Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, November 24, 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 31Cbi/34/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111215291
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Július Tóth

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7111215291.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Pirč, správca

konkurznej podstaty úpadcu PROFITUBE spol. s r. o., Jazerná 3, 040 01 Košice, IČO: 36 026 042 so
sídlom správcu: Kpt. Nálepku 17, 040 01 Košice, zast.: Advokát Pirč, s. r. o. , so sídlom: Štrbská 4, 040
01 Košice, IČO: 36 855 910, proti žalovanému v I. rade: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom: 814
99 Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, žalovanému v II. rade: Slovenská republika-Daňové
riaditeľstvo SR - Daňový úrad Košice IV, so sídlom: Južná trieda 8, 040 01 Košice, IČO: 006 348 16,
v konaní o uloženie pokuty takto

r o z h o d o l :

Žalobu voči žalovanému v I. rade z a m i e t a .

Konanie voči žalovanému v II. rade z a s t a v u j e.

Žalovanému v I. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalovanému v II. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.6.2011 domáhal určenia, že žalovaní v I. a II.
rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu PROFITUBE spol. s r.

o., Jazerná 3, 040 01 Košice pokutu vo výške 0,2% denne zo sumy 2.580.528,73,-EUR za obdobie od
8. 6. 2009 do 9. 3. 2011, teda za 640 dní spolu 3.303.075,80,-EUR, do 30 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Súčasne požadoval aj náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že si v konkurznom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.
zn. 26K/5/2009 žalovaný v II. rade prihláškami zo dňa 8. 6. 2009 prihlásil do konkurzu
celkovo 19 pohľadávok v celkovej sume 2.580.528,73,-EUR. Z tejto sumy boli prihlásené ako

zabezpečené pohľadávky vo výške 1.957.125,40,-EUR titulom zriadeného daňového záložného práva
k nehnuteľnému majetku úpadcu. Predmetné pohľadávky si žalovaný v II. rade uplatnil titulom daňových
rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty a ako sankčné úroky k tejto dani. Žalovaný v II.
rade prihlásil tieto pohľadávky v období, ktoré nasledovalo po zrušovacom rozsudku Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 2S/303/2007, 2S/309/2007, 2S/310/2007, 2S/311/2007, 2S/312/2007, 2S/313/2007,
2S/314/2007, 2S/315/2007, 2S/316/2007 zo dňa 23.7.2008, ktorým napadnuté rozhodnutia zrušil a
vec vrátil žalovanému v II. rade ma ďalšie konanie. Totožný súd predtým svojim uznesením zo dňa

26. 11. 2007, odložil vykonateľnosť predmetných daňových rozhodnutí. Osobitne poukázal na prihlášku
č. 73/1 žalovaného v II. rade , ktorou bola prihlásená pohľadávka vo výške 33.764,38,-EUR v zmysle
rozhodnutia č. 500/230/15081/07/RAL zo dňa 27. 6. 2007. Týmto rozhodnutím sa úpadcovi nepriznal
nadmerný odpočet DPH a určila sa mu vlastná daňová povinnosť vo výške prihlásenej pohľadávky.Právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1.4.2010, sp. zn. 1S 320/2007 bolo
toto rozhodnutie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Podľa žalobcu , aj v zmysle zrušovacieho
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, mal žalovaný v II. rade prihlásiť svoje pohľadávky ako

podmienené pohľadávky. Žalovaný v II. rade , potom čo mu boli prihlásené pohľadávky správcom v
zákonnej lehote popreté, podal žalobu o určenie popretej pohľadávky. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 31
Cbi/29/2009. V tomto konaní bol uznesením tunajšieho súdu povolený vstup do konania žalovanému
v I. rade namiesto žalovaného v II. rade. Z opatrnosti určenia pasívnej legitimácie preto žalobca podal
žalobu o uloženie pokuty súčasne voči žalovanému v I. aj v II. rade. Tunajší súd v konaní vedenom pod

sp. zn. 31 Cbi/29/2009 zo dňa 17. 1. 2009 , právoplatným dňa 9. 3. 2011, žalobu zamietol z dôvodu
jej podania po uplynutí zákonnej 30-dňovej hmotnoprávnej lehoty. Z tohto dôvodu sa preto už bližšie
nezaoberal právnym dôvodom, výškou alebo vymáhateľnosťou prihlásených pohľadávok, hoci terajší
žalobca v predmetnom incidenčnom konaní namietal nedôvodnosť prihlásených pohľadávok osobitne
sumy vo výške 750.419,77,-EUR z dôvodu jej duplicitného uplatňovania voči úpadcovi. Jednak táto
suma bola predmetom kompenzácie zo strany daňového úradu a jednak bola v plnej výške uplatnená vo

výške prihlásených pohľadávok. Ak by súd považoval dôvod, pre ktorý bola určovacia žaloba v konaní
31 Cbi/29/2009, za nedostačujúci, žalobca navrhol, aby sa súd v tomto konaní zaoberal- ako otázkou
predbežnou- právnym dôvodom, výškou alebo vymáhateľnosťou prihlásených pohľadávok.
Nárok na zaplatenie pokuty si žalobca uplatnil s poukazom na ust. §30 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o
konkurze a reštrukturalizácii ( ďalej len ZKR ).

