Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18Er/163/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7707204596
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Svoboda
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7707204596.3

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35804598 zastúpený advokátom JUDr. Martinom Mačajom, Pribinova 25, 811 09
Bratislava proti povinnému: H. o vymoženie 471,35 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Exekúciu, vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom
Bratislava, Záhradnícka 62, z a s t a v u j e .

II. Exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd poveril dňa 5.4.2007 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému, na základe
právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp.zn. SR 6952/06 zo
dňa 5.1.2007, na vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky oprávneného.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa
osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa§45ods.2zákonač.244/2002Z.z.,súdpríslušnýnavýkonrozhodnutiaalebonaexekúciuzastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom

konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady

na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho
existencie nemožno exekúciu vykonať.

Na výzvu súdu sa k veci vyjadril oprávnený, ktorý vo svojom písomnom podaní zo dňa 25.8.2014 uviedol,
že v uvedenom prípade sa nejedná ani o spotrebiteľský úver, nakoľko v definícii spotrebiteľského úveru
v zmysle § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch účinnom k 28.3.2006 sa pojem „úver“ doplnil

až zákonom č. 568/2007 Z.z. , pričom táto novela nadobudla účinnosť až 1.1.2008. Preto nie je možnépovažovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení platnom v čase jej uzatvorenia.

V priebehu exekučného konania, súd po znovupreskúmaní exekučného titulu, ktorý bol podkladom pre
začatie predmetného exekučného konania, zistil následovný skutkový stav:

V predmetnej exekučnej veci bola dňa 28.3.2006 uzatvorená Zmluva o úvere č. 9081578 (ďalej len
„zmluva“), v zmysle ktorej si povinný zobral úver vo výške 14.000,- Sk (464,71 EUR), ktorý mal splatiť

v 12 mesačných splátkach po 2.280,-Sk (75,68 EUR) mesačne. Súd vyhodnotil zmluvu ako zmluvu o
úvere uzavretú v zmysle § 497 a nasl. ObZ. a teda malo by sa jednať o absolútny obchod, ktorý by sa
mal výlučne spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Zo zmluvy je zrejmé, že oprávnený poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky, pričom konal v
rámci svojej obchodnej činnosti a povinný za zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok

za poskytnutie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ani z úverovej zmluvy nijakým spôsobom
nevyplýva, že povinný konal v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Z výpisu z obchodného registra vedeného Okresným súdom Bratislava I súd zistil, že oprávnený je
právnickou osobou, ktorá má v predmete činnosti od 14.3.2001 poskytovanie úverov z vlastných zdrojov,

teda je oprávnený poskytovať spotrebiteľské úvery. Podľa § 1 ods. 3 písm. f) spotrebiteľským úverom nie
je úver, ktorého výška je menej ako 100 eur a viac ako 75 000 eur, čo znamená, že aj výška predmetného
úveru (464,71 EUR) zodpovedá rozpätiu, v ktorom možno poskytovať spotrebiteľské úvery. Predmetný
úver spĺňa aj ostatné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle §§ 1, 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z.,
pretože oprávnený predmetnou zmluvou o úvere poskytol povinnému peňažné prostriedky dočasne, vo

forme odložených splátok úveru a povinný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť
celkové náklady spojené s úverom - všetky náklady, vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s
poskytnutím spotrebiteľského úveru.

Zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je teda zmluvou o spotrebiteľskom úvere, aj

keď ju účastníci konania takto nenazvali a v písomnej zmluve ju označili „Zmluva o úvere“ uzavretá
doleuvedeného dňa v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože podľa § 41a Občianskeho
zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá
vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom
predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov- spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú
poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva
to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah
navrhovanej zmluvy o úvere (spotrebiteľskej zmluvy), nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou

bolo prijatie, alebo neprijatie návrhu.

Povinný predmetnou zmluvou o úvere síce vyhlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon
podnikania, čo však bez ďalšieho nevylučuje vec z režimu spotrebiteľských úverov. Ustanovenia § 2
písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch hovorí, že spotrebiteľom je fyzická osoba,

ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, avšak v prípade, ak zmluva o úvere
obsahujelenvšeobecnýúdajouzavretítejtozmluvynaúčelpodnikania,ktorývšakneposkytujeodpoveď
na otázku, aké podnikanie povinný vykonáva a aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním uzavretie
zmluvy má, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie zákona č. 129/2010 Z. z.. V prípade pochybností,či ide o spotrebiteľskú zmluvu, nesie dôkazné bremeno veriteľ (oprávnená) a existujúce pochybností
treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie.

Predmetná zmluva spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd posudzoval
ako spotrebiteľskú zmluvu.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Každá neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve odporuje dobrým mravom, pretože napriek
dobrej viere spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom
ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHC zo dňa 5.4.1993).

Pretože v predmetnom konaní ide o spotrebiteľský právny vzťah, zmluvné podmienky nesmú byť

dohodnuté v neprospech spotrebiteľa a spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi zmluvnými stranami. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Zákonodarca v ustanovení § 53 ods. 4 OZ uviedol zoznam niektorých podmienok,
ktoré možno považovať za neprijateľné. V zmysle písm. r) vyššie spomenutého ustanovenia za
neprijateľnú podmienku sa považuje aj tá podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Z obsahu rozhodcovskej doložky, nachádzajúcej sa v bode 17 všeobecných podmienok k úverovej
zmluve súd zistil, že podľa tejto sa oprávnený a povinný dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a) Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu.

Súd poukazuje na to, že praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť,
že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou
osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť

obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ bol nútený tieto
obchodné podmienky prijať ako celok alebo odmietnuť.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali túto právomoc. Význam rozhodcovskej

doložky je osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach
a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.V predmetnej uzavretej rozhodcovskej doložke je vopred ustanovený rozhodcovský súd, ktorý bude
v prípade majetkového sporu predmetnú vec riešiť. Teda už len znenie rozhodcovskej doložky
umožňovalo veriteľovi jednostranne si určiť rozhodcu na konanie vo veci, čo možno považovať za

rozporné s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. s ohľadom na spotrebiteľský charakter právneho
vzťahu medzi oprávneným a povinným aj za neprijateľnú podmienku.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní,
znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Ustanovenie § 53

Občianskehozákonníkaniejeomožnostivýberumedzištátnymasúkromnýmsúdom,alepredovšetkým
o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky, reálne
dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka).
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú

procesnú obranu. Spôsob, akým bola doložka koncipovaná pod bodom a/, napĺňa podmienku uvedenú
v ustanovení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa
ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto

vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť
exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Možno konštatovať, že takto teda neboli splnené
podmienky pre ďalšie preskúmavanie rozhodcovského rozsudku, ktorý vlastne nie je ani exekučným
titulom.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže exekučný titul z vyššie uvedených dôvodov neexistuje,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súd však exekútorovi trovy exekúcie nepriznal vzhľadom k tomu, že aj napriek výzve súdu, exekútor
si náhradu trov exekúcie nevyčíslil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde

v 3 vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 42 ods. 3 O. s. p., to znamená musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí
byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva
domáhať návrhom na vykonania exekúcie.