Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/97/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209590
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114209590.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD.

a členov senátu JUDr. Antónii Kandravej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci žalobcu Dopravný
podnik mesta Prešov, a.s., Bardejovská č. 7, Ľubotice, IČO: 31 718 922, právne zastúpený JUDr.
Ernestom Vokálom, advokátom, Hlavná č. 6, Prešov proti žalovanému X. R., nar. XX.XX.XXXX, t.č. na
neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníkom pre konanie Q. S., súdnou tajomníčkou R. súdu
V., o zaplatenie 66 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu V. č.k. 9C/147/2014-61 zo
dňa 22.01.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 66 Eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu v časti o zaplatenie poštovného vo výške 3 Eur zamietol. Uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z iných trov vo výške 16,50 Eur
na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ernesta Vokála v lehote 3 dní od dňa vyhlásenia rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 66 Eur z dôvodu,

že žalovaný cestoval bez platného cestovného lístka dopravným prostriedkom mestskej hromadnej
dopravy, na základe čoho bol povinný zaplatiť sankciu 2 x á 33 Eur za porušenie povinnosti preukázať
sa platným cestovným lístkom. Z dôvodu neznámeho pobytu žalovaného súd mu ustanovil opatrovníka.
Súd citoval ustanovenia § 760 Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 2 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 7 ods.
1, §8 ods. 1, 5, 6, § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach, /ďalej len Zákon
o doprave na dráhach/, ako aj články 2 ods. 1, 7 ods. 1, 2 prepravnému poriadku Mestskej hromadnej
dopravy v V., články 1 ods. 5, 6, článok 6 bodu 3 tarify Mestskej hromadnej dopravy v V. a uviedol, že v

konanípovažovalzapreukázané,žežalovanýopakovanepoužilprepravnúslužbuDopravnéhopodniku,
a.s. V. bez zaplatenia cestovného. V zmysle uvedených zákonných ustanovení, ako aj ustanovení
prepravného poriadku a tarify Mestskej hromadnej dopravy v V. mu vznikla povinnosť zaplatiť sankciu za
porušenie tarifných a prepravných podmienok vo výške 33 Eur za každý prípad porušenia. Na základe
predložených listinných dôkazov, a to zápisov o vykonanej preprave súd považoval za preukázané, že
žalovaný cestoval dňa 27.04.2013 v čase o 09:03 hod. trolejbusovou linkou MHD č. 8, číslo voza 718 v
úseku zastávok G. W. - E. Q. dňa 06.02.2014 v čase o 14:53 hod. trolejbusovou linkou MHD č. 1, číslo

voza 712 v úseku zastávok B. - K. bez platného cestovného lístka. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa
žalobe ohľadne zaplatenia sumy 66 Eur vyhovel v celom rozsahu.O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za žalobu v sume
16,50 Eur. K nepriznaniu náhrady trov právneho zastúpenia poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, Ústavného súdu Českej republiky a uviedol, že jediným účelným nákladom, ktorý
žalobcovi v konaní vznikol bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených
so zastupovaním advokátov súd nepriznal, lebo uplatnenú náhradu považoval za náklady neúčelne
vynaložené. Súd poukázal na to, že nespochybňuje právo žalobcu na zastúpenie advokátom, čo v
priebehu konania rešpektoval, avšak právo účastníka na zastúpenie advokátom na jednej strane je

úzko spojené s právom na náhradu nákladov s tým spojených na strane druhej a merítkom účelnosti
uvedeným ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je nevyhnutne pomerovať
všetky náklady, ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v
súvislosti s jeho zastúpeným advokátom. Súd zdôraznil, že uplatnenú náhradu trov právneho zastúpenia
nepovažoval za účelnú po zistení, že sa jednalo o vec jednoduchú po skutkovej aj právnej stránke,
pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcov dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba

identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o
prepravnej kontrole a výška dlhu. Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou činnosťou nevyžadujúcou si
odborné znalosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6 MCdo 5/2013 týkajúce sa uplatňovania náhrady trov právneho zastúpenia v tzv. hromadných
veciach, ďalej na Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I ÚS 988/2012 z 25.07.2012 týkajúci