Žalovaný v I. rade ku skutočnostiam uvedeným v žalobe okrem iného uviedol, že podmienky
zodpovednosti konkurzného veriteľa za nesprávnosť prihlášky sú uvedené v § 30 ods. 1 ZKR. V
uvedenom prípade však nie sú splnené podmienky na vznik zodpovednosti za správnosť prihlášky.
Okresný súd Košice I rozhodol rozsudkom sp. zn. 31Cbi/29/2009 dňa 17. 1. 2011 o incidenčnej žalobe

tak, že žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia jednoznačne
vyplýva, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo zmeškanie 30-dňovej lehoty na jej podanie. Súd sa
nezaoberal meritom veci, a teda logicky ani nevyslovil názor, že veriteľ nemá nárok na zaplatenie
prihlásenej sumy alebo má nárok na zaplatenie sumy nižšej ako 75% z prihlásenej pohľadávky. Podľa
názoru žalovaného v I. rade v konaní o uložení pokuty je neprípustné, aby súd riešil otázku správnosti

alebo nesprávnosti konkurznej prihlášky, nakoľko túto otázku môže riešiť súd iba v incidenčnom konaní,
a to s poukazom na znenie ZKR. K tvrdeniu žalobcu o prihlásení konkurzných prihlášok žalovaným v
II. rade už v čase, kedy boli súdmi zrušené rozhodnutia daňového úradu žalovaný v I. rade poukázal
na kasačný charakter týchto súdnych rozhodnutí, teda súdy nerozhodli o tom, že daňová povinnosť
neexistuje ale rozhodnutia daňových úradov zrušili a vec bola vrátená na ďalšie daňové konanie. V čase

prihlásenia pohľadávky tak nebolo s definitívnou platnosťou rozhodnuté o tom, či takéto pohľadávky
existujú alebo neexistujú. Daňový úrad bol preto povinný si prihlásiť pohľadávky do konkurzného
konania. Daňový úrad prihlásené pohľadávky evidoval vo svojich informačných systémoch a aj keď
rozhodnutia o daňových pohľadávkach neboli právoplatné, postupoval s odbornou starostlivosťou, ktorá
ho núti dodržiavať povinnosti pri správe majetku štátu a prihlásiť pohľadávku do konkurzu, aj keď je ešte

stále predmetom daňového konania. Predpísanie daňovej pohľadávky rozhodnutím daňového úradu
nie je dôvodom vzniku daňovej pohľadávky a preto sa nejedná o podmienené pohľadávky. Na základe
vyššie uvedeného žiadal žalobu zamietnuť.

Žalovaný v II. rade rovnako žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a to s poukazom na nesplnenie

všetkých podmienok uvedených v ust. § 30 ods. 1 ZKR, ktoré však musia byť splnené súčasne.
Poukázal na to, že Okresný súd Košice I rozhodol rozsudkom sp. zn. 31Cbi/29/2009 dňa 17. 1. 2011 o
incidenčnej žalobe tak, že žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia
jednoznačne vyplýva, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo zmeškanie 30-dňovej lehoty na jej podanie.
Súd sa nezaoberal meritom veci, a teda logicky ani nevyslovil názor, že veriteľ nemá nárok na zaplatenie

prihlásenej sumy alebo má nárok na zaplatenie sumy nižšej ako 75% z prihlásenej pohľadávky. S
podaním žaloby po prekluzívnej 30- dňovej lehote a s jej zamietnutím s tohto dôvodu § 30 ZKR nespája
ako právny následok zodpovednosť veriteľa za nesprávnosť prihlášky.
Žalovaný v II. rade rovnako namietol, že v tomto konaní nie je pasívne legitimovaným, a to s poukazom
na ust. § 524 Občianskeho zákonníka. V dôsledku postúpenia pohľadávok žalovanému v I. rade dňa

6. 11. 2009 došlo po splnení zákonných podmienok u žalovaného v II. rade k zániku postavenia
veriteľa, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania. Vstup do konkurzného
konania bol žalovanému v I. rade povolený uznesením Okresného súdu Košice I z 26. 1. 2010.
Uznesením zo dňa 5. 3. 2010, č. k. 31Cbi/29/2009-82 súd pripustil, aby do konania o určenie popretejpohľadávky namiesto pôvodného žalobcu vstúpil žalovaný v I. rade. Vo vyjadrení k žalobe taktiež
uviedolskutočnosti,ktoré-podľažalovanéhovII.rade-preukazujú,žepripodávaníprihlášokpostupoval
s odbornou starostlivosťou a prihlásil tieto pohľadávky v súlade so skutkovým a právnym stavom ku

dňu prihlasovania pohľadávok.

