Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/50/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115203714
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115203714.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: Bc. V. O., nar. XX.X.XXXX, G., Do poľa XXX, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
JUDr. Patricia Bednářová & JUDr. Sabína Hodoňová, Žilina, Mariánske nám. 31, proti odporkyni: V. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom U., K.. brigády XXX/XX, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 941,11 eur, ktorú sumu jej súd povoľuje splácať
v mesačných splátkach po 80 eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou
rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu za zmarené pojednávanie vo výške 15,- eur
a náhradu trov konania zmareného pojednávania vo výške 33,70 eur na účet právnej zástupkyne
navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 6.2.2015 sa navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia 2 379,53 EUR a náhrady

trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporca sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku - parcela č.
XXX/X, záhrady o výmere XXX m2, pozemok umiestnený v zastavanom území obce, katastrálne územie
U.,obecU.,"okresZ.,vedenýOkresnýmúradomŽilina,katastrálnymodboromnaLVč.XXXXvregistriC
a to odporca o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/8 a navrhovateľ o veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/8. Každý zo spoluvlastníkov je oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu. Medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k dohode o užívaní spoločnej veci. Odporca

vyššie špecifikované nehnuteľnosti užíva ako výlučný vlastník nad rámec svojho spoluvlastníckeho
podielu, navrhovateľ spoločné nehnuteľnosti neužíva vôbec. Vzhľadom na to, že navrhovateľ nemá
zabezpečené právo užívať spoločné nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, má
právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Navrhovateľ písomne
oslovil odporcu za účelom riešenia vzniknutej situácie a vyzval ho na zaplatenie peňažnej sumy
zodpovedajúcej náhrade za užívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu. Odporca
na výzvu navrhovateľa nijakým spôsobom nereagoval - k dohode medzi navrhovateľom a odporcom

nedošlo, preto sa nárokov domáha v súdnom konaní. Spoluvlastníckemu podielu navrhovateľa
zodpovedá 23,50 m2 pozemku - parcela č. XXX/X, záhrady o výmere 188 m2. Navrhovateľ za účelom
určenia výšky náhrady dal vypracovať zjednodušený znalecký posudok, v zmysle záverov ktorého mu
vo vzťahu k pozemkom patrí náhrada za užívanie vo výške 2,745 EUR/m2/rok. Pri výmere 23,50 m2mu patrí náhrada za užívanie vo výške 64,51 EUR/rok. Vzhľadom na to, že v danej veci ide o nárok
vyplývajúci z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ a toto právo sa premlčuje vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ, navrhovateľ si uplatňuje právo na zaplatenie náhrady ako

finančnej protihodnoty za užívanie spoločnej veci nad rámec spoluvlastníckeho podielu za posledné tri
roky pred podaním tohto návrhu, t. j. v celkovej výške 183,53 EUR.
Ďalej zdôraznil, že je súčasne výlučným vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území
U., obec U., okres Žilina, vedených Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, na LV č. XXX,
v registri „C" KN-C parc. č. XXX/X o výmere 305 m2, zastavané plochy a nádvoria a KN-C parc. č.

XXX/X o výmere 95 m2, zastavané plochy a nádvoria, na ktorých sa nachádza nehnuteľnosť - rodinný
dom zapísaný na LV č. XXXX vo vlastníctve odporcu. Navrhovateľ vyššie uvedené pozemky žiadnym
spôsobom neužíva napriek tomu, že je ich výlučným vlastníkom. Podľa zjednodušeného znaleckého
posudku mu náleží náhrada za užívame vo výške 2,745 EUR/ m2/rok. Pri výmere pozemkov mu tak patrí
náhrada za ich užívanie vo výške 1 098,- EUR/rok. V konaní si uplatňuje náhradu za užívanie nad rámec
spoluvlastníckeho podielu za 2 roky užívania týchto pozemkov za posledné dva roky pred podaním tohto

návrhu, t. j. vo výške 2 196 EUR.

