výživného, pričom výška jeho vyživovacej povinnosti určenej súdom sa pohybuje v rozmedzí
od 20% do 25% čistého mesačného príjmu zamestnaného rodiča, s prihliadnutím ku konkrétnym
okolnostiam prípadu.

V predmetnej veci odvolací súd pri určení výšky výživného vychádzal z príjmu otca, ktorý dosahoval u
svojho posledného zamestnávateľa a to v priemere 518 eur mesačne. Z uvedenej sumy vzhľadom k
vyššie uvedenému je možné otcovi určiť výživné do výšky 130 eur. Otec má však vyživovaciu povinnosťk dvom maloletým deťom, takže uvedenú sumu je potrebné rozdeliť medzi dve maloleté deti. Vzhľadom k
týmto okolnostiam, keďže maloletý U. je kojenec, matka nepreukázala žiadne zvýšené náklady spojené
s jeho výživou, takže odvolací súd mal za to, že náklady na jeho výchovu a výživu sú bežné, považoval

odvolací súd za primerané určiť výživné v sume 60 eur mesačne pričom zohľadnil aj skutočnosť,
že otec je t.č. nezamestnaný, avšak prácu ukončil dohodou zo zdravotných dôvodov, ktoré doposiaľ
nepreukázal, pri odchode zo zamestnania však prevzal odchodné vo výške 3.280 eur, takže nateraz
má dostatočné finančné prostriedky na to, aby prispieval na výživu syna U. sumou 60 eur mesačne.
Takto určené výživné súd považoval za primerané tak odôvodneným potrebám maloletého ako aj

schopnostiam a možnostiam povinného rodiča /otca/.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd v napadnutej časti určenia výživného rozsudok
súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že určil otcovi platiť výživné na maloletého U. v sume
60 eur od 30.06.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Vzhľadom k tomu, že za obdobie
od 01.07.2015 do 31.12.2015 otec na výživnom prispel sumou 320 eur, napriek tomu, že mal prispieť

sumou 360 eur ( 6 mesiacov po 60 eur) vznikol mu na výživnom nedoplatok vo výške 40 eur, ktoré mu
súd určil uhradiť matke maloletého do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletým, tento súd upravil na dva krát do týždňa po dve hodiny, v
stredu a v sobotu od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Na odvolacom pojednávaní otec

uviedol, že s takto upraveným stykom nesúhlasí, nakoľko ho považuje za nedostatočný, lebo po dve
hodiny dva krát do týždňa syna v podstate len kočíkuje, tento väčšinou spí, takže vôbec si ho neužije.
Od rozhodnutia súdu prvého stupňa je starší, bude mať osem mesiacov, tak by s ním chcel tráviť viac
času aspoň cez víkendy a to v sobotu od rána od 10.00 do 18.00 hod., na styk má vytvorené vhodné
podmienky. Matka maloletého s úpravou styku tak, ako ju upravil súd prvého stupňa nesúhlasila, napriek

tomu, že nepodala odvolanie v tejto časti proti rozsudku, uviedla, že žiada, aby bol styk upravený na
dva krát do mesiaca z dôvodu, že vzťahy medzi ňou a otcom sa sústavne zhoršujú, otec stupňuje
útoky voči nej ako aj celej jej rodine, obťažoval jej matku v práci, v dôsledku čoho na neho podala
trestné oznámenie. Vypisuje jej hanlivé sms-ky, výhražné maily. Situácia je už neúnosná, obrátila sa
na psychológa. Do spisu založila správu z psychologického vyšetrenia, bolo jej odporučené, aby sa

psychologickému vyšetreniu podrobil aj otec. Pri styku so synom pokiaľ maloletý U. plače, tak otec jej
vypisuje, že plače kvôli nej, že kvôli nej dostane zápal pľúc, vzhľadom k takémuto správaniu otca má za
to, že nie je možné, aby sa s maloletým stretával tak, ako to určil súd a už vôbec nie tak, ako to požaduje
otec. Uviedla, že syna nekojí. V súčasnosti už maloletý rastie, stále počas dňa spí menej. Dodala, že
na styku otca s dieťaťom sa už nezúčastňuje z dôvodu agresívneho správania otca voči jej osobe, má

z neho strach. Pri odovzdávaní dieťaťa otcovi nevychádza z dvora spoza brány.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa ktorí spolu nežijú sa môžu kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí dieťa do

osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd
upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom po rozhodnutí o rozvode.