Žalobca podaním zo dňa 23. 11. 2011 vzal žalobu voči žalovanému v II. rade späť a žiadal konanie voči
žalovanému v II. rade zastaviť.

Podľa ust. 96 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.): Navrhovateľ
môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť
celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví."

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p.: Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov

nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní."

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p.: Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je."

Žalobca vzal žalobu voči žalovanému v II. rade späť skôr, než sa začalo pojednávanie, preto v súlade
s uvedenými skutočnosťami a citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie voči žalovanému v II.
rade zastavil.

Na pojednávaní konanom dňa 24. 11. 2011 súd uznesením pripustil zmenu žaloby , na základe návrhu
právnej zástupkyne žalobcu tak, že žalovaný v I. rade je povinný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu
PROFITUBE spol. s.r.o., IČO: 36 026 042 so sídlom Jazerná č. 3, 040 01 Košice, pokutu vo výške
0,2% denne zo sumy 2.580.528,73,- EUR za obdobie od 08. 06. 2009 do 09. 03. 2011, teda za 640 dní,
spolu 3.303.075,80,- EUR, do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný v I. rade je povinný

nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia žalobcu na účet jeho právneho zástupcu, ktoré patria do
všeobecnej podstaty úpadcu.

Na pojednávaní konanom dňa 24. 11. 2011 právna zástupkyňa žalobcu okrem iného uviedla, že súd
v konaní o určení pravosti výšky prihlásených pohľadávok žalobu zamietol, a tým nepriamo určil, že

tieto prihlášky neboli dôvodné na predmetné sumy v uplatnených prihláškach sa zo zákona následne
neprihliadalo. Veriteľ nebol zo zákona následne účastníkom konkurzného konania, preto má za to, že sú
splnené podmienky ustanovené v § 30 ZKR. V konaní o určenie pravosti prihlásených pohľadávok pred
vyhlásením dokazovania za skončené sa žalobca vysporiadal aj hmotnoprávne s otázkami týkajúcich
sa uplatnených prihlášok pohľadávok. S tými sa súd nevysporiadal vzhľadom na tú skutočnosť, že sa

vysporiadal len s otázkou neskoro podanej žaloby, preto si myslí, že je na mieste, aby sa v tomto konaní
súd, ako predbežnou otázkou, zaoberal otázkou dôvodnosti prihlásených pohľadávok.

Žalobca okrem iného uviedol, že rozsudok Okresného súdu Košice I vo veci určenia pravosti výšky
pohľadávok, ktorým súd zamietol žalobu sa v odôvodnení okrem tej skutočnosti, že ju zamieta z dôvodu,

že bola oneskorene podaná, vyjadril, resp. v odôvodnení sú uvedené aj ďalšie dôvody, ktoré správca
konkurznej podstaty uvádzal pre prípad, žeby nedošlo k zamietnutiu žaloby, ako oneskorene podanej.
To, že súd prvého stupňa v tejto žalobe nevykonal ďalšie dôkazy, ktoré boli navrhnuté a resp. neboli
vyhodnotené súdom, pretože mal za to, že stačí jeden zákonný dôvod pre zamietnutie žaloby, podporuje
návrh žalobcu ohľadne potreby vyriešenia prejudiciálnej otázky v tomto konaní, a to právnym dôvodom,

výškou alebo vymáhateľnosťou prihlásených pohľadávok pretože, sa v tomto rozsudku nevysporiadal s
ďalšími návrhmi. Ďalej uviedol, že už v čase podávania prihlášky, vtedajší konkurzný veriteľ - Daňový
úradKošiceIV-malvedomosťotom,žeprebiehajúsúdnesporyohľadnezrušeniadaňovýchrozhodnutí.
Tieto rozhodnutia sám vydal a aj bol účastníkom týchto súdnych konaní. Vtedajší konkurzný veriteľ
mal vedomosť, že už v roku 2008 Krajský súd v Bratislave odložil vykonateľnosť všetkých daňových

rozhodnutí a tento právny stav platil aj v roku 2008, 2009, 2010 a to platí dodnes. Vzhľadom na danú
situáciu, správca konkurznej podstaty musel teda všetky prihlášky pohľadávok Daňového úradu Košice
IV a terajšieho veriteľa, poprieť práve z dôvodu, že prebiehajú súdne spory, pričom poukázal v tomto
prípade na § 32 ods. 3 ZKR, teda správca mal povinnosť poprieť tieto pohľadávky. Ďalej poukázal na túskutočnosť, že ohľadne prihlášky pohľadávky pod č. 1, tam už dokonca bola vec právoplatne skončená
v prospech správcu podstaty proti veriteľovi, teda Daňovému úradu Košice IV. Pôvodný veriteľ, ani pri
podávaní prihlášok do konkurzného konania, nepostupoval s odbornou starostlivosťou, pretože v čase,

kedy došlo k podávaniu prihlášok, prebiehali súdne spory ohľadne všetkých daňových rozhodnutí. Mal
taktiež s rozhodnutiami správnych súdov odloženú vykonateľnosť všetkých týchto daňových rozhodnutí
a tento právny stav mi bol známi v čase podania prihlášok na súd, čiže v danom čase musel minimálne
vedieť, že ide o nevymáhateľné pohľadávky, preto má za to, že neobstojí tvrdenie zástupcov žalovaného
v I., alebo II. rade, že podávanie prihlášok bolo podávaním uplatneným s odbornou starostlivosťou. Zo

všetkých týchto uvedených dôvodov má za to, že správca tým, že poprel všetky prihlášky pohľadávok,
postupoval správne.

