Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 9, 2015

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 11P/74/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715205501
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Hlucháň
ECLI: ECLI:SK:OSPB:2015:3715205501.4

Rozhodnutie

Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci starostlivosti súdu o maloletého
T., bytom u matky, zastúpený opatrovníkom ÚPSVaR Považská Bystrica, dieťa rodičov O., t.č. na
materskej dovolenke a P., živnostník, právne zastúpený JUDr. Darinou Kučerovou, AK Považská
Bystrica, o návrhu matky o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. 7P/70/2010-21, zo dňa 29. 11. 2010

v časti o výživnom na mal. T. a to tak, že otcovi zvyšuje výživné zo sumy 70,-eur na sumu 110,- Eur
mesačne od 1. 9. 2014, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
maloletého.

Zameškané výživné za obdobie od 1.9.2014 do 31. 8. 2015 vo výške 480,- eur, súd povoľuje otcovi
splácať v 40-eurových mesačných splátkach popri bežnom výživnom, keď prvá splátka je zročná spolu

s bežným výživným za nasledujúci mesiac po právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania dlhu, pod
stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

Vo zvyšku súd návrh matky z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

MatkasasvojimnávrhomdomáhalazvýšeniavýživnéhozostranyotcanamaloletéhoT.zosumy70,-Eur

na sumu 250,- Eur mesačne od 1.9.2014 dôvodiac, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej
zmene pomerov na strane maloletého, ktorý od 1.9.2014 začal navštevovať prvý ročník základnej školy
a tým matke vzrástli náklady spojené jednak so školou, ako aj s celkovou výživou maloletého. Z uvedenej
sumy 70,- Eur nie je schopná zabezpečiť jeho základné potreby.

Otec s návrhom matky nesúhlasil, uviedol, že nemá dostatok finančných prostriedkov k tomu, aby mohol

platiť zvýšené výživné.

Opatrovník doporučil výživné upraviť vzhľadom na pomery dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, opatrovníka, oboznámením sa osobnými, majetkovými
a zárobkovými pomermi oboch rodičov, oboznámením sa rozsudkom Okresného súdu v Považskej

Bystrici, sp.zn. 7P/70/2010 a zistil nasledovné :

Výživné bolo naposledy upravované rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn.
7P/70/2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 19Cop/9/2011-38, zo dňa
24.2.2011, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť 8.4.2011 a to tak, že otcovi bolo určené výživné
na mal. T. po 70,- Eur mesačne od 1.10.2010. V dobe tejto úpravy výživného matka inú vyživovaciu

povinnosť nemala, súd vychádzal z príjmu matky 535,50 Eur netto. V dobe tejto úpravy výživného otec
maloletého T. mal ešte ďalšie tri vyživovacie povinnosti ku W., na ktorú platil výživné bývalých 1500,-Sk mesačne, k X. a R. na ktoré platil výživné po 50,- Eur mesačne. V uvedenom období mal otec podľa
daňového priznania celkový príjem 5206,- Eur za rok, podľa tvrdenia otca sám má príjem 300 až 400, Eur
mesačne. Taktiež prevádzkoval pohostinstvo v obci Horný Vadičov, kde dosahoval príjem cca 200,- Eur.

V súčasnej dobe je matka maloletého na materskej dovolenke s ďalším dieťaťom a to mal. T. a poberá
rodičovský príspevok. Je vydatá , jej manžel pracuje v armáde s príjmom 1100,-Eur. S dieťaťom a
manželom býva u svojich rodičov, ktorým prispieva mesačne na domácnosť 250,- Eur, plus zabezpečuje
stravu. Matka videla podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého v tom, že tento od septembra roku

2014 začal navštevovať prvý ročník základnej školy, musela mu zakúpiť všetky pomôcky do školy. Otec
je v tomto nepomohol, ničím jej neprispel. Ďalej matka uviedla, že otec jej pravidelne výživné neplatí,
vždy sa stane, že jej ostane niekoľko mesiacov dlžný a potom jej výživné naraz zaplatí. Uviedla, že
otec bojoval o to, aby sa mohol s chlapcom stýkať, avšak pravidelne otec za ním nechodil a v súčasnej
dobe chlapec s ním nechce chodievať. Otec dieťa vozieval v taxíku a vykonával v podstate prítomnosti
maloletého svoju v podnikateľskú činnosť. Vzťah medzi synom a jej terajším mužom je veľmi dobrý. V

prípade, že by jej manžel nepomáhal, nebola by schopná zabezpečiť základné potreby pre dieťa.