Rodič ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy uplatňuje svoje rodičovské práva a povinnosti
najmä výchovný vplyv prostredníctvom styku s dieťaťom. Zákon pritom v zmysle vyššie citovaných
ustanovení ponecháva úpravu styku prednostne na dohodu rodičov. Ak sa však rodičia o úprave styku
s dieťaťom nedohodnú, upraví styk autoritatívne súd rozsudkom. Pri úprave styku je pritom potrebné
zohľadniť tak okolnosti na strane maloletého dieťaťa (jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý

ho nemá vo výchove, jeho režim, časové možnosti) ako aj okolnosti na strane rodičov (rodinné pomery,
vzdialenosťmedzibydliskomdieťaťaarodiča,ktorýho nemávovýchove,ekonomicképomery,možnosti
ale i zdravotný stav). Frekvencia styku potom závisí od záujmu aj potrieb dieťaťa od jeho časových
možností, od vplyvu akým rodičia pôsobia na dieťa, jeho duševný stav, od ich možností a schopností
starať sa o dieťa tak, aby bol styk s nimi na prospech dieťaťu. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských

práv a povinností musí prihliadať predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa a to najmä na jeho citové
väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Pritom musí byť rešpektované
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd teda musí dbať na to, aby
sa zabezpečili čo najpriaznivejšie podmienky pre zdarný vývoj dieťaťa, pritom musí zohľadniť aj bytovépomery, zamestnanie, pracovný čas, zdravotný stav, charakterové a morálne vlastnosti rodiča, ktorému
dieťa zveruje počas styku, aby bola zabezpečená riadna starostlivosť a výchova maloletého u neho a
takisto musí brať do úvahy vek a zdravotný stav dieťaťa, jeho denný režim a pod.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o úprave styku na každú stredu,
sobotu v trvaní dvoch hodín relevantným spôsobom v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. a s
prihliadnutím na vyššie uvedené zásady neodôvodnil. Na odvolacom pojednávaní obaja rodičia s takto
upraveným stykom vyslovili nesúhlas. Obaja rodičia prezentovali, že vzťahy medzi nimi sú konfliktné,

otec pokiaľ sa realizuje styk s maloletým uviedol, že tohto iba kočíkuje, pokým maloletý spí.

Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam mal odvolací súd tiež za to, že styk, tak ako je upravený
nie je v záujme maloletého, ktorý síce trávi čas so svojím otcom, avšak v čase keď tento spí v
kočíku. Od rozhodnutia súdu prvého stupňa maloletý trošku vyrástol, preto bude potrebné ohľadne
styku doplniť riadne dokazovanie v súlade s vyššie uvedenými zásadami. Teda bude potrebné preveriť

podmienky otca, bude potrebné zistiť režim maloletého dieťaťa, bude potrebné zistiť vzájomnú možnosť
komunikácie rodičov medzi sebou a tiež možnosti realizácie styku tak, aby vyhovovali ako maloletému
tak aj otcovi a aby maloletý svojho otca spoznal. Keďže súd prvého stupňa v tomto smere nevykonal
dostatočné dokazovanie a svoje rozhodnutie ani dostatočným spôsobom neodôvodnil, odvolací súd v
časti úpravy styku otca s maloletým rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.

zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa doplní dokazovanie ohľadne úpravy
styku vo vyššie naznačenom smere, vykonané dôkazy riadne vyhodnotí, vo veci opätovne rozhodne,
ktoré rozhodnutie aj náležite odôvodní. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.