Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by Mgr. Miloš Greguš

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/196/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115207611
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7115207611.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci
navrhovateľa: AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933,
PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o.,
Piaristická707/25,Trenčín,IČO:47234679protiodporcovi:E.H.,nar.X.X.XXXX,trvalebytomP.XXXX/
X, F., v konaní o zaplatenie 1.196,- EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 1.196,- EUR s 8,5%-
ným ročným úrokom z omeškania od 18.9.2013 až do zaplatenia, nahradiť trovy konania
71,50 EUR a trovy právneho zastúpenia 167,52 EUR.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 31.3.2015 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
odporcu k zaplateniu celkovej sumy 1.196,- EUR, vyčíslenému ročnému úroku z omeškania vo výške
154,02 EUR a úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.196,- EUR od 25.3.2015 až do
zaplatenia. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že pohľadávku voči odporcovi získal na základe Zmluvy o postúpení
zo dňa 29.8.2013 od spoločnosti P. M. R., C..R.. Právny predchodca navrhovateľa s odporcom
uzatvoril dňa 7.5.2011 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové
zmluvné podmienky navrhovateľa. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru
odporcovi vo výške 2.000,- EUR, ktorý sa zaviazal vrátiť v 48 mesačných splátkach po 75,64 EUR s tým,

že lehota splatnosti bola dohodnutá na 48 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom
mesiaci.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca prostredníctvom úverovej karty čerpal z poskytnutého úveru len
sumu 1.350,- EUR a z nej uhradil len sumu 154,- EUR. Listom zo dňa 29.8.2013 bol vyzvaný k splateniu
celého zostatku úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Uplatnil si aj nárok na zaplatenie 154,02 EUR
ako vyčíslený ročný úrok z omeškania zo sumy 1.196,- EUR od 18.9.2013 do 24.3.2015, t.j. do dňa

podania žaloby.

Navrhovateľ ako listinný dôkaz do spisu predložil Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX uzatvorenú
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 7.5.2011. Na základe tejto zmluvy právny
predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi spotrebiteľský úver 2.000,- EUR s tým, že ten sa ho
zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 75,64 EUR. Splátky boli splatné vždy do 15. dňa

v kalendárnom mesiaci. Dátum poslednej splátky nebol presne určený, lehota konečnej splatnosti bola
dohodnutá na 48 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. V zmluve si
účastníci dohodli ročnú úrokovú sadzbu vo výške 30,68%. Zároveň bola v zmluve uvedená RPMN od37,5% do 39,7%, ako aj priemerná hodnota RPMN vo výške 20,04%. Celkovo mal odporca splatiť
navrhovateľovi sumu 3.630,72 EUR.

V spodnej časti zmluvy je oveľa drobnejším písmom uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto Úverovej
zmluvy sú Úverové podmienky právneho predchodcu navrhovateľa. Dolupodpísaný klient svojím
podpisompotvrdzuje,žedostalÚverovépodmienky,jesnimioboznámený,súmuvšetkyichustanovenia
zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami.
Klient ďalej potvrdzuje pravdivosť prehlásení uvedených pred textom úverových podmienok. K zmluve

navrhovateľ pripojil úverové zmluvné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa - hotovostný úver.

Za úverovými zmluvnými podmienkami boli pripojené informácie o poistení a bola pripojená aj listina s
nadpisom „Čo by ste mali vedieť o svojom úvere ?“.

Navrhovateľ do spisu doložil aj výzvu k splateniu celého úveru zaslanú odporcovi dňa 29.8.2013, k tomu

pripojil aj podací hárok pošty preukazujúci zaslanie uvedenej výzvy. Výzvou bol odporca vyzvaný na
úhradu celkovej dlžnej sumy 1.486,76 EUR, najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Ďalej navrhovateľ
do spisu doložil aj výpis čerpania, splátok a úhrad z úverového vzťahu s odporcom. Z tohto výpisu
vyplýva, že odporca z poskytnutého úveru skutočne čerpal sumu 1.350,- EUR, z nej navrhovateľovi vrátil
154,- EUR.