Vo veci súd vydal dňa 13.5.2015 platobný rozkaz č.k. 14C/50/2015-21, ktorým v plnom rozsahu vyhovel
návrhu navrhovateľa. Proti platobnému rozkazu podala včas v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote
odporkyňa odpor, ktorým sa zrušil platobný rozkaz.

Odpor odôvodnila tým, že navrhovateľ jej bývalý manžel, pri vysporiadaní bezpodielového vlastníctva
dňa 19.2.2007 uzavrel kúpnu zmluvu s ich spoločnými deťmi, pozemky previedol do ich vlastníctva. V
bode 11.11 sa zaviazal, že do 19.3.2007 vysporiada všetky dlhy a záväzky, ku ktorým sa viažu ťarchy
vedené na liste vlastníctva č. XXX a zaviazal sa následne odovzdať kupujúcim všetky doklady potrebné

k výmazu tiarch v liste vlastníctva č. XXX. Návrh na výmaz tiarch a návrh na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľnosti bol zastavený. JUDr. Jankou Chorvátovou mu bola zaslaná predžalobná
upomienka - pokus o zmier, avšak svoje záväzky si doposiaľ nesplnil, preto odmieta vyplatiť náhradu za
užívanie pozemku. Všetky pozemky sú zaťažené exekúciami navrhovateľa.

Navrhovateľ k tvrdeniam odporkyne v odpore uviedol, že v žiadnom prípade odporkyňa nespochybnila
užívanie pozemkov. Ďalej uviedol, že zmluva nemá vplyv na vzťahy medzi ním a odporkyňou.

Vo veci súd nariadil pojednávanie.

Navrhovateľzotrvalnapodanomnávrhu.Zdôraznil,žeodporkyňaužívapozemky,kuktorýmnavrhovateľ
nemá žiadny prístup a nemá možnosť ich užívať. Ani jedna z tvrdených skutočností nie je relevantná
pre povinnosť odporkyne vyrovnať sa s navrhovateľom za užívanie pozemkov. Vo vzťahu k vyjadreniam
odporkyne, že navrhovateľ by mal mať voči nej nejakú pohľadávku na zaplatenie ktorej bol vyzývaný
prostredníctvom jej právnej zástupkyne Janky Chorvátovej listom zo dňa 26.7.2007, k tejto veci uviedol,

že si nie je vedomý akejkoľvek pohľadávky voči svojej bývalej manželke. Nesporná je časť pozemku
zastavaná a v časti slúži na prechod a parkovanie.

Odporkyňa uviedla, že bola zaskočená listom, ktorý dostala, že má platiť nejaký nájom po 15 rokoch
manželstva, najmä preto, že odporca tento pozemok predal za 1 Sk deťom. Dozvedela sa, že ak

pozemok nebol zavkladovaný do troch rokov, tak to padá. Navrhovateľ s tým nerobil nič, nechal to tak,
pretože mal exekúcie, hoci mal pozemky prepísať na deti, keď ich vyrovná. Popri tom poukazovala na
svoj zlý zdravotný stav a príjmovú oblasť.
Odporkyňa na otázku súdu uviedla, že záhrada KN-C parc. č. XXX/X spolu s pozemkom KN-C
parc. č. XXX/X tvoria dvor okolo domu. KN-C parc. č. XXX/X je zastavaná rodinným domom. Na

nehnuteľnostiach nepodniká, pozemok je oplotený odvtedy, ako sa postavila chalupa. Deti sa žiadneho
vlastníckeho práva v konaní proti navrhovateľovi nedomáhali.

Ďalej zdôraznila, že dcéra chcela stavať na pozemkoch garáž, pretože dvor je úzky, aby mali dať kde
auto, ale keďže je pozemok postihnutý exekúciou, tak sa s tým nedá nič robiť. Odporcovi však nikdy

nebránila vstupe na dvor, môže ho užívať a vtom mu ona nebráni. Do domu chodil za deťmi, v dome
bývala jej dcéra s vnukom.Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ") vec môže byť v
spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a výsluchom odporkyne.