Zástupca žalovaného v I. rade, okrem iného uviedol , že netvrdí, že postup správcu pri popieraní
prihlášok bol nesprávny. Na toto konanie to však nemá žiaden vplyv. K otázke, že nebolo podané
odvolanievočirozsudkusúduprvéhostupňa,ohľadneurčeniapravostiprihlásenýchpohľadávokuviedol,

že skutočne došlo zo strany Daňového úradu Košice IV, ako žalobcu, k zmeškaniu prekluzívnej lehoty
na podanie určovacej žaloby. V prípade, ak by tomu tak nebolo, vzhľadom na výšku sumy, určenie
ktorej bolo predmetom konania, je veľmi pravdepodobné, že k podaniu odvolania v prípade neúspechu,
by určite zo strany Slovenskej konsolidačnej, a.s., došlo. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že súd
pri skúmaní jednotlivých podmienok, na základe ktorých má rozhodovať, v prvom rade musí skúmať

podmienky vedenia konania. Má za to, že súd skúmal podmienky vedenia konania a vzhľadom na to, že
30-dňová lehota je lehotou prekluzívnou, bol povinný prednostne skúmať túto lehotu, resp. túto procesnú
podmienku a v prípade, ak mal za to, že bola žaloba podaná oneskorene, nemal povinnosť skúmať
hmotnoprávne podmienky samotnej žaloby. Pôvodný veriteľ - Daňový úrad Košice IV, mal povinnosť
uplatniť jednotlivé pohľadávky, prihláškami do tohto konania, pretože konania súdov, ktoré majú na

starosti správne súdnictvo a ich rozhodnutia majú kasačný charakter, teda nemohli zmeniť rozhodnutia
daňových úradov, mohli ich buď potvrdiť, alebo zrušiť, preto bolo povinnosťou Daňového úradu, ako
veriteľa prihlásiť si uvedené pohľadávky, prihláškami do tohto konkurzného konania.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Uznesením zo dňa 27.4.2009, sp. zn. 26K/5/2009 tunajší súd vyhlásil konkurz na ma-jetok úpadcu:
PROFITUBE spol. s r. o., Jazerná 3, 040 01 Košice, IČO: 36026042.

Z obchodného vestníka č. 82B/2009 vyplýva, že toto uznesenie tam bolo uverejnené dňa 30.4.2009.

Konkurz bol teda vyhlásený 1.5.2009.

Uznesením zo dňa 20. 7. 2009 , č. k. 26K/5/2009-2008 bol žalovaný ustanovený za nového správcu
podstaty.

Z prihlášok pohľadávok zo dňa 11. 6. 2009 uplatnených u správcu podstaty pod por. č. 73/1 až 73/19,
na súde vedených pod č. 270 až 288 vyplýva, že žalovaný v II. rade si v konkurznom konaní v zákonom
stanovenej lehote prihlásil tieto pohľadávky v celkovej výške 2.580.528,73,-EUR.

Z konečného zoznamu pohľadávok vyplýva, že správca podstaty úpadcu v rámci lehoty na popieranie

pohľadávok - 29.6. 2009 - poprel prihlásené pohľadávky v celom rozsahu. K pohľadávkam pod č.
73/1 - 73/9 správca uviedol nasledujúce dôvody popretia: Proti právoplatným rozhodnutiam podala
spoločnosť Profitube, s.r.o. žaloby, na základe ktorých Krajský súd v Bratislave rozsudkami spis. zn. 2S
303/07, 2S 309/07, 2S 310/07, 2S 311/07, 2S 312/07, 2S 313/07, 2S 314/07, 2S 315/07, 2S 316/07
zrušil rozhodnutia vydané v deviatich daňových konaniach. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

spis.zn. 1S 320/2007 bola žaloba daňového subjektu zamietnutá, voči tomuto rozhodnutiu podal daňový
subjekt odvolanie. Zároveň v súdnych konaniach daňový subjekt požiadal o odloženie vykonateľnosti.
Krajský súd v Bratislave uzneseniami do dňa 26.11.2007, č.k. 2S 303/07, 2S 309/07, 2S 310/07, 2S
312/07, 2S 313/07, 2S 314/07, 2S 315/07, 2S 316/07 rozhodol o odložení vykonateľnosti rozhodnutí
vydaných v deviatich daňových konaniach a Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 11.3.2008, č.k.