Predložil aj oznámenie zo dňa 19.11.2014 o postúpení pohľadávky na navrhovateľa s výzvou na
zaplatenie dlhu. K tomu pripojil hromadný podací hárok pošty, ktorým preukázal odoslanie oznámenia
dňa 20.11.2014.

Iné listinné dôkazy navrhovateľom ani odporcom do spisu doložené neboli.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§

682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014), orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.5.2014) ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Citovanéustanovenie§5bzák.č.250/2007Z.z.,akoajustanovenie§52ods.2Občianskehozákonníka
nadobudli účinnosť dňom 1.5.2014, pričom právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné
ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.4.2015).

Je nesporné, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi právnym predchodcom
navrhovateľa a odporcom dňa 7.5.2011 je spotrebiteľskou zmluvou. Keďže súd musel rozhodovať na
základe právnej úpravy platnej v čase vyhlásenia rozsudku, musel aplikovať ustanovenie § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka účinného od 1.5.2014 a prednostne použiť na právny vzťah medzi účastníkmi
konania Občiansky zákonník. Zároveň musel aplikovať aj ustanovenie § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa účinných od 1.5.2014.

Keďže ide o spotrebiteľský úver, súd musel aplikovať aj ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2011.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom

médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov
a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa

§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Ako bolo uvedené vyššie v § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného do 30.11.2011 zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V tomto prípade
však v úverovej zmluve takáto konečná splatnosť dohodnutá nebola. Vyslovene bolo uvedené, že lehota
splatnostije48mesiacovpoposkytnutíúveru.Takétourčeniekonečnejsplatnostiúveruniejedostatočne
určité a priamo zo zmluvy nie je jasné, kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Zo zmluvy sa

priamo nedá určiť, kedy bol, resp. má byť odporcovi úver poskytnutý a tým sa ani nedá presne určiť
dátum konečnej splatnosti úveru.Keďže zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru v zmysle ust. § 11 ods.1 písm. a) zák. č. 129/2010
Z.z. účinného do 30.11.2011, sa stáva bezúročnou a bez poplatkov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca
uzatvorili dňa 7.5.2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca
navrhovateľa poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 2.000,- EUR. Odporca sa ho zaviazal
splácať48mesačnýmisplátkamivovýške75,64EUR,splatnýmivždydo15.dňavkalendárnommesiaci.
Odporca v skutočnosti čerpal úver len vo výške 1.350,- EUR, z ktorého uhradil len sumu 154,- EUR.

Pretože súd považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi
sumu 1.196,- EUR (1.350,- EUR - 154 EUR), tak ako žiadal navrhovateľ.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal navrhovateľovi sumu 1.196,- EUR. Právny predchodca navrhovateľa výzvou zo dňa

29.8.2013 vyzval odporcu k úhrade dlžnej sumy do 15 dní od odoslania výzvy. Ak výzva bola odoslaná
30.8.2013, pätnásty deň pripadol na deň 14.9.2013, nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania.
Navrhovateľ však žiadal úrok z omeškania až od 18.9.2013, preto súd zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi spolu s istinou aj zákonný 8,5%-ný ročný úrok z omeškania od 18.9.2013 až do
zaplatenia. Aj keď navrhovateľ v žalobe rozdelil úrok z omeškania na obdobie od začiatku omeškania

do dňa podania žaloby a od podania žaloby do zaplatenia, súd priznal navrhovateľovi požadovaný úrok
z omeškania v celku, t.j. od začiatku omeškania až do zaplatenia.

Podľa§142ods.1O.s.p. účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretože vo veci mal navrhovateľ plný úspech, súd zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy
konania 71,50 EUR za zaplatenie súdneho poplatku za návrh, ako aj nahradiť trovy právneho zastúpenia
za dva úkony právnej pomoci, a to za prevzatie a prípravu veci a napísanie žaloby. Za každý úkon mu
priznal odmenu vo výške 61,41 EUR, k tomu 2 x režijný paušál 8,39 EUR, to celé zvýšené o 20% DPH,

spolu 167,52 EUR (právna zástupkyňa navrhovateľa je platcom DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice
I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.