Podľa výpisu LV č. XXXX zo dňa 6.2.2015 ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností pozemku KN-C
parc. č. XXX/X o výmere 188 m2 záhrady sú navrhovateľ v podiele 1/8 a odporkyňa v podiele 7/8. V
časti C-LV Ťarchy je vyznačené vedenie exekučného konania na podiel navrhovateľa ťarchy na podiel

navrhovateľa.
Podľa výpisu LV č. XXX k. ú. U., podľa ktorého navrhovateľ je vlastníkom pozemkov zobrazených ako
KNC parc. č. XXX/X o výmere 305 m2 zast. plochy a nádvoria a KNC parc. č. XXX/X o výmere 95 m2
zast.plochyanádvoriavpodiele1/1.NaLVjeoznačenévedenieexekučnéhokonaniaaexekučnýpríkaz
na zriadenie exekučného záložného práva. V časti A LV je odkaz právny vzťah k stavbe evidovanej na

pozemku KNC parc. č. XXX/X je vedený na LV č. XXXX k. ú. U..

Podľa LV č. XXXX k. ú. U. ako vlastník stavby č.s. XXX na KNC parc. č. XXX/X rodinný dom je vedená
odporkyňa v podiele 1/1 na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo
dňa 21.10.2008.

Podľa znaleckého posudku znalca Ing. T. T. zo dňa XX.XX.XXXX je stanovená hodnota KNC parc. č.
XXX/X záhrada vo výške 23,50 eur za 1 m2.

Pokiaľ sa týka nárokov vo vzťahu k pozemku KN-C parc. č. XXX/X o výmere 188 m2 záhrady, ktorého

podielovými spoluvlastníkmi sú navrhovateľ v podiele 1/8 a odporkyňa v podiele 7/8 pre uplatnenie
nárokov z hospodárenia zo spoločným pozemkom je nevyhnutné, aby väčšinový vlastník rozhodol o
hospodárení so spoločnou vecou. V tomto prípade súd takúto skutočnosť preukázanú nemal a nemal
v konaní preukázané ani hospodárenie na spoločnom pozemku. Podľa zhodného tvrdenia účastníkov
pozemok slúžil ako záhrada k spoločnému domu, kde do rozvodu žili obaja účastníci ako manželia.

Hospodárenie pritom nepredstavuje len samotné právo vec držať (ius possidendi) a poberať z nej plody
(ius utendi et fruendi), ale skutočné obhospodarovanie veci či už priamo spoluvlastníkom alebo na
základe odvodeného práva treťou osobou. Jednoznačne ak žiaden z účastníkov vec neužíva, poprípade
ju len udržiava alebo ju užíva len čiastočne, nemôže vzniknúť ostatnému podielovému spoluvlastníkovi
žiaden nárok na náhradu. Tento nárok vzniká len pri hospodárení s celou spoločnou vecou pri vylúčení

ostatných spoluvlastníkov z hospodárenia. Nikoho nemožno nútiť, aby so svojou vecou hospodáril
alebo ju udržiaval (mimo iných povinností uložených zákonom (zachovanie kultúry, odstraňovanie burín,
kosenie)). Preto ak ani jeden zo spoluvlastníkov na spoločnej veci nechce hospodáriť, môžu sa domáhať
rozdeleniaavysporiadaniapodielovéhospoluvlastníctva.Lenpreto,žejeniektoväčšinovýspoluvlastník,
nemôže menšinovému vznikať nárok na odplatu. Naviac odplata nemusí vždy zodpovedať všeobecnej