1S 320/2007 rozhodol o odložení vykonateľnosti rozhodnutí v jednom daňovom konaní. T.j. príslušným
súdom bola odložená vykonateľnosť všetkých rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR a Daňového úradu
pre vybrané daňové subjekty. Obidve súdne konania nie sú v súčasnosti právoplatné, nachádzajú sa
v štádiu odvolacieho konania na najvyššom súde SR. Pohľadávka pod č. 73/10 je po premlčanejlehote. Pohľadávka pod č. 73/11 : z poznámky zvedenej ako Právny dôvod vzniku pohľadávky v
prihláške a ani z prílohy doloženej k prihláške, nie je možné identifikovať skutočný dôvod prihlásenej
pohľadávky. Pohľadávky pod č. 73/12 - 73/19 : Proti právoplatným rozhodnutiam podala spoločnosť

Profitube, s.r.o. žaloby, na základe ktorých Krajský súd v Bratislave rozsudkami sp. zn. 2S 303/07,
2S 309/07, 2S 310/07, 2S 311/07, 2S 312/07, 2S 313/07, 2S 314/07, 2S 315/07, 2S 316/07, zrušil
rozhodnutia vydané v deviatich daňových konaniach. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
1S 320/2007 bola žaloba daňového subjektu zamietnutá, voči tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt
odvolanie. Zároveň v súdnych konaniach daňový subjekt požiadal o odloženie vykonateľnosti. Krajský

súd v Bratislave uzneseniami do dňa 26.11.2007, č.k. 2S 303/07, 2S 309/07, 2S 310/07, 2S 311/07, 2S
312/07, 2S 313/07, 2S 314/07, 2S 315/07, 2S 316/07 rozhodol o odložení vykonateľnosti rozhodnutí
vydaných v deviatich daňových konaniach a Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 11.3.2008, č.k.
1S 320/2007 rozhodol o odložení vykonateľnosti rozhodnutí v jednom daňovom konaní. T.j. príslušným
súdom bola odložená vykonateľnosť všetkých rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR a Daňového úradu
pre vybrané daňové subjekty. Obidve súdne konania nie sú v súčasnosti právoplatné, nachádzajú sa

v štádiu odvolacieho konania na najvyššom súde SR. Sankčné úroky vyčíslené vo výpočtovom liste
daňových pohľadávok sú uvedené v nesprávnej kolónke prihlášky ako istina.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I, zo dňa 17.1.2011, č. k. 31Cbi/29/2009-144, právoplatného dňa
9. 3. 2011, vyplýva, že súd túto žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Z

odôvodnenia tohto rozsudku okrem iného vyplýva, že žalobca ( v konaní vedenom pod sp. zn. 31
Cbi/34/2011 v postavení - žalovaný v II. rade), ako konkurzný veriteľ, žalobou doručenou tunajšiemu
súdu osobne, dňa 17.8.2009 domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní vedenom
Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 26K/5/2009, v prihláškach pohľadávok pod č. 73/1 až 73/19
v celkovej sume 2.580.528,73,- EUR, sa považujú za zistené. Svoj návrh odôvodnil tým, že si v

konkurznom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 26K/5/2009 prihláškami zo dňa 8.
6. 2009 prihlásil do konkurzu pod č. 73/1 až 73/19 svoje pohľadávky. Dňa 29. 6. 2009 boli
všetky právnym predchodcom prihlásené pohľadávky popreté správcom podstaty čo do právneho
dôvodu a vymáhateľnosti, a to v celom rozsahu. K pohľadávkam pod č. 73/1 - 73/9 správca uviedol
nasledujúce dôvody popretia: Proti právoplatným rozhodnutiam podala spoločnosť Profitube, s.r.o.

žaloby, na základe ktorých Krajský súd v Bratislave rozsudkami spis. zn. 2S 303/07, 2S 309/07,
2S 310/07, 2S 311/07, 2S 312/07, 2S 313/07, 2S 314/07, 2S 315/07, 2S 316/07 zrušil rozhodnutia
vydané v deviatich daňových konaniach. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave spis.zn. 1S 320/2007
bola žaloba daňového subjektu zamietnutá, voči tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie.
Zároveň v súdnych konaniach daňový subjekt požiadal o odloženie vykonateľnosti. Krajský súd v

Bratislave uzneseniami do dňa 26.11.2007, č.k. 2S 303/07, 2S 309/07, 2S 310/07, 2S 312/07, 2S 313/07,
2S 314/07, 2S 315/07, 2S 316/07 rozhodol o odložení vykonateľnosti rozhodnutí vydaných v deviatich
daňových konaniach a Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 11.3.2008, č.k. 1S 320/2007 rozhodol
o odložení vykonateľnosti rozhodnutí v jednom daňovom konaní. T.j. príslušným súdom bola odložená
vykonateľnosť všetkých rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR a Daňového úradu pre vybrané daňové