Otec v súčasnej dobe pracuje ako živnostník. Je majiteľom dvoch taxíkov. Na taxíky platí leasing po
250,- Eur mesačne. Tieto autá boli kúpené bez akontácie, hneď ich začal splácať. Na jednom taxíku
chodí on, na druhom taxíku chodí dôchodca, ktorý niekedy zarobí 10,- Eur, niekedy 25,-Eur podľa toho,

ako vykonáva prácu. Taktiež otec potvrdil, že má reštauráciu v obci Horný Vadičov, spojenú s obchodom.
V tomto obchode pracuje jeho matka. Uviedol, že nie je to žiadna výnosná prevádzka, teraz mu starosta
zvýšil nájom o 100%. Nie je vlastníkom, je len v nájme. Okrem maloletého má ešte dve vyživovacie
povinnosti a to k mal. W., na ktorú platí 70,- Eur a na dcéru z prvého manželstva BQ., na ktorú platí
70,- Eur, je vysokoškoláčka. Žije sám v byte, za ktorý platí 92,- Eur nájom a 20,- Eur rozhlas, televíziu

4,- Eura. Uviedol, že pokiaľ pracuje, má príjem 300 až 600,- Eur, poukazoval na znížený príjem z toho
dôvodu, že je veľká konkurencia v segmente, v ktorom on poskytuje služby.

Podľa správy Obec Horná Vadičov, otec má v prenájme nebytové priestory , v ktorých v jednej časti má
zriadené pohostinstvo a v jednej časti má zariadený obchod. Prenajímateľ / otec / platí obci nájomné za

uvedenú nehnuteľnosť 134,- Eur mesačne. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby
mal za rok 2013 otec vykázaný príjem z uvedenej podnikateľskej činnosti 28 874,- Eur, výdaje 24 853,-
Eur. Základ dane mal stanovený na sumu 4021,- Eur. V roku 2014 mal podľa daňového priznania otec
deklarovaný príjem 27 675,- Eur, výdaje 23 576,-Eur. Základ má stanovený na sumu 4 098,-Eur. Súd
sa potom oboznámil s peňažným denníkom otca, jednak za rok 2013 a 2014. Z peňažného denníka

súd nezistil, že by si otec dával do položiek výdaje položky, ktoré by bezprostredne nesúviseli s jeho
podnikateľskou činnosťou. Najväčšie položky tvoria nákup tovarov a pohonné hmoty. Peňažné denníky
za rok 2013 aj 2014 korešpondovali s údajmi uvedenými v daňovom priznaní otca.

Otec namietal zvýšenie výživného spätne od 1.9.2014 dôvodiac, že nebol dôvod, prečo si matka nedala

takýto návrh v septembri 2014, nakoľko v tomto období si matka dávala iné návrhy ohľadne maloletého.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k
podstatnej zmene pomerov jak na strane dieťaťa, tak aj oboch rodičov. Na strane dieťaťa došlo k
podstatnej zmene pomerov v tom, že tento od septembra 2014 začal navštevovať prvý ročník základnej
školy. Je všeobecne známe, že s nástupom dieťaťa do školy sú spojené s týmto značné výdavky a to
so zakúpením školských potrieb, tak isto aj oblečenia a ostatných vecí, ktoré žiak prvého ročníka do