sa uplatňovania náhrady trov právneho zastúpenia v tzv. drobných pohľadávkach, ktoré Ústavný súd
Českej republiky považuje za umelo navyšované za účelom zabezpečenia si ľahkého zárobku a takéto
správanie je zneužitie práva na zastúpenie advokátom, dokonca procesnou šikanou. Ďalej poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III ÚS 2985/14, z ktorého vyplýva povinnosť
súdu zohľadňovať všetky relevantné skutočnosti pre posudzovanie výšky účelne vynaložených nákladov

pri vymáhaní bagateľných pohľadávok, ako aj poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Českej
republiky sp.zn. I ÚS 3372/11 v súvislosti s povinnosťou súdov posudzovať účelnosť uplatnenej náhrady
trov právneho zastúpenia. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré trovy
považoval v drobných sporoch za neprimerané voči pohľadávke, náhradu trov právneho zastúpenia

nepriznal.

Vo vzťahu k uplatnenej náhrade poštovného súd v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu, že náklady
predsúdnej korešpondencie aj keď v budúcnosti úspešného žalobcu nespadajú do nákladov potrebných
na uplatnenie pohľadávky a pre uplatnenú pohľadávku samotná faktúra nie je potrebná. O výške sankcie

danej tarifou a o lehote na plnenie bol žalovaný poučení v zápise o vykonaní prepravnej kontroly. Z tohto
dôvodu súd prvého stupňa v tejto časti žalobu zamietol.

V zákonom stanovenej lehote podal proti zamietavému výroku a vo výroku o trovách konania odvolanie
právny zástupca žalobcu. Nesúhlasil s posúdením uplatnenej náhrady trov konania ako neúčelne

uplatnenou náhradou. Uviedol, že právo účastníka konania zvoliť si právneho zástupcu je ústavným
právom zaručeným článkom 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a preto náhradu trov právneho
zastúpenia nie je možné označiť za neúčelnú. Náhrada za súdny poplatok vo výške 16,50 Eur je príjmom
štátu. Žalobca ho bol nútený zaplatiť a v podstate sa jedná o obligatórne trovy konania. Ďalej nesúhlasil
s nepriznaním náhrady z titulu poštovného. Uviedol , že faktúra na úhradu dlžnej sumy bola zasielaná

poštou, ktoré poštovné žalobca musí uhradiť. Z tohto dôvodu navrhol zmeniť napadnutý rozsudok,
priznať náhradu poštovného, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Opatrovník žalovaného sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 Občianskeho súdneho poriadku bez nariadenia
pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej
tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 1, 3 Občianskeho súdneho

poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Oboznámenímsasobsahomspisu,odôvodnenímnapadnutéhorozhodnutia,akoajzistenýmskutkovým
stavom, ktorý vyplynul z výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že súd prvéhostupňa vo veci správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil a rozhodol vo
vzťahu k zamietavému výroku o nepriznaní uplatneného poštovného vo výške 3 Eur z titulu nákladov
príslušenstva, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s uplatnením nároku na zaplatenie sumy 66 Eur.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu z ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia,
ale aj preukázania ním tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok
neunesenie dôkazného bremena.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalobca predložil ako listinný dôkaz faktúru č. XXXXXXXXX zo

dňa 03.05.2013, znejúcu na sumu 33 Eur so splatnosťou 03.06.2013, ako aj faktúru č. XXXXXXXXX zo
dňa 12.02.2014 znejúcu na sumu 33 Eur so splatnosťou 14.03.2014, ktorej súčasťou je zápis o vykonaní
prepravnej kontroly v spise na č.l. 2, 3, 4, 5. Súčasťou predložených listinných dôkazov však nie sú
doručenky o doručení predmetných faktúr žalovanému, ktorému boli adresované, a preto odvolací súd
je toho názoru, že v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Namietané nesprávne posúdenie tohto uplatneného nároku súdom nebolo dôvodné, lebo žalobca
nepreukázal zaplatenie poštovného ani doručenie predmetných faktúr samotnému žalovanému. Navyše
odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd prvého stupňa správne poukázal na prepravný
poriadok Mestskej hromadnej dopravy, ako aj tarifu Mestskej hromadnej dopravy V., ako aj záznam o