subjekty. Obidve súdne konania nie sú v súčasnosti právoplatné, nachádzajú sa v štádiu odvolacieho
konania na najvyššom súde SR. Pohľadávka pod č. 73/10 je po premlčanej lehote. Pohľadávka pod č.
73/11 : z poznámky zvedenej ako Právny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške a ani z prílohy doloženej
k prihláške, nie je možné identifikovať skutočný dôvod prihlásenej pohľadávky. Pohľadávky pod č.
73/12 - 73/19 : Proti právoplatným rozhodnutiam podala spoločnosť Profitube, s.r.o. žaloby, na základe

ktorých Krajský súd v Bratislave rozsudkami spis.zn. 2S 303/07, 2S 309/07, 2S 310/07, 2S 311/07, 2S
312/07, 2S 313/07, 2S 314/07, 2S 315/07, 2S 316/07, zrušil rozhodnutia vydané v deviatich daňových
konaniach. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 320/2007 bola žaloba daňového subjektu
zamietnutá, voči tomuto rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie. Zároveň v súdnych konaniach
daňový subjekt požiadal o odloženie vykonateľnosti. Krajský súd v Bratislave uzneseniami do dňa

26.11.2007, sp. zn. 2S 303/07, 2S 309/07, 2S 310/07, 2S 311/07, 2S 312/07, 2S 313/07, 2S 314/07,
2S 315/07, 2S 316/07 rozhodol o odložení vykonateľnosti rozhodnutí vydaných v deviatich daňových
konaniach a Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 11.3.2008, č.k. 1S 320/2007 rozhodol o
odložení vykonateľnosti rozhodnutí v jednom daňovom konaní. T.j. príslušným súdom bola odložená
vykonateľnosť všetkých rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR a Daňového úradu pre vybrané daňové

subjekty. Obidve súdne konania nie sú v súčasnosti právoplatné, nachádzajú sa v štádiu odvolacieho
konania na najvyššom súde SR. Sankčné úroky vyčíslené vo výpočtovom liste daňových pohľadávok
sú uvedené v nesprávnej kolónke prihlášky ako istina.Žalovaný ( v konaní vedenom pod sp. zn. 31Cbi/34/2011 v postavení žalobcu ) k žalobe okrem iného
uviedol, táto bola podaná po zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, preto ju navrhuje zamietnuť v
celom rozsahu. Predložil a označil aj ďalšie dôkazy, ktoré mali byť predmetom dokazovania.

Uznesením zo dňa 5.3.2009 č. k. 31 Cbi/29/2009-82 tunajší súd pripustil, aby do konania ne miesto
pôvodného žalobcu ( v konaní vedenom pod sp. zn. 31Cbi/34/2011 v postavení žalovaný v II. rade)
vstúpil terajší žalobca ( v konaní vedenom pod sp. zn. 31Cbi/34/2011 v postavení žalovaný v I. rade).
Z odôvodnenia tohto rozsudku ďalej vyplýva, že keďže posledným dňom na popretie pohľadávky bol
deň 15.7.2009, žalobca mohol podať žalobu na súd o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti,

výšky, poradia,zabezpečeniazabezpečovacímprávomaleboporadiazabezpečovaciehoprávapopretej
pohľadávky do dňa 14.8.2009 ( vrátane ). V danom prípade ide o hmotnoprávnu lehotu, ktorá
sa počíta podľa pravidiel ust. § 122 Občianskeho zákonníka. Znamená to, že žaloba musí byť
doručená príslušnému súdu najneskôr v posledný deň lehoty. Nestačí žalobu v posledný deň lehoty
podať na poštovú prepravu. Ide o lehotu prekluzívnu. Žalobca však podal žalobu na súd osobne až dňa
17.8.2009, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 30 dní. Vzhľadom na to, že žaloba na určenie

prihlásených pohľadávok nebola doručená v zákonom stanovenej lehote, súd nevyhodnocoval ďalšie
dôkazypredloženéaoznačenéúčastníkmikonania,ale vsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniami
žalobu, ako oneskorene podanú, zamietol.

Podľa ust. § 28 ods. 1 a 5 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v zne-ní neskorších
predpisov (ďalej len „ZKR“) veriteľ, ktorého pohľadávka voči úpadcovi vznikla pred vyhlásením
konkurzu,má vkonkurze právo,aby jehopohľadávkabolazapodmienokustanovenýchtýmtozákonom
uspokojená rozvrhom z výťažku zo speňaženia majetku podlie-hajúceho konkurzu. Toto právo musí byť
v konkurze riadne a včas uplatnené prihláškou, inak pohľadávku nemožno v konkurze uspokojiť a na

práva z nej sa v konkurze neprihliada; to pla-tí rovnako aj pre budúce pohľadávky, ktoré sa uplatňujú
prihláškou. Prihlášku spolu s príloha-mi podáva veriteľ v dvoch rovnopisoch správcovi na adresu jeho
kancelárie a v jednom rov-nopise na súd. Prihláška musí byť doručená správcovi aj súdu do 45 dní od
vyhlásenia kon-kurzu. Na prihlášku doručenú po lehote alebo doručenú v lehote len správcovi alebo
len súdu sa v konkurze neprihliada.