školy potrebuje. Matka preukázala skutočnosť, že otec jej v tomto vôbec nepomohol, pričom otec toto
žiadnym spôsobom nerozporoval. Okrem výživného, ktoré platí otec nepravidelne, dieťaťu žiadnym iným
spôsobom neprispieva, napr. dieťa išlo do tábora, otec ničím neprispel, resp. odmietol matke prispieť.
V súčasnej dobe sa otec s dieťaťom stretáva málo dôvodiac zo strany otca, že to bola matka, ktorá
mu bránila v styku, avšak otec túto situáciu žiadnym iným spôsobom inak neriešil, prestal za chlapcom

chodievať. Matka uviedla, že je pravdou, že občas nedala dieťa, resp. mala námietky v tom, že otec
dieťa vozil v taxíku a v podstate vykonával činnosť spolu s dieťaťom v aute, čo bolo nevhodné vzhľadom
veku, pre dieťa. K podstatnej zmene pomerov došlo na strane matky. Matke pribudla vyživovacia
povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, s ktorým je v súčasnej dobe na materskej dovolenke. Pri poslednej úpravevýživnéhobolamatkazamestnanáspriemernýmplatomcca540,-Eurmesačne.Vsúčasnejdobematka
žije z rodičovských dávok, pričom je vydatá, jej manžel pracuje a tento jej finančne pomáha. Otcovi
od poslednej úpravy výživného ubudla ďalšia vyživovacia povinnosť k dieťaťu. Pri poslednej úprave

výživného mal ešte tri vyživovacie povinnosti, okrem T. v súčasnej dobe má už len dve vyživovacie
povinnosti. Čo sa týka príjmov otca, tieto sú v podstate zhodné ako pri poslednej úprave výživného, resp.
len o niečo sú navýšené ako v roku 2010. Otec uvádza, že v segmente, v ktorom podniká, je značná
konkurencia a preto jeho príjem je nízky. Poukazoval na to, že zarába 500,- až 600,- Eur mesačne,
má tri vyživovacie povinnosti a výživné nemá z čoho platiť. Na základe týchto skutočností súd dospel k

záveru, že otec je schopný platiť výživné tak, ako súd určil vo svojom rozhodnutí, t.j. 110,- Eur mesačne ,
pričom sa jedná o čiastku, ktorá aspoň z časti pokryje potreby maloletého. Tým, že maloletý začal
navštevovať základnú školu, otec nad rámec výživného žiadnym spôsobom neprispieva, dokonca toto
výživné platí nepravidelne, sa jedná o sumu, ktorá je adekvátna k potrebám dieťaťa a pomerom otca.
Súd sa taktiež stotožnil s návrhom matky, že k podstatnej zmene pomerov došlo od septembra 2014,
teda vtedy došlo k podstatnej zmene pomerov tým, že maloletý T. začal navštevovať základnú školu,

matka s tým mala zvýšené náklady spojené so zakúpením školských potrieb, oblečenia, pričom otec
žiadnym spôsobom nad to matke neprispel. Skutočnosť, že matka si nepodal návrh v septembri 2014,
teda odkedy žiada výživné zvýšiť, súd považoval za irelevantné, nakoľko matka uviedla, že mala v tom
čase iné starosti, bola po pôrode a myslela si, že otec sám začne zvýšené výživné platiť tým, že chlapec
chodí do školy. Naopak sa súd však nestotožnil s návrhom matky , že výživné treba upraviť na sumu

250,- Eur mesačne, nakoľko takúto sumu by otec zo svojho príjmu nezvládol. Súd nepreukázal, že
otec by mal iné nadštandardné príjmy tak, ako poukazovala na to matka. Súd musí vychádzať jednak
z deklarovaných príjmov otca v rámci daňového úradu a taktiež peňažný denník, ktorý otec predložil, v
podstate korešpondoval s týmito údajmi. V peňažnom denníku neboli uvádzané také skutočnosti, ktoré
by evokovali záver, že otec si uplatňuje náklady, ktoré bezprostredne nesúviseli s podnikaním, takže pri

úprave výživného súd vychádzal z príjmu otca cca cez 600,- eur mesačne. Na základe všetkých týchto
skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku. O zameškanom výživnom súd rozhodol
v zmysle § 160 ods. 1 O.S.P. a to tak, že otcovi povolil zameškané výživné za obdobie od 1.9.2014 do
31.8.2015 v celkovej výške 480,- Eur splácať v mesačných splátkach 40,- Eur, pričom sa jedná o sumu,
ktorú otec popri bežnom výživnom zo svojho príjmu zvládne platiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorejvecisatýka,čosledujeamusíbyťpodpísanéadatované.Podanietrebadoložiťpotrebnýmpočtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v

čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na exekúciu.