hodnote nájmu, najmä ak je iný spôsob hospodárenia pre spoločnú veci prospešnejší (zabezpečí
hodnotenie či údržbu). Súd preto návrh v tomto rozsahu zamietol.PokiaľsatýkanárokovzužívaniapozemkovzapísanýchnaLVč.XXXk.ú.U.,podľaktoréhonavrhovateľ
je vlastníkom pozemkov zobrazených ako KNC parc. č. XXX/X o výmere 305 m2 zast. plochy a nádvoria
a KNC parc. č. XXX/X o výmere 95 m2 zast. plochy a nádvoria, ktorého vlastník v podiele 1/1 je

navrhovateľ, súd mal nepochybne preukázané užívanie pozemku označeného ako KNC parc. č. XXX/X
ktorý je zastavaný stavbou s.č. XXX rodinný dom je vedenou na LV č. XXXX k. ú. U., ktorej vlastníkom
je odporkyňa v podiele 1/1. V tomto prípade, keďže odporkyňa sama a na základe odvodenia od
jej práva aj dcéra s vnukom užívajú nehnuteľnosť - dom, zastavaním pozemku je znemožnené právo
navrhovateľa užívať pozemok v jeho vlastníctve. Jednoznačne sa nejedná o neoprávnenú stavbu na

pozemku z hľadiska stavebnoprávnych predpisov, ani podľa predpisov občianskeho práva, pokiaľ sa
nedomáha odstránenia stavby vlastník pozemku, avšak ak po vyporiadaní BSM sa účastníci dohodli, že
jeden z nich bude vlastníkom stavby a druhý domu pozemku, bez zriadenia vecného práva stavby na
pozemku alebo zmluvného práva užívať pozemok je pozemok zastavaný stavbou užívaný bez právneho
dôvodu. V tomto prípade je vlastník pozemku úplne vylúčený z užívania pozemku. Nakoľko toto právo
využíva vlastník stavby, obohacuje sa o čiastku zodpovedajúcu nárokom, ktoré by musel uhradiť za

takéto užívanie v prípade právneho vzťahu. V prípade zastavania pozemku stavbou však podľa názoru
súdu sa nemôže jednať o ekvivalent nájmu, pretože nájom predstavuje dočasné prenechanie veci do
užívania, v prípade zastavania pozemku stavbou však o dočasnosti nemožno hovoriť (mimo dočasnej
stavby, ktorou rozhodne nie je rodinný dom). Preto podľa názoru súdu ekvivalentom bezdôvodného
obohatenia je hodnota vecného bremena, ktoré by bolo stanovené napríklad pri nároku na odstránenie

stavby (§ 135c ods. 3 Obč. zák.). Hodnota vecného bremena môže byť obdobná s hodnotou nájmu, ale
môže byť aj rozdielna.

Súd v tomto prípade stanovil odplatu vlastnou úvahou podľa základných ekonomických kritérií vo
výške návratnosti hodnoty nehnuteľnosti za dobu 20-tich rokov obdobne, ako bol znalcom stanovený

nájom pre tento pozemok. Hodnota 20-tich rokov sa považuje za základné kritérium pri investíciách do
nehnuteľnosti, kde investícia s návratnosťou nižšou ako za dobu 20-tich rokov je neefektívna. Preto súd
stanovil vlastnou úvahou odvíjajúcou sa od nespornej zistenej všeobecnej hodnoty pozemku stanovenej
znaleckým posudkom vo výške 2,745 eur/m2/rok, spolu za výmeru 260,775 eur za rok, po zaokrúhlení
521,50 eur za obdobie dvoch rokov pred podaním návrhu od 10.2.2013 do 10.2.2015.