Podľa ust. § 32 ods. 3 ZKR ak správca pri skúmaní prihlásenej pohľadávky zistí, že prihlásená
pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia, výšky, zabezpeče-nia zabezpečovacím
právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlá-senú pohľadávku v spornom
rozsahu poprieť.

Podľa ust. § 32 ods. 4 ZKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od
uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie
pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu po-hľadávok. Ak správca
popriepohľadávkučodovýšky, vzozname pohľadávokuvedieajzis-tenúsumuprihlásenejpohľadávky.

Ak správca poprie pohľadávku čo do poradia, v zozname pohľadávok uvedie aj uznané poradie
prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popiera-nie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v
rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zis-tenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou
pohľadávkou počas konkurzu sa prihlá-sená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá
len čo do jej poradia alebo výšky.

Podľa ust. § 32 ods. 6 ZKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynu-tia
lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny
dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie
zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol

v prihláške.

Podľa ust. § 32 ods. 8 ZKR (8) Ak veriteľ popretej pohľadávky v zákonnej lehote žalobu na určenie
popretej pohľadávky nepodá alebo návrh na určenie popretej pohľadávky vezme späť, na popretú
pohľadávku sa v konkurze v popretom rozsahu neprihliada; ak ide o pohľadávku popretú čo do

zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva, platí, že prihlásené
zabezpečovacie právo nebolo platne zriadené.Podľa ust. § 27 ods. 3 ZKR (3) Postavenie účastníka konkurzného konania veriteľovi zanikne aj vtedy,
ak správca všetky pohľadávky, ktoré veriteľovi zakladajú postavenie účastníka konkurzného konania, čo
do právneho dôvodu alebo vymáhateľnosti poprel a veriteľ v zákonnej lehote nepodal na súd návrh na

ich určenie, vzal návrh na ich určenie späť alebo súd návrh na ich určenie v celom rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 30 ods. 1 ZKR Veriteľ zodpovedá za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške. Ak správca
pohľadávku veriteľa poprie a súd v konaní o určení popretej pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok
na zaplatenie prihlásenej sumy alebo mal nárok na zaplatenie sumy nižšej ako 75 % z prihlásenej

sumy, veriteľ je povinný zaplatiť v prospech dotknutej podstaty pokutu vo výške určenej súdom, ibaže
preukáže, že pri prihlasovaní pohľadávky postupoval s odbornou starostlivosťou; nárok na zaplatenie
pokuty uplatňuje správca. Právo veriteľov na náhradu škody tým nie je dotknuté. Ustanovenie sa použije
rovnako, ak súd v konaní o určení popretej pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok na zabezpečovacie
právo uplatnené v prihláške, mal nárok na zabezpečovacie právo v horšom poradí, ako uplatnil v
prihláške alebo mal nárok na horšie poradie na uspokojenie pohľadávky zo všeobecnej podstaty, ako

uplatnil v prihláške.

Podľa ust. § 30 ods. 2 ZKR (2) Pokutu podľa odseku 1 určí súd vo výške 0, 1 až 0, 2 % za každý deň
od prihlásenia pohľadávky až do právoplatného skončenia konania o určení popretej pohľadávky z tej
sumy popretej pohľadávky, ktorá prevyšuje sumu určenú súdom v konaní o určení popretej pohľadávky;

ak túto sumu nie je možné určiť, pokuta sa určí z celej sumy popretej pohľadávky. Súd pri určení výšky
pokuty prihliadne na okolnosti, za ktorých k nesprávnemu prihláseniu pohľadávky došlo.

Podľa ust. § 30 ods. 3 ZKR (3) Povinnosť veriteľa zaplatiť pokutu podľa odseku 2 vznikne aj vtedy,
ak veriteľ pred rozhodnutím súdu v konaní o určení pohľadávky vzal návrh na určenie popretej

pohľadávkyspäť,aknepodalprihláškudobromyseľne.Pokutasavtomprípadeurčízcelejsumypopretej
pohľadávky.

Súd žalobu voči žalovanému v I. rade zamietol, pretože má za preukázané, že neboli splnené všetky
podmienky stanovené v § 30 ZKR. Uvedené ustanovenia zákona určujú podmienky, ktoré musia byť

splnené súčasne, aby mohol byť veriteľ postihnutý za výkon svojho práva podať prihlášku pohľadávky do
konkurzného konania. Veriteľ teda zodpovedá za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške, ak správca
pohľadávku veriteľa poprie a súd v konaní o určení popretej pohľadávky určí, že veriteľ nemal nárok na
zaplatenie prihlásenej sumy alebo mal nárok na zaplatenie sumy nižšej ako 75 % z prihlásenej sumy,
ibaže veriteľ preukáže, že pri prihlasovaní pohľadávky postupoval s odbornou starostlivosťou; nárok na

zaplatenie pokuty uplatňuje správca.

