Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. august 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/110/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814210253
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814210253.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, proti odporcovi: T. T., nar. X.XX.XXXX, bytom L., X. XXX/X, o
zaplatenie 71,01 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným na súd dňa 9.6. 2014 si uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie
istiny vo výške 71,01 eur s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.6. 2010 do 20.8.

2010 vo výške 0,53 eur a s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 71,01 eur od
21.8. 2010 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9. 2012, uzavretej medzi postupcom, Slovenská sporiteľňa,
a.s., so sídlom v Bratislave (ďalej len „SLSP“) a navrhovateľom, postúpil postupca na navrhovateľa
pohľadávku voči odporkyni. Právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa uzavreli dňa 20.9. 2005
Zmluvu o splátkovom úvere č. 0372493838 (ďalej len „Zmluva“). Predmetom úveru bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov odporkyni. Odporkyňa sa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky

v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Túto svoju povinnosť si nesplnila, čím sa dostala
do omeškania. Ku dňu postúpenia pohľadávky pohľadávka navrhovateľa predstavovala sumu 1.166,30
eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 718,25 eur, z riadneho úroku 135,62 eur a z úroku z omeškania
vo výške 312 eur. Sumu 312,43 eur predstavujúcu úrok z omeškania si v tomto konaní neuplatnil. Podľa
Zmluvy postupca poskytol odporkyni úver vo výške 863,04 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných
splátkach po 23,67 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci. V konaní si uplatňuje len splátky úveru splatné od
20.6. 2010 do 20.8. 2010 v počte 3 a v celkovej výške 71,01 eur.

Odporkyňa žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť, pričom vzniesla námietku premlčania nároku v
konaní navrhovateľom uplatnenom. Nespochybnila, že uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa
Zmluvu, na základe ktorej jej tento poskytol sumu 26.000 Sk. Tvrdila tiež, že svoje zmluvné povinnosti
voči právnemu predchodcovi navrhovateľa si spočiatku plnila, neskôr však prišla o prácu a preto si svoje
povinnosti zo Zmluvy už neplnila. K výške žalovanej istiny sa vyjadriť nevedela.

Na pojednávanie sa navrhovateľ nedostavil, svoju neúčasť písomne ospravedlnil a preto súd pojednával
v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku a vykonal dokazovanie
vypočutím odporkyne, oboznámením obsahu Zmluvy, Všeobecnými obchodnými podmienkami
právneho predchodcu navrhovateľa, listom adresovaným SLSP odporkyni zo dňa 16.10. 2012, Zmluvouo postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27.9. 2012, Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení
pohľadávok, listom právneho zástupcu navrhovateľa adresovaným odporkyni zo dňa 9.5. 2014, ako aj
oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Právny predchodca navrhovateľa, SLSP a odporkyňa uzavreli dňa 20.9. 2005 Zmluvu o splátkovom
úvere č. 0372493838, na základe ktorej SLSP poskytla odporkyni peňažné prostriedky vo výške 26.000
Sk (863,04 eur). Úver mal byť splácaný v mesačných splátkach po 713 Sk (23,67 eur), vždy k 20. dňu v
mesiaci. Odporkyňa sa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných

splátkach riadne a včas. Túto svoju povinnosť si nesplnila, dostala sa do omeškania a ku dňu postúpenia
pohľadávky navrhovateľovi, pohľadávka navrhovateľa z úveru predstavovala sumu 1.166,30 eur, ktorá
pozostávala z istiny vo výške 718,25 eur, z riadneho úroku 135,62 eur a z úroku z omeškania vo výške
312 eur. Sumu 312,43 eur, predstavujúcu úrok z omeškania, si v tomto konaní navrhovateľ neuplatnil.
V konaní si navrhovateľ uplatnil len splátky úveru splatné od 20.6. 2010 do 20.8. 2010 v počte 3 a v
celkovej výške 71,01 eur. Odporkyňa žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu premlčania

navrhovateľom v konaní uplatneného nároku.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy o úvere),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom .

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom od 1.5.2014) orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený
zmluvou označenou ako "Zmluva o splátkovom úvere", i keď ide o zmluvu uzavretú podľa ustanovení

Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Súd vzhľadom na právnu úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase
uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť, že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do
oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený

záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené
znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich
riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch
podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskeho zákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52
až 60 Občianskeho zákonníka je potrebné vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho

zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia
§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, posledná veta, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je
potrebné z dôvodu jeho premlčania v celom rozsahu zamietnuť. Ako bolo uvedené vyššie, záväzkový
vzťah medzi účastníkmi je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 52 ods. 2),
podľa predpisov ktorého je premlčacia doba trojročná. V konaní bolo z tvrdenia navrhovateľa zistené, že
dlh odporcu sa stal v celom rozsahu splatným dňa 20.8. 2010, kedy bola medzi právnym predchodcom

navrhovateľa a odporkyňou dohodnutá konečná splatnosť úveru. Návrh na začatie konania bol na súd
navrhovateľom podaný dňa 9.6. 2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej dobe od splatnosti celého
dlhu z úveru a preto súd návrh z dôvodu jeho premlčania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní si náhradu trov konania uplatnil

len navrhovateľ, ktorý v konaní úspešný nebol a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto

rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa
odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami
uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 251 O.s.p./.