vykonaní prepravnej kontroly, z ktorého vyplýva, že žalovaný mal vedomosť o tom, že cestoval bez
platného cestovného lístka dňa 27.04.2013 na linke 8, číslo voza 718 v čase o 9:03 zastávka G. W. -
E. Q., bol vyzvaný, aby zaplatil dlžnú čiastku na základe oznámenia o tarifno - prepravnom porušení,
ktoré mu bolo doručené, ktorú sankciu mal zaplatiť v lehote 5 dní do pokladnice žalobcu. Taktiež aj z
ďalšieho záznamu o vykonaní prepravnej kontroly vyplýva, že žalovaný dňa 06.02.2014 na linke č. 1

Mestskej hromadnej dopravy V. v čase o 14:53 číslo voza 712 smer B. V. - K. Z. cestoval bez platného
cestovného lístka, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť prirážku k cestovnému, ktoré nezaplatil, preto mu
bolo doručené oznámenie o tarifno- prepravnom porušení, aby zaplatil dlžnú čiastku v lehote do 5 dní
v pokladnici žalobcu.

Vo vzťahu k nepriznaniu náhrady trov právneho zastúpenia žalobcovi s poukazom na ustanovenie §
150 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na drobný spor, výšku uplatnenej pohľadávky,
ako aj typizovanú žalobu súd prvého stupňa správne postupoval, ak pri rozhodovaní o trovách konania
zohľadňoval účelnosť uplatnenej náhrady trov konania. Odvolací súd súhlasí s názorom právneho
zástupcu žalobcu, že právo na právnu pomoc zaručené článkom 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,

sa priznáva tak fyzickej, ako aj právnickej osobe ak vystupuje v spore. Hlavný význam práva spočíva v
tom, že orgány uvedené v článku 47 ods. 2 Ústavy majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi,
aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, ktorého súčasťou je aj právo na úhradu účelne
vynaložených trov konania. Na túto skutočnosť súd prvého stupňa správne poukázal. Jedná sa o právny
záver vyplývajúci z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV ÚS 84/2014 z 23.05.2014.

Navyše odvolací súd poukazuje na to, že právo na právne zastúpenie automaticky neznamená aj
právo na náhradu trov konania, ktoré je viazané na účelnosť vynaložených trov (§ 137 Občianskeho
súdneho poriadku), pretože pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádza zo zásady zodpovednosti
za výsledok v spore vyplývajúcej z ustanovenia § 142 Občianskeho súdneho poriadku.

Ak má byť rozhodnutie súdu o náhrade trov konania logickým ukončením celého súdneho konania, súd
musí dôkladne zvážiť všetky okolnosti daného prípadu. Pri posudzovaní účelnosti vynaložených trov
konania sa vychádza nielen z procesnoprávnych zásad pre rozhodovanie o trovách konania, ale aj z
vyhodnotenia skutkových okolností veci, nevyhnutnosti uplatnenej náhrady trov právneho zastúpenia v
tzv. typových hromadných žalobách, pri ktorých sa mení len aktualizácia osobných údajov fyzickej osoby

uplatnenej pohľadávky a dátum vzniku porušenia zmluvy o preprave, ako v danom prípade. Odvolací
súd sa preto stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa o nepriznaní náhrady trov konania
pozostávajúcichztrovprávneho zastúpeniazdôvoduichneúčelnostisprihliadnutímnacharaktersporu,výšku uplatnenej pohľadávky, a preto napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách
konania potvrdil ako vecne správny v súlade s ust. § 219 ods1, 2 Občianskeho súdneho poriadku.

Povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vzniká uplynutím 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku), nie od jeho vyhlásenia ako nesprávne uviedol súd prvého stupňa.
Uvedená nesprávnosť však nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na ktorú vadu konania
by bolo potrebné prihliadať v zmysle ustanovenia § 212 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Ide o
zrejmú nesprávnosť, resp. chybu v písaní, ktorú je možné opraviť opravným uznesením postupom podľa

§ 164 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1Občianskeho súdneho poriadku a
zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní, ktoré mu náhrada trov odvolacieho konania priznaná
nebola, lebo návrh na priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.