V konaní bolo preukázané, že súd rozhodol rozsudkom zo dňa 17. 1. 2011 v konaní vedenom pod
sp. zn. 31 Cbi/29/2009 tak, že žalobu o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky , poradia
správcom konkurznej podstaty popretých pohľadávok žalovaného v I. rade vo výške 2.580.528,73,-EUR

zamietol. Dôvodom zamietnutia však nebolo určenie , že veriteľ nemal nárok na zaplatenie prihlásených
pohľadávok, a to v akejkoľvek výške, nielen menej ako 75% z prihlásenej sumy, ale dôvodom bola
tá skutočnosť, že veriteľ podal žalobu po zákonom stanovenej 30-dňovej prekluzívnej lehote. Súd
sa v tomto konaní nezaoberal hmotnoprávnymi dôvodmi týkajúcimi sa samotného nároku veriteľa na
zaplatenie prihlásenej sumy alebo nároku na zaplatenie sumy nižšej ako 75 % z prihlásenej sumy,

pretože na pohľadávky veriteľa po márnom uplynutí zákonnej lehoty na podanie určovacej žaloby, v
popretom rozsahu v konkurznom konaní sa zo zákona neprihliada.

Zákonnou podmienkou vzniku zodpovednosti veriteľa za nesprávnosť údajov uvedených v prihláške
teda je , aby z konania o určení popretej pohľadávky právoplatne vyplynulo, že veriteľ nemal nárok na

zaplatenie prihlásenej sumy, veriteľ mal nárok na zaplatenie sumy nižšej ako 75% z prihlásenej sumy,
veriteľ nemal nárok na zabezpečovacie právo uplatnené v prihláške, veriteľ mal nárok na horšie poradie
zabezpečovacieho práva ako uplatnil v prihláške, veriteľ má nárok na horšie poradie na uspokojenie
pohľadávky zo všeobecnej podstaty ako uplatnil v prihláške. Z rozsudku zo dňa 17. 1. 2011 v konaní
vedenom pod sp. zn. 31 Cbi/29/2009 však jednoznačne vyplýva, že táto zákonná podmienka ust. § 30

ods. 1 ZKR splnená nebola.

Z dikcie ustanovenia § 30 ods.1 a § 30 ods. 3 ZKR vyplýva, že zákon nespája ako právny následok
zodpovednosť veriteľa za nesprávnosť prihlášky v prípade, ak podá žalobu po tejto 30-dňovejprekluzívnej lehote, ale iba v prípade určenia súdom, že veriteľ nemal nárok na zaplatenie prihlásených
pohľadávok, menej ako 75% z prihlásenej sumy, alebo v prípade, ak veriteľ pred rozhodnutím súdu
v konaní o určení pohľadávky vzal návrh na určenie popretej pohľadávky späť, ak nepodal prihlášku

dobromyseľne. Zákonnou sankciou vyplývajúcou s ust. § 32 ods. 8 ZKR je pre takéhoto veriteľa tá
skutočnosť, že sa na pohľadávky veriteľa po márnom uplynutí zákonnej lehoty na podanie určovacej
žaloby, v popretom rozsahu v konkurznom konaní neprihliada; ak ide o pohľadávku popretú čo do
zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva, platí, že prihlásené
zabezpečovacie právo nebolo platne zriadené. Takémuto veriteľovi zo zákona teda zaniklo postavenie

účastníka konania s poukazom na ust. § 27 ods. 3 ZKR.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd zato, že v tomto konaní nie je namieste sa zaoberať - ako otázkou
prejudiciálnou - právnym dôvodom, vymáhateľnosťou a výškou prihlásených pohľadávok, pretože to je
predmetom len konania o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia
zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky , podľa ust. § 32

ods. 6 ZKR .

Keďže neboli splnené všetky podmienky uvedené v § 30 ZKR, súd upustil aj od vykonania dokazovania
týkajúceho sa preukázania skutočnosti, že pri prihlasovaní pohľadávky žalovaný v I. rade resp. v II. rade
postupoval s odbornou starostlivosťou.

Na základe vyššie uvedených skutočností, s poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané
dôkazy, súd už nevykonal dokazovanie navrhované účastníkmi konania a rovnako ani nevyhodnocoval
ďalšie dôkazy predložené a označené účastníkmi konania, ale v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami žalobu zamietol.

O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaný v I. rade súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 zák.
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok ( ďalej len O.s.p. ), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže v konaní bol úspešný žalovaný v I. rade, avšak trovy

konania mu nevznikli, súd mu trovy konania nepriznal.

O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaný v II. rade v zmysle ust. § 146 ods. 2 O. s. p.,
podľa ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho
trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť

trovy konania odporca. Zastavenie konania zavinil žalobca, avšak žalovanému v II. rade trovy konania
nevznikli, súd mu preto trovy konania nepriznal.

Súd poukazuje i na ust. § 100 ods. 1, 2 písm. a) ZKR, z ktorého vyplýva, že z uspokojenia v konkurze

je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Z
uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom
konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3

písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.