Vo vzťahu k užívaniu pozemku KNC parc. č. XXX/X o výmere 305 m2 zast. plochy a nádvoria k.ú. U.
súd konštatoval, že v tejto súvislosti nezistil vylúčenie navrhovateľa z užívania nehnuteľnosti. Nakoľko
však pozemok tvorí dvor k priľahlému zastavanému pozemku so stavbou vo vlastníctve odporkyne,
slúži pre prístup, je minimálne sčasti využívaný aj odporkyňou, táto to rovnako užíva bez právneho

dôvodu, nakoľko nemá k tomuto pozemku zriadené žiadne zmluvné alebo vecné práva. Pokiaľ v konaní
nie je preukázané, že pozemok je využívaný odporkyňou v takom rozsahu, že znemožňuje užívanie
pozemku vlastníkovi, nie je možné priznať ani náhradu v plnej výške. Súd opäť zdôrazňuje, že hoci aj
navrhovateľvôbecneužívapozemokvjehovlastníctve,nemôžetátoskutočnosťzaložiťnároknavydanie
bezdôvodnéhoobohatenia.Bezdôvodnéobohatenievznikneužívanímcudzejvecibezprávnehodôvodu

len výkonom - aktívnou činnosťou a v rozsahu užívania. Rozsah užívania v tomto prípade nemôže
byť daný ani oplotením pozemku z dôvodu, že ak oplotenie bolo vybudované za spoločného užívania
pozemku manželmi, jeho existencia, hoci aj ohraničujúc dvor, nesvedčí uzurpácii užívania (nie je ani
zrejmé, koho stavba plotu je vlastníctvo, či sa nejedná o podielové vlastníctvo a pod.).

Súd preto náhradu za užívane v tejto časti stanovil z hľadiska hospodárnosti vlastnou úvahou odvíjajúc
sa od nesporných skutočností v prednese účastníkov v rozsahu 1, teda len prechodu cez pozemok
do domu a parkovanie automobilu. Pri určenej odplate zodpovedajúcej nájmu (vyčísliť hodnotu práva
prechodu a z časti práva parkovania by bolo nehospodárne vo vzťahu k trovám a možnému nároku)
2,745 eur/m2/rok súd nad rozsah užívania 1 z 305m2 určil náhradu za jeden rok vo výške 209,305 eur,

za obdobie od 10.2.2013 do 10.2.2015 vo výške 418,61 eur.

Súd preto zaviazal odporkyňu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 941,11 eur a návrh
vo zvyšku zamietol. Podľa § 160 O.s.p. vzhľadom na sociálnu situáciu a zdravotný stav, súd povolil
odporkyni plniť v splátkach po 80 eur mesačne pod stratou výhody splátok tak, aby plnenie nárokov

navrhovateľa neohrozilo zabezpečenie základných potrieb odporkyne.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že vzhľadom na obdobný úspech
účastníkov v konaní nepriznal žiadnemu znich náhradu trov konania.Podľa § 147 ods. 1 O.s.p. účastníkovi alebo jeho zástupcovi súd uloží, aby uhradili trovy konania, ktoré
by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa

im prihodila.

Podľa § 147a ods. 1 O.s.p. ak súd rozhodol o odročení nariadeného pojednávania na základe žiadosti
účastníka z dôležitého dôvodu na jeho strane, ktorý zavinil, alebo je výsledkom náhody, ktorá sa mu
prihodila, má účastník vystupujúci v konaní ako protistrana, ktorý sa dostavil na pojednávanie, právo od

neho požadovať sumu 15 eur.

Nakoľko odporkyňa neskorým ospravedlnením neúčasti z dôvodu práceneschopnosti bez
jednoznačného splnenia podmienok stanovených O.s.p. pre odročenie pojednávania zmarila
pojednávanie určené na deň 19.11.2015, súd priznal na základe návrhu navrhovateľa podľa § 147a
ods. 1 O.s.p. náhradu 15 eur a zároveň podľa § 147 ods. 1 O.s.p. zavinené trovy konania vo výške

určené podľa § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 25,31 eur + 8,39
eur paušálna náhrada. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu za úkon vyčíslenia nároku, nakoľko tento
je subsumovaný v samotnej náhrade sumy za zmarené pojednávanie a náhrade trov. Súd preto uložil
odporkyni zaplatiť navrhovateľovi náhradu za zmarené pojednávanie vo výške 15,- eur a náhradu trov
konania zmareného pojednávania vo výške 33,